Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-118-2019.pdf
PDF · 153.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/118/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. XXX, 2/ G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. XXX, žalobcovia 1/ a 2/ obaja zastúpení: JUDr. Alexander Milko, advokát so sídlom Ul. Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanej: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. XX, zastúpená: Mgr. Martin Jankovič advokát so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, o zaplatenie 8.000 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 16. apríla 2019, č. k.: 6C/36/2017-310, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č. k.: 6C/36/2017-13 zo dňa 12.12.2017 vo vzťahu k žalovanej 1/. Žalobu vo vzťahu k žalovanej 1/, zamieta. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia 8.000 EUR od pôvodne žalovanej 1/ Z. O. a 2/ D. L., ktorí žili v tom čase ako druh a družka, od každého po 4.000 EUR z dôvodu, že dňa 18. 10. 2014 na základe ústnej zmluvy žalobcovia požičali žalovaným 2 x 4000 EUR, aj reálne ich odovzdali v rodinnom dobe žalobcov sa prítomnosti svedka G. W., za účelom kúpy rodinného domu. Pôžičku mali vrátiť do konca roka 2016. Pri poskytnutí pôžičky boli žalobcovia, uvedený svedok, žalovaní. Okresný súd vydal platobný rozkaz, proti nemu podala odpor pôvodne žalovaná 1/. Vo vzťahu k žalovanému 2/ platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 12. 1. 2018. 3. Žalovaná (pôvodne žalovaná 1/) v odpore uviedla, že žalobcovia žalovaným neposkytli na kúpu rodinného domu žiadne peniaze ani pôžičku. Rodinný dom kúpili od T. U. a I. I. za 9.000 EUR, hoci v zmluve je uvedená iba suma 7.000 EUR. Kúpnu cenu financovali z vlastných prostriedkov. Pôvodne žalovaná 1/ financovala časť kúpnej ceny z pôžičky od I. I. vo výške 2.000 EUR, z pôžičky od G. O. 1.000 EUR, 1350 EUR z bežného účtu z debetu, ktoré neskôr splatila E. banke a. s., spolu: X.XXX EUR. Žalovaný 2/ získal 7.000 EUR predajom rodinného domu (v jeho vlastníctve, ktorý získal darovacou zmluvou od žalobcov) kúpnou zmluvou, vklad zo dňa 30. 9. 2014 . Z týchto peňazí zaplatil aj kurz v autoškole a kúpil si motorové vozidlo Škoda Felícia.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu uviedli, že rodinný dom číslo súpisné XX darovali žalovanému 2/ darovacou zmluvou v roku 2012. Kúpnou zmluvou zo dňa 22. 8. 2014 žalovaný 2/ rodinný dom predal. Žalobcovia nesúhlasili s predajom rodinného domu, preto im žalovaný 2/ peniaze z jeho predaja vrátil. Žalovaní 1/ a 2/ žili spolu ako druh a družka, mali problémové spolužitie. Žalovaní sa rozhodli kúpiť dom, žalobcovia im poskytli pôžičku 8.000 EUR, mali vrátiť do konca roka 2016. 5. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, listinnými dôkazmi ako aj ohliadkou, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcov nie je dostatočne preukázaný. Mal preukázané, že žalobcami tvrdená pôžička nebola preukázaná. Hlavná časť peňazí, ktoré boli vyplatené I. I. a T. U. (7.000 EUR) bola vyplatená už 9. 9. 2014 pri podpise zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, čo logicky vylučuje poskytnutie pôžičky na tento účel až 18. 10. 2014. Žalobcovia tiež nepreukázali, že 18. 10. 2014 mohli mať doma v hotovosti sumu 8.000 EUR, pretože ak v auguste 2014 žalobca 1/ nemal peniaze a musel si požičať 1.000 EUR, aby ich požičal svoje dcére alebo ich použil na nejaký iný účel, tak ich nemohol mať dostatok ani o 2 mesiace neskôr v októbri 2014, a to ani v prípade, keby mu D. L. ml. odovzdal celých 7.000 EUR z predaja rodinného domu číslo súpisné XX. Poukázal aj na to, že D. L. ml. je trvalo zamestnaný a dosť slušne zarába. Poskytnutie pôžičky od I. I. a G. O. mal preukázané z ich výpovede ako aj listinných dôkazov, taktiež mal preukázanú uzavretú zmluvu o budúcej zmluve, ktorú žalobcovia popierali, ako aj vyplatenie kúpnej ceny za dom číslo súpisné XX pri podpísaní dňa 9. 9. 2014, čoho svedkom bola nezávislá svedkyňa N. V., ktorá zmluvu spisovala a bola aj pri jej podpise, či už zmluvy o budúcej zmluve alebo následne pri uzavretí kúpnej zmluvy dňa 17. 12. 2014. Mal tiež preukázané, že rekonštrukčné práce v dome číslo XX sa vykonávali nie v zime, pričom od septembra 2014 na základe uzatvorenej zmluvy O združenej dodávke elektriny bol preukázaný aj zvýšený odber elektrickej energie. Nakoniec zaplatenie kúpnej ceny za dom súpisné číslo XX potvrdili aj predávajúci, svedkovia I. I. a T. U., ktorí sa stotožnili s výpoveďou svedkyne N. V.. Záverom súdu uviedol, že námietkou premlčania sa už nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP. 6. Proti rozsudku sa odvolali žalobcovia, a to proti výroku, ktorým súd žalobu vo vzťahu k žalovanej 1/ zamietol a výroku, ktorým súd zaviazal žalobcov 1/a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100% . Navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v zmysle § 388 CSP a žalobe žalobcov vyhovieť alternatívne navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcom priznať náhradu všetkých trov celého konania, včítane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie považovali za vecne nesprávny, pričom nesprávnym procesným postupom úd znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods.1 písm. b), f), h/ CSP. 8. Namietali, že rozsudok ako celok nevykazuje znaky spravodlivosti. Súd prvej inštancie vyhodnocuje vykonané dokazovanie jednostranne, tendenčne v rozpore s objektívnymi skutočnosťami a dôkazmi v neprospech žalobcov. Odôvodnenie rozsudku len potvrdzuje tú pochybnosť žalobcov, že súd viedol konanie jednostranne a zaujato v ich neprospech. Hodnotenie dôkazov, tak ako ich súd prvej inštancie uvádza v ods. 33, nezodpovedá objektívnemu stavu veci a ich objektívnemu hodnoteniu zo strany súdu. Všetky vykonané dôkazy súd hodnotí v neprospech žalobcov, a to i tie, ktoré z dokazovania vyplývajú v prospech žalobcov. 9. Žalovanej žalobcovia požičali dňa 18.10.2014 na základe ústnej zmluvy sumu 4.000 EUR, ktorú jej aj reálne odovzdali. Žalovaná si túto sumu aj prevzala v rodinnom dome žalobcov v prítomnosti svedka G. W.. Žalobcovia žalovanej a svojmu synovi D. L. ml. (pôvodne označený ako žalovaný 2/) požičali v dobrej viere, každému po 4.000EUR spolu sumu 8.000 EUR za účelom kúpy rodinného domu. Dohoda medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke bola taká, že požičanú sumu žalovaní 1/ a 2/ vrátia do konca roka 2016 každý po 4.000 EUR žalobcom. Žalovaní 1/ a 2/ v dohodnutom termíne pôžičku nevrátili, preto žalobcovia podali žalobu na súd. Súd vydal platobný rozkaz č.k.6C/36/2017 zo dňa 12.12.2017, ktorým podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala odpor žalovaná 1/ a vo vzťahu k žalovanému 2/ platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 12.01.2018. Poskytnutie pôžičky žalovanej preukázali žalobcovia ich výsluchom, výsluchom svedka D. L. ml., svedka G. W., zápisom v kalendári, ktorí predložila svedkyňa G. L., (kde je uvedený dátum poskytnutia pôžičky, výška pôžičky a aj dátum do kedy má byť pôžička vrátená) a výsluchom svedkyne G. L.. Pri poskytnutí pôžičky boli prítomní žalobcovia 1/ a 2/, svedok G. W., D. L. ml. a žalovaná 1/. Súd prvej inštancie i napriek týmto výpovediam svedkov a listinnému dôkazu odôvodňuje svoje rozhodnutie tak, že poskytnutie pôžičky žalobcovia nepreukázali v potrebnej miere a pritom bez objektívnych dôkazov považuje tvrdenie žalovanej, že ona
si peniaze od žalobcov nepožičala, za vierohodné. Súd ustálil, a to i napriek objektívnym dôkazom, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že hlavná časť peňazí (nie je zrejmé, čo má súd na mysli,) bola vyplatená predávajúcim I. I. a T. U. už 09.09.2014 pri podpise zmluvy o budúcej zmluve, čo logicky vylučuje poskytnutie pôžičky na tento účel až 18.10.2014. Žalobcovia s takýmto zistením súdu nesúhlasia a toto zistenie nezodpovedá ani vykonanému dokazovaniu. To, že k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo dňa 09.09.2014, preukazujú výpovede účastníkov kúpnej zmluvy, a to I. I., T. U. a D. L. ml., z ktorých výpovedí je zrejmé, že k vyplateniu kúpnej ceny došlo pri podpise riadnej kúpnej zmluvy, dňa 17.12.2014. V tejto súvislosti poukázali na výpoveď svedka I. I. zo dňa 21. 6. 2018, výpoveď svedkyne U. z toho istého dňa ako aj výpoveď svedka D. L. ml. Podľa názoru žalobcov najobjektívnejším dôkazom toho, že kúpna cena bola vyplatená dňa 17.12.2014, je príjmový pokladničný doklad, ktorý našla v svojich písomnostiach svedkyňa U., a ktorý súdu predložil žalobca 1/ v kópii aj originál. Z uvedeného príjmového pokladničného dokladu vyplýva tá skutočnosť, že k vyplateniu kúpnej ceny za rodinný dom došlo dňa 17.12.2014 D. L. ml., čo korešponduje aj s výpoveďou svedkyne U. zo dňa 23.10.2018. Neobstojí preto odôvodnenie rozsudku v ods. 33, že kúpna cena bola vyplatená 09.09.2014, čo logicky vylučuje poskytnutie pôžičky na tento účel až 18.10.2014, tak ako to ustálil súd prvej inštancie, pretože účastníci tejto zmluvy potvrdili vo svojich výpovediach, a svedčí o tom aj príjmový doklad, že kúpna cena bola vyplatená dňa 17.12.2014 pri podpise riadnej kúpnej zmluvy. To, že k vyplateniu kúpnej ceny vo výške 7.000 eur došlo dňa 17.12.2014, preukazuje aj článok II ods. 2 riadnej kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2014, kde je uvedené: „Kupujúci vyplatia predávajúcim kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy, čo potvrdzujú svojimi podpismi.“ Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd na tieto objektívne dôkazy neprihliadol a z odôvodnenia rozsudku ani nevyplýva, prečo týmto objektívnym dôkazom neuveril. Podľa názoru žalobcov v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Súd prvej inštancie účelovo a tendenčne v prospech žalovanej odôvodňuje svoje rozhodnutie i napriek objektívnym dôkazom predloženým žalobcami 1/ a 2/. Žalobcovia zdôraznili, že Notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade G.. Y. W. v Z. H. dňa 20.12.2012 darovali svojmu synovi D. L. ml. nehnuteľnosti, t. j. rodinný dom, súp. č. XX na parcele č.XXX spolu s pozemkami v k. ú. Z., zapísané na LV č. XXX. D. L. ml. kúpnou zmluvou zo dňa 22.08.2014 previedol vlastnícke právo k darovaným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho M. G., B. XXX, XXXXX U.. Na základe rozhodnutia OÚ Revúca, katastrálny odbor, bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy č. V1148/14. Z predmetnej Kúpnej zmluvy vyplýva, že medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá kúpna cena vo výške 8.600 €, z toho 1.600 € bolo vyplatené do rúk realitnej kancelárie E - Company Poprad, s.r.o., a zvyšok kúpnej ceny vo výške 7.000 € bol vyplatený D. L. ml., ktorý vzhľadom k tomu, že previedol darované nehnuteľnosti patriace pôvodne jeho rodičom, t. j. žalobcom, vrátil hodnotu darovaných nehnuteľností, a to vo forme vrátenia celej kúpnej ceny vo výške 7.000 € svojim rodičom, ktorí nesúhlasili s tým, že ich syn predal darované nehnuteľnosti, na čo bol nahovorený žalovanou. 11. Neobstojí zistenie súdu, že žalobcovia nepreukázali, že vôbec mohli mať dňa 18.10.2014 doma v hotovosti sumu 8.000 eur. To, že 7.000 eur bolo vrátených D. L. ml., potvrdil v svojich výpovediach. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti je len domnienkou a nie objektívnou skutočnosťou, ktorá vychádza len z tendenčného hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dokazovania uvádza v odôvodnení rozsudku, ods. 33, že D. L. ml., je už viac ako dva roky trvalo zamestnaný, dosť slušne zarába a doteraz svojim rodičom z údajnej pôžičky nevrátil nič. Aj z tohto konštatovania súdu vyplýva zaujatosť voči žalobcom, keď súd nechal bez povšimnutia výpoveď D. L. ml. ktorá zodpovedá skutočnosti, keď na pojednávaní dňa 23.10.2018 vypovedal, že z pôžičky svojim rodičom už splatil doteraz 800 eur. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva prečo súd neprihliadol pri hodnotení dôkazov na túto výpoveď svedka, ale účelovo uvádza, že z údajnej pôžičky nevrátil nič. 12. Je v rozpore z vykonaným dokazovaním konštatovanie súdu prvej inštancie v ods. 33 rozsudku, vo vzťahu k dostatku finančných prostriedkov, odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobcovia od počiatku súdneho konania uvádzajú, že rodinný dom podľa tvrdenia D. L. ml., bol kúpený z poskytnutej pôžičky na tento účel od žalobcov vo výške 8.000 EUR pre žalovanú a ich syna. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd vyhodnocuje dokazovanie v súvislosti s poskytnutou pôžičkou tak, že pôžičku žalobcovia nemohli poskytnúť, pretože na rekonštrukciu a kúpu rodinného domu museli nejaké ďalšie peniaze získať (pôžičky od I. I. a G. O.). 13. Namietali, že súd sa náležite nevysporiadal pri hodnotení dôkazov a vierohodnosti výpovede žalovanej s tvrdeniami uvádzanými v odpore a vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21. 6. 2018, keď v odpore tvrdila, že časť kúpnej ceny mala poskytnúť ona vo výške 4.350 EUR tak, že 2.000 EUR si požičala od svedkyne I. I., vo výške 1.000 EUR od vtedajšieho zamestnávateľa G. O. a z úveru vo výške 1.350 EUR od Prima banky a. s.. Druhá časť kúpnej zmluvy bola financovaná z predaja rodinného domu
číslo XX v Z. z kúpnej ceny 7.000 EUR, z ktorej sumy hradil D. L. ml. kurz autoškoly 1.000 EUR a za 2.000 EUR mal zakúpiť osobné motorové vozidlo Škoda Felícia. Vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že kúpnu cenu zaplatili každý v polovici. Jej druh zaplatil 4.500 EUR z predaja domu číslo XXpričom 4.000 EUR vrátil svojim rodičom a 3000 si nechal. Dom kupovali prvýkrát už v septembri 2014. Svoju časť kúpnej ceny splatil z toho, čo si nechal z kúpnej ceny za predaj domu číslo XX a zvyšok peňazí zarobil pri obci, kde pracoval. Žalobcovia poukazujú na rozpory, keď z dokazovania vyplýva, že D. L. ml. kurz autoškoly nefinancoval zo sumy 7.000 EUR, ktoré získal predajom rodinného domu a tak isto z týchto peňazí nekupoval osobné motorové vozidlo. 14. Z výpovede žalovanej je zrejmé, že sama potvrdila tú skutočnosť, že z kúpnej ceny 7.000eur D. L. ml. vrátil rodičom 4.000 EUR a bez akýchkoľvek dôkazov účelovo tvrdila, že sumu 3.000 EUR si ponechal. Súd prvej inštancie aj túto skutočnosť nechal bez povšimnutia pri hodnotení dokazovania. Neobstojí zistenie súdu, že je preukázané poskytnutie pôžičky pre žalovanú zo strany jej zamestnávateľa G. O., keďže tento pôžičku nemá evidovanú v účtovníctve, neuzatvoril písomnú zmluvu, z účtovníctva G. O. nevyplýva, že by žalovaná splácala akúkoľvek pôžičku. Výpoveď svedka G. O. je nepresvedčivá a účelová v snahe pomôcť žalovanej. Z objektívnych dôkazov vyplýva, že žalovaná bola v roku 2014 evidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny a u svedka G. O. pracovala na základe dohody o vykonaní práce z obmedzeným príjmom a obmedzeným počtom pracovných hodín. Vymeriavacie základy, za mesiace august, až december 2014, podľa záznamov Sociálnej poisťovni mala u G. O. evidované vo výške 64,80 až 98 eur mesačne. Nie je preto reálne, aby jej G. O., ako zamestnávateľ, poskytol pôžičku vo výške 1.000 EUR a túto mu mala splácať po 200 EUR mesačne. Okrem toho mala splácať žalovaná aj pôžičku vo výške 100 eur mesačne svedkyni I. I.. Údajné pôžičky, ktoré súd bral za preukázané, však podľa tvrdenia D. L. ml. neboli použité na kúpu rodinného domu č. XX a nevie o nich. Tieto mali byť čerpané v mesiacoch august a september 2014 a pritom k vyplateniu kúpnej ceny došlo až 17.12.2014. 15. Poukázali na to, že súd nekriticky konštatuje, že z hľadiska hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov je podstatné to, že tvrdenia žalovanej podporujú aj dôkazy, ktoré nebolo možné dodatočne pozmeniť alebo vytvoriť (najmä záznamy o zmene odberateľa o el. energie a o následnej nameranej spotrebe el. energie v rodinnom dome č. XX). Podľa výpovede svedka I. I. na pojednávaní dňa 23.11.2018 k zmene odberateľa el. energie však došlo už v septembri 2014 z dôvodu, aby si kupujúci zabezpečili tento dom, ako nejakú poistku. Svedok zotrval na svojej výpovedi z predchádzajúceho pojednávania zo dňa 21.06.2018 a uviedol, že zmluvu podpisoval na obecnom úrade iba raz a peniaze boli vyplatené pri podpise zmluvy. Zároveň uviedol, že žalovaná a D. L. ml. už mali kľúče aj predtým a mali už nejaké veci v tom dome, nepamätal sa však presne. Tieto skutočnosti potvrdzujú tvrdenia D. L. ml. a svedkyne U., že k vyplateniu kúpnej ceny došlo 17.12.2014. Táto jeho výpoveď žiadnym spôsobom nepotvrdzuje odôvodnenie rozsudku, že výpoveď žalovanej je vierohodná v celom jej rozsahu. 16. Namietali, že v odôvodnenie rozsudku v ods. 34 je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie jednostranne a nedôvodne spochybňuje objektívne dôkazy, tak ako ich žalobcovia uviedli. Súd pri konštatovaní si zrejme zamenil procesné postavenie žalobcov z účastníkom kúpnej zmluvy rodinného domu číslo XX. Súd posudzuje tvrdenia D. L. ml. ako tvrdenia žalobcov, ktorí však účastníkmi kúpnej zmluvy neboli. Žalobcovia sa pochopiteľne prikláňajú k tvrdeniu ich syna a svedkov I. I. a T. U. a nie k rozporným tvrdeniam žalovanej. Súd prvej inštancie vychádza pri hodnotení dôkazov jednostranne a pritom neprihliada na iné skutočnosti vyplývajúce z dôkazov, napr., súd si osvojil tvrdenie svedkyne V., že kúpna cena bola vyplatená D. L. ml. pri uzatvorení Zmluvy o budúcej zmluve. K tejto zmluve sa vyjadrovali jej účastníci tak, že si na ňu nepamätajú, resp. oni ju nepodpisovali. Samotná žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21. 