Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Cb-12-2016.pdf
PDF · 113.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: Augustín Šipikal, nar. 03.09.1956, bytom M. Chrásteka 503/6, 965 01 Žiar nad Hronom, podnikajúci pod obchodným menom Augustín Šipikal - SLOVKONTAKT, s miestom podnikania Chrásteka 6/2, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 33 332 134, právne zastúpený: JUDr. Dušan Klimo, advokát so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: ALTYS, spol. s r.o. so sídlom Kremnička 39, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 31 620 540, právne zastúpený: JUDr. Lenka Rovňanová, advokátka so sídlom Hurbanova 8, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 13.327,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.04.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.327,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 15.12.2002 zmluvu č. XXXXXX o zabezpečení ochrany majetku pomocou strediska registrácie poplachov, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal zodpovedať za škody na majetku žalobcu v chránenom objekte. Dňa 18.12.2014 došlo k vlámaniu do objektu žalobcu a napriek zabezpečovaciemu systému prevádzkovanému žalovaným okrem inej škody, došlo i k odcudzeniu čiastky 13.327,- €. Napriek tomu, že žalobca orgánom činným v trestnom konaní označil i predpokladaných páchateľov bolo trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť páchateľa. Orgány činné v trestnom konaní svoj záver ustálili i poukázaním na skutočnosť, že z kamerových záznamov zabudovaných kamier žalovaným, nebolo možné rozoznať typ, ani evidenčné číslo vozidla a ani tváre osôb, ktoré neboli maskované a ktoré krádež vykonali. Podľa vyjadrenia orgánu PZ, boli tieto záznamy nekvalitné a nejasné. Rovnako zásah žalovaného po ohlásení signálu nebol zabezpečený včas. Z predmetného vyjadrenia orgánov PZ je preukázané nesplnenie si povinnosti žalovaného zo zmluvy a tým naplnenie zmluvnej povinnosti zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5.1.
2. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 12Cb/12/2016 - 109 zo dňa 20.04.2017 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalovaný neporušil žiadnu zákonnú, resp. zmluvnú povinnosť, nakoľko po prijatí poplachového signálu vyslal pracovníkov na preverenie signálu a keď zistil, že došlo k narušeniu objektu zistil, že je podozrenie zo spáchania trestného činu, kontaktoval políciu, a to v primeranom časovom úseku (cca 2 minúty). Žalovaný tak postupoval v súlade so zákonom a zmluvou, teda žalovaný neporušil žiadnu povinnosť a postupoval v súlade s ustanovením § 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti. Kamery boli u žalobcu inštalované dňa 25.08.2006, pričom servisná zmluva č. XXXXXXXX, ktorú žalobca spomína vo svojom vyjadrení sa nevzťahuje na kamerový systém, ale na poplachový systém, čo vyplýva aj z tejto zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že mu prisľúbil v prípade potreby zásah políciou v Žiari nad Hronom, tak sa stretol so žalovaným prvýkrát až v roku 2016 a teda nemohol mu nič sľúbiť. Žalobca vedel o tom, že žalovaný má sídlo v Banskej Bystrici a bol s touto skutočnosťou uzrozumený. Taktiež neboli preukázané skutočnosti, že žalobca bol uvedený žalovaným do omylu pri uzatváraní zmluvy, že žalovaný mu mal tvrdiť, že je pripojený s príslušníkmi PZ v Žiari nad Hronom.
