Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/162/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu ADA WASTE, s.r.o., Šintava 736, IČO: 36 242 560 zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., Hlavná 979/23, Galanta, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101796421/2019 zo dňa 23.7.2019 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101796421/2019 zo dňa 23.07.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100674915/2019 zo dňa 19.03.2019 určujúce žalobcovi podľa rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 721,21 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 na základe neuznania odpočítania dane z dodávok obalov z papiera deklarovaného dodávateľa DAREC, a.s. so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda.

2.

Žalobca namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce na riadne posúdenie veci.

3.

Podľa jeho názoru je rozhodnutie nezrozumiteľné už v jeho výrokovej časti v spojení s odôvodnením nakoľko uvádza, že potvrdzuje rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100674915/2019 zo dňa 19.03.2019, ktorým bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2015, hoci za toto obdobie daňový úrad vydal rozhodnutie č. 100872571/2018 zo dňa 03.05.2018, čomu zodpovedá aj tvrdenie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že daňový subjekt doručil odvolanie voči rozhodnutiu už dňa 05.06.2018.

4.

Pokiaľ žalovaný a daňový úrad poukazovali na reťazec spoločností, súčasťou ktorej mal byť aj žalobca, ich nekontaktnosť a prepojenosť vyplývajúcu z toho, že doklady účtovníčke predkladal p. Y., podľa žalobcu to prepojenie spoločností nepreukazuje a svedecká výpoveď účtovníčky p. V. je dôkazom toho, že k obchodom reálne došlo, keď boli riadne zaúčtované.

5.

Nepovažuje za dôvodné spochybňovať pohyb tovaru medzi spoločnosťami tým, že spoločnosti nemali zamestnancov, nakoľko už svedecké výpovede, ktoré sú obsahom spisu pochádzajú od zamestnancov a konateľov spoločností. Ak by však aj malo ísť o podvodné konanie medzi spoločnosťami, v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca na podvode podieľal.

6.

Poukazoval na to, že pokiaľ ide o výber jeho obchodných partnerov, títo boli v čase obchodovania v poriadku a nie je mu známe, aké prostriedky mal použiť na zistenie ich vierohodnosti. Žalovanému v súvislosti s daňovou kontrolou riadne poskytoval súčinnosť a na preukázanie naplnenia podmienok nadmerný odpočet predložil všetky potrebné doklady, ktoré mal k dispozícii, pričom v jeho moci nebolo zabezpečiť dodanie dokladov zo strany ostatných subjektov.

7.

Predložené dôkazy preukazujú uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení, tvrdenie žalovaného o opaku je svojvoľné a nesprávne, prieči sa zásadám daňového konania a hodnotenia dôkazov. Žalovaný i daňový úrad účelovo vychádzali iba zo zistených nedostatkov, nebrali ohľad na skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu, napríklad na výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že sporný obchod bol realizovaný a účtovali o ňom. Žalovaný vierohodnosť svedkov spochybnil vo vzťahu k rozporom v ich výpovediach a v nadväznosti na ďalšie dôkazy, pričom však rozpory neidentifikoval, ani neuviedol, o aké ďalšie dôkazy ide.

8.

Správca dane mu nemôže dávať za vinu, že osobne neskontroloval sídlo každého dodávateľa, ani nemožno brať za spoľahlivý dôkaz, že sa subjekty na adresách sídla nezdržiavali, nakoľko nie každá spoločnosť potrebuje mať na svoju činnosť prenajaté kancelárie alebo priestory.

9.

Podľa žalobcu daňový úrad i žalovaný neodôvodnili vydané rozhodnutia v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku nakoľko nevysvetlili, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami.

10.

V súvislosti s dôkazovou povinnosťou daňového subjektu žalobca poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR deklarovaný v rozhodnutí 3 , podľa ktorého dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú núdzu správca dane.

11.

Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je podľa žalobcu možné ustáliť dve roviny, a to rovinu limitácie dôkaznej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu a rovinu dôkaznej povinnosti žalovaného, resp. správcu dane, z ktorého výsledkov kontroly žalovaný v rozhodnutí vychádzal. Dôkazná povinnosť žalobcu bola v predmetnom prípade vyčerpaná všetkými okolnosťami a dôkazmi, ktoré boli predložené a zabezpečené v rámci daňovej kontroly. Žalobca disponuje relevantnými účtovnými dokladmi, potvrdenia a dokladmi, ktorými bola jeho dôkazná povinnosť naplnená tak po stránke jeho objektívnych, ako aj po stránke jeho zákonných podmienok v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Žalovaný uvádzal, že daňový subjekt je povinný okrem splnenia formálnych predpokladov uplatnenia odpočítania dane preukázať aj materiálnu stránku veci. Žalobca však preukázal splnenie formálnych náležitostí uplatnenia nároku na odpočet od DPH, zároveň je nespochybniteľné preukázané skutočné dodanie tovaru ako doposiaľ žalobca deklaroval. Preto nevie ustáliť tvrdenie žalovaného, že samotné listinné dôkazy nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že predmetné obchody boli uskutočnené.

12.

Ani jeden z účastníkov predmetných obchodných vzťahov nemohol ovplyvniť konanie iného účastníka. Rovnako ani jeden z účastníkov nemôže zodpovedať za konanie, či nekonanie svojho odberateľa či dodávateľa. V predmetnom prípade sa tiež nejedná o prípadnú existenciu objektívnej zodpovednosti, pri

ktorej by žalobca zodpovedal, resp. by mohli byť voči nemu vyvodené sankčné dôsledky pre nesplnenie si povinností niektorých z dodávateľov v reťazci. Ak teda neexistuje objektívna zodpovednosť, v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou, musí žalovaný preukázať, že u odberateľov, či dodávateľov žalobcu došlo k podvodnému konaniu a že žalobca mal o tom vedomosť, resp. jeho spoluúčasť na takomto konaní. V tomto smere však žalovaný a správca dane nemôžu vychádzať a opierať sa iba o strohé spochybnenie a rozporovanie deklarovaných plnení, ale musia tieto závery relevantne preukázať, čo sa však nestalo.

13.

Žalobca zastáva názor, že sa daňový úrad, ako aj žalovaný nesprávne vysporiadal s predloženými dôkazmi žalobcu a tieto sú dostatočným dôkazom toho, že fakturovaný tovar bol v skutočnosti dodaný tak, ako od začiatku deklaroval daňový subjekt. Dôkazná povinnosť daňového subjektu preto bola naplnená tak po stránke jeho objektívnych možností, ako aj po stránke zákonných podmienok daňových predpisov.

14.

Argumentoval aj právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí a Európskeho súdneho dvora v rozhodnutiach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen) a C-439/04, C-440/04 (Kittel).

15.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16.

Uvádzal, že daňovou kontrolou bolo zistené, že si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 150196 zo dňa 17.04.2015 s dátumom dodania 07.04.2015, základ dane (ďalej len „ZD“) 1774,08 eura, DPH 20 % 354,82 eura za dodávku Obaly z papiera a lepenky 24640 kg; č. 150197 zo dňa 17.04.2015 s dátumom dodania 08.04.2015, ZD 1681,92 eura, DPH 20 % 336,38 eura za dodávku Obaly z papiera a lepenky 23360 kg; č. 150198 z 17.04.2015 s dátumom dodania 09.04.2015, ZD 1738,08 eura, DPH 20 % 347,62 eura za dodávku Obaly z papiera a lepenky 24140 kg; č. 150199 zo dňa 17.04.2015 s dátumom dodania 14.04.2015, ZD 1748,16 eura, DPH 20 % 349,63 eura za dodávku Obaly z papiera a lepenky 24280 kg; č. 150200 zo dňa 17.04.2015 s dátumom dodania 15.04.2015, ZD 1729,44 eura, DPH 20 % 345,89 eura za dodávku Obaly z papiera a lepenky 24020 kg; č. 150228 zo dňa 05.05.2015 s dátumom dodania 17.04.2015, ZD 1660,32 eura, DPH 20 % 332,06 eura za dodávku Obaly z papiera a lepenky 23060 kg; č. 150229 z 05.05.2015 s dátumom dodania 17.04.2015, ZD 1709,28 eura, DPH 20 % 341,86 eura za dodávku Obaly z papiera a lepenky 23740 kg; č. 150230 zo dňa 05.05.2015 s dátumom dodania 21.04.2015, ZD 1736,64 eura, DPH 20 % 347,33 eura za dodávku Obaly z papiera a lepenky 24120 kg; č. 150231 zo dňa 05.05.2015 s dátumom dodania 28.04.2015, ZD 1424,50 eura, DPH 20 % 284,90 eura za dodávku Obaly z papiera a lepenky 20350 kg; č. 150232 zo dňa 05.05.2015 s dátumom dodania 28.04.2015, ZD 1686,24 eura, DPH 20 % 337,25 eura za dodávku Obaly z papiera a lepenky 23420 kg; č. 150233 zo dňa 05.05.2015 s dátumom dodania 30.04.2015, ZD 1717,92 eura, DPH 20 % 343,58 eura za dodávku Obaly z papiera a lepenky 23860 kg od spoločnosti DAREC, a.s., Alžbetínske nám. 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO 46182179 (ďalej len „DAREC, a.s.“) - ďalej len „sporné faktúry“ v celkovej výške DPH 3721,21 eura.