6. 2018 uviedla, že dom číslo XX kupovali prvýkrát už v septembri 2014, ale prvý návrh na vklad im bol zamietnutý. Z výpovede všetkých účastníkov Zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že jej neprikladali žiaden význam. Toto podporuje záver o tom, že k vyplateniu kúpnej ceny určite nedošlo k 9. 9. 2014. Žalovaná účelovo uvádza vo svojej výpovedi dátum návrhu na vklad na september 2014. V septembri 2014 žiadne konanie o vklade neprebiehalo. Svedkyňa N. V., ktorá pracuje na Obecnom úrade Z. a ktorá zmluvu vyhotovila, je známou žalovanej. V jej výpovediach sú značné rozpory v snahe pomôcť jej. Vzhľadom na rozpornosť vo výpovedi svedkyne V. žalobcovia spochybnili jej vierohodnosť. Z dokazovania tiež vyplynulo, že Zmluva o budúcej zmluve nebola predložená Stredoslovenskej energetike o zmene odberateľa. Súd náležite nevyhodnotil zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy v súvislostiach vyplývajúcich z dokazovania. Z nej vyplýva, že ako budúci kupujúci je uvedený D. L. ml., žalovaná ako budúca kupujúca nie. Dôvod, prečo bola zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzavretá a nie riadna kúpna zmluva vyplýva z článku I. ods. 3, kde je uvedené, že budúci predávajúci a budúci kupujúci sa zaväzujú za účelom prevodu vlastníckeho práva nehnuteľnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti po splatení ceny, ktorú si dohodli budúci predávajúci
a budúci kupujúci. Žalobcovia poukazujú na to, že ak by bolo pravdou tvrdenie žalovanej, že kúpna cena bola vyplatená aj z peňazí, ktoré si požičala od iných osôb, tak v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy by bola uvedená ako budúca kupujúca a pokiaľ by bola kúpna cena zaplatená 9. 9. 2014, tak dôvodom uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve by nebola skutočnosť, že riadnu kúpnu zmluvu uzavrú po splatení kúpnej ceny. Nič nebránilo uzavrieť účastníkom riadnu kúpnu zmluvu, keby bolo pravdivé tvrdenie, že kúpna cena bola zaplatená 9. 9. 2014. V. a D. L. ml. však prostriedky na úhradu kúpnej ceny nemali, pretože si peniaze požičali od žalobcov. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že kúpna cena bola vyplatená až 17. 12. 2014, čo preukazuje príjmový doklad a kúpna zmluva. 17. K ods. 35 rozsudku uviedli, že súd nevypočul svedka D. L. ml., hoci žalobcovia jeho výsluch k tejto otázke navrhli. Súd pojednávanie odročil s tým, že ho ako svedka predvolá, nakoniec jeho výsluch neuskutočnil. 18. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrila žalovaná. Napadnutý rozsudok žiadala potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za riadne, vyčerpávajúco, logicky a spravodlivo odôvodnený. Súd na daný prípad aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a tieto aj správne právne vyložil s poukazom na skutkové okolnosti prípadu, jeho rozhodnutie je správne a spravodlivé. 19. Žalovaná uvádza, že žalobcovia vo svojom odvolaní citujú len niektoré časti z výpovedí niektorých svedkov, teda vytrhávajú len jednotlivé časti z výpovedí svedkov jednak z celého kontextu týchto výpovedí a jednak z celého kontextu skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie v predmetnej právnej veci bez zohľadnenia ďalších vzájomných súvislostí. Tak napr. žalobcovia ako odvolatelia tvrdia, že k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo dňa 9. 9. 2014, čo majú preukazovať podľa ich tvrdení výpovede účastníkov kúpnej zmluvy, a to I. I., T. U. a D. L. ml., z ktorých výpovedí je zrejmé, že k vyplateniu kúpnej ceny došlo pri podpise riadnej kúpnej zmluvy, dňa 17.12.2014. Žalobcovia citujú napr. výpoveď svedka I. I. zo dňa 21.06.2018, ktorý okrem iného v tejto výpovedi mal uviesť, že zmluvu uzatvárali iba raz a vtedy pri podpise došlo k vyplateniu peňazí....žiadna iná zmluva ohľadom predaja tohto domu uzavretá nebola. Žalovaná však v tomto smere upriamila pozornosť na to, že súd prvej inštancie mal objektívne preukázané, že okrem riadnej kúpnej zmluvy bol k tejto zmluve jednak uzatvorený aj dodatok a taktiež, že riadnej kúpnej zmluve predchádzala budúca kúpna zmluva, ktorú neskôr sám tento svedok predložil súdu prvej inštancie aj v jej origináli. Zdôraznila, že už na prvom pojednávaní v tejto veci túto budúcu kúpnu zmluvu predložila, aj keď len nepodpísanú, žalovaná. 20. Od počiatku konania v tejto veci pritom existenciu tejto budúcej kúpnej zmluvy žalobcovia spochybňovali a existenciu tejto zmluvy mal spochybňovať aj syn žalobcov D. L. ml. Odvolatelia taktiež v tomto kontexte vytýkajú súdu prvej inštancie, že v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie (zrejme ohľadne overenia totožnosti podpisu ich syna na budúcej kúpnej zmluve), pričom žalobcovia v tomto smere práve naopak žiadne dokazovanie nenavrhli, boli pasívni. Žalovaná predovšetkým poukázala na výpoveď svedka I. I. zo dňa 23.11.2018, kde tento svedok uviedol, ...že pokiaľ D. L. so žalovanou v tom dome bývali, nebolo by k tomu došlo bez toho, že by sme dopredu nemali nejakú dohodu, resp. že by dopredu neboli niečo zaplatili. Ak tam teda bývali, tak museli peniaze vyplatiť vopred. Podľa toho ako si spomínam, tak vopred by zaplatili celú sumu.. Ďalej tento svedok uviedol, že ...... na presné dátumy si už nepamätám, neviem ani teda presne kedy to bolo prepisované a kedy tie práce boli vykonané. Pamätám si, že ešte nebola taká zima, skôr bolo ešte na jeseň alebo v lete, lebo viem, že nebol som naobliekaný. Tento svedok ďalej v tejto výpovedi uviedol, že ...Kľúče od domu by som bez zaplatenia peňazí vopred nikomu nedal. Aspoň moje stanovisko bolo také, že kým to nebude vyplatené, tak by som kľúče nikomu nedal. 