3. Žalobca vo veci podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že zmluva o zabezpečení ochrany majetku zo dňa 15.12.2002 vôbec neupravuje konkrétnu citáciu ako má žalovaný postupovať po prijatí poplachového signálu. Článok 3 bod 3.3 uvedené ustanovenie, že žalovaný zabezpečí po prijatí poplachového signálu preverenie v rozsahu zákona č. 379/1997 Zb. a nasl., len odkazuje na tento zákon. Konkrétnu povinnosť žalovanému určuje až článok 3 ods. 3.3 v dodatku č. 3 k zmluve o zabezpečení ochrany majetku zo dňa 28.03.2006. Okresný súd sa týmto dodatkom vôbec nezaoberal a zameral sa len na § 56 ods. 5 zák. č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, ktorý však v texte zmluvy nie je uvedený ako taký, je z neho čerpaný len text. Z dodatku č. 3 čl. 3. ods. 3.3 k zmluve vyplýva žalovanému povinnosť zabezpečiť okamžité preverenie signálu dostatočným počtom odborne spôsobilých osôb poverených výkonom fyzickej ochrany. V prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti vykoná opatrenia na obmedzenie osobnej slobody osoby, zamedzenie vstupu nepovolaných osôb do chráneného objektu alebo na chránené miesto a vec neodkladne oznámi miestne príslušnému útvaru Policajného zboru. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že bol povinný oznámiť bezodkladne podozrenie spáchania trestnej činnosti príslušnému orgánu PZ, a to až po príchode na miesto, z ktorého bol poplach opakovane hlásený ako „Pozor vlámanie“. Podľa jeho názoru v zmysle ustanovenia § 51 zák. č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti osoba poverená žalovaným prijímaním signálu na pulte bola povinná po prijatí signálu o predpokladanej trestnej činnosti na chránenom mieste žalobcu počínať si tak, aby žiadnym spôsobom nesťažila vyšetrovanie. V rámci tejto povinnosti bola táto osoba vykonávajúca činnosť pre žalovaného povinná neodkladne ohlásiť udalosť najbližšiemu útvaru PZ v Žiari nad Hronom, čo však neurobila. Zmluvný vzťah žalobca uzavrel so žalovaným výhradne potom, ako bol žalovaným uistený, že napriek vzdialenosti jeho sídla, žalovaný ochranu zabezpečuje okamžitým oznámením predpokladaného narušenia objektu, a to najbližšiemu orgánu PZ.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Uvádzal, že neuznáva výšku škody a jeho právny základ. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že bol povinný oznámiť bezodkladne podozrenie trestnej činnosti príslušnému orgánu PZ už pred príchodom na miesto, z ktorého bol poplach opakovane hlásený. V tomto prípade sa jednalo o objekt žalobcu nachádzajúci sa v Žiari nad Hronom. Žalovaný po príchode do objektu žalobcu, po jeho narušení, neodkladne oznámil uvedenú udalosť policajnému zboru cca do dvoch minút. Teda splnil si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z dodatku č. 3 k zmluve, ako aj z ustanovenia § 51 zák. č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/90/2018 - 151 zo dňa 27.02.2019 zrušil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/12/2016 - 109 zo dňa 20.04.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici v zrušujúcom uznesení uviedol, že po vrátení veci súd prvej inštancie vec znova prejedná s tým, že v ďalšom rozhodnutí bude povinný sa vysporiadať so znením článku 3 bod 3.3 dodatku č. 3 k zmluve č. 202052 o zabezpečení ochrany majetku pomocou strediska registrácie poplachov zo dňa 28.03.2006 so znením ustanovenia § 51 zák. č. 473/2005 Z. z.. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
8. Podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), tento zákon upravuje poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, a výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a kontroly Policajným zborom v oblasti súkromnej bezpečnosti.
9. Podľa § 38 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, zmluva o poskytovaní bezpečnostnej služby, jej zmeny, dodatky a zrušenie musia mať písomnú formu, 26) inak sú neplatné. Zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej služby, jej zmeny, dodatky a zrušenie je prevádzkovateľ povinný uschovávať v sídle alebo v mieste činnosti počas jej plnenia a najmenej päť rokov po skončení zmluvného plnenia.
10. Podľa § 51 zákona o súkromnej bezpečnosti, na mieste, o ktorom sa predpokladá, že bol na ňom spáchaný trestný čin, na mieste, kde došlo k dopravnej nehode, prevádzkovej nehode (havárii), k pracovnému úrazu alebo k inej mimoriadnej udalosti, na mieste, kde bola usmrtená osoba alebo došlo k ublíženiu na zdraví, ako aj na mieste, kde bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok, je osoba poverená výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva povinná počínať si tak, aby žiadnym spôsobom nesťažila vyšetrovanie, najmä a) chrániť stopy pred zničením, poškodením alebo odstránením, b) zamedziť prístupu nepovolaných osôb na takéto miesto, c) zabrániť vnášaniu alebo vynášaniu predmetov z takého miesta, d) neodkladne ohlásiť udalosť najbližšiemu útvaru Policajného zboru, e) zamedziť ďalším škodlivým následkom udalosti.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti, prevádzkovateľ strážnej služby je povinný a) plniť povinnosti ustanovené týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo uložené rozhodnutiami a opatreniami ministerstva alebo krajského riaditeľstva, b) dbať na ochranu osobnosti, ochranu osobných údajov v informačných systémoch, dobrú povesť právnických osôb a ochranu obchodného tajomstva, c) viesť samostatnú evidenciu osôb poverených výkonom fyzickej ochrany, d) viesť evidenciu služieb podľa jednotlivých chránených objektov a činností podľa odseku 5, e) viesť evidenciu zásahov uvedených v písmene f) a v § 50 ods. 4 písm. f), g) a i), f) neodkladne oznámiť miestne príslušnému útvaru Policajného zboru vykonanie každého zásahu pri výkone fyzickej ochrany, pri ktorom bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok alebo pri ktorom došlo k zraneniu alebo k usmrteniu osoby, alebo k obmedzeniu osobnej slobody osoby, 31) g) zabezpečiť spracovanie záznamu o zásahu uvedenom v písmene f) a v § 50 ods. 4 písm. f), g) a i); záznam o zásahu vyhotoví a vlastnoručne podpíše zasahujúca osoba, h) viesť inšpekčnú knihu dozoru.
12. Podľa § 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti, prevádzkovateľ strážnej služby, ktorý prevádzkuje zariadenie poplachového systému alebo časť takéhoto zariadenia, vyhodnocuje narušenie chráneného objektu alebo chráneného miesta alebo ktorý prevádzkuje iný systém slúžiaci na ochranu majetku a osoby, je povinný zabezpečiť okamžité preverenie signálu najmenej dvomi odborne spôsobilými osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany alebo prostredníctvom kamerového systému. V prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti vykoná opatrenia na obmedzenie osobnej slobody osoby, zamedzenie vstupu nepovolaných osôb do chráneného objektu alebo na chránené miesto a vec neodkladne oznámi miestne príslušnému útvaru Policajného zboru.
13. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.12.2002 uzavretá zmluva č. 202052 o zabezpečení ochrany majetku pomocou strediska registrácie poplachov tak ako to vyžaduje ustanovenie § 38 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, v písomnej forme. Predmetom tejto zmluvy bola ochrana objektu formou vyhodnocovania stavu poplachového systému na hlásenie narušenia (PSN) resp. zabezpečovacieho systému (ZS) chráneného objektu technického stavu PSN resp. ZS, počnúc od 15.12.2002 na ul. SNP 129 Žiar nad Hronom. Dodatkom č. 3 k zmluve č. 202052 zo dňa 28.03.2006 sa žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako vykonávateľ dohodli okrem iného, v bode 3.3 na povinnosti žalovaného zabezpečiť okamžité preverenie signálu dostatočným počtom odborne spôsobilých osôb poverených výkonom fyzickej ochrany. V prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti vykoná žalovaný opatrenia na obmedzenie osobnej slobody osoby, zamedzenie vstupu nepovolaných osôb do chráneného objektu alebo na chránené miesto a vec neodkladne oznámi miestne príslušnému útvaru Policajného zboru.
16. Zo záznamu o zásahu zo dňa 19.12.2014 (č. l. 26) vyplýva, že miestom zásahu bol objekt žalobcu v Žiari nad Hronom s tým, že dôvodom bol príchod signálu o narušení objektu. Zásahová jednotka prišla k objektu o 00:40 hod. a po skontrolovaní objektu zistila narušenie tohto objektu. O 00:42 hod. kontaktovali políciu, ktorá prišla do objektu o 00:45 hod.. Narušenie objektu bolo signalizované o 00:11 hod.. Zásahová jednotka po príchode do objektu zistila, že v objekte je vytrhnutá mreža a rozbitá sklenená výplň. Pri objekte sa nachádzalo aj služobné auto firmy žalobcu, ktoré malo taktiež rozbité čelné sklo. Z uvedeného vyplýva, že od narušenia objektu oznámené signalizáciou o 00:11 hod. sa zásahová jednotka do objektu dostavila po cca 30 minútach výjazdom z Banskej Bystrice do Žiaru nad Hronom, pričom hneď po zistení narušenia objektu cca o dve minúty kontaktovala políciu.
17. Z protokolu o odovzdaní kamerového monitorovacieho systému (PTV) (č. l. 27) vyplýva, že žalovaný dodal žalobcovi kamery spolu s príslušenstvom, a to dňa 25.08.2006 s tým, že žalobca vyhlásil, že systém spĺňa požiadavky objednávateľa.
18. Z predložených faktúr vyplývalo, že žalobca uhrádzal platby žalovanému za monitorovanie objektu, ako aj za služby na základe servisnej zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej dňa 23.01.2008.
19. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 31.05.2019 adresovanej Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky Bratislava, žalovaný súdu doručil podanie - odpoveď MV SR, prezídium policajného zboru, Úrad súkromných bezpečnostných služieb Bratislava zo dňa 17.06.2019 k postupu pri plnení povinností u prevádzkovateľa strážnej služby, ktorý prevádzkuje zariadenie poplachového systému podľa § 56 ods. 1 a § 51 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti. Úrad súkromných bezpečnostných služieb PPZ Bratislava, ktorý plní úlohy vyplývajúce pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zo zákona o súkromnej bezpečnosti uviedol, že „prevádzkovateľ strážnej služby, ktorý prevádzkuje zariadenie poplachového systému alebo časť takéhoto zariadenia má povinnosť signál preveriť tak, ako je uvedené v predmetnom ustanovení a následne v prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti vec neodkladne oznámiť miestne príslušnému útvaru Policajného zboru (č. l. 168). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si splnil svoje povinnosti v zmysle uvedeného oznámenia MV SR, teda dve minúty po príchode do objektu žalobcu a zistenia podozrenia z trestnej činnosti v objekte neodkladne oznámil takéto narušenie príslušnému útvaru PZ.
20. Z podania KR PZ v Banskej Bystrici zo dňa 06.05.2019 (č. l. 196) súd zistil, že KR PZ v minulosti uložilo sankciu právnickej osobe, ktorá bola prevádzkovateľom bezpečnostnej služby v súvislosti s porušením ustanovenia § 56 ods. 5 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď sankcia bola uložená za porušenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa, ktorý prevádzkoval zariadenie poplachového systému alebo časť takéhoto zariadenia, vyhodnocoval narušenie chráneného objektu alebo chráneného miesta alebo ktorý prevádzkoval iný systém slúžiaci na ochranu majetku a osoby a bol povinný zabezpečiť okamžité preverenie signálu dostatočným počtom odborne spôsobilých osôb poverených výkonom fyzickej ochrany, ktorý toto v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona nevykonal a vec priamo bez okamžitého preverenia signálu oznámil Policajnému zboru. Z tohto vyplýva, že žalovaný by bol sankcionovaný, keby nepostupoval v tomto konkrétnom prípade tak, že by bez okamžitého preverenia signálu na mieste samom, oznámil policajnému zboru narušenie objektu žalobcu.
21. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom, Obvodné oddelenie PZ Žiar nad Hronom ČVS:ORP-1022/ZH-ZH-2014 súd zistil, že žalobca v rámci svojho výsluchu dňa 07.01.2015 vyčíslil škodu, ktorá mu vznikla ako majiteľovi a konateľovi firmy Augustín Šipikal - SLOVKONTAKT, a to odcudzením finančnej hotovosti 13.000,- € a hodnoty bezpečnostnej skrinky 80,- €. Teda odcudzením mu bola spôsobená škoda vo výške 13.080,- €. Z trestného spisu ďalej vyplýva, že k žiadnemu meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, ktoré by v rámci skutkového základu hovorilo o nejakej škode, ku dňu rozhodnutiu v trestnom konaní nedošlo. Žalobca pri vzniku škody poukázal na procesné rozhodnutia príslušného Obvodného rozhodnutia PZ Žiar nad Hronom, ktorými bolo začaté trestné stíhanie a uznesenie zo dňa 14.05.2015, na základe ktorého bolo trestné stíhanie za prečin Krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) v súbehu s prečinom Poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Jednalo sa o skutok, ktorý sa mal stať v čase od 16:30 hod. dňa 18.12.2014 do 01:00 hod. dňa 19.12.2014 v areáli bývalej STS na ul. SNP č. 129 v Žiari nad Hronom vo firme žalobcu. Predmetné rozhodnutie o začatí trestného stíhania zo dňa 19.12.2014 OR PZ, Obvodného oddelenia PZ Žiar nad Hronom o tom že bol spáchaný prečin krádeže a prečin poškodzovanie cudzej veci neznámym páchateľom, nerieši rozsah a výšku škody. V civilnom sporovom konaní je súd viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin (§ 193 CSP), teda kto a aký trestný čin spáchal. Neznamená to, že v civilnom sporovom konaní je súd viazaný odôvodnením takéhoto rozhodnutia alebo, že je viazaný dokazovaním vykonaným v trestnom konaní, resp., že je povinný z neho vychádzať. V civilnom sporovom konaní súd totiž vychádza len z dôkazov strán sporu, pričom súd rozhodne, ktorý z týchto dôkazov vykoná a okrem dôkazu, ktorý vyplýva z verejných registrov a záznamov, iné dôkazy bez návrhu nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Keďže doposiaľ nebolo vydané žiadne také rozhodnutie, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, nemôže súd prihliadať na výsledky vykonaného dokazovania v trestnom konaní, v rámci ktorého žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody, a to ani v civilnom sporovom konaní.
