Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-14-2023.pdf
PDF · 96.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, so sídlom Námestie Jána Pavla II 7, 949 01 Nitra, zastúpený: Petruška & partners s. r. o., so sídlom Kupecká 18, 949 01 Nitra, IČO: 47 254 882, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o vydanie dokumentácie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 28. septembra 2022 č. k. 14C/6/2009-404, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi dokumentáciu vzťahujúcu sa k vydaným a navráteným nehnuteľnostiam - parcelám č. 3472/3, 3475/1, 3477/2 a 3479/3 zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., a to: lesnú hospodársku evidenciu pozostávajúcu z evidencie ťažby, z evidencie plochy na obnovu lesa, z evidencie obnovy lesa, z evidencie pestovnej činnosti, z evidencie ochrany lesa, z evidencie požiarov na lesných pozemkoch a z evidencie lesnícko-technických meliorácií a grafickú evidenciu obnovenej ťažby pozostávajúcu z evidencie obnovenej ťažby a z evidencie mimoriadnej ťažby a holín.
Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Levice) v poradí druhým rozsudkom vo veci samej (prvý rozsudok vo veci samej prvoinštančného súdu zo dňa 09. 11. 2016 č. k. 14C/6/2009-205 na základe podaného odvolania žalovaného zrušil Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 10. 10. 2018 č. k. 5Co/120/2017-250 s následným vrátením Okresného súdu Levice na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) zo dňa 28. 09. 2022 č. k. 14C/6/2009-404 podanú žalobu žalobcu v zmysle jej pripustenej zmeny na pojednávaní konanom dňa 28. 09. 2022, ako nedôvodnú zamietol. V súvislosti so zamietnutím tejto žaloby poukázal na ust. zák. č. 161/2005 Z. z., o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (§ 2 ods. 2, § 3 ods. 3 a § 4 ods. 1 cit. zák.). Zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch (§ 1 ods. 1, § 2 písm. p/, § 4a ods. 1, § 40 ods. 1 až 4, § 44 ods. 1, 3 cit. zák.), Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii (§ 1 ods. 1 až 4) a Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 31/1999 Z. z., o lesnej hospodárskej evidencii (§ 11 ods. 1 cit. vyhl.).
2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 1, 3 CSP tak, že úspešnému žalovanému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania (prvoinštančných a aj odvolacích) v rozsahu 100 %. O výške tohto priznaného nároku rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd pri akceptovaní výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby zo strany žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na obsah ust. § 2 ods. 1 písm. c/, § 2 ods. 2, § 3 ods. 3 a § 4 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z.. Predmetom vydania v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. 9C/138/2006-36 zo dňa 12. 09. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 01. 12. 2008 č. k. 9Co/232/2007-792 boli tam špecifikované lesné pozemky vo vzťahu ku ktorým je podľa § 4 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. povinnou osobou žalovaný. Právnu úpravu týkajúcu sa vydávania nehnuteľností obsahuje Zákon o lesoch č. 326/2005 Z. z..
4. Zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam síce upravuje navrátenie aj iných hnuteľných vecí než nehnuteľných vecí tvoriacich lesný pôdny fond, pričom tieto nehnuteľné veci definuje iba všeobecne a zároveň aj všeobecne ukladá povinnej osobe vydanie týchto nehnuteľných vecí spolu s dokumentáciou k nim prislúchajúcou. Takáto definícia vydávanej dokumentácie je v rozpore s materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia, ktorej účelom je taký súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu, ktorý umožňuje bezproblémové identifikovanie tak subjektov ako aj rozsahu judikovanej povinnosti. Zákon č. 161/2005 Z. z., o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam je svojou povahou zákonom všeobecným (lex generalis) zatiaľ čo zák. č. 326/2005 Z. z. je vo vzťahu k tomuto zákonu zákonom svojou povahou špeciálnym (lex specialis), čo znamená, že pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným predpisom (lex specialis derogat legi generali). Lex specialis neruší platnosť lex generalis, avšak vylučuje jeho aplikáciu.
5. Na prejednávanú vec bolo potrebné aplikovať zák. č. 161/2005 Z. z., a zároveň aj zák. č. 326/2005 Z. z., a takisto aj vykonávaciu vyhl. č. 297/2011 vzťahujúcu sa k zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Vzhľadom k tomu, že vykonávajúca vyhl. č. 31/1999 sa pôvodne vzťahovala k zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch s tým, že bola účinná aj za účinnosti súčasne platného zák. č. 326/2005 Z. z., potom je potrebné v danej veci aplikovať aj túto vyhlášku, t. j. č. 31/1999 Z. z. Žalovaný v konaní poukazoval na nedostatok svojej pasívnej legitimácie, odvolávajúc sa pritom na platný program starostlivosti o lesy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie aj s poukazom na ust. § 40 ods. 4 zák. č. 326/2005 Z. z. uviedol, že pasívne vecne legitimovaným subjektom na vyhotovenie a vydanie výpisu z programu starostlivosti počas programu starostlivosti, by potom podľa § 38 ods. 2 cit. zák. malo byť Národné lesnícke centrum, so sídlom T. G. Masaryka 2175/22 vo Zvolene, IČO: 42 001 315. Navyše je potrebné uviesť, že aj v prípade, keby sa žalobca domáhal vydania výpisu z takéhoto programu starostlivosti, je potrebné uviesť, že tento v konaní nepreukázal vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa domáha vydania požadovanej dokumentácie, pretože návrh žalobcu na vklad jeho vlastníckeho práva na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. 9C/138/2006-369 zo dňa 12. 09. 2007 bol v dôsledku rozhodnutia správneho orgánu zamietnutý.
6. Vychádzajúc z toho, že ani jedna zo strán v konaní netvrdila kto je v súčasnosti obhospodarovateľom sporných lesných pozemkov, pričom táto skutočnosť bola rozhodujúcou pre posúdenie otázky vecnej legitimácie strán v tomto spore podľa § 44 ods. 1 a 3 zák. č. 326/2005 Z. z., ktorú otázku je povinný skúmať súd z úradnej povinnosti, konajúci súd na základe dopytu adresovaného OÚ Levice – odbor pozemkový a lesný zistil, že ako obhospodarovateľ sporných lesných pozemkov je aktuálne zapísaná spoločnosť AGROHOF s.r.o., a to od 18. 10. 2019. Na margo posudzovania aktívnej vecnej legitimácie samotného žalobcu prvoinštančný súd poznamenal, že zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch vydanie lesnej hospodárskej evidencie všeobecne pre potreby vlastníka neupravuje, pričom povinnosť vydať takúto evidenciu vzniká obhospodarovateľovi lesa, avšak iba v prípade zmeny obhospodarovateľa lesa alebo pri zmene štatutárneho orgánu právnickej osoby na lesnom celku alebo jeho časti a to len vtedy, ak k takejto zmene dôjde počas platnosti programu starostlivosti lesa. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa stal novým obhospodarovateľom lesa, pretože jedným z predpokladov zápisu obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov je preukázanie právneho vzťahu k lesným pozemkom, ktoré sú predmetom evidencie lesných pozemkov, s členením podľa právneho vzťahu k lesnému pozemku a to na základe vlastníctva, správy, nájomnej zmluvy alebo obdobného právneho vzťahu podľa § 51 a § 659 až § 684 OZ, nájmu vzniknutého na základe § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., v znení neskorších predpisov alebo právneho vzťahu podľa zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Žalobca nepreukázal, že je vlastníkom tých nehnuteľností, ku ktorým sa viaže vydanie dokumentácie, resp. nepreukázal ani iný právny vzťah k týmto nehnuteľnostiam, čím nedošlo k naplneniu podmienok v zmysle § 44 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Taktiež v konaní netvrdil a nepreukázal, že by za účinnosti Vyhl. č. 31/1999 Z. z. sa stal užívateľom lesa, a že by otázka
jeho aktívnej vecnej legitimácie bola splnená podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky. Za predpokladu, že by sa aj žalobca stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, ku ktorým vydania dokumentácie sa domáha, pričom by spĺňal podmienky podľa § 44 ods. 3 zák. č. 325/2006 Z. z., o lesoch, tak potom by v danom prípade nesvedčala pasívna vecná legitimácie žalovaného označeného v tomto konaní, pretože pasívne vecne legitimovaným subjektom je spoločnosť AGROHOF s.r.o., ako obhospodarovateľ sporných lesných pozemkov zapísaný od 18. 10. 2019. 7. S poukazom na takto zistený rozsah skutkového stavu, na základe ktorého žalobcovi nesvedčí aktívna a žalovanému pasívna vecná legitimácia, prvoinštančný súd podanú žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý s poukazom na danosť odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 388 CSP zmeniť tak, že jeho žalobe podanej voči žalovanému bude vyhovené. Alternatívne navrhol v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