17.

Vykonaným dokazovaním bol zistený fakturačný pohyb tovaru medzi spoločnosťami GLOBAL AGENCY, spol. s r.o. --- QUIRINIUS, s.r.o. --- Milbery s. r. o. --- DAREC, a.s. --- žalobca. Spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., Milbery s. r. o. a ani spoločnosť GLOBAL AGENCY spol. s r.o. so správcom dane nespolupracovali.

18.

Podľa popísanej schémy pohybu tovaru bolo preukázané, že prvým článkom obchodného reťazca mala byť spoločnosť GLOBAL AGENCY spol. s r.o.. Vykonaným preverovaním u spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o. bolo zistené, že spoločnosť so správcom dane nekomunikuje, nespolupracuje, na sídle reálne nesídli - ide o tzv. „fiktívne usídlenie“ - sídli na adrese, ktorá funguje ako poskytovateľ sídiel. Spoločnosť nepreukázala, či má dodania tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a v záznamoch DPH, nepreukázala úhrady predmetných faktúr, daňové priznanie na DPH nepodáva. Konateľom spoločnosti v preverovanom období bol občan Maďarskej republiky. U spoločnosti nebola preukázaná reálna

existencia obchodu, ani pôvod nadobudnutia tovaru. Spoločnosť GLOBAL AGENCY spol. s r.o. podala posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 a od 31.03.2014 už nie je platiteľom DPH. Spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. mala virtuálne sídlo od 11.04.2013 do 11.04.2014. Po tomto termíne jej poskytovateľ sídla už neposkytoval službu - virtuálne sídlo a preberanie pošty, pretože už ďalej neplatila za tieto služby. Poskytol kontaktné údaje osoby, s ktorou komunikoval, cez mobil - tel. č. XXXXXXXXXX a email : a@b.c Správca dane preveril cez Orange Slovensko, a.s. vlastníka mobilného čísla XXXXXXXXXX, ktoré patrí spoločnosti DAREC, a.s., v mene ktorej vystupuje Mgr. G. Y.. Z výpovede súčasnej konateľky spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., p. U. V., vyplynulo, že danú spoločnosť nepozná. Nevedela, že je konateľkou tejto spoločnosti. 3

19.

Správca dane pri preverení sídla spoločnosti Milbery s.r.o. zistil, pri adrese Zámocká 30, 811 05 Bratislava, že ide o virtuálne sídlo, ktoré poskytuje spoločnosť OFFICE HOUSE s.r.o. Podľa vyjadrenia a predložených dôkazov zo strany spoločnosti OFFICE HOUSE s.r.o. vyplýva, že pre spoločnosť Milbery s. r. o. poskytovali sídlo a preberali poštové zásielky. Zo spoločnosti Milbery s.r.o. vraj naposledy komunikovali s p. D. G. v slovenskom jazyku a to telefonicky. Vlastníkom telefónneho čísla je spoločnosť DAREC, a.s., v mene ktorej vystupuje Mgr. G. Y.. Z predložených zmlúv vyplýva, že kontaktnou osobou bol vždy Mgr. G. Y., a to v čase, keď bol konateľom spoločnosti Milbery s.r.o. p. R. M. a následne p. D. G.. Spoločnosť Milbery s. r. o. mala prenajaté skladové priestory na adrese Letišná 1855/59, Dunajská Streda od p. Z. T., ktorý uviedol, že približne od roku 2005 si prenajíma skladové priestory na adrese Letišná 1855/59, 929 01 Dunajská Streda spoločnosť VUITTON, s.r.o. a potom si to prenajala aj spoločnosť Milbery s. r. o. Obe spoločnosti tam boli súbežne. Následne si to prenajímala len spoločnosť DAREC, a.s. P. Z. T. vždy komunikoval len s Mgr. G. Y.. Všetky zmluvy podpisoval len s ním. Spoločnosti VUITTON, s.r.o., Milbery s. r. o. a DAREC, a.s. si vždy prenajímali len tieto betónové plochy. Nepozná osoby R. M., D. G., P. X., X. X., U. O.. Pozná len Mgr. G. Y.. Skladové priestory na adrese Letišná 1855/59, 929 01 Dunajská Streda nie sú nijako zabezpečené. Nie je tam kamerový systém, evidencia došlých motorových vozidiel resp. osôb tam nie je vedená. Z výpovede p. U. V. vyplýva, že vedie účtovníctvo spoločnosti Milbery s.r.o., tak aj spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., pričom doklady jej boli doručené vždy tou istou osobou a to Mgr. G. Y. (predseda predstavenstva spoločnosti DAREC, a.s.). Nepozná p. R. M. ani D. G., ktorí boli podľa výpisu z obchodného registra konateľmi spoločnosti Milbery s. r. o. a nepozná ani X. X., ktorá je v súčasnosti konateľkou spoločnosti Milbery s. r. o.. Z jednotlivých výpovedí je zrejmé, že v mene spoločností QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s. r. o. vystupovala a konala osoba menom Mgr. G. Y. (predseda predstavenstva spoločnosti DAREC, a.s.), ktorá nebola oprávnená konať v mene daných spoločností.

20.

Na základe predložených výpisov z bankových účtov spoločnosti Milbery s. r. o., QUIRINIUS, s.r.o. a GLOBAL AGENCY, spol. s r.o. vyplýva, že disponentom na bankových účtoch spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s. r. o. bol p. U. Y., otec Mgr. G. Y., predsedu predstavenstva spoločnosti DAREC, a.s.. Z jednotlivých výpisov uvedených spoločností vyplýva, že spoločnosť DAREC, a.s. faktúry vystavené spoločnosťou Milbery s. r. o. nikdy neuhradila. Z výpisov bankového účtu spoločnosti Milbery s. r. o. vyplýva, že faktúry vystavené spoločnosťou QUIRINIUS, s.r.o. neboli uhradené. P. U. Y. bol osobou oprávnenou vyberať peňažné prostriedky z bankových účtov spoločností QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s. r. o. P. Y. U. je členom dozornej rady spoločnosti DAREC, a.s.

21.

Z jednotlivých kontrolných výkazov spoločností v preverovanom reťazci vyplýva, že spoločnosti GLOBAL AGENCY, spol. s r.o., QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s. r. o. vystavili 4 ks faktúr s DPH v rovnaký deň a to 01.04.2015, 02.04.2015, 04.04.2015 a 07.04.2015, pričom jednotlivé subjekty v reťazci pracovali s minimálnou cenovou prirážkou, resp. ak mala byť preprava súčasťou ceny, na niektorých stupňoch reťazca pracovali subjekty bez prirážky. Faktúry si vystavili len medzi sebou, z čoho vyplýva, že v kontrolnom výkaze sa nenachádzali žiadne iné faktúry od iných dodávateľov, ktorí by mohli zabezpečiť prepravu preverovaného tovaru. Zo skutočností, že vyššie uvedené spoločnosti neevidovali žiadnych zamestnancov, ani motorové dopravné prostriedky a faktúry si spoločnosti vystavili len medzi sebou v už uvedenom reťazci, nie je zrejmé ako, kedy a kým bol preverovaný tovar prepravený.

Všetky uvedené skutočnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že tok tovaru tak, ako ho deklaroval žalobca nebol reálny. Pohyb tovaru v reťazci tuzemských spoločností prebehol iba formálne - papierovo.

22.

Uvedený záver potvrdzuje aj výpoveď zamestnanca spoločnosti DAREC, a.s. p. L. M., ktorý spoločnosť Milbery s.r.o. ani jednotlivých konateľov tejto spoločnosti nepoznal, podľa jeho vyjadrenia dodávateľom lepenky a papiera bola spoločnosť FCC Slovensko, s.r.o. (predtým A.S.A. Slovensko, spol. s r.o.). Svedok uviedol, že pozná p. R. M., a to ako svojho kolegu od roku 2013. Odôvodnenosť vzniknutých pochybností potvrdzujú aj rozpory vo výpovediach konateľa spoločnosti DAREC, a.s. p. G. Y., ktorý najprv uviedol, že prepravu tovaru od svojich dodávateľov zabezpečoval vlastnými vozidlami a vlastnými vodičmi, tovar mal byť vyložený v prenajatých skladoch v Dunajskej Strede a následne spoločnosť DAREC, a.s. alebo žalobca zabezpečili prepravu tovaru k žalobcovi. Neskôr svoju výpoveď zmenil a uviedol, že prepravu zabezpečoval dodávateľ, detaily o preprave nevedel poskytnúť a tovar mal byť vyložený v Lipovom. Zaviazal sa predložiť doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru a jeho príjem, napr. skladovú evidenciu, žiadne doklady však nepredložil. Spoločnosti GLOBAL AGENCY, s.r.o., QUIRINIUS, s.r.o., Milbery s. r. o. a DAREC, a.s. skladové evidencie nepredložili a ani nepreukázali existenciu, pôvod a prepravu fakturovaného tovaru. Preverovaním bolo zistené, že predložené dodávateľské faktúry sú vystavené účelovo, bez reálneho základu, za účelom neoprávneného zníženia daňovej povinnosti žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015. Spoločnosti GLOBAL AGENCY, s.r.o., QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s. r. o. a DAREC, a.s. vystupujú ako formálni dodávatelia. Z dôvodu, že uvedeným spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, žalobcovi ako odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

23.

K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2015. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 103232855/2016 zo dňa 30.05.2016. Dňa 03.05.2018 bolo vydané Rozhodnutie č. 100872571/2018 zo dňa 03.05.2018, ktorým bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 2 284,09 EUR, voči ktorému sa žalobca odvolal. Žalovaný vydal Rozhodnutie č. 101257242/2018 zo dňa 02.07.2018, ktorým Rozhodnutie č. 100872571/2018 zo dňa 03.05.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne prvostupňový orgán vykonal dokazovanie v naznačenom smere a vydal Rozhodnutie č. 100674915/2019 zo dňa 19.03.2019, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 3 721,21 EUR. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 100674915/2019 zo dňa 19.03.2019 potvrdil žalovaným rozhodnutím. Je preto zrejmé, že výška určeného rozdielu v sume nadmerného odpočtu uvedená v žalovanom rozhodnutí je správna. Odvolanie voči prvostupňovému orgánu bolo podané dňa 03.05.2019. V žalovanom rozhodnutí je nesprávne uvedený dátum podania odvolania dňa 05.06.2018. Ide však len o chybu v písaní, ktorá bola opravená Oznámením č. 102522278/2019 zo dňa 07.11.2019. Uvedená chyba však nemá vplyv na zákonnosť a ani zrozumiteľnosť žalovaného rozhodnutia.

24.

Vykonaným dokazovaním prvostupňový orgán nezistil existenciu, pôvod a prepravu tovaru uvedeného na sporných faktúrach. V spoločnostiach v reťazci dochádzalo často k zmene konateľov (Milbery s. r. o., QUIRINIUS, s. r. o.). Spoločnosti, ktoré majú preukázať pôvod, resp. spotrebu sporného tovaru, sú nekontaktné a neplnia si svoje zákonné povinnosti. Ide teda o zmiznutých obchodníkov. V preverovanom reťazci bola preukázaná prepojenosť jednotlivých subjektov i rozpory a nejasnosti vo vyjadreniach a zaistených dôkazoch. Prepojenosť spoločností p. Y. vyplýva zo zistených dôkazov a výpovedí svedkov - p. Y. bol predsedom predstavenstva spoločnosti DAREC, a.s. a konal aj za deklarovaných nekontaktných dodávateľov a subdodávateľov QUIRINIUS, s. r. o. a Milbery s. r. o. - uzatváral a podpisoval zmluvy za uvedené spoločnosti, disponoval ich účtovnými dokladmi a bol kontaktnou osobou za uvedené spoločnosti (napr. vyjadrenia p. V., p. T., spoločnosti OFFICE HOUSE s.r.o.). Spoločnosti boli prepojené taktiež v osobe p. M., ktorý bol zamestnancom spoločnosti DAREC, a.s. a konateľom spoločnosti Milbery s. r. o. Disponentom na bankových účtoch spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s. r. o. bol p. U. Y., otec Mgr. G. Y..

Napriek tomu, že spoločnosť DAREC, a.s. formálne potvrdila uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov, vierohodnosť týchto tvrdení je spochybnená nielen vo vzťahu k zásadným rozporom vo vyjadreniach jednotlivých vypočutých osôb, ale aj v nadväznosti na ďalšie získané dôkazy. Ani výpoveď p. V. nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľných obchodov, keďže táto uviedla len tú skutočnosť, že p. Y. jej predkladal doklady za vyššie uvedené spoločnosti.

25.

Vo vzťahu k vykonaným vypočutiam treba konštatovať, že z výpovedí týchto osôb vyplývajú rôzne nezrovnalosti. Napr. protichodné vyjadrenia p. Y. ohľadom prepravy a uskladnenia tovaru, vyjadrenia p. M., že dodávateľom sporného tovaru bola spoločnosť A.S.A. Slovensko, spol. s r.o., spoločnosť Milbery s. r. o. nepozná, pričom z účtovných dokladov vyplýva, že hlavným dodávateľom spoločnosti (v kontexte množstva dodaného tovaru a fakturovanej sumy) mala byť práve spoločnosť Milbery s. r. o, podľa vyjadrenia p. T. (jeden z vlastníkov prenajatých priestorov Letištná, Dunajská Streda) zmluvy o prenájme nehnuteľnosti pre spoločnosti Milbery s. r. o. a VUITTON, s.r.o. podpisoval vždy len s p. G. Y. a p. R. M. nepozná. Pochybnosť vyvoláva aj skutočnosť, že podľa vyjadrení externej účtovníčky, ktorá viedla v kontrolovanom období účtovníctvo pre spoločnosť Milbery s. r. o. a QUIRINIUS, s. r. o., táto komunikovala iba s p. Y., ktorý predkladal doklady k zaúčtovaniu a následne ich aj prevzal. Zároveň nebol preukázaný pôvod tovaru a ani jeho preprava, neboli predložené skladové evidencie tovaru a ani samotná existencia tovaru.

26.

Zistené dôkazy boli v zásadných otázkach týkajúcich sa deklarovaných dodávok vzájomne rozporné a tieto preto, bez pochybností, nepotvrdzujú, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako deklarujú predložené faktúry. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa dôveryhodnosti obchodných partnerov, treba konštatovať, že znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Výber „dôveryhodných“ obchodných partnerov je primárnou záležitosťou žalobcu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Preverenie obchodného partnera preto nemožno zúžiť len na „zoznam rizikových spoločností“, t.j. na zoznam platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, ako sa snaží naznačiť žalobca. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uvádzal, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany prvostupňového orgánu slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR sp. zn. ).

27.

Samotné listinné dôkazy nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platiteľ. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod žalobcu a preto má žalobca, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia prvostupňovému orgánu, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii žalobcu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade.

28.

Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

29.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

30.

V rozpore s námietkou žalobcu súd konštatoval, že zmätočnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje označenie odvolaním žalobcu napadnutého a rozhodnutím žalovaného potvrdeného rozhodnutia správcu dane. Naopak, žalobca v tomto smere pochybil, keď za prvostupňové rozhodnutie určujúce mu rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 označil v odôvodnení i v petite žaloby (a ako prílohu žaloby súdu predložil) rozhodnutie správcu dane č. 100872571/2018 zo dňa 03.05.2018, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.08.2018.

31.

Žalovaný sa pochybenia dopustil iba v texte odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, v jeho nepodstatnej časti neovplyvňujúcej zákonnosť rozhodnutia, keď za dátum doručenia odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 19.03.2019 označil deň 05.06.2018 miesto správneho 03.05.2019. aj toto pochybenie však žalovaný podľa obsahu spisu napravil postupom podľa § 63 ods. 11 daňového poriadku.

32.

V zmysle ustanovenia § 24 daňového poriadku, podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok na odpočítanie dane a teda aj reálneho uskutočnenia plnenia zakladajúceho takýto nárok v daňovom konaní deklarovaným spôsobom zaťažuje primárne daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom tejto dane, ktorý je identifikovaný na faktúre.

33.

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 19.03.2019, ktorým žalobcovi bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 721,21 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015.