22. Náhrada škody podľa § 373 Obchodného zákonníka je viazaná na existenciu záväzku, vychádzajúc zo samotnej formulácie uvedeného ustanovenia. Nárok na náhradu škody je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy. Pre priznanie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (protiprávny úkon), vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú objektívnu povahu. Žalovaná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť s poukazom na ustanovenie § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka. Znaky všetkých troch podmienok zodpovednosti musí preukázať poškodený. Žalovaný preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť s tým, že ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu.
23. V konaní nebolo sporné, že dňa 15.12.2002 došlo medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako vykonávateľom k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení ochrany majetku pomocou strediska registrácie poplachov č. 202052 v znení dodatkov, ktorej predmetom bola povinnosť žalovaného vykonávať chránenie objektu formou vyhodnocovania stavu poplachového systému na hlásenie narušenia (PSN), resp. zabezpečovacieho systému (ZS) a vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu prostredníctvom strediska registra poplachov (SRP) v objekte na ul. SNP č. 129, Žiar nad Hronom. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že OR PZ v Žiari nad Hronom, Obvodné oddelenie PZ Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 19.12.2014, ČVS:ORP-1022/ZH-ZH-2014 začal trestní stíhanie pre prečin krádeže, ku ktorej došlo dňa 18.12.2014 v čase od 16:30 hod. do 01:00 hod. dňa 19.12.2014, v objekte žalobcu. Trestné stíhanie za prečin krádeže, v ktorom žalobca vyčíslil škodu vo výške 13.327,56 € z titulu krádeže finančnej hotovosti, je prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
24. Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 13.327,- €, a to odcudzením finančnej hotovosti s trezorom z jeho kancelárie, ktorá škoda mu vznikla porušením zmluvnej povinnosti pri ochrane majetku žalovaným, a to nedodržaním povinnosti žalovaného neodkladne ohlásiť udalosť najbližšiemu útvaru Policajného zboru. Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na náhrady škody z titulu porušenia povinnosti žalovaného ako vykonávateľa zo zmluvy o zabezpečení ochrany majetku pomocou strediska registrácie poplachov a dodatku č. 3 k zmluve, keď podľa tvrdenia žalobcu žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce pre neho z článku 3 bod 3.3 zmluvy, a to konkrétnej povinnosti žalovaného určenej v článku 3 bodu 3.3 dodatku č. 3 k zmluve č. 202052 zo dňa 28.03.2006. Keďže základným
zákonným predpokladom zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon žalovaného, je preto povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, ktorú konkrétnu povinnosť zo záväzkového vzťahu žalovaný porušil, teda bolo povinnosťou žalobcu uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa porušenia zmluvných povinností žalovaným a súčasne označiť dôkazy na preukázanie týchto skutkových tvrdení, ako aj preukázanie výšky škody.