21. Aj z tejto časti výpovede svedka I. I. je zrejmé, že kúpna cena v celosti mala byť vyplatená pri podpise budúcej kúpnej zmluvy, ktorú on sám v origináli predložil súdu, nakoľko to korešponduje aj s tou skutočnosťou, že žalovaní užívali kúpený rodinný dom, súp. č. XX už v období od uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy do uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy, o čom svedčí aj stály lineárny charakter spotreby elektrickej energie, čo súd prvej inštancie bližšie správne rozviedol a riadne zdôvodnil v bode 9. odôvodnenia svojho rozsudku vo veci samej. 22. Žalobcovia citujú tiež len časť z výpovede T. U. z pojednávania zo dňa 23.10.2018 bez kontextu ďalšej časti tejto výpovede, keď táto svedkyňa ďalej v tejto výpovedi uvádzala, že ...na matrike v Z. bola kvôli tomu viackrát (pričom pôvodne uvádzala, že len jedna zmluva bola v tejto súvislosti uzatvorená, čo sa vzájomne vylučuje)....s odstupom času má vo všetkom zmätok,..... či peniaze boli prípadne odovzdané skôr ako kúpna zmluva uzavretá si nepamätá a nevie o tom....(pozn. nevylučuje to), pričom neskôr po odznení výpovede svedkyne V. na ďalšom pojednávaní v tejto veci uznala, že p. V. si to zrejme najlepšie pamätá z nás všetkých. Žalobcovia opomenuli taktiež citovať vo svojom odvolaní reakciu svedka I. I. na pojednávaní dňa 12.03.2019 k výpovedi svedkyne V., kde tento svedok uviedol, že ja si už presne na tie
dátumy nepamätá, ale mohlo to tak byť ako uvádzala svedkyňa pani V.. Taktiež svedkyňa T. U. v tejto časti pojednávania k výpovedi svedkyne N. V. uviedla, ..... áno je to pravda tak, ako to uvádza pani N. V., ona si to zrejme najlepšie pamätá z nás všetkých. 23. Žalobcovia aj napriek tomu, že spochybňujú uzavretie budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 9. 9. 2014, k spochybneniu platnosti tejto budúcej kúpnej zmluvy nenavrhli v záverečnom pojednávaní v tejto veci žiadne dokazovanie. Navyše okrem viacero zistených súvisiacich skutkových okolností v tejto veci svedčiacich o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktoré súd prvej inštancie podrobne rozviedol vo svojom rozsudku vo veci samej, o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy nepriamo svedčí aj výpoveď svedkyne T. U. na pojednávaní dňa 21.06.2018, keď táto uviedla, že v máji zomrela mama a potom asi o štyri mesiace sme ho predávali, čo korešponduje s mesiacom september, a teda s mesiacom, kedy bola uzatváraná budúca kúpna zmluva. 24. Žalobcovia poukazujú na tú časť výpovede svedka D. L. ml., ktorú učinil na pojednávaní zo dňa 23.10.2018, kedy mal uviesť, že z pôžičky svojim rodičom už splatil doteraz 800 eur. Pritom svedkyňa G. L., sestra uvedeného svedka, na pojednávaní konanom v tejto veci dňa 12.03.2019 naopak uviedla, že ,,To, že D. L., ml. a žalovaná pôžičku mojim rodičom doteraz nezaplatili, to viem od svojich rodičov." Táto svedkyňa sa teda vôbec nezmienila o doposiaľ údajne vykonaných platbách z tejto pôžičky svojho brata rodičom, keď naopak uviedla, že doposiaľ jej brat spolu so žalovanou nesplatili nič z tejto pôžičky jej rodičom. 25. Žalobcovia sa v odvolaní snažia spochybniť hodnovernosť svedka G. O. tvrdiac, že tento pôžičku, ktorú poskytol žalovanej, nemal evidovanú v účtovníctve, k čomu žalovaná uvádza, že sám tento svedok toto tvrdenie uviedol, takže toto nebolo vôbec sporné, keďže uviedol, že peniaze poskytoval zo svojich vlastných prostriedkov, teda nie z firemných. Žalobcovia svedkovi vytýkajú, že so žalovanou neuzatvoril písomnú zmluvu o tejto pôžičke, pričom sami žalobcovia v tomto spore žalujú žalovanú taktiež z ústnej zmluvy o pôžičke, takže nejde zrejme o nič nezvyčajné. 26. Ak žalobcovia uvádzajú, že poskytnutie pôžičky svedkovi D. L. ml. a žalovanej je preukázané okrem iného aj výpoveďou svedka D. L. ml., tak k tomu je potrebné uviesť, že v jeho výpovediach bolo viacero nepresností a výrazných odchýlok od výpovedí iných osôb vypočutých v tejto veci, a to najmä, keď tento svedok opisoval priebeh údajného poskytovania pôžičky žalobcami žalovanej a jeho osobe. Tento svedok sám spontánne uvádzal, že v deň poskytnutia pôžičky bol s otcom ešte v Z. H. vybavovať TESCO pôžičku, čo však absolútne nekorešpondovalo s ďalšími zabezpečenými dôkazmi v tejto veci. Výpoveď svedka D. L. ml. sa rozchádzala aj s výpoveďou svedka G. W., čo súd prvej inštancie správne konštatoval v bode 26. odôvodnenia svojho rozsudku vo veci samej. Navyše výpoveď svedka D. L. ml. sa rozchádzala v podstatných detailoch aj s výpoveďami žalobcov, svojich rodičov, keď žalobca (otec) na jednej strane tvrdil, že svojmu synovi požičiaval peniaze aj častejšie, ale v menších sumách, pričom svedok D. L. ml. vo svojej výpovedi túto skutočnosť naopak negoval, keď uviedol, že nikdy sa nestalo, že by mu otec v minulosti požičal peniaze. Výpoveď svedka D. L. ml. sa rozchádzala s výpoveďami svojich rodičov aj v tom smere, či bol vyzývaný zo strany svojich rodičov na úhradu pôžičky, ktorá bola predmetom tohto sporu, keď rodičia D. L. ml. zhodne uviedli, že žiadali svojho syna aj žalovanú na vrátenie pôžičky tvoriacej predmet sporu, pričom D. L. ml. vo svojej výpovedi uviedol, že ...ani otec a ani mama ma nežiadali o to, aby som im peniaze vrátil. 