34.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný (okrem iného) konštatoval, že z výpovedí svedkov vo veci vyplývajú rôzne nezrovnalosti. Napr. protichodné vyjadrenia konateľa deklarovaného dodávateľa DAREC, a.s. ohľadom prepravy a uskladnenia tovaru, vyjadrenia p. M., že dodávateľom sporného tovaru bola spoločnosť A.S.A. Slovensko, spol. s r.o., spoločnosť Milbery s.r.o. nepozná, pričom z účtovných dokladov vyplýva, že hlavným dodávateľom spoločnosti (v kontexte množstva dodaného tovaru a fakturovanej sumy) mala byť práve spoločnosť Milbery s. r.o., podľa vyjadrenia p. T. (jeden z vlastníkov prenajatých priestorov Letištná, Dunajská Streda) zmluvy o prenájme nehnuteľnosti pre spoločnosti Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o. podpisoval vždy len s p. G. Y. a p. R. M. nepozná. Pochybnosť vyvoláva aj skutočnosť, že podľa vyjadrení externej účtovníčky, ktorá viedla v kontrolovanom období účtovníctvo pre spoločnosť Milbery s.r.o. a QUIRINIUS s.r.o., táto komunikovala iba s p. Y., ktorý predkladal doklady k zaúčtovaniu a následne ich aj prevzal. Zároveň nebol preukázaný pôvod tovaru a ani jeho preprava, neboli predložené skladové evidencie tovaru. V zmysle týchto skutočností treba považovať námietky daňového subjektu, že z jeho strany preukázal, či už po formálnej, ako i obsahovej stránke to, že predmetný fakturovaný obchod bol riadne zrealizovaný, za nedôvodné.

35.

Daňovému subjektu nebola pripísaná na ťarchu nekontaktnosť spoločností v popísanom reťazci, ako sa mylne domnieva. Ide o skutočnosti získané v procese dokazovania zákonným spôsobom a preto bolo dôvodné ich v napadnutom rozhodnutí uviesť. Tieto dôkazy správca dane vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov § 3 ods. 3 daňového poriadku. Z obsahu spisu, ani napadnutého rozhodnutia tiež nevyplýva, že by správca dane od daňového subjektu požadoval doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom reťazci. Skutočnosť, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť doklady preukazujúce realizáciu deklarovaných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou daňového subjektu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet, takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Rovnako poskytovanie súčinnosti správcovi dane patrí medzi zákonné povinnosti daňových subjektov počas výkonu daňovej kontroly, ktorá však nemá ako taká priamy vplyv na priznanie práva na odpočítanie dane. Preto je potrebné aj túto námietku považovať za nedôvodnú (§ 46 ods. 2 daňového poriadku.

36.

K námietke daňového subjektu o tom, že účtovné doklady môže účtovníčke spoločnosti doručiť akákoľvek osoba, nielen konateľ (v kontexte výpovede p. V. vo veci vedenia účtovníctva spoločností QUIRINIUS, s.r.o. a Milbery s.r.o.) odvolací orgán uvádza, že i napriek tomu, že účtovné doklady nemusí doručovať len štatutárny orgán spoločnosti, v riešenom prípade tieto skutočnosti preukazujú existenciu prepojenia umelo vytvoreného fakturačného reťazca spoločností a preto je výpoveď p. V. relevantná pre celkové posúdenie daného prípadu.

37.

Z rozsudku ESD v spojených veciach C-439/04 a C-440/4 (Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL), ako aj iných rozsudkov ESD vyplýva, že Súdny dvor pripomenul boj proti podvodu, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a prípadným zneužitiam je cieľom, ktorý je uznaný a podporovaný šiestou smernicou. Subjekty podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo obchádzajúc zákon (bod 54). Z bodu 55 tohto rozsudku vyplýva, že ak daňový úrad konštatuje, že právo na odpočet bolo uplatnené podvodne, je povinný žiadať s retroaktívnym účinkom vrátenie odpočítaných súm a vnútroštátnemu sudcovi prislúcha možnosť odmietnuť priznanie práva na odpočet, pokiaľ je s ohľadom na objektívne dôkazy preukázané, že právo je uplatňované podvodne. Z bodu 56 je zrejmé, že rovnako platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech, alebo nie. Za týchto okolností platiteľ dane pomáha páchateľom podvodu a stáva sa jeho spolupáchateľom (bod 57).

38.

Preto vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (bod 59). Ak sa teda vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (bod 61). Nie je teda v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej. V danom prípade bol daňový subjekt aktívnym článkom reťazca a preto na uvedenom závere správcu dane nič nemení skutočnosť, že predložil všetky doklady, ktoré majú deklarovať dané obchody.

39.

