Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-21Cb/12/2020

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu : ANDY - PRIVAT, s.r.o., IČO : 44 962 126, so sídlom Južná 25, Trenčín, zast. : JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária, IČO : 50 708 953, so sídlom Šustekova 51, Bratislava, proti žalovanému : G. V. C., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XXA, T. B. P., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.5.2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil, že až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nie je žalobca povinný vypratať prenajaté priestory, a to najmenej do riadneho skončenia doby, na ktorú má predmetné priestory prenajaté, teda do 31.10.2021, pričom žalovaný je povinný umožniť žalobcovi nerušené užívanie prenajatej nehnuteľnosti, ďalej uložil žalobcovi povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia podať na Okresnom súde Piešťany žalobu o určenie neplatnosti Odstúpenia od zmluvy o nájme zo dňa 23.8.2016 a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznať.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 23.8.2016 Zmluvu o nájme nebytových priestorov ( ďalej len ako zmluva ), ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov v stavbe na P. D. XXXX/XXX P. L., ktoré sa nachádzajú na prvom nadzemnom podlaží : vstupná chodba ( recepcia ), chodba s kuchynským kútikom, kúpeľňa a oddelené WC, tri samostatné miestnosti a dvojgaráž so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXX. Predmetná stavba je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre okres L., obec L., katastrálne územie W. ( ďalej len ako nehnuteľnosti ). V zmluve je v článku 4.1. uvedené, že sa uzatvára na dobu určitú, t.j. do 31.10.2021. Podľa článku 7.2. zmluvy je určená výpovedná doba ako trojmesačná a začína plynúť od prvého mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Podľa článku 7.4. zmluvy, zmluvné strany môžu od zmluvy odstúpiť v prípade hrubého porušenia povinností druhej strany. Za hrubé porušenie sa považuje na strane žalobcu omeškanie s úhradou akejkoľvek platby podľa zmluvy po dobu dlhšiu ako 30 dní. Odstúpenie je účinné dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení druhej strane. V predmetnej zmluve nebola nijakým spôsobom upravená otázka zásahu vyššej moci resp. nemožnosti vykonávať predmet činnosti nájomcom na základe epidemiologickej situácie, či napríklad následkom právne záväzných predpisov, vydaných orgánmi Slovenskej republiky. Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č. zo dňa 12.3.2020 výslovne zakázalo prevádzku zariadení, okrem iných aj zariadení zábavného charakteru. Nakoľko prevádza žalobcu je zábavného charakteru, túto odo dňa vydania tohto opatrenia neprevádzkuje a to v termíne od 13.3.2020 do odvolania. Žalobca sa tak následkom mimoriadnej situácie a preventívnych opatrení v súvislosti s pandémiou COVID - 19 dostal do veľmi zložitej finančnej situácie. Jeho príjmy klesli zo dňa na deň na nulu. Od 13.3.2020 doposiaľ nemá akékoľvek príjmy. Možnosť

opätovne prevádzku otvoriť v plnej miere záleží od Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, prípadne iných kompetentných orgánov Slovenskej republiky. Je teda zrejmé, že situácia je pre žalobcu náročná a platobná schopnosť úhrad nájomné prakticky neexistuje. Situácia okolo pandémie COVID - 19 zasiahla žalobcu práve v mesiacoch marec, apríl a máj 2020, kedy žalobca očakával najlepšie finančné výsledky. To sa nestalo a žalobca sa ocitol vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii, ktorú prestal zvládať. Z tohto dôvodu podnikol kroky na presvedčenie žalovaného, aby mu umožnil odklad splátok nájomného, prípadne aby mu ich znížil, či dokonca úplne odpustil. Žalobca sa pokúsil so žalovaným dohodnúť na dočasnom znížení nájomného, prípadne úplnom odpustení platieb nájomného, aspoň počas obdobia pandémie COVID - 19. Žalovaný mu však bez akejkoľvek predošlej výzvy na zaplatenie dňa 11.5.2020 poslal odstúpenie od zmluvy a následne ho dňa 26.5.2020 v sprievode príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky vyzval na vypratanie a odovzdanie predmetu nájmu. Žalobca žalovanému oznámil, že odstúpenie od zmluvy neakceptuje a trvá na pokračovaní nájomného vzťahu. Žalobca deklaruje, že je po opätovnom umožnení podnikania je ochotný nájomné ďalej platiť, pričom zameškané nájomné uhradí z kompenzácie nájomného, ktoré už avizovala vláda Slovenskej republiky. Postup žalovaného je pre žalobcu nemorálny a likvidačný. Z tohto dôvodu je nútený obrátiť sa za účelom ochrany svojich práv a oprávnených záujmov na súd. Žalobca je sklamaný prístupom žalovaného, ktorý mu nevyšiel v ústrety a to aj napriek ťažkej situácii, v ktorej sa žalobca nachádza. Žalovanému je nepochybne známe, že túto situáciu si žalobca nezapríčinil sám a že je len dočasná. Žalobca má za to, že konanie žalovaného, teda trvanie na výslovnom dodržaní zmluvy a poslanie odstúpenia od zmluvy je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca žalovanému jasne ozrejmil, že takýto postup je preňho likvidačný. Je preto potrebné, aby súd ochránil žalobcove práva a oprávnené záujmy a neodkladným opatrením dočasne upravil jeho práva tak, že až do rozhodnutia vo veci samej žalobca nebude povinný vyprať prenajaté priestory a to najmenej do riadneho skončenia doby, na ktorú má predmetné priestory prenajaté a zároveň uloží žalovanému podať žalobu vo veci samej, t.j. o neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Žalobca má za to, že vyhovením tomuto neodkladnému opatreniu nepríde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. Neodkladným opatrením zároveň možno dosiahnuť ochranu , ktorej sa žalobca domáha a zároveň toto neobmedzí žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil : kópiu zmluvy, kópiu listu vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti evidované, kópiu odstúpenia od zmluvy.

