Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18T-4-2020.pdf
PDF · 100.68 KB
Case nature
Area
Subarea
18T/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou, v trestnej veci obžalovaného: A. J., F.. XX.XX.XXXX, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 10.06.2020 v Dunajskej Strede, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Z., Z. J.P. XXX,
sa podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sp. zn. 1 Pv 362/19/2201-37 zo dňa 09.01.2020, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 14.05.2019 v čase okolo 21:00 hodine v obci Q. U.Á., K. H. XXX/XX, Z. C. J., kedy sa zdržiaval v spálni s Q.E. A., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. R. E., H. T. Q. U., K.. H. XXX/XX, po predchádzajúcej slovnej hádke vybehol do kuchyne odkiaľ zobral kuchynský nôž so zúbkami, potom sa vrátil do spálne a uvedený nôž hodil po menovanej, pričom sa jej vyhrážal rozsekaním a zabitím, keď do 72 hodín, teda 3 dní z domu nezmizne, taktiež sa jej vyhrážal, že keď tam ostane, tak ju nožom rozreže, na to menovaná v obave o svoj život a z obavy z uskutočnenia týchto vyhrážok podala oznámenie na políciu, teda týmto konaním ju chcel páchateľ prinútiť, aby niečo konala,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 10.01.2020 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 1 Pv 362/19/2201-37 zo dňa 09.01.2019 na obžalovaného A. J., F.. XX.XX.XXXX pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, spáchaného jedným páchateľom v štádiu dokonaného trestného činu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na nariadených hlavných pojednávaniach výsluchom obžalovaného, poškodenej Q. A., znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, prečítaním znaleckých posudkov č. 32/2019 a č. 102/2019, resp. oboznámením listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný A. J. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutku je nevinný. V daný deň, ktorý uvádza poškodená, bola u nich svadba, boli tam ich rodičia, kamaráti, vôbec poškodenú nevydieral, nič jej neurobil. Poškodenú ľúbi, majú spolu syna. Boli tam chlapci z Kolárova, aj Dunajskej Stredy - O. J., D. J., T. J., W. A., P. J., E. M., Q. M. I. B.F. R.. Robili svadbu u nich doma, dcéru, ktorú má poškodená. Svadba bola 13.05.2019. Dňa 14.05.2019 boli celá rodina doma.
Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kedy obžalovaný uviedol, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu nemá čo povedať, skutok nespáchal. Poškodenej nepovedal, že má 72 hodín, aby zmizla z domu, lebo keď tam zostane, tak ju rozreže s nožom a zabije ju, on keď chce niečo urobiť, tak to hneď urobí, nevyhráža sa, poškodená klame. Po poškodenej nehodil kuchynský nôž. Dňa 14.05.2019 sa s poškodenou miloval od rána do večera, možno aj sedemkrát. Celý deň boli v posteli v spálni rodinného domu na adrese H. XXX/XX, Q. U.. Malý syn bol doma, inak boli len dvaja. V ten deň bola hádka, lebo poškodená žiarlila naňho, vyčítala mu frajerku. Neposielal poškodenú preč z domu, poškodená našla ponožky a nohavice tej ženy, s ktorou bol, preto sa začala hádať. Sľúbil jej, že už to viackrát neurobí, k bitke z jeho strany nedošlo. S poškodenou vychádzali dobre. Nôž doma majú, nevyhrážal sa poškodenej s ním.
Po prečítaní výpovede z prípravného konania obžalovaný uviedol, že on a poškodená a ich syn boli spolu v izbe, nehovoril o celom dome. Zvyšok rodiny bol v dome a počuli by to, čo uvádza poškodená naňho. Svedkov uvádzal aj vyšetrovateľovi v prípravnom konaní, dával aj otázky a žiadne tam neboli uvedené. Na svadbe všetci pomáhali, ráno okolo 6-7 hodiny si išli všetci ľahnúť. S poškodenou išli spolu do izby a tam sa milovali. V ten deň sa nepohádali, nevyhrážal sa poškodenej, nehodil po nej nôž. Spolužitie bolo fajn, aj keď poškodená bola žiarlivá, lebo mal druhú frajerku. Poškodená mu len povedala, aby nechodil k frajerke, lebo majú spolu dieťa, ale to bolo všetko, žiadna hádka, ani vydieranie. Poprel, že by sa poškodenej vyhrážal na polícii zakopaním aj s jej troma deťmi, na svoje dieťa by to nepovedal.
Poškodená Q. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa incident stal dávno, nepamätá sa naňho. Trestné oznámenie podávala zo žiarlivosti, nevie si spomenúť, čo sa vtedy stalo. Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 23.05.2019, kedy svedkyňa uviedla, že dňa 14.05.2019 okolo 9,00 hod. sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím, hádzal do nej nože, povedal jej, že má 72 hodín na to, aby zmizla z bytu, aby neostala pred jeho očami, lebo ju zabije a poseká nožom. Verila tomu a bála sa obžalovaného, lebo viackrát jej už ublížil. Na druhý deň odišla k švagrovi do Vozokán, kým si vybaví papiere, aby mohla ísť od krízového centra, lebo sa bála tam ostať. Na druhý deň mala termín u lekárky v Trhovej Hradskej a vo Veľkom Mederi u obvodnej lekárky. Potom sa vrátila v piatok do Veľkého Medera k lekárke pre papier a rozhodla sa, že je aj s deťmi v ohrození života, že podá trestné oznámenie. Skutok sa stal tak, že sedela na posteli v spálni, kde spia, obžalovaný hodil po nej nôž, tak ako si dala ruku pred tvár, tak ju to s tou umelou stranou trafilo. Potom povedal tie slová, že tam nemá zostať, lebo keď tam zostane, tak ju rozreže. Predtým sa pohádali, lebo obžalovaný si myslí, že má milenca. Povedal jej, že mu má popísať ako sa milovala s tými chlapmi, ako sa dostala k drogám a ona musela niečo vymyslieť a keď sa mu to nepáčilo, tak ju zbil. Ona nebola žiarlivá na obžalovaného, obžalovaný je bezdomovec, hlúpy a psychopat, správa sa nenormálne k ženám aj k deťom. V daný deň mali pohlavný styk, ale k obžalovanému nič necítila, ani to nechcela, ale urobila to dobrovoľne, aby bol pokoj. Okrem policajtov o incidente nikomu nepovedala. Na obžalovaného podala trestné oznámenie už viackrát, on potom povedal, že to už neurobí, tak to stiahla.
Po jej prečítaní poškodená uviedla, že nie je pravda, čo tam uviedla s nožom a vyhrážaním sa, len sa s obžalovaným pohádala zo žiarlivosti. Obžalovaný sa jej nevyhrážal, nehodil po nej nôž. Hádka bola zo žiarlivosti, boli navzájom žiarliví. Nepamätá si, aké slová obžalovaný uviedol, keď bol obžalovaný doma z práce, vždy sa hádali. Nevie popísať deň, kedy došlo k incidentu, boli doma, nemali žiadnu návštevu. Má dcéru, ktorá má 21 rokov, žije so svojím priateľom, nikdy nebola vydatá. Obžalovaný sa počas spolužitia málo doma zdržiaval, vždy bol vo výkone. O tom ako bude vypovedať, nehovorila s nikým, to, čo uvádzala, si vymyslela. Za obžalovaným nechodí na návštevy, nemá na to peniaze. Na obžalovaného si to vymyslela, lebo s ním už nechcela žiť, chce byť sama s deťmi, nevedela sa ho ináč zbaviť.
Z výpovede znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že záverov znaleckého posudku č. 32/2019 sa v plnom rozsahu pridržiava. Poškodená sa nedržala svojej pôvodnej
výpovede, ktorú produkovala pred vyšetrovateľom, zmenila svoju verziu v tom, že na tú situáciu, ktorá vznikla v interakcii s jej partnerom, má podiel aj ona. Tvrdila, že to bola vzťahová nezhoda, kde dochádzalo k vzájomnej nevere v ich vzťahu a z toho pramenili konflikty. Navzájom si ubližovali a k situácii, že by mala byť ohrozovaná nožom sa vyjadrila, že si to nepamätá. V osobe poškodenej ide o extrovertovanú osobnoť, emočne plochú vo vzťahu k iným ľuďom, značne chladnú, ktorá sa správa impulzívne, odvážne, chýba jej primeraná sebareflexia. V interakcii s druhom (obžalovaným) uvádzala rolu drog - pervitínu, ktorí obom spôsoboval pre poškodenú významné sexuálne zážitky. Poškodená je intelektuálne na hranici subnormy a ľahkej mentálnej retardácie. Rolu zohráva nedisciplinované myslenie hysterického typu, v dôsledku čoho nevie správne vyhodnocovať závery, nevie správne riešiť životné situácie. Poškodenú možno považovať za nevierohodnú osobu, ktorá sa vyjadruje podľa toho, aká je momentálna situácia, impulzívne, podľa momentálnych potrieb. Motiváciou jej konania bola žiarlivosť, obaja s obžalovaným boli žiarliví a hlavne konanie poškodenej v súvislosti s riešením trestného činu do značnej miery súviselo so žiarlivosťou, lebo partner (obžalovaný) odchádzal z domu a aj do domu si privádzal ženu, ktorá ju dráždila a nevedela spracovať túto neveru. Všeobecnú vierohodnosť poškodenej možno spochybniť vzhľadom na jej intelekt a spôsob myslenia. V danom okamihu, keď bol konflikt, tak sa utiekala k riešeniu ísť na políciu, keď sa situácia pominula, riadila sa podľa svojich momentálnych potrieb, rolu hrala motivácia vo vzťahu k sexualite. Poškodená to brala ako nebezpečie v tom momente, ale z danej situácie sa nepoučila, nijako to nehodnotila ako nebezpečie, aj na konkrétnu situáciu s nožom povedala, že si ju nepamätá. Poškodená je nevierohodná vo všeobecnosti a je ťažko povedať, ktorá verzia je pravdepodobná. Poškodená vypovedá podľa toho, aká je momentálna situácia. Má intelektový a pamäťový potenciál porozumieť, porozumela okolnostiam, ktoré sa týkajú trestného činu. Vo vzťahu k pamäti u poškodenej nebol problém, problém je v spôsobe myslenia a riešenia problému. Vzhľadom na nedisciplinovanosť v myslení nemožno vylúčiť sklony k fabuláciám a konfabuláciám. Poškodená má tendenciu k skresľovaniu reality na základe impulzov a svojich potrieb. Sklon ku konfabulácii, poruchám pamäti, nie je pravdepodobný. Tendencia ku konfabuláciám sa nepreukázala. Poškodená vníma obžalovaného v jadre ako dobrého človeka, ktorý jej pomohol, ľutuje ho pre jeho ťažké detstvo, ale keď je pod vplyvom drog ho vníma inak, ako zlého, neprijateľného, ale na druhej strane aj sama je niekedy pod vplyvom návykovej látky a vtedy zažíva s obžalovaným spoločné zážitky v sexuálnej oblasti a to je pre poškodenú príťažlivé. Vzťah k obžalovanému je premenlivý, ide o pudovú naviazanosť, nie na základe vyšších diferencovaných citov. Znalkyňa pripustila, že poškodená môže bagatelizovať konanie obžalovaného. Vyzeralo to tak aj v odpovedi týkajúcej sa noža, ktorá nepôsobila ako výpadok pamäti, ale ako obranná reakcia popretia.