27. Ohľadne výpovede svedkyne N. V. žalovaná uviedla, že jej nie je doposiaľ zrejmé, prečo žalobcovia v odvolaní túto na viacerých miestach odvolania označujú ako jej známu. Samotná svedkyňa pri poučení pred jej samotným výsluchom uviedla, že účastníkov konania pozná všetkých, pretože pracuje na obecnom úrade v Z. a prichádza s nimi do kontaktu ako s obyvateľmi obce. Ku každému z nich má rovnaký vzťah ako k obyvateľom obce, ani veľmi priateľský, ani sa na nikoho z nich nehnevá. Opak nebol preukázaný. Navyše zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ani samotná žalovaná neuzatvárala, a ak by malo ísť o jej dobrú známu, tak ako to tvrdia žalobcovia v podanom odvolaní, ktorá sa snažila podľa tvrdení žalobcov jej zrejme pomôcť svojou výpoveďou, určite by jej navrhla uzavrieť aj z jej strany zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, resp. dopísať tam aj jej meno. Práve naopak, túto budúcu kúpnu zmluvu si u tejto svedkyne museli objednať D. L. ml., resp. svedok I. I. a pani T. U., čo už však žalobcovia opomenuli uviesť vo svojom odvolaní. Keďže táto výpoveď v tejto veci nezávislej svedkyne nezapadá žalobcom do ďalšej skladačky ich nepodložených konštrukcií, už je táto osoba automaticky jej známa. Práve táto svedkyňa si najviac pamätala, tak ako to spontánne uvádzala vo svojich výpovediach, sama pripravovala v tejto veci všetky zmluvy, ktoré mala uložené aj v počítači, sama riešila aj vkladové konanie a k tejto jej výpovedi sa nakoniec pripojili aj svedkovia U. a I.. 28. Ak žalobcovia namietajú pochybenie, že súd nepredvolal na (zrejme posledné) pojednávanie v tejto veci svedka D. L. ml., k tomu žalovaná uvádza, že žalobcovia mali uviesť súdu termín, kedy bude môcť byť vypočutý svedok D. L. ml., čo bolo konštatované súdom prvej inštancie na pojednávaní v tejto veci
dňa 20.12.2018, pričom tento termín zrejme súdu ani neuviedli, na záverečnom pojednávaní v tejto veci konanom dňa 16. 4. 2019 žalobcovia nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, teda ani návrh na opätovné vypočutie D. L. ml.. 29. Žalobcovia v odvolaní citujú článok II. ods. 2 riadnej kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2014, keď je uvedené, „Kupujúci vyplatia predávajúcim kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy, čo potvrdzujú svojimi podpismi." Žalobcovia však opomenuli poukázať aj na ust. budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 9. 9. 2014, konkrétne na čl. II. bod 1. tejto budúcej kúpnej zmluvy, ktorý znie „Budúci predávajúci a budúci kupujúci sa dohodli, že nehnuteľnosť bude odkúpená za kúpnu cenu 7 000,00 €, slovom sedemtisíc eur, ktoré dňa 09.09.2014 budúci kupujúci vyplatil budúcim predávajúcim pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve." Žalobcovia v odvolaní poukazujú podľa názoru žalobcov na najobjektívnejší dôkaz, a to na príjmový pokladničný doklad, ktorý podľa tvrdenia žalobcov v ich odvolaní našla vo svojich písomnostiach svedkyňa U.. Pritom žalobca 1/ doposiaľ tvrdil, že tento príjmový pokladničný doklad našiel doma jeho syn, a už v odvolaní neguje svoju doterajšiu výpoveď ohľadom zabezpečenia tohto dôkazu, na čo súd prvej inštancie správne reagoval v bode 25. odôvodnenia svojho rozsudku, na ktoré žalovaná odkazuje v celom rozsahu, a kde podrobne rozviedol, ako tento dôkaz vyhodnotil. Zdôraznila, že príjmový pokladničný doklad sa záhadne našiel hneď po tom, ako svedok I. predložil súdu budúcu kúpnu zmluvu, ktorej existenciu doposiaľ žalobcovia spochybňovali. Žalobcovia sa pritom v podanom odvolaní snažili ako keby sčasti preniesť dôkazné bremeno na svojho syna, keď uvádzali, že oni už nemajú konkrétne vedomosti o procese kúpy rodinného domu ich synom a žalovanou, ako keby reálne vyplatenie kúpnej ceny za rodinný dom, súp. č. XX svedkovi I. a U. už nebola ich starosť a že oni s tým nič nemajú, pričom žalobcovia sami už v podanej žalobe konkrétne uvádzali, že práve z ich požičaných peňazí kúpili žalovaní rodinný dom, súp. č. XX, k. ú. Z., čím sa snažili zrejme neúspešne marginalizovať svoje postavenie ohľadne samotnej kúpy rodinného domu súp. č. XX. 30. Za nelogické považovala, aby svedok D. L. ml., ktorý mal reálne k dispozícii peniaze z predaja rodinného domu, súp č XX v obci Z., tieto vracal späť svojim rodičom (žalobcom), nevedno prečo, a aby títo mu hneď na to, teda nielen jemu, ale aj jeho družke, žalovanej, tieto peniaze a k tomu ešte nejaké iné požičiavali. Ak mal svedok D. L. ml. k dispozícii peniaze na kúpu rodinného domu, súp. č. XX v obci Z. z predaja rodinného domu súp. č. XX v obci Z., nemožno uveriť tvrdeniam žalobcov, prípadne i svedka D. L. ml., že by tieto peniaze takýmto spôsobom „putovali" v rámci jednej rodiny. 31. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 33. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne. Súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Na základe vykonaných dôkazov dospel k zisteniu skutkového stavu, ktorý má základ vo vykonanom dokazovaní a na takto zistený skutkový stav aj správne aplikoval príslušné právne normy. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že prvoinštančný súd dôkazy nehodnotil paušálne, ale im venoval náležitú pozornosť, u každého dôkazu mu priradil hodnotiacu silu a stupeň vierohodnosti. Závery, ktoré vyplynuli z jednotlivých dôkazov, podrobil vzájomnej konfrontácii a porovnávaniu, pričom poukázal na podstatné nezrovnalosti, ktoré majú pre rozhodnutie význam. Nie je rozhodujúce, že v rozhodnutí súd nedal odpovede na všetky otázky, prípadne že nevyhovel subjektívnemu názoru na vec, či pocitu strán sporu. Odvolací súd poukazuje na správne závery prvoinštančného súdu, ktoré sa týkajú procesnej aktivity žalobcov, opísaniu skutkového deja ako je dôkazov, ktorí žiadajú vykonať. Žaloba má stranu a pol, pričom žalobcovia tvrdia, že 18. 