4. Podľa ust. , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ust. , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

6. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ust. , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa ust. , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa ust. , uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

14. Podľa ust. , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa ust. , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa ust. , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

17. Podľa ust. , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov strán, resp. osvedčiť obavu ohrozenia exekúcie. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ( ústavnými zákonmi ). Pri rozhodovaní o takejto neodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

19. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Osvedčenie ( na rozdiel od dokazovania ) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou neodkladnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad.

20. Žalobca sa týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nie je žalobca povinný vypratať prenajaté priestory, a to najmenej do riadneho skončenia doby, na ktorú má predmetné priestory prenajaté, teda do 31.10.2021, pričom žalovaný je povinný umožniť žalobcovi nerušené užívanie prenajatej nehnuteľnosti, ďalej uložil žalobcovi povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia podať na Okresnom súde Piešťany žalobu o určenie neplatnosti Odstúpenia od zmluvy o nájme zo dňa 23.8.2016.

21. Súd mal z predložených listinných dôkazov osvedčené, že medzi stranami bola 23.8.2016 uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Nájom bol stranami dojednaný na dobu určitú, t.j. od 1.11.2016 do 31.10.2021. Následne žalovaný dňa 11.5.2020 odstúpil od zmluvy a to z dôvodu, že žalobca ako nájomca neplatil dohodnuté nájomné a ku dňu odstúpenia od zmluvy ( t.j. ku 11.5.2020 ) nezaplatil nájomné za mesiac február 2020 ( dlh na nájomnom 250 eur z celkovej čiastky 700 eur ), za mesiac marec 2020 ( dlh na nájomnom 700 eur ) a za mesiac apríl 2020 ( dlh na nájomnom 700 eur ) a teda je v omeškaní s platením nájomného viac ako 30 dní. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby v súlade so zmluvou najneskôr

do 10 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy predmet nájmu vypratal a zároveň odstránil aj svoj hmotný majetok.

22. Tu je potrebné uviesť, že súd sa v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení nebude a ani nemôže zaoberať otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy. Faktický stav medzi stranami je taký, že žalovaný odstúpil od zmluvy a žalobca je v zmysle odstúpenia povinný predmet nájmu vypratať. Túto povinnosť si však splniť nechce ( čo vyplýva aj z navrhovaného výroku neodkladného opatrenia ). Odmietnutie povinnosti vyprať nehnuteľnosť po skončení nájmu je však konaním protiprávnym, nakoľko nájomník užíva vec bez právneho dôvodu a takémuto konaniu nemožno poskytnúť ochranu formou neodkladného opatrenia. V iste nevýhodnom postavení sa však ocitol aj žalovaný ( prenajímateľ ), nakoľko u tohto by svojpomocným vyprataním nehnuteľnosti mohlo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva nájomcu, nakoľko tento môže mať v predmetnej nehnuteľnosti veci, ktoré žalovanému ( prenajímateľovi ) nepatria ( čo v tomto prípade aj má, nakoľko v predmetnom odstúpení bol žalobca vyzvaný, aby nehnuteľnosť vypratal a zároveň odstránil aj svoj hmotný majetok ). Povinnosť vypratať nehnuteľnosť po skončení nájmu je povinnosťou dobrovoľnou a jej reálne splnenie si oprávnená osoba ( v tomto prípade žalovaný ako prenajímateľ ) môže vynútiť len podaním žaloby - o vypratanie nehnuteľnosti - na príslušný súd.

23. Žalobca sa zároveň domáhal, aby súd v prípade ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, mu uložil povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Tu je potrebné uviesť, že ak by súd aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, takúto povinnosť by žalobcovi uložiť nemohol. Žaloba o určenie neplatnosti je žalobou podľa ust. , t.j. žalobou o určení právnej skutočnosti. Právna úprava pripúšťa takúto formu žaloby iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného predpisu, t.j. z hmotného práva ( jedná sa napríklad o žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o určenie neplatnosti dražby,..). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva ( t.j. určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ), je potrebné považovať za vadný.

24. Súd preto po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k návrhu priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

25. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O nároku plne úspešného žalovaného na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , ale nakoľko mu žiadne trovy nevyplývajú zo spisu, ani si žiadne neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).