Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9Cpr/22/2019

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., XXXXX I., O. republika, štátny občan Srbskej republiky, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: ARMOD, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie č. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 717 835, právne zastúpenému JUDr. Antonom Tabačákom, Ph.D., advokátom so sídlom kancelárie Oravský Biely Potok 82, 027 42 Oravský Biely Potok, IČO: 42 221 919, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, čiastočným rozsudkom,

rozhodol:

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.09.2019, ktoré bolo dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi podľa , je neplatné.

O ďalšom nároku a o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku, ktorým bude rozhodnuté o všetkých zvyšných uplatnených procesných nárokoch.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2019 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.09.2019, ktoré bolo dané podľa (ďalej len „“) zamestnávateľom je neplatné, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy od doručenia oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní až do času, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru a súčasne, aby žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po skutkovej a právnej stránke žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.08.2019 ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu, podľa ktorej pracoval u žalovaného na pozícii vodič nákladného motorového vozidla. Pracovný pomer vzniknutý na základe uvedenej pracovnej zmluvy bol uzatvorený na dobu určitú od 06.08.2019 do 30.04.2021, keď súčasťou uvedenej pracovnej zmluvy bola aj dohoda o mzde zo dňa 05.08.2019 a dohoda o hmotnej zodpovednosti z toho istého dňa. Podľa dohody o mzde, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.08.2019 bola medzi stranami dohodnutá základná mzda vo výške 800,-eur brutto/mesačne, a to pri plne odpracovanom fonde pracovného času, ktorý bol ustanovený zamestnávateľom na 40 hodín týždenne. V žalobe súčasne žalobca poukázal na to, že žalovaný mu vyplácal mzdu súčasne dvoma spôsobmi, keď časť mzdy bola žalobcovi vyplatená na jeho účet v banke a zvyšná časť mu bola vyplatená na ruku vždy 25. dňa v mesiaci. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že on bol schopný vyššieho zárobku, ako je uvedené v dohode o mzde zo dňa 20.03.2019 a túto mzdu mu žalovaný vyplácal vyššiu, ako bola uvedená v predmetnej dohode. Samotná skutočnosť, že žalovanému bola vyplácaná vyššia mzda, ako je uvedená mzda v predmetnej dohode o mzde dokazujú aj mzdy za 5. a 8. mesiac 2019, ako aj výplatné pásky, ktoré tvoria prílohy žaloby. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že niekedy v mesiaci november bolo žalobcovi doručené písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.09.2019 a spolu s ním aj

okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.09.2019, v ktorom žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol odkaz na . V oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.09.2019 žalovaný uviedol iba odkaz na ustanovenie , ktorý má podľa všetkého predstavovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. V predmetnom oznámení chýba skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď podľa názoru žalobcu nie je na naplnenie platnosti skončenia pracovného pomeru dostačujúce, aby žalovaný v pozícii zamestnávateľa v takomto oznámení uviedol iba odkaz na ustanovenia bez opisu skutkového stavu, ktorým sa žalobca mal dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesplnil všetky hmotnoprávne podmienky pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru, keď okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, a na jeho platnosť je možné uplatniť iba dôvod predpísaný . Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžité skončenie pracovného pomeru je potrebné vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je tento právny úkon neplatný. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že žalobca zaslal žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 25.11.2019, kedy doručenku preukazujúcu prevzatie predmetného oznámenia nemal ku dňu podania žaloby k dispozícii.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.01.2020 poukázal na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.09.2019 je platné. Vo vyjadrení k žalobe nesporoval, že žalobca pracoval u neho na pozícii vodič nákladného motorového vozidla, keď súčasťou pracovnej zmluvy bola aj dohoda o mzde zo dňa 05.08.2019 a dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 05.08.2019. Žalovaný taktiež nesporoval skutočnosť, že pracovný pomer so žalobcom bol uzatvorený na dobu určitú od 06.08.2019 do 30.04.2021. Z vyjadrenia k žalobe ďalej vyplynulo, že žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o mzde, na základe ktorej bola dohodnutá mzda vo výške 800,-eur brutto/mesačne, a to pri plne odpracovanom fonde pracovného času, ktorý bol stanovený na 40 hodín týždenne. Pri určovaní výšky mzdy žalovaný postupoval podľa , pričom výšku mzdy žalobcu určoval tiež v zmysle Prílohy č. 1 bodu b) Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest . Na základe týchto skutočností bol žalobca zaradený na základe druhu práce „vodič nákladného motorového vozidla“ do druhého stupňa náročnosti práce, pričom minimálna garantovaná výšky mzdy zodpovedajúca druhému stupňu náročnosti práce v zmysle bola 624,-eur. Z vyjadrenia k žalobe súčasne vyplynulo, že žalobca v žalobe nepravdivo uvádza skutočnosť, že mu bola vyplácaná mzda súčasne dvoma spôsobmi, a to časť na účet v banke a druhá časť v hotovosti. Žalovaný žalobcovi vyplácal mzdu na účet v banke vo výške a za podmienok, ktoré si žalobca a žalovaný dohodli v Dohode o mzde, pričom tvrdenie žalobcu, že časť mzdy mu bola vyplácaná v hotovosti nie je pravdivé. Doklady, ktoré žalobca predložil na to, aby preukázal jeho tvrdenia o dvojakom spôsobe vyplácania mzdy neboli žalobcovi odovzdané žalovaným a žalovaný ich nevyhotovoval. Ohľadne výšky mzdy žalobcu žalovaný predložil výplatnú pásku za mesiac august. Pokiaľ žalobca predložil výplatnú pásku za mesiac máj 2019, táto výplatná pásku súvisí s pracovnoprávnym vzťahom medzi stranami sporu, ktorý trval od 08.05.2019 do 28.06.2019. Z vyjadrenia k žalobe ďalej vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 27.09.2019 upozornil žalobcu na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tak, že porušil vnútorné predpisy spoločnosti tým, že na vozidlách, ktoré mu boli pridelené, boli zistené nezrovnalosti vo vykazovaní a čerpaní pohonných hmôt a za nedbanlivostnú starostlivosť o stroje. Ako neoddeliteľná súčasť upozornení na závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo žalobcovi zaslané tiež oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa . Žalovaný s tvrdením žalobcu, že on uviedol v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru iba odkaz na ust. a neuviedol skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, nesúhlasil, a to z toho dôvodu, že spolu s oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa bolo žalobcovi zaslané tiež oznámenie o závažnom porušení pracovnej disciplíny, v ktorom žalovaný uviedol, že pracovný pomer končí pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalobca upozornený listom zo dňa 27.09.2019 a oznámenie súčasne obsahuje informáciu o tom, že pracovný pomer končí tým istým dňom. Podľa názoru žalovaného bol žalobca dostatočne určite a jasne skutkovo oboznámený s dôvodom, pre ktorý bol ukončený pracovný pomer a o tomto dôvode mal vedomosť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný nesplnil hmotnoprávne podmienky potrebné na platné okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu požiadavky prerokovania so zástupcami zamestnancov, žalovaný uviedol, že z dôvodu, že zamestnanci nevyužili svoje právo a nezvolili si svojho zástupcu, žalovaný bol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer aj bez predchádzajúceho prerokovania so zástupcami zamestnancov, keď v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR č. 45/1972. Žalovaný dal súdu súčasne do pozornosti, že pracovný pomer so žalobcom bol ukončený

najmä z dôvodu odcudzovania pohonných hmôt z automobilov, ktoré boli žalobcovi zverené, a to až v množstve 1590 litrov. Keďže v mesiaci september 2019 bola na automobiloch zistená nadmerná spotreba, vykonalo sa interné šetrenie u žalovaného, na základe ktorého bolo zistené, že žalobca odcudzil pohonné hmoty. Konanie žalobcu bolo zavineným porušením pracovnej disciplíny, a to základných právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z a z iných právnych predpisov, pracovnoprávnych noriem, interných predpisov a pokynov zamestnávateľa. Žalovaný považuje v zmysle ustálenej judikatúry a právnej praxe za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď odcudzením pohonných hmôt žalovanému vznikla škoda vo výške najmenej 1.590,-eur. Žalovaný súčasne vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, keďže má za to, že na prejednanie veci bol príslušný všeobecný súd žalovaného a tým je Okresný súd Námestovo.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike zo dňa 07.02.2020 poukázal na to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že vyplácal žalobcovi mzdu na jeho účet v banke vo výške a za podmienok, ktoré si navzájom dohodli v dohode o mzde, tak má predložiť doklady potvrdzujúce túto skutočnosť. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že doklady, ktoré žalobca predložil, a to mzdy 8, 5/2019 a výplatné pásky neboli žalobcovi odovzdané žalovaným a tento ich ani nevyhotovoval, tak s týmto tvrdením nesúhlasil a zotrval na tvrdení, že mu boli žalovaným odovzdané, i keď na týchto dokumentoch nefigurujú žiadne údaje, ktoré by žalovaného identifikovali a ani sa na nich nenachádza podpis či pečiatka žalovaného. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že doklady, a to mzdy 5/2019, výplatné pásky za 5/2019, ako aj dohoda o mzde zo dňa 23.03.2019 nesúvisia s predmetným sporom, tak žalobca uviedol, že predložil dokumenty, ktoré mal so žalovaným k dispozícii, pričom je pravdou, že medzi ním a žalovaným bol už predtým uzatvorený pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy dňa 17.05.2019, ktorého súčasťou bola aj dohoda o mzde zo dňa 17.05.2019. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by súdu predložil dohodu o mzde zo dňa 20.03.2019, pričom dohoda o mzde zo dňa 17.05.2019 a pracovná zmluva zo dňa 17.05.2019 sú s pracovnou zmluvou zo dňa 05.08.2019 a dohodou o mzde zo dňa 05.08.2019 okrem dátumových dojednaní identické. Pokiaľ žalovaný v bode 4 vyjadrenia uviedol, že upozornil žalobcu na závažné porušenie pracovnej disciplíny listom zo dňa 27.09.2019 s tým, že na vozidlách, ktoré mu boli pridelené sa zistili nezrovnalosti vo vykazovaní a čerpaní pohonných hmôt a za nedbanlivú starostlivosť o stroje, má žalobca za to, že sa o stroje, ktoré mal na starosti pri výkone svojej práce vždy staral riadne a jeho starostlivosť o ne sa nemôže považovať za nedbanlivostnú. Okrem iného počas jedného mesiaca zvykol v súvislosti s výkonom práce u žalovaného jazdiť na viacerých vozidlách, pričom s porušením pracovnej disciplíny, na základe ktorého sa žalovaný rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer, nemá nič spoločné. Žalobca poprel akékoľvek nedbanlivostné správanie voči strojom, ktoré mu boli zverené a rovnako poprel skutočnosť, že by na vozidlách, na ktorých jazdil vznikli nezrovnalosti s čerpaním a vykazovaním pohonných hmôt a nerozumie tomu, akým spôsobom by prípadné nezrovnalosti mali byť spojené s jeho osobou. Súčasne poukázal na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.09.2019 nebolo náležite ani časovo, ani skutkovo vymedzené. Okamžité skončenie pracovného pomeru len odkazuje na zákonné ustanovenie a na závažné porušenie pracovnej disciplíny s odkazom na oznámenie o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 27.09.2019. Žalobca poukázal na to, že na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nestačí, že skutkový stav závažného porušenia pracovnej disciplíny bude opísaný odkazom na ďalšiu písomnosť, t.j. na upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, keď navyše ani v jednej z vyššie spomenutých písomností nie je náležite časovo a skutkovo opísaný spôsob porušenia pracovnej disciplíny. Z uvedených listín nie je možné zistiť čas, kedy sa mal žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny a ani spôsob, akým sa ho mal dopustiť, nie je zrejmé ani to, o aké, resp. ktoré konkrétne vozidlá, resp. stroje má v súvislosti so závažným porušením pracovnej disciplíny žalobcom ísť. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu žalobca odcudzil pohonné hmoty v automobiloch v množstve 1590 litrov, uvedené tvrdenia žalovaného nie sú založené na pravde, a nie sú ničím podložené. Žalovanému nesedí výkaz a čerpanie pohonných hmôt v súvislosti s neurčitými strojmi za neurčitý čas, čo navyše nie je možné spojiť s osobou žalobcu. Podľa názoru žalobcu neboli splnené formálne ani materiálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré podmieňujú jeho platnosť, keď v okamžitom skončení pracovného pomeru absentuje skutkové vymedzenie konania žalobcu a jednak dôkaz, ktorý by usvedčoval žalobcu z krádeže pohonných hmôt. Žalobca zdôraznil, že krádeže pohonných hmôt sa nedopustil a takéto obvinenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Pokiaľ žalovaný vedel o závažnom preukázateľnom porušovaní pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, mohol žalobcu naň písomne upozorniť a vyzvať ho na nápravu chýb, ktoré svojím konaním žalobca spôsobil. Podľa žalobcu nie je správne, aby bol ako zamestnanec upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.09.2019, a aby s ním bol zároveň ďalším listom z toho istého dňa okamžite skončený pracovný pomer. Ak sa aj žalovanému zdalo, že sa žalobca nedostatočne staral o stroje, ktoré mu boli

zverené, mohol ho na to písomne upozorniť a dať mu čas na nápravu týchto chýb. Žalobca by mal tak možnosť napraviť chyby, ktoré by mu žalovaný vytýkal. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca sa dopustil krádeže pohonných hmôt, musel by byť žalobca za trestný čin krádeže právoplatne odsúdený, keď voči žalobcovi ani nie je vedené trestné stíhanie v súvislosti s trestným činom krádeže a za takýto čin nebol právoplatne odsúdený. Pokiaľ ide o námietku príslušnosti Okresného súdu Ružomberok, žalobca poukázal na to, že spor medzi žalobcom a žalovaným je individuálnym pracovnoprávnym sporom, keď v týchto veciach je príslušný konať OS Ružomberok v zmysle (ďalej len „"). Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku poukázal na to, že bez svojho zavinenia nedokáže vypočítať výšku priemerného zárobku, keď žalobcovi nie je známa mzda, ktorá mu bola zaúčtovaná na výplatu v rozhodujúcom období. Na základe uvedené žiadal, aby žalovaný predložil súdu dokumenty dokladujúce mzdu zúčtovanú žalobcovi na výplatu v rozhodujúcom období, ktoré predstavuje v zmysle kalendárny štvrťrok prechádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný mesačný zárobok, t.j. výplatnú pásku za obdobie júl 2019, august 2019 a september 2019. Pokiaľ žalobca žalovanému doručil oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní, táto zásielka bola vrátená žalobcovi dňa 20.12.2019 a keďže nárok na náhradu mzdy vzniká žalobcovi v zmysle momentom, kedy mu poštový podnik vrátil zásielku ako nedoručiteľnú, má žalobca za to, že žalobcovi je žalovaný povinný nahradiť mzdu počnúc dňom 20.12.2019. V súvislosti s uvedeným žalobca upresnil žalobný petit ohľadne náhrady mzdy, keď v zmysle upresnenia sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku od 20.12.2019 až do času, kým mu žalovaný umožní pokračovať vo výkone práce alebo súd právoplatne rozhodne o skončení pracovného pomeru.

4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v duplike doručenej tunajšieho súdu dňa 17.03.2020 poukázal na to, že on určil žalobcovi výšku mzdy správne a v zákonom stanovenej výške, ktorú skutočnosť žalovaný považuje za dôležitú, keďže žalobca v žalobe uvádza, že bol schopný zárobku vyššieho, ako je uvedené v dohode o mzde zo dňa 05.08.2019. Z uvedeného dôvodu potom poukázal na to, že mzda bola žalobcovi priznaná v zákonnej a dokonca ešte vyššej výške ako vyžaduje zákon. V duplike žalovaný predložil výplatnicu miezd za mesiac august 2019 a september 2019, ako aj plnú moc na prevzatie výplaty zo dňa 18.09.2019, keď z uvedených dôkazov má žalovaný za to, že mzda bola žalobcovi uhrádzaná vo výške, ktorá korešponduje s výškou mzdy uvedenej aj na výplatných páskach, ktoré žalovaný predložil súdu. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení, spočívajúcich v tom, že doklady, ktoré žalobca predložil, a to mzdy 8,5/2019 a výplatné pásky neboli žalobcovi odovzdané žalovaným a ani ich žalovaný nevyhotovoval. Pokiaľ žalobca predložil súdu dohodu o mzde zo dňa 20.03.2019, ako aj mzdy 5/2019 a výplatné pásky za 5/2019, k týmto žalovaný uvádza, že nesúvisia s predmetným sporom, nakoľko dohoda o mzde je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy, ktorá deklarovala pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý trval od 08.05.2019 do 28.06.2019 a nie pracovnoprávny vzťah uzavretý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.08.2019, ktorý je predmetom prejednávaného sporu. Rovnako aj mzdy 5/2019 a výplatné pásky za 5/2019 súvisia s pracovnoprávnym vzťahom, ktorý trval u zamestnávateľa od 08.05.2019 do 28.06.2019. Žalovaný zotrval na svojich právnych záveroch ohľadne splnenia formálnych a materiálnych náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď podľa jeho názoru pracovnoprávny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným bol skončený platne. Pokiaľ žalobca namieta, že on nebol právoplatne odsúdený za trestný čin odcudzenia pohonných hmôt, žalovaný poukázal na to, že on nehlásil trestný čin odcudzenia predmetných pohonných hmôt orgánom činným v trestnom konaní, keď samotná skutočnosť, či bol alebo nebol žalobca za predmetný trestný čin krádeže právoplatne odsúdený, nie je pre konanie podstatná, keď dôvodom výpovede bolo porušenie vnútorných predpisov spoločnosti. Z tvrdenia žalovaného vyplynulo, že žalobca bol riadne oboznámený s pravidlami spoločnosti, ktoré sú stanovené vnútroorganizačnou smernicou č. PPO-01. Strana č. 14/29 Smernice špecifikuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď závažným porušením pracovnej disciplíny je okrem iných odcudzenie majetku organizácie a taktiež, ak zamestnanec úmyselne zaviní škodu na majetku organizácie alebo nepoužije určené postupy pri používaní, skladovaní a údržbe zverených prostriedkov. Pokiaľ žalovaný žiadal o predloženie výplatnej pásky za mesiac júl 2019, túto nie je možné predložiť, nakoľko pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol od 06.08.2019.

5. Dňa 13.05.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu predložil návrh na úpravu žalobného petitu, v zmysle ktorého upresnil žalobný petit v časti čo do nároku na náhradu mzdy a domáhal sa, aby súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 18.12.2019 do 31.12.2019 vo výške 254,45 eur, za obdobie od 01.01.2020 do 31.01.2020 vo výške

836,05 eur, za obdobie od 01.02.2020 do 29.02.2020 vo výške 727,01 eur, za obdobie od 01.03.2020 do 31.03.2020 vo výške 799,71 eur, za obdobie od 01.04.2020 do 30.04.2020 vo výške 799,71 eur, za obdobie od 01.05.2020 do dňa, v ktorom súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, a to v sume priemerného zárobku žalobcu. K návrhu na úpravu žalobného návrhu žalobca pripojil aj výpočet priemerného zárobku a výšky uplatňovaného nároku na náhradu mzdy. Spolu s týmito podaniami súdu predložil aj podanie označené ako „Čiastočné späťvzatie žaloby“, v ktorom uviedol, že berie žalobu v zmysle a čiastočne späť, a to v časti bodu 6. žaloby. Súd uvedené podanie označené ako „Čiastočné späťvzatie žaloby“ vyhodnocoval v kontexte podania označeného ako „Návrh na úpravu žalobného petitu“ a „Výpočet priemerného zárobku a výšky uplatňovaného nároku na náhradu mzdy“, keď dospel k záveru, že uvedené podanie označené ako „Čiastočné späťvzatie žaloby“ nie je svojím obsahom späťvzatím žaloby. Z bodu 6. žaloby (na ktorý toto podanie odkazuje) nie je možné vyvodiť, v akej konkrétnej výške sa žalobca domáhal náhrady mzdy, keď špecifikácia výšky náhrady mzdy uvedená v žalobe nie je exaktne vyčíslená a žaloba neobsahuje ani číselne určiteľné údaje, z ktorých by bolo možné určiť výšku náhrady mzdy. Z tohto dôvodu súd uvedené podanie posúdil ako podanie, ktorým žalobca v spojení s podaním označeným ako „Návrh na úpravu žalobného návrhu“ doručeným súdu dňa 13.05.2020 odstránil nejasnosti a neurčitosti ohľadne skutkových tvrdení rozhodných pre určenie výšky náhrady mzdy a riadne špecifikoval jej výšku.

6. Vzhľadom na to, že žalobca je štátnym občanom Srbskej republiky, súd sa primárne zaoberal v spore otázkou právomoci súdov SR na prejednanie a rozhodnutie v prejdnávanom spore. Právomoc slovenských súdov v spore je daná podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba) má na území SR bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Rozhodné právo súd určil podľa , podľa ktorého pracovné pomery pracovníkov dopravných podnikov sa v železničnej a cestnej doprave spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej doprave právom miesta registrácie a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého sa doprava vykonáva.

7. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, keď vo vyjadrení zo dňa 14.01.2020 poukázal na to, že na prejednanie podľa je príslušný všeobecný súd žalovaného, a tým je Okresný súd Námestovo, súd poukazuje na to, že prejednávaný spor je individuálnym pracovnoprávnym sporom (jedná sa o spor o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy), v ktorom je v zmysle daná príslušnosť tunajšieho súdu, ktorý je pre obvod Krajského súdu v Žiline jediným príslušným súdom na prejednanie individuálnych pracovnoprávnych sporov.

8. V súlade s súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol o termíne pojednávania riadne a včas upovedomený svojím právnym zástupcom, keď súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol o termíne pojednávanie riadne a včas upovedomený, pričom jeho právny zástupca jeho neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a uviedol, že žalovaný súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti.

9. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a právnych záverov, keď na doplnenie poukázal na to, že žalobcovi bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru niekedy v priebehu mesiaca november 2020.

10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní v celom rozsahu zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach a právnych záveroch, keď na doplnenie poukázala na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru spolu s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny datované dňa 27.09.2019 bolo žalovanému doručené tým istým dňom a následne bol žalobcovi doručovaný zápočtový list v poštovej obálke, ktorá je opatrená pečiatkou pošty datovanou dňa 29.10.2019. Súčasne poukázala na to, že žalovaný mohol so žalobcom skončiť pracovný pomer skončením v skúšobnej dobe, keď k skončeniu pracovného pomeru so žalobcom listinou označenou ako „okamžité skončenie pracovného pomeru - “ došlo iba chybou v komunikácii medzi žalobcom a mzdovou účtovníčkou, ktorá nesprávne formulovala spôsob skončenia pracovného pomeru.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, keď na základe takto vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami strán sporu, dospel k

nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam. Dňa 05.08.2019 uzatvoril žalovaný v právnom postavení zamestnávateľa so žalobcom v právnom postavení zamestnanca pracovnú zmluvu s dojednaným dňom nástupu do práce 06.08.2019. V predmetnej pracovnej zmluve je dojednané miesto výkonu práce Bratislava a druh práce vodič nákladného motorového vozidla. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 30.04.2021 s dojednanou skúšobnou dobu na dobu 3 mesiace. Spolu s pracovnou zmluvou uzatvoril žalovaný so žalobcom aj dohodu o mzde, v zmysle ktorej sa účastníci zmluvy dojednali na základnej mzde (garantovanej časti mzdy) vo výške 800,-eur brutto mesačne, pri plne odpracovanom fonde pracovného času, ktorý je ustanovený zamestnávateľom na 40 hodín týždenne. Žalovaný súčasne uzatvoril so žalobcom aj dohodu o hmotnej zodpovednosti datovanej tým istým dňom. Listom zo dňa 27.09.2019 označeným ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru - “ adresovaným žalobcovi, mu žalovaný oznámil, že ako zamestnávateľ končí so žalobcom pracovný pomer, ktorý začal 06.08.2019, keď pracovný pomer končí v zmysle podľa ods. 1 písm. b)

- okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalovaný upozornený listom zo dňa 27.09.2019 s tým, že pracovný pomer končí dňom 27.09.2019. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru doručil žalovaný žalobcovi aj upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.09.2019. Z upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny vyplýva, že týmto žalovaný žalobcu upozornil na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil tým, že porušil vnútorné predpisy spoločnosti tak, že u neho boli zistené nezrovnalosti vo vykazovaní a čerpaní PHM a za nedbanlivostnú starostlivosť o stroje, ktoré boli žalobcovi zverené do starostlivosti. Žalobca bol týmto súčasne upozornený na možnosť zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.

12. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa je podľa žalobou o určenie právnej skutočnosti. Z listiny „Okamžité skončenie pracovného pomeru - “ mal súd preukázané, že žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer, ktorý začal 06.08.2019 podľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalovaný upozornený listom zo dňa 27.09.2019. Podľa a zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin a b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a . Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovníka pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné a musí byť doručené. Zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v , ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď ) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (viď ). S nesplnením náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru prezumovaných zákon spája neplatnosť tohto právneho úkonu. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť súčasne v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. V prejednávanom spore mal súd preukázané, že listina „Okamžité skončenie pracovného pomeru

- “ zo dňa 27.09.2019 neobsahuje obligatórnu náležitosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, s čím zákon spája neplatnosť tohto právneho úkonu. Pokiaľ predmetný právny úkon, t.j. okamžité skončenie pracovného pomeru, odkazuje na upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.09.2019, súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že predmetné upozornenie (napriek tomu, že medzi stranami nebolo sporné, že bolo doručené žalobcovi spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru) nie je obsahovou súčasťou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd poukazuje na to, že upozornenie pre závažné porušenie pracovnej disciplíny je úkonom zamestnávateľa, s ktorým v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zákon nespája žiadne právne účinky (na rozdiel od skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny), keď podmienkou platného okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je predchádzajúce upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pri takto koncipovanom okamžitom skončení pracovného pomeru toto neobsahuje skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého

skončenia pracovného pomeru, keď tento dôvod musí byť podľa názoru súdu inkorporovaný priamo v okamžitom skončení pracovného pomeru. V dotknutom okamžitom skončení pracovného pomeru nie je navyše uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru by malo byť aj upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny. Takto formulovaný popis/odkaz skutkových okolností potom nemožno chápať ako splnenie obsahových náležitostí prezumovaných . Z uvedeného dôvodu súd primárne dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti prezumovanej , a to absencie skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, neplatným právnym úkonom.

13. Ak by aj súd pripustil, že skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je možné uviesť vo forme odkazu na inú listinu, súd má za to, že v prejednávanom spore nie je jasne, určito a zrozumiteľne skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ani v listine Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.09.2019. Z formulácie „týmto Vás upozorňujeme na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého ste sa dopustili tým, že ste porušili vnútorné predpisy spoločnosti tým, že boli u Vás zistené nezrovnalosti vo vykazovaní a čerpaní PHM a za nedbanlivostnú starostlivosť o stroje, ktoré Vám boli zverené do starostlivosti“, nemožno dostatočne určito vyvodiť skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. V uvedenej formulácii nemožno konkretizovať dôvody, v ktorých malo spočívať závažné porušenie pracovnej disciplíny (v čom konkrétne malo spočívať porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v zistení nezrovnalosti vo vykazovaní a čerpaní PHM). Z uvedenej formulácie nie je vôbec zrejmé v čom mali tieto nezrovnalosti spočívať, v akom rozsahu a v akom období mali byť zistené, kto ich zapríčinil a akým spôsobom, ani čo bolo príčinou týchto nezrovnalostí (z uvedeného nie je ani len zrejmé, na čom mali byť tieto nezrovnalosti vykazované, a ak by aj súd pripustil, že sa jedná o nezrovnalosti spotreby prostriedkov nákladnej dopravy, tak nie je zrejmé na akých konkrétnych prostriedkoch nákladnej dopravy mali byť „nezrovnalosti“ vo vykazovaní a čerpaní). Z uvedeného taktiež vôbec nevyplýva aké vnútorné predpisy žalovaného mal žalobca porušiť. Vo vzťahu k dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúceho v nedbanlivej starostlivosti o stroje, ktoré mali byť žalobcovi zverené do starostlivosti, súd z identických príčin, ktoré už vyslovil pri prvom skutkovom dôvode má za to, že aj pri tomto dôvode absentuje dostatočná určitosť skutkového dôvodu (z uvedeného nie je vôbec zrejmé o akú nedbanlivú starostlivosť o stroje išlo, akých strojov sa táto nedbanlivá starostlivosť týka, príp. kedy k nej došlo). Vo vzťahu k deklarovanej nedbanlivej starostlivosti o stroje súd poukazuje na to, že starostlivosť o stroje, ak bola súčasťou pracovnej náplne, predstavuje plnenie pracovných úloh, a v prípade, ak zamestnávateľ (žalovaný) vzhliadal nedostatky v práci žalobcu spočívajúce v neuspokojivom plnení jeho pracovných úloh, uvedené by nezakladalo dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , ale (za splnenia ďalších zákonom prezumovaných predpokladov) dôvod výpovede v zmysle .

14. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazoval na to, že vzhľadom na to, že žalobca bol v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, a teda s ním mohol skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, súd túto skutočnosť považoval za právne irelevantnú, keď z právneho úkonu žalovaného, ktorým prejavil vôľu skončiť pracovný pomer jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o formu skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru.

15. S poukazom na uvedené závery súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa so žalobcom ako zamestnancom je neplatné.

16. Z dôvodu účelnosti súd primárne rozhodol o žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, t.j. o časti predmetu konania čiastočným rozsudkom a o ďalšom nároku (nárokoch) rozhodne v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (, ) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.