Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu: C.. W.. E. N., L.. XX.X.XXXX, J. C.. O.. Š.P. XXXX/XX, XXX XX Č., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Zahoráková & Partners, s.r.o., Ventúrska 1, 811 01 Bratislava, adresa pre doručovanie: Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 47 232 412, proti žalovanému: O. P., L.. XX.X.XXXX, J. XXX XX O. XXX, zastúpenému JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom Jána Milca 11, 010 01 Žilina, v konaní o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.11.2018 sa žalobca voči označenému žalovanému domáhal uloženia povinnosti zdržať sa šírenia akoukoľvek formou 14 nepravdivých tvrdení, majúcich povahu tvrdení skutkových, ktoré vyplývajú zo „Žiadosti o opätovné preskúmanie trestnej veci vedenej na OR PZ Čadca na základe nových skutočností, súčasne doplnenie trestného oznámenia zo dňa 10.9.2013,“ ktorú žalovaný dňa 5.11.2015 doručil Generálnej prokuratúre SR pod č. konania IV/1Gn1472/13. Druhým výrokom žalobca žiadal žalovanému uložiť povinnosť písomne sa žalobcovi ospravedlniť listom s úradne overeným podpisom žalovaného, doručeným žalobcovi na jeho adresu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku v znení vymedzenom v žalobe. Tretím výrokom žalobca požadoval zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 15.000,- € titulom nemajetkovej ujmy. Zároveň uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V rámci skutkových tvrdení v žalobe uviedol, že žalovaný vo viacerých bližšie nešpecifikovaných exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Čadca (ktoré žiadal lustrovať a pripojiť) vo veci žalobcu ako oprávneného voči žalovanému ako povinnému predložil žiadosť o opätovné preskúmanie trestnej veci vedenej na OR PZ v Čadci súčasne s doplnením trestného oznámenia zo dňa 10.9.2013, ktorú doručil Generálnej prokuratúre SR dňa 5.11.2015. V doplnení trestného oznámenia žalovaný uviedol nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré uvádzal aj v trestných veciach vedených na OR PZ v Leviciach pod ČVS:ORP-895/OEK-LV-2012, ČVS:ORP-467/OVK-LV-2013 a ČVS:ORP-419/ OVK-LV-2013, do ktorých mohol rovnako doplnenie trestného oznámenia založiť. Skutkové tvrdenia žalovaného sú účelové a nepravdivé, majú difamačný charakter a sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Žalobca osobitne poukázal na to, že z uznesenia OS Čadca č. konania -45 zo dňa 27.2.2018 vyplýva, že doplnenie trestného oznámenia Krajská prokuratúra v Žiline rozhodnutím 1Kn 231/13/558-13 zo dňa 10.2.2016 vyhodnotila ako nedôvodné a odložila ho. Aj pôvodné trestné oznámenie, ktoré žalovaný podal dňa 10.9.2013, ktoré následne doplnil, bolo odmietnuté (vec je evidovaná na OR PZ v Čadci pod ČVS:ORP-557/OEK-CA-2013). Všetky uvedené spisy žalobca požadoval pripojiť. V časti II žaloby konkretizoval jednotlivé skutkové tvrdenia (celkom

v počte 14), ktoré žalovaný v doplnení trestného oznámenia uviedol. Tvrdenia žalovaného neboli preukázané v žiadnom konaní, neexistuje žiadne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie akéhokoľvek štátneho orgánu, z obsahu ktorého by vyplýval čo i len náznak pravdivosti tvrdení žalovaného. Nevychádzajúc z pravdivého skutkové základu sú teda vymyslené, klamlivé, majú difamačný charakter a charakter ohovárania. Za týchto okolností je možný vznik následku spočívajúci v poškodení dobrého mena, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, prípadne iných osobnostných práv žalobcu. Hoci trestné oznámenie podané žalovaným bolo odmietnuté, žalovaný ho po jeho odmietnutí šíri v mnohých konaniach. Návrhy žalovaného podávané v exekučných konaniach neplnili účel sledovaný exekučným poriadkom. Cieľom žalovaného bolo oddialenie exekúcie na úkor žalobcu ako oprávneného. Cieľom žalovaného je šíriť negatívny obraz o žalobcovi a poškodiť ho v exekučných konaniach s cieľom dosiahnuť ich zastavenie, prípadne odklad exekