Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Co-131-2019.pdf
PDF · 85.25 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/131/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariány Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: Primá banka Slovensko, a.s., Hodžova 11. 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: E. T., nar. XX.XX.XXXX. bytom L. XXX/XX. XXX XX H. V., o zaplatenie 4 124,29 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 3Csp/141/2018 - 67 zo dňa 25. marca 2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. v časti splatnosti istiny s príslušenstvom a vo výroku II. a III.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 4.263,60,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.261,66,- eur od 07.09.2018 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25.dňa toho, ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia. II. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta. III. Žalobcovi sa prizná v a j ú trovy konania v rozsahu 92 %, ktoré trovy je povin n á zaplatiť žalovaná a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §497 a §369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 11 Občianskeho zákonníka a §1 ods. 2, § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.
3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny, poistného a úroku z úveru. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok na zaplatenie istiny s prísl. bol vo výške 4 124,29 Eur. Z celkového úveru žalovaný uhradil 1 905,58 Eur, z ktorých žalobca započítal na istinu 875,71 Eur, 1 018,29 Eur na úrok z úveru a 11,58 Eur na poistné. Túto sumu poistného započítal súd na istinu, ktorú zaplatil žalovaný z úveru, keďže nebolo preukázané, že došlo k individuálnemu dojednaniu poistenia úveru, že žalovaný bol oboznámený s týmto záväzkom a aj s jeho obsahom. Pokiaľ išlo o úrok z úveru vo výške 10,9% ročne, považoval ju za primeranú, vzhľadom k tomu, že banky v obdobných úverových vzťahoch v tom čase, kedy strany uzavreli zmluvu o úvere, poskytovali úver za úrok 9,17% ročne. Súd prvej inštancie dospel tak k záveru, že nárok žalobcu je daný pokiaľ ide o istinu zníženú o sumu 11,58 Eur, ktorú započítal do zaplatenia istiny žalovaným a zamietol žalobu pokiaľ išlo o nárok na poistné, úrok z úveru po mimoriadnom zosplatnení a priznal tiež možnosť zaplatiť nárok žalobcovi zo strany žalovaného v 50 Eurových mesačných splátkach. Vychádzal z pomerov, ktoré zistil na strane žalovaného v zmysle jeho majetkových pomerov a možností, schopností splácať tento
úver, ktoré odôvodnili povoliť splátky. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 25 ods. 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Vychádzal z miery úspechu, neúspechu žalobcu žalovaného a po odpočítaní týchto pomerov dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92%.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti výrokom II. a III. žalobca, ktorý nesúhlasil zo zamietnutím žaloby v prevyšujúcej časti a s výrokom o trovách konania. Argumentoval predovšetkým tým, že nie je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne zamietnutia úroku z úveru po mimoriadnom zosplatnení. Citoval ustanovenia Obchodného zákonníka, následne rozhodnutia Krajských súdov v Žiline, v Banskej Bystrici, v Nitre, v Bratislave, v Košiciach a v Prešove, ktoré v obdobných právnych veciach priznali žalobcovi nárok na úrok z úveru aj po mimoriadnom zosplatnení. Citoval § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a § 16 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z., z ktorých vyplývalo, že nárok na úrok z úveru má dodávateľ služby - banka až do úplného vrátenia finančných prostriedkov dlžníkom. Preto nebolo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak priznal namiesto úrokov z úveru len úrok z omeškania. Rovnako namietal nesprávnosť posúdenia nároku žalobcu na poistné, keďže k tomu dobrovoľne žalovaný pristúpil. Je potrebné priznať aj tento nárok, keďže žalovaný, ako dlžník má možnosť toto odmietnuť. V tejto súvislosti citoval rozhodnutia viacerých Krajských súdov v Trnave, v Nitre a v Bratislave, ktorý nárok z poisteného v rámci úverovej zmluvy priznali. Vo vzťahu k namietanej neurčitosti poistného resp. nepreukázania tohto nároku, žalobca namietal aj to, že mohol súd prvej inštancie vyzvať žalobcu na špecifikáciu a predloženie dôkazov na svoje tvrdenia. Vo vzťahu k splátkam úveru vzhľadom na žalovanú istinu považoval 50 Eurové mesačné splátky za neprimerané nízke, keďže v samotnej úverovej zmluve boli priznané splátky 78,61 Eur. V tejto súvislosti boli porušené práva žalobcu na právnu ochranu, nato, aby dlh bol čo najskôr vyrovnaný. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Zároveň žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
7. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 09.05.2016 úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na základe ktorej banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - Primá banka Slovensko, a.s. ( ďalej aj ,,VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.
8. V zmysle úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000 eur pri výške poplatku za poskytnutie úveru vo výške 250 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 anuitných splátkach vo výške 78.61 eur. pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 10.9 % ročne, RPMN vo výške 13,33% a priemernej RPMN vo výške 15,37 %. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 06.06.2016 a splatnosť úveru na deň 06.05.2024. V rámci základných podmienok bol dohodnutý aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,93 eur mesačne. Ďalej bol v zmysle zmluvy uzatvorený súbor poistenia - Súbor A.
9. Listom označeným ako výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 06.09.2018 žalobca žalovanému oznámil, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru, nakoľko neplnil podmienky úverovej zmluvy podpísanej dňa 06.09.2018 a vyzval ho. aby jednorázovo uhradil banke celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 4.305,18 eur. Zároveň ho upozornil, že táto výzva je spoplatnená sumou 30 eur. 10. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve
úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
11. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne upravená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorú v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je zaradené do ôsmej časti prvej hlavy šiesteho oddielu tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov. Využitie možnosti žalobcom žiadať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky jednorazovo spôsobuje zánik záväzku žalobcu umožniť žalovanému splácanie dlhu v splátkach.
12. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..
13. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru. Preto súd 1. inštancie rozhodol vecne správne, ak nepriznal žalobcovi nárok na úroky z úveru po zosplatnení.
14. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa poistenia úveru a možnosti spotrebiteľa vybrať si túto službu, odvolací súd poukazuje na povinnosť všeobecného súdu skúmať ex offo zmluvné podmienky úverovej zmluvy / rozsudok SD C - 377/14 Radlingerová, Radlinger proti Finway/. Prieskum súdu sa týka aj doplnkových služieb v úverovej zmluve vrátane poistného. V danej právnej veci súd 1. inštancie nezistil individuálne dojednanie poistného so žalovanou. Položka zaťažuje spotrebiteľa pravidelnou platbou, bez toho , aby žalovaná mala vedomosť o poistnom. Preto správne rozhodol o nepriznaní nároku na poistné voči žalobcovi. 15. Vo vzťahu k namietanej výške mesačnej splátky na plnenie , ktorú poskytol súd 1. inštancie ako výhodu pre žalovanú, súd 1. inštancie zisťoval pomery u žalovanej. Zo zistení o jej príjmoch a výdavkoch / je na materskej dovolenke, s príjmom 245,04 Eur mesačne, býva u rodičov a má dve vyživovacie povinnosti , je nemajetná /, správne rozhodol o možnosti úver splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur, keďže splátka úveru v úverovej zmluve bola stanovená za iných pomeroch na strane žalovanej, ktorá v tom čase podnikala. 16. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu 1. inštancie vo výroku I. v časti povolených mesačných splátok ma vo výroku II. a III. ako vecne správny podľa ust. 387 ods. 1,2 CSP. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, naopak žalovaná, ktorá bola úspešná v konaní
nepreukázala, že jej vznikli trovy odvolacieho konania. Odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania neprizná.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).