Správca dane v riešenom prípade postupoval v súlade s daňovým poriadkom, ktorý v § 3 upravuje základné zásady, ktoré predstavujú základné pravidlá pre správne uplatnenie daňových zákonov. Jednou z uvedených zásad je aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, na ktorú už odvolací orgán poukázal. Podľa tejto zásady správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Realizácia tejto zásady neznamená ľubovôľu správcu dane pri hodnotení dôkazov. Správca dane má v zmysel tejto zásady povinnosť zaoberať sa každým zisteným dôkazom, vyhodnotiť ho samostatne a aj v súvislosti s ostatnými zistenými dôkazmi. Správca dane pri hodnotení dôkazov posudzuje dôkaz z hľadiska závažnosti, zákonnosti a vierohodnosti. Z napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane postupoval v súlade s uvedenou zásadou a vykonal rozsiahle dokazovanie, navyše skutočnosti, na ktoré daňový subjekt poukazuje, sú súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Tak ako bolo už vyššie uvedené, správca dane mu nedával na ťarchu nekontaktnosť iných spoločností. Zistené dôkazy boli v zásadných otázkach týkajúcich sa deklarovaných dodávok vzájomne rozporné a ktoré preto bez pochybností nepotvrdzujú, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako deklarujú predložené faktúry a preto bolo dôvodne spochybnené uskutočnenie zdaniteľných obchodov správcom dane, daňový subjekt bol bez pochybností aktívnym článkom reťazca a preto mu priznanie práva na odpočítanie dane neprináleží.

40.

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa dôveryhodnosti obchodných partnerov, treba konštatovať, že znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Výber „dôveryhodných“ obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Preto požiadavka dodržiavania povinnej miery opatrnosti v obchodovaní podnikateľských subjektov vychádza z toho, že daňové subjekty by mali byť pri uskutočňovaní svojich obchodných transakcií obozretné a vyberať si obchodných partnerov zodpovedne a s náležitou starostlivosťou, pričom by si mali náležitým spôsobom preveriť, či ich obchodní partneri sú skutočnými subjektami podnikajúcimi na danom trhu. Ak sa subjekt nespráva pri obchodovaní obozretne, je nutné vychádzať z toho, že akceptoval aj možnosť, že sa stane súčasťou podvodu na DPH, a preto musí znášať toto svoje podnikateľské riziko sám, napríklad aj v tom, že mu nebude uznaný uplatňovaný nárok na odpočet dane.

41.

V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonné rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.

42.

V súvislosti s namietanou nedostatočnosťou zistenia skutkového stavu je potrebné konštatovať, že žalobca nenamietal nevykonanie žiadneho dôkazu s predpokladaným významom pre rozhodnutie, či už ním navrhovaného alebo prichádzajúceho do úvahy na vykonanie z podnetu správneho orgánu.

43.

Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávok, či už žalobcovi alebo žalobcom tvrdenému zahraničnému odberateľovi, žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia oslobodenia od dane alebo odpočítania dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nešpecifikovali dôkazy, ktoré by okrem už predložených ešte mal predložiť na preukázanie svojho nároku, prípadne, že nevie, ako ešte mal preverovať svojich obchodných partnerov, je potrebné konštatovať, že daňový poriadok presne nešpecifikuje, aké dôkazy majú byť predložené, ktoré disponujú akou dôkaznou silou, čo vždy bude závisieť od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. Určenie, aké dôkazy má na svoje tvrdenia daňový subjekt predložiť, či ako má pri svojej podnikateľskej činnosti preverovať svojich obchodných partnerov však nie je úlohou správcu dane.

44.

Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia obchodnej spoločnosti DAREC, a.s. vyplývajú ako zo zistení týkajúcich sa tejto spoločností, tak aj ďalších spoločností zapojených do obchodného reťazca ako subdodávatelia a z nezrovnalostí vo výpovediach svedkov, ktoré žalovaný i správca dane vo svojich rozhodnutiach, v rozpore s tvrdením žalobcu, identifikovali a dostatočne zrozumiteľne vysvetlili.

45.

Závery prijaté správcom dane vychádzajúce z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane a oslobodenie od dane uplatnil. Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného primárne spočívajú v okolnostiach týkajúcich sa tretích subjektov - dodávateľov a odberateľov žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko- odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Tieto jednotlivé zistenia v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdených plnení a ich skutočného účelu konštatovaného daňovými orgánmi.

46.

Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky, a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, v ktorých v rozpore stvrdením žalobcu dostatočne vysvetlili spôsob aplikácie príslušných ustanovení zákona i vyhodnocovania vykonaných dôkazov, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

47.

Súd preto žalobu podľa () ako nedôvodnú zamietol.

48.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.

49.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.