Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-75-2019.pdf
PDF · 109 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24Csp/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: Consulting One SK, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 47 664 878, zastúpeného Mgr. Lenkou Heřmánkovou, advokátkou, Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: K.. T. S. X. H. I. C. V. I. U. K. Č. , nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., o zaplatenie 168,-€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 168,-€ spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 167,31€ od 3.8.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti zmluvného úroku vo výške 10,9% ročne zo sumy 167,31€ od 3.8.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou elektronicky podanou dňa 2.8.2019 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 167,31€, kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 0,69€, zmluvný úrok vo výške 10,9% ročne zo sumy 167,31€ od 3.8.2016 do zaplatenia spolu s príslušenstvom - 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 167,31€ od 3.8.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom nedodržania dohodnutých podmienok, vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby (ďalej Zmluva), uzavretej s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 22.3.2013. Žalobca predmetnú pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 11.7.2019 medzi postupcom - spoločnosťou Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava a žalobcom ako postupníkom, predmetná pohľadávka bola špecifikovaná pod č. 7309039518. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 16.7.2019. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností preložil listinné dôkazy procesného útoku, a to Zmluvu, Obchodné podmienky pre poskytovanie bezúčelových spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby a Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky a.s. (ďalej VOP), prehľad splátok a úhrad, výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 27.6.2016, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.7.2019 so špecifikáciou predmetnej pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.7.2019, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s výzvou na zaplatenie zo dňa 27.7.2016.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žalovanú pohľadávku neuznal čo do výšky i dôvodu a súčasne vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a trpí právnymi vadami - obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to:
- v zmluve absentuje požadovaný údaj výška, počet a termíny mesačných splátok istiny a úrokov, prípadne poradie, v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely jeho zosplatnenia,
- v zmluve absentuje požadovaný údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- v zmluve absentuje požadovaný údaj adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
- v zmluve sú uvedené paušálne stanovené poplatky, ktoré žalovaného ako spotrebiteľa zaväzujú k plneniu za čisto administratívnu agendu ako je poplatok za písomnú upomienku, za výzvu pri omeškaní a iné,
- zmluva obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy,
- v zmluve sa nachádza skryté prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami a predzmluvným formulárom,
- zmluva je predpripravená, vopred naformulovaná, bez možnosti zmeny zmluvných podmienok žalovaným,
- zmluva nebola podpísaná, išlo o predschválenú ponuku cez internetbanking, kde nemal žalovaný možnosť ovplyvniť náležitosti zmluvy, v čase poskytnutia úveru nebola zmluva k dispozícii. Žalovaný vyjadril svoj názor, že zmluva je preplatená, nakoľko mu bol poskytnutý úver v celkovej výške 650,-€ a žalovaný za obdobie od 22.3.2013 do 7.3.2019 zaplatil čiastku 662,66€. Žalobu žiadal zamietnuť.
3. Na pojednávaní konanom dňa 10.6.2020, pred otvorením pojednávania vo veci samej, advokát žalobcu zobral časť žalobného návrhu, spočívajúceho v zmluvnom úroku vo výške 10,9% ročne zo sumy 167,31€ od 3.8.2016 do zaplatenia, späť. Súd podľa §145 ods. 2, §146 ods. 1 CSP konanie v späťvzatej časti žaloby zastavil.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel dňa 22.3.2013 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 650,-€ ako bezúčelového spotrebiteľského úveru, peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte splátok 72 vo výške 12,39€, vždy do 26. dňa príslušného mesiaca od poskytnutia úveru, s konečnou splatnosťou úveru do šiesteho roka od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, pri výške ročnej percentuálnej miery nákladov 11,63%, s ročnou úrokovou sadzbou 10,9%. Podľa prehľadu platobnej disciplíny žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pravidelných mesačných splátok, v období od júna 2016 do apríla 2017 nezaplatil dohodnuté mesačné platby vôbec, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými podmienkami, vyhlásil ku dňu 2.8.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému. Po zosplatnení predmetného úveru žalovaný začal mesačné splátky uhrádzať, ku dňu podania žaloby dlžoba na úverovej istine predstavovala sumu 167,31€ a na kapitalizovanom zmluvnom úroku sumu 0,69€.
6. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovnému právnemu záveru:
7. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa §52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9. Podľa §52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11 Podľa §53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /neprijateľná podmienka/.
12. Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13. Podľa §3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa §2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
16. Podľa §9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa §9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že fyzická osoba
- spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. Oprávnené pochybnosti o zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzbudzuje absencia dôležitého a povinného údaju - ročnej percentuálnej miery nákladov.
19. Predmetná úverová zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, zmluva o úvere obsahuje potrebný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v zmluve je uvedené odkedy dlžník má povinnosť splácať dohodnuté mesačné splátky, veľkosť písma použitá na predmetnej zmluve je dostatočná, čitateľná a prehľadná, zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle zákona a Smernice Rady č. 93/13/EHS.