9. Po podaní žaloby dňa 17. 07. 2006 ohľadom vydania nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. A. B., Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 12. 09. 2007 sp. zn. 9C/138/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 09. 10. 2008 sp. zn. 9Co/232/2007 bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti vydať a navrátiť žalobcovi v rámci výroku predmetného rozsudku špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A. B.. V časti o požadovanom vydaní dokumentácie prislúchajúcej k vydaným nehnuteľnostiam súd podanú žalobu vylúčil na samostatné konanie. Hmotnoprávnym predpisom v tomto konaní je reštitučný zák. č. 161/2005 Z. z. stanovujúci tak aktívnu ako aj pasívnu legitimáciu. Pri podaní predmetnej žaloby bol aktívne legitimovaným subjektom žalobca ako registrovaná cirkev na území SR (§ 2 ods. 2 cit. zák.) a pasívne legitimovaným subjektom bol žalovaný ako právnická osoba ku dňu účinnosti reštitučného zákona spravujúca nehnuteľnosti vo vlastníctve SR (§ 4 ods. 1 cit. zák.).
10. Tento reštitučný zákon stanovuje aké nehnuteľnosti sa oprávnenej osobe vydajú (§ 3 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z.) v akom stave (§ 3 ods. 2 cit. zák.), pričom § 2 ods. 3 posledná veta tohto zákona jednoznačne stanovuje, že: „Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha“. Z predmetnej dikcie daného reštitučného zákona je jednoznačné kto má byť žalobca a kto žalovaný a taktiež je jednoznačné to, čo sa má vydať, pričom nehnuteľná vec sa má vydať oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.
11. Z predmetného hmotnoprávneho predpisu jasne vyplýva, že povinná osoba má vydať prislúchajúcu dokumentáciu, a keďže zák. č. 161/2005 Z. z. jednoznačne neurčuje aká dokumentácia sa má vydať, len hovorí, že prislúchajúca, určuje sa rozsah tejto dokumentácie podľa Zákona o lesoch a vyhl. č. 297/2011 Z. z.. Je potom nesprávne pri určovaní aktívnej a pasívnej legitimácie postupovať tak, ako to urobil prvoinštančný súd, t. j. podľa Zákona o lesoch a vyhl. č. 297/2011 Z. z., pretože v tomto konaní sa prejednáva reštitučná žaloba a nie žaloba o vydaní dokumentácie, pričom časť žaloby ohľadom vydania dokumentácie nebola rozhodnutá pôvodným rozsudkom pod sp. zn. 9C/138/2006, ale bola vylúčená na samostatné konanie, a teda stále sa vychádza z pôvodne podanej žaloby.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 28. 09. 2022 vydanom v konaní 14C/6/2009, pretože sa súd pri rozhodovaní oprel o jeho argumenty a o potrebe aplikácie zák. č. 326/2005 Z. z., o lesoch a vyhl. č. 297/2001 Z. z., o lesnej hospodárskej evidencii. Odôvodnenie rozsudku považuje za jasné, zrozumiteľné, náležite a kvalitne vypracované. Navrhujú odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok Okresného súdu Levice vydaný v konaní 14C/6/2009, ako vecne správny potvrdiť.
13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej prejednávanej veci bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), preskúmal žalobcom napadnutý – zamietajúci prvoinštančný rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd pri nevzhliadnutí podmienok pre potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 1 CSP) a ani pre jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP), aplikujúc procesný postup podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
14. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 1 zák. č. 161/2005 Z. z., o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, 1) a prechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam.
Podľa § 2 ods. 2 cit. zák., právo na vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, 5) ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.
Podľa § 3 ods. 3 druhej vety zák. č. 161/2005 Z. z., nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.