25. V konaní žalobca poukázal na konkrétne povinnosti, ktoré žalovanému vyplývali zo zmluvy o ochrane majetku v znení dodatku č. 3 k zmluve bodu článku 3 bodu 3.3, § 51 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, ako aj § 56 ods. 5 citovaného zákona, t.j. že žalovaný porušil svoje povinnosti, keď neodkladne neohlásil najbližšiemu útvaru Policajného zboru udalosť narušenie objektu žalobcu. Súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, žalovaný takéto svoje povinnosti porušil. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal aj bez akéhokoľvek preverenia signálu narušenie objektu oznámiť Policajnému zboru, žalovaný v konaní vyvrátil písomným stanoviskom MV SR zo dňa 17.06.2019 (č. l. 168), ktoré potvrdzuje správnosť postupu žalovaného pri výkone zásahu v objekte žalobcu. Správnosť postupu žalovaného pri výkone zásahu v objekte žalobcu potvrdzuje aj písomné stanovisko KR PZ v Banskej Bystrici zo dňa 06.05.2019 (č. l. 196). Z týchto vyjadrení, ako aj zo znenia § 51 a § 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti vyplýva, že prevádzkovateľ strážnej služby, ktorý prevádzkuje zariadenie poplachového systému alebo časť takéhoto zariadenia je povinný zabezpečiť najprv okamžité preverenie signálu najmenej dvomi odborne spôsobilými osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany alebo prostredníctvom kamerového systému. Až v prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti vec neodkladne je povinný oznámiť miestne príslušnému útvaru Policajného zboru (§ 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neporušil dohodnuté znenie v dodatku č. 3 čl. 3 bod 3.3 k zmluve o zabezpečení ochrany majetku, ako aj znenie ustanovenia § 51 zákona o súkromnej bezpečnosti tým, že po oznámení signalizácie o narušení objektu žalobcu najprv preveril narušenie objektu dvomi odborne spôsobilými osobami a až následne po zistení podozrenia z trestnej činnosti vec neodkladne oznámil miestne príslušnému útvaru Policajného zboru. Pri porovnaní dodatku č.3 k zmluve č. 202052 o zabezpečení ochrany majetku čl. 3 bod 3.3 so znením ustanovenia § 1 zákona č.473/2005 Z. z. bolo zistené, že v dodatku boli upravené povinnosti vykonávateľa s totožným znením ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti, i keď v zásade v obchodných vzťahoch platí zmluvná voľnosť, teda účastníci dodatku si mohli tieto povinnosti upraviť zrozumiteľnejšie, kedy a akým spôsobom je povinný vykonávateľ vec neodkladne oznámiť miestnemu príslušnému útvaru PZ v prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti. Posúdenie, že došlo k spáchaniu trestnej činnosti bolo možné v tomto prípade len na mieste samom, čo bezodkladne žalovaný urobil výjazdom poverených pracovníkov z Banskej Bystrice do Žiaru nad Hronom. Podľa názoru súdu i s poukazom na vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, ako aj Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica žalovaný neporušil svoje povinnosti vyplývajúce z tohto dodatku a taktiež ani neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 51 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti, keď preukázateľne neodkladne ohlásil udalosť najbližšiemu útvaru Policajného zboru, a to cca 2 minúty po zistení podozrenia z trestnej činnosti na mieste samom. Obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval dlhšiu dobu, žalobca mal vedomosť o tom za aký časový úsek sa žalovaný presunie zo sídla žalovaného do sídla žalobcu, čo trvá cca 30 minút. Žalobca i napriek tomu si v dodatku nespresnil iné podmienky oznámenia signalizácie narušenia objektu žalovaným. Pri porovnaní ustanovenia § 51 zákona o súkromnej bezpečnosti s dodatkom č. 3 k zmluve čl. 3, bod 3.3 súd uvádza, že výklad k jednotlivým ustanoveniam § 51 a § 56 zákona o súkromnej bezpečnosti (§ 56 ods. 5 citovaný v dodatku č. 3) vyložilo Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 17.06.2019 (č. l. 168) a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici listom zo dňa 06.05.2019(č. l. 196). Priamu povinnosť pri prevádzke PCO upravuje znenie § 56 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že prevádzkovateľ je povinný signál o narušení v prvom rade najprv preveriť a až v druhom rade následne oznámiť príslušnému útvaru PZ.
26. Žalobca naviac nepreukázal ani vznik skutočnej škody a preto nemohla byť daná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a škodou. Dôkazná povinnosť v tomto prípade zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného - žalobcu. Ďalšie dokazovanie za účelom preukázania výšky škody nenavrhol i napriek tomu, že žalovaný uplatnenú výšku škody a jej právny základ v civilnom sporovom konaní neuznáva.
27. Keďže žalobca dôkazné bremeno na uplatnený nárok neuniesol, súd na návrh právneho zástupcu žalobcu nevykonal dôkaz výsluchom svedka, označeného žalobcom, U. W.. Vzhľadom k vyššie
uvedenému, žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka a preto jeho nárok nebolo možné priznať. Z vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, a to v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.