20. Súd neprijal argumentáciu žalovaného o neprijateľných zmluvných podmienkach, týkajúcu sa absencie požadovaného údaja o výške, počte a termínoch mesačných splátok istiny a úrokov, o dobe trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru a námietky o nedostatočnom oboznámení sa žalovaného ako spotrebiteľa so zmluvnými podmienkami. Skutočnosti namietané žalovaným ako absentujúce sa v predmetnej zmluve nachádzajú, zmluva obsahuje údaj o výške poskytovaného úveru, výške úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miere nákladov, dátum poskytnutia úveru, konečnú splatnosť úveru, výšku pravidelnej mesačnej splátky s termínom splatnosti splátky, zmluva obsahuje aj údaj o konkrétnej výške, ktorú mal žalovaný za poskytnutý úver právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017 udáva nasledovné právne stanovisko: „Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrené mať na zreteli, že eurokonformný výklad §9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o
úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná, pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Vychádzajúc z účelu Smernice a účelu §9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadovanú informáciu vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úkorom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“ Z citovaného judikátu vyplýva, že eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v spotrebiteľských zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne na istinu, úrok a poplatky, nakoľko ustanovenie zákona len spresňuje čo obsahuje jednotlivá mesačná splátka, neukladá dodávateľovi povinnosť v zmluve rozpísať každú splátku na časť istiny, úrokov a poplatkov. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu dodržal pri koncipovaní textu predmetnej zmluvy všetky potrebné a zákonom predpísané zmluvné náležitosti.
21. Podľa §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa §101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa §103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
24. Premlčanie možno definovať ako následok kvalifikovaného uplynutia času, ktorý spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva a vzniká tzv. naturálna obligácia. K premlčaniu práva stačí, ak nastala objektívna skutočnosť, a to uplynutie času, ktoré však samo o sebe neznamená zánik práva, toto právo trvá aj naďalej, avšak nachádza to odraz nielen v hmotnoprávnej rovine (právo sa premieňa na tzv. naturálne právo), ale aj v procesnej rovine v dôsledku toho, že v prípade, ak ten, kto má povinnosť plniť, vznesie v príslušnom konaní námietku premlčania, takého právo nie je možné súdom priznať, teda právny poriadok mu nepriznáva právnu ochranu. Nepriznanie premlčaného práva je viazané na ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania tým, voči ktorému je uplatňovaný žalovaný nárok, námietka premlčania je kvalifikovanou vtedy, ak je vznesená v konaní pred súdom oprávneným rozhodnúť o danom práve. Vznesenie námietky premlčania je adresný právny úkon procesnej strany , obsahom ktorého musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby, vyhnúť sa plneniu premlčaného práva. Samotné vznesenie námietky premlčania však nemá za následok zánik práva, ale iba zmenu charakteru práva, toho dôsledkom je, že aj po tom, čo bola vznesená námietka premlčania, na základe ktorej súd žalobu zamietol, je možné premlčané právo plniť a toto právo môže byť aj predmetom ďalších právnych úkonov.
25. Predpokladom úspešného dovolania sa premlčania je aj uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Občiansky zákonník pri stanovení dĺžky premlčacej vychádza zo zásad, že jej dĺžku stanovuje v závislosti na vzniku toho ktorého práva, všeobecne platí premlčacia doba, ktorá je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na daný prípad je potrebné aplikovať všeobecnú
trojročnú premlčaciu dobu, čo je v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR, uvedeným v rozsudku z 15.5.2010, sp.zn. 21Cdo 3433/2008, v ktorom Najvyšší súd SR prijal záver, že začiatok premlčacej lehoty v občianskoprávnych vzťahoch je všeobecne (objektívne) určený ustanovením §101 OZ, podľa ktorého lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Takto vymedzený počiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na poškodenom, beh premlčacej doby teda začne odo dňa, kedy by všeobecne každý mohol právo uplatniť, teda kedy by mohol podať žalobu. Nie je pri tom rozhodujúce, či snáď daný subjekt bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala, napr. aj tým, že o práve nevedel. Ide teda o objektívne určený začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorý sa odvíja od právnych skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik alebo existencia sú nezávislé na úrovni vedomia (znalosti) oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu.
26. Ustanovenie §103 OZ rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, umožňuje, aby zmluvné strany dohodli dlhu splatnosť, a dohodli sa aj tak, že dlžník bude poskytnuté plnenie splácať v splátkach. Jednotlivé splátky sa v takom prípade premlčujú samostatne, premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti každej jednotlivej splátky. V prípade ak dlžník nesplní niektorú z dohodnutých splátok a veriteľ v dôsledku neplnenia povinností dlžníka vyhlási zročnosť celého dlhu, premlčacia doba vo vzťahu k celému dlhu začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V danom prípade sa dlh stal zročným v zmysle zmluvných podmienok pre neplnenie povinností žalovaného ako dlžníka uhrádzať dohodnuté mesačné splátky riadne a včas dňa 2.8.2016. Posudzujúc dôvodnosť námietky premlčania, vznesenú žalovanou procesnou stranou ako dlžníkom, súd dospel k právnemu záveru, že žalobcom uplatňované právo sa vykonalo v zákonom stanovenej lehote v prípade neuhradených splátok splatných od 26.8.2016 a splátok nasledujúcich, nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 2.8.2019, teda nárok si žalobca uplatnil v zákonnej lehote.
27. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
30. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok, žalobcovi vznikol nárok na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úverovej istiny do zaplatenia, ktorý súd žalobcovi priznal z neuhradenej úverovej istiny.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.