Z prečítaného znaleckého posudku č. 32/2019 znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, vyhotoveného za účelom posúdenia osobnosti poškodenej a jej vierohodnosti, vyplýva, že osobnosť poškodenej je extrovertovaná, zameraná na interakciu s inými ľuďmi, emočne je však plochá, vo vzťahu k iným ľuďom značne chladná, môže sa správať impulzívne, odvážne, chýba jej primeraná sebareflexia. Má zúžené záujmy, orientuje sa na svoje bežné životné potreby. Interakcia s obžalovaným má prvky závislosti potencovanej sexuálnymi zážitkami pod vplyvom drogy. Poškodená zmenila svoju pôvodnú výpoveď, argumentujúc tým, že tá jej pôvodná výpoveď bola motivovaná žiarlivosťou, hnevom na obvineného. V jej spôsobe vyjadrovania je však opakovane akcentované, že sa nepamätá, že by jej obvinený ublížil, že by sa jej vyhrážal nožom, nehovorí priamo, že sa to nestalo, vzápätí sa verbalizuje želanie, aby prestal užívať návykové látky, lebo sa pod ich vplyvom mení jeho správanie. Rolu zohráva tiež nedisciplinované myslenie hysterického typu, poškodená nevie správne vyvodzovať závery, nevie správne riešiť životné situácie. Nemá dostatočný potenciál k tomu, aby racionálne primerane kontrolovala a usmerňovala svoje správanie. Výpoveď poškodenej z psychologického hľadiska nespĺňa kritériá vierohodnosti. Obsah jej výpovede sa mení podľa jej momentálnych impulzov a potrieb, má tendenciu ju meniť. Sklony ku konfabulácii ako poruchy pamäti sa nepreukázali. V súvislosti s trestným činom nedošlo k zmene psychického stavu poškodenej. Situačne môže prežívať vnútorné napätie, úzkosť najmä v tom kontexte, že jej obvinený chýba, že by ho rada videla, že by sa s ním rada správala. Súčasný stav poškodenej je zameraný na idealizáciu a ľutovanie obvineného za jeho ťažké detstvo, u seba i u obvineného vyzdvihuje intenzívnu žiarlivosť, na báze ktorej sa rozvinula a stupňovala medzi nimi konfliktná interakcia. Násilie pripúšťa, ale priznáva ho aj zo svojej strany, čo malo podobu faciek, konfliktnú interakciu hodnotí ako vzťahový problém modifikovaný užívaním drog a alkoholu zo strany obvineného. U poškodenej neboli zistené z psychologického hľadiska príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, na základe ktorých by bolo opodstatnené psychiatrické skúmanie duševného stavu poškodenej. Proces interakcie medzi poškodenou a obžalovaným obsahuje prvky násilného správania, veľmi pravdepodobne z oboch
strán. Poškodená má tendenciu k impulzívnemu, racionálne nedostatočne regulovanému správaniu. Poškodená je dostatočne autonómna, závislosť od obžalovaného sa prejavuje v oblasti sexuality. Forma interakcie medzi poškodenou a obžalovaným nenapĺňa kritériá domáceho násilia, resp. týrania. Poškodená nie je pasívna, emočne zabrzdená osoba s naučenou bezmocnosťou, ktorá by sa podriaďovala vôli partnera. V jej interakcii s obžalovaným je fyzické násilie, ktoré je sýtené žiarlivosťou oboch partnerov. Poškodená nevykazuje známky týranej osoby.
Z prečítaného znaleckého posudku č. 102/2019 znalca MUDr. Mária Straku, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel žiadnou, psychiatricky významnou, pre psychiatrické posudzovanie trestnej činnosti, duševnou poruchou. Trpí ľahkou mentálnou retardáciou, v minulosti prechodnou psychotickou poruchou. Nie sú to duševné poruchy, ktoré by forenzne významne z hľadiska psychiatrického znižovali, či spôsobovali vymiznutie ovládacích a rozpoznávacích schopností obvineného v čase spáchania trestného činu. Vedel a mohol ovládať svoje konanie a správanie v čase spáchania trestného činu v podstatnej miere a v podstatnom rozsahu. Mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Je schopný chápať zmysel trestného konania. Nie je závislý na psychoaktívnych látkach. Pobyt na slobode nie je aktuálne z hľadiska psychiatrického nebezpečný. Nie je potrebné mu nariadiť žiadny druh ochranného psychiatrického liečenia.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil vyšetrovací spis sp. zn. ORP-313/2-VYS-DS-2019 v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Z hodnotenia ÚVV Leopoldov zo dňa 20.05.2020 vyplýva, že obžalovaný bol dodaný do väzby dňa 26.05.2019. Je otcom dvoch detí, pôvodným povolaním robotník s ukončeným základným vzdelaním. Jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, dňa 30.05.2019 nadväzoval nepovolené kontakty s inými obvinenými, za čo bol dňa 07.06.2019 disciplinárne potrestaný. Počas jeho pobytu vo výkone trestu je jeho správanie zväčša na požadovanej úrovni, až na prípad, kedy bol dňa 31.07.2019 neustrojený. Postupne sa jeho správanie stabilizovalo, aktuálna sa ústavný poriadok a časový rozvrh snaží dodržiavať. Príkazy a pokyne personálu rešpektuje, zásady slušného správania dodržiava. Počas výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený, ani potrestaný, bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodných príležitostí v ústave. Voľný čas trávi sledovaním televízneho vysielania, počúvaním rozhlasových relácií, čítaním kníh a hraním spoločenských hier so spolubývajúcimi. Sociálny kontakt udržiava s družkou s deťmi formou korešpondencie. Kontakt formou telefonovania a návštev nevyužil.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má obžalovaný evidovaných 6 záznamov - neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa, vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia, jazda bez bezpečnostného pásu, odcudzenie bicykla, 2 x fyzické napadnutie inej osoby.
Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 9krát súdne trestaný, väčšinou pre krádež, porušovanie domovej slobody, marenie spravodlivosti, resp. 1 x pre lúpež.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 138 písm. a/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Podľa ods. 2 písm. a/, písm. b/ odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Z vykonaného dokazovania nebolo možné vysloviť jednoznačný záver, že skutok, tak ako bol popísaný v skutkovej vete, sa stal.
Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, súd preto s ohľadom na vykonané dokazovanie - výpoveď samotnej poškodenej, výpoveď znalkyne PhDr. Haidovej a obsah znaleckého posudku - obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Obžalovaný spáchanie skutku popieral od prvého výsluchu. Úplne popieral akýkoľvek fyzický konflikt v daný deň, s poškodenou sa len hádali zo žiarlivosti. Poškodená ho viackrát takto udávala na polícii, k vzneseniu obvinenia nikdy nedošlo. Poškodená - nielen podľa záverov znaleckého posudku - svoje výpovede menila prakticky podľa nálady a podľa aktuálnych citov voči obžalovanému, vyčítala mu milenku. Ak boli fyzické konflikty medzi obžalovaným a poškodenou, boli vzájomné a boli vo forme faciek. Podľa znalkyne v súvislosti s trestným činom nedošlo k zmene psychického stavu poškodenej. Poškodená môže prežívať úzkosť a napätie v súvislosti s obžalovaným, ale nie kvôli skutku, ktorý sa mal stať, ale kvôli tomu, že jej chýba a že by ho rada videla. Uvedené podporuje výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania a u znalkyne, že pôvodnú výpoveď učinila v dôsledku žiarlivosti.
U poškodenej neboli zistené z psychologického hľadiska príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, na základe ktorých by bolo opodstatnené psychiatrické skúmanie duševného stavu poškodenej. Proces interakcie medzi poškodenou a obžalovaným obsahuje prvky násilného správania, veľmi pravdepodobne z oboch strán. Poškodená má tendenciu k impulzívnemu, racionálne nedostatočne regulovanému správaniu. Poškodená je dostatočne autonómna, závislosť od obžalovaného sa prejavuje v oblasti sexuality. Forma interakcie medzi poškodenou a obžalovaným nenapĺňa kritériá domáceho násilia, resp. týrania. Poškodená nie je pasívna, emočne zabrzdená a bezmocná osoba, ktorá by sa podriaďovala vôli partnera, nevykazuje známky týranej osoby.
Popísané osobnostné charakteristiky poškodenej v spojení so zvyškom vykonaného dokazovania v prejednávanej veci zakladajú dôvodné podozrenie o možnosti považovať jej výpoveď z prípravného konania, následkom ktorej bolo vznesenie obvinenia, za dostatočne presvedčivú a dôveryhodnú a na takej úrovni, aby bolo možné na jej základe ako prakticky jedinom kľúčovom a usvedčujúcom dôkaze, bez akýchkoľvek pochybností uznať obžalovaného za vinného v prejednávanej veci.
Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaných skutkov a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného.
V prejednávanej veci nastala taká dôkazná núdza, že súd vzhľadom na zásadu „in dubio pro reo“, t. j. „v pochybnostiach v prospech“, obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V prejednávanej veci neexistujú také dôkazné prostriedky, ktoré by mohli odstrániť uvedené pochybnosti o tom, či sa skutok vôbec stal ako je popísaný v skutkovej vete, a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa
rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).