10. 2014 požičali pôvodne označeným žalovaným 1/, 2/ na základe ústnej zmluvy sumu 8.000 EUR na kúpu rodinného domu s tým, že do konca roka 2016 každý z nich vráti 4.000 EUR žalobcom. Zmluva bola uzatvorená v rodinnom dome žalobcov sa prítomnosti svedka G. W.. Na preukázanie svojich tvrdení žiadali vykonať dôkazy výsluchom strán sporu, výsluchom uvedeného svedka, výpisom z listu vlastníctva. Následne tvrdili, že žalovaní pôžičku nevrátili, v čase pôžičky žili v spoločnej domácnosti ako druh družka, pričom už žijú oddelene, žalovaná sa domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu číslo súpisné XX a z jej vyjadrenia vyplýva, že si peniaze u žalobcu nepožičala. Závery okresného súdu, ktoré uvádza sa vo vzťahu dôkaznému bremenu žalobcov, povinnostiam vyplývajúcim im z procesného poriadku (§ 132 CSP), t. j. v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie, sú
správne. Povinnosťou žalobcov nie je k žalobe pripojiť dôkazy. Ako sa v konaní preukázalo, žalobcovia tak nekonali, čo malo nesporne vplyv aj na efektívnosť a dĺžku konania. 34. Okresný súd správne dospel záverom vo vzťahu k hodnoteniu dôveryhodnosti jednotlivých dôkazov. Odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že žalobcovia sú manželia, pôvodne žalovaný D. L. ml. je syn žalobcov, žalovaná bola jeho družka, navrhovaný svedok G. W. je bratom žalobkyne 2/, a teda D. L. ml. je jeho synovec. Svedkyňa G. L. je dcérou žalobcov. I. I., T. U. sú predávajúci rodinného domu bez vzťahu k stranám sporu, svedok G. O. zamestnávateľ žalovanej a svedkyňa I. I. bola kolegyňa žalovanej. Svedkyňa N. V. ako pracovníčka Obecného úradu je bez vzťahu k stranám sporu, Bol vypočutý svedok V. C. bez vzťahu k stranám sporu, ako aj svedok Z. O., otec žalovanej, svedok U. A., žalovaná je jeho neter. 35. Okresný súd veľmi podrobne uviedol zistenia, ktoré vyplynuli z výpovede strán sporu ako aj svedkov. Ich preskúmaním odvolací súd dospel k záveru, že tieto sú logické a ktoré vyplynuli z legitímneho postupu súdu. Súd svoje rozhodnutie založil predovšetkým na nesporných tvrdeniach, listinných dôkazoch ako aj výpovediach svedkov, pravdivosť ktorých výpovedí mal overené po vzájomnej konfrontácii jednotlivých dôkazov, ako aj v časových súvislostiach. Žalobcovia svoje tvrdenia založili na dôkazoch, ktoré nemožno nepochybne overiť aj z iných zdrojov, keď poskytnutú pôžičku preukazovali iba výpoveďami žalobcov, ich syna, pôvodne žalovaného D. L. ml., svedka G. W., brata žalobkyne. Vzhľadom na to, že podľa tvrdenia malo dôjsť k uzavretiu pôžičky v ústnej forme, žalobcovia neposkytli iný hodnoverný dôkaz, ktorým by bezpochyby preukázali tvrdenia, ktoré sú založené len na ich výpovediach, pričom treba zobrať do úvahy skutočnosť, že žalobcovia nemusia hovoriť úplnú pravdu, keďže za tento postup nemôžu byť nejako postihnutý. 36. Naopak, žalovaná poprela tvrdenia žalobcov, na svoje tvrdenia navrhla dôkazy, ktorými preukázala podstatné ňou tvrdené skutočnosti, naviac, v jej prospech vypovedali svedkovia, ktorí nie sú nejakým spôsobom príbuzensky spriaznení so žalobcami, či pôvodne žalovaným D. L. ml. Aj keď vo výpovedi žalovanej existujú určité nepresnosti, na ktoré žalobcovia v odvolaní poukazujú, nie sú to také rozpory, ktoré popierajú správnosť zistenia skutkového stavu relevantného pre rozhodnutie, resp. ide o tvrdenia, o ktorých nemusela mať dostatočnú vedomosť, ako napr. získanie vodičského preukazu, či nákup auta. Odvolací súd zdôrazňuje, že takouto skutočnosťou je preukázanie uzavretia zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu. Uzavretie zmluvy o pôžičke formou ústnej zmluvy má svoje úskalia, ktoré sa prejaví v neunesení dôkazného bremena. Žalobcovia neposkytli žiadny priamy dôkaz vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o pôžičke. 37. Z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia darovali svojmu synovi dom číslo súpisné XX, ktorý D. L. ml. predal. Je nesporné, že D. L. ml. a žalovaná žili ako druh družka a mali záujem kúpiť si rodinný dom číslo XX. Podľa tvrdenia žalobcov za týmto účelom uzatvorili tvrdenú zmluvu o pôžičke dňa 18. 10. 2014, čo žalovaná poprela s poukazom na to, že D. L. ml. na kúpu rodinného domu číslo XX použil časť peňazí získaných odpredajom rodinného domu číslo XX a ona poskytla finančné prostriedky, ktoré získala pôžičkou od I. I., G. O. ako aj úverom od E. banky a. s.. Svedkovia potvrdili, že tieto peniaze požičali žalovanej za účelom kúpy rodinného domu, pričom G. O. poskytol túto pôžičku v septembri 2014, s I. I. uzavrela žalovaná písomnú zmluvu o pôžičke dňa 1. 9. 2014, čo časovo nadväzuje na uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve dňa 9. 9. 2014, ktorú žalobcovia popierali. Práve z výpovede Svedkov I. I., T. U. ako aj N. V., svedkov bez vzťahu k stranám sporu, vyplynulo, že táto zmluva bola uzavretá, pripravila ju N. V. a pred ňou bola podpísaná, pričom za jej prítomnosti došlo aj k vyplateniu kúpnej ceny, pričom od dátumu 9. 9. 2014 sa časovo odvíja uzavretie zmluvy o Združenej dodávke elektriny a lineárne zvýšená spotreba elektrickej energie. Z výpovede D. L. ml. ako aj žalovanej vyplynulo, že v dome číslo XX sa nedalo okamžite bývať a boli potrebné určité stavebné úpravy, ktoré boli preukázané výpoveďou svedkov a ktoré boli realizované v priebehu nie zimných mesiacov, pričom z výpovede svedka I. I. vyplynulo, že kľúče od domu by nedal, pokiaľ by nebola vyplatená kúpna cena. Svedok nakoniec vo svojej výpovedi potvrdil výpoveď svedkyne N. V., pričom za podstatné považoval to, že kúpnu cenu mal vyplatenú a ostatok považuje za „byrokraciu“. Rovnako vypovedala aj svedkyňa U.. N. V. nakoniec pripravila aj konečnú kúpnu zmluvu, zabezpečovala jej zavkladovanie. Okresný súd dospel k záveru, že ak k vyplateniu kúpnej ceny došlo 9. 9. 2014, nebol dôvod, aby došlo k pôžičke dňa 18. 10. 2014. Súd správne prihliadol na to, že túto zmluvu v origináli predložil svedok I., ktorý je svedkom nestranným. Záver okresného súdu vo vzťahu k dôkazu, obsahu kalendára, kde malo byť poskytnutie peňazí zaznamenané, je správny a dostatočne a logicky odôvodnený. 38. Odvolací súd považuje za správnu argumentáciu žalovanej, keď tvrdí, že žalobcovia v odvolaní jednotlivé výpovede vytrhávajú z kontextu, kladú na ne dôraz. Rozsudok okresného súdu je potrebné hodnotiť a čítať ako jeden komplexný celok, pričom súd svoje skutkové zistenia nevyvodzuje len z čiastkových zistení, časti výpovede svedkov, ale aj tieto hodnotí v celkovom kontexte vykonaných dôkazov. Nie je pravda, že súd vychádzal pri rozhodovaní iba z dôkazov žalovanej, prípadne ich hodnotil
jednostranne, pretože z obsahu rozsudku vyplýva, že vykonal dôkazy, ktoré navrhli žalobcovia. Súd v rozhodnutí vysvetlil, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a na ktorých založil svoj zistený skutkový stav, ktoré dôkazy považoval za nevierohodné, nepresvedčivé prípadne rozporné v kontexte zistených skutočností a časovej línie žalobcami tvrdeného deja. Okresný súd správne poukázal aj na to, že pri hodnotení dôkazov venoval pozornosť tej výpovednej hodnote dôkazov, z ktorých vyplývajú určité dejové okolnosti, ktoré možno jednak preukázať aj ďalšími dôkazmi, ale aj ich nemennosťou, stálosťou v čase. Preto správne neprihliadol na dôkaz kalendárom, do ktorého možno kedykoľvek dopísať požadované údaje, teda prípadne aj pred pojednávaním. Takýto dôkaz sám o osebe nepostačuje na preukázanie tvrdenia žalobcu, že v tento deň došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Ak by došlo k poskytnutiu pôžičky a zapísaniu tejto udalosti do kalendára, nič nebránilo žalobcom zároveň prevzatie peňazí nechať si podpísať aj žalovanou. Okrem toho treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že vzhľadom na ústne uzavretie pôžičky by bolo možné vychádzať zo zistenia, že pôžička bola uzavretá iba v prípade, ak by to potvrdili všetci účastníci takejto zmluvy, hoci nebola písomne uzavretá, musel by byť však preukázaný aj jej obsah, na základe ktorého by bolo možné zistiť, či bola uzavretá platne s akým obsahom. Žalovaná však poprela uzavretie pôžičky a získanie peňazí na vyplatenie kúpnej ceny preukázala inými dôkazmi. 39. Okresný súd správne vyhodnotil opätovné vykonanie dôkazu výsluchom svedka D. L. mladšieho, pretože tento bol opakovane v konaní vypočutý ako svedok, pričom prihliadol na zásadu koncentrácie konania takýto dôkaz na konci konanie nepovažoval za hospodárny, ale ani vierohodný. Žalobcovia mali možnosť predložiť dôkaz o tom, že podpis nie je pravý, resp. navrhnúť znalecké dokazovanie, nestalo sa tak. 40. Pokiaľ žalobcovia spochybnili vierohodnosť svedkyne V., keď tvrdili, že ide o známu žalovanej, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali, ani počas konania nevyplynulo. Nezrovnalosti vo svojej výpovedi odstránila, pričom vzhľadom na jej pracovné zaradenie požiadavka v presnosti označenia bankoviek, ktorými bola vyplácaná cena nehnuteľnosti, nie je rozhodujúca. Aj keď žalobcovia mali snahu spochybniť hodnovernosť svedka G. O., okresný súd správne podotkol, že pôžičku poskytoval ako fyzická osoba, nebol žiadny dôvod na to, aby pôžička bola vedená v účtovníctve. Okresný súd správne prihliadol aj na rozpory, ktoré vyplynuli zo skutočnosti, že svedok D. L. ml. opisoval priebeh poskytnutia pôžičky tak, že v deň poskytnutia bol so žalobcom 1/ v Z. H. vybavovať v TESCU pôžičku, čo bolo v rozpore s výpoveďami s výpoveďou svedka G. W. aj pokiaľ ide o časovú súvislosť, čo okresný súd podrobne zdôvodnil. Svedok L. síce túto výpoveď o návšteve Tesca opravil, ale časové súvislosti nie sú vo vzťahu k výpovedi svedka W., žalobcu 1/ jednotné. 41. Pokiaľ ide o príjmový pokladničný doklad, ktorý našla vo svojich písomnostiach svedkyňa U., tento mohol by skutočne vyhotovený aj v čase uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy ako potvrdenie o jej vyplatení, čo nebráni tomu, aby reálne k vyplateniu kúpnej ceny došlo 9. 9. 2014. Naviac, žalobca tvrdil, že plynový pokladničný doklad našiel doma a jeho syn. Z dokazovania nevyplýva namietaný záver žalobcov v odvolaní, že k vyplateniu kúpnej ceny malo dôjsť dňa 17. 12. 2014, čo korešponduje s výpoveďou svedkyne U. zo dňa 23. 10. 2018, pretože táto spolu so svedkom I. potvrdila výpoveď svedkyne V.. Existencia pokladničného dokladu sama osebe nepreukazuje reálne vyplatenie kúpnej ceny, rovnako môže potvrdzovať aj to, že už táto kúpna cena bola vyplatená, hoci aj v minulosti, pretože až na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy môže dôjsť k vkladu do katastra nehnuteľností. 42. V konaní bolo taktiež preukázané, že po odpredaji rodinného domu číslo XX D. L. ml. získal finančné prostriedky, ktorých časť mal odovzdať žalobcom (rodičom), avšak zostavujúcu časť mohol použiť na kúpu rodinného domu. Že vrátil celú získanú cenu z odpredaja, žalobcovia nijako nepreukázali. Táto skutočnosť však nepreukazuje, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke vo vzťahu k žalovanej. 43. Podľa § 657 OZ Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Jednou z podstatných náležitostí tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), čo v konaní nebolo preukázané, neboli preukázané ani ostatné predpoklady. 44. Odvolací súd preskúmaním veci nezistil vytýkané pochybenia, preto rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 45. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).