Podľa § 4a ods. 1 cit. zák., povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Rozhodujúc o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu voči žalovanému týkajúcemu sa vydania dokumentácie prináležiacej k právoplatne vydaným nehnuteľnostiam žalobcovi podľa rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 12. 09. 2007 č. k. 9C/138/2006-369 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 01. 12. 2008 č. k. 9Co/232/2007-292 svoje zamietavé stanovisko odôvodnil nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a takisto aj nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného subjektu v tomto spore. Na margo nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v žalobe špecifikovaného žalobcu poznamenal, že vychádzajúc z aktuálne platného výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., ako vlastník predmetných nehnuteľností je vedená Slovenská republika, pričom v prospech žalobcu nenasvedčuje ani iný právny vzťah k týmto nehnuteľnostiam. Na margo nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v žalobe špecifikovaného subjektu zasa súd prvej inštancie uviedol, že pasívna vecná legitimácia v tomto spore svedčí súčasnému obhospodarovateľovi daných lesných pozemkov, ktorým je podľa § 44 ods. 3 Zákona o lesoch spoločnosť AGROHOF s.r.o.
16. Takto zaujatý právny záver primäjúci prvoinštančný súd k zamietnutiu podanej žaloby ako nedôvodnej, ku ktorému dospel tento pri aplikovaní ním odcitovaných ustanovení Zákona o lesoch a k nemu vykonávacej vyhlášky nie je správny. Pri nevzhliadnutí podmienok vedúcich k potvrdeniu alebo k zrušeniu napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 1, resp. § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd v tomto odvolacom konaní ohľadom zmeny nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie, zvolil procesný postup podľa § 388 CSP, ktorý sa prejavil v zmene napadnutého rozsudku v tom smere ako táto vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu.
17. Zásadný rozdiel od zaujatého záveru odvolacieho súdu v porovnaní so zaujatým právnym záverom prvoinštančného súdu sa odvíja od aplikácie rozdielnych právnych predpisov hmotnoprávnej povahy týmito súdmi. Zatiaľ čo prvoinštančný súd na daný právny vzťah preferoval aplikáciu príslušných ustanovení zák. č. 326/2005 Z. z., o lesoch a vykonávacej vyhl. č. 297/2011 Z. z., tak odvolací súd zdieľa odlišný právny záver vyplývajúci z dôslednej aplikácie reštitučného zák. č. 261/2005 Z. z., a to konkrétne obsahu vety druhej § 3 cit. zák., hovoriacej o tom, že nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou. Pokiaľ ide o vydanie dokumentácie, tak právny zástupca žalobcu špecifikoval ním uplatnený žalobný petit tým spôsobom, že tento pre prípad napr. exekučného konania spĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti, čím zároveň došlo k rešpektovaniu záveru odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP obsiahnutého v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 10. 10. 2018 č. k. 5Co/120/2017-250.
18. V súvislosti s uvedeným je dôležité poznamenať, že v prípade podanej žaloby zo strany žalobcu ide o zjavne reštitučný typ žaloby podanej v zmysle zák. č. 161/2015 Z. z., ktorá žaloba v časti vydania požadovaných lesných pozemkov už bola právoplatne skončená, pričom časť žaloby ohľadom vydania sa dokumentácie prislúchajúcej k vydať sa majúcim nehnuteľnostiam bola vylúčená na samostatné konanie. Akceptujúc tieto dôvody, bolo preto povinnosťou konajúceho súdu pri skúmaní existencie podmienok, za ktorých môže vo veci konať, a to pri posudzovaní, či už aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie strán v tomto spore prihliadať na ust. § 2 ods. 2, resp. § 4 ods. 1 daného reštitučného zákona striktne určujúcich aktívne a pasívne vecne legitimovaný subjekt v sporoch tohto druhu. V neposlednej miere bolo takisto potrebné brať zreteľ na obsah vety tretej ust. § 3 ods. 3 daného reštitučného zákona znamenajúcej, že súbežne v jednom konaní sa rozhodne o vydaní lesných pozemkov a zároveň aj dokumentácie prislúchajúcej k nim. V čase rozhodovania odvolacieho súdu aktuálne platný výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. A. B. obsahujúci všetky vydať sa majúce nehnuteľnosti podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 12. 09. 2007, č. k. 9C/138/2006-369 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre o dňa 01. 12. 2018, č. k. 9Co/232/2007-792 preukazuje vlastníctvo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/1. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre zamietnutie jeho návrhu na vkladové konanie.
19. V kontexte uvedeného odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o dôvodnom rozhodol tak, ako to uviedol v rámci výrokovej časti tohto rozsudku.
20. O náhrade trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal plne úspešnému žalobcovi v tomto konaní voči neúspešnému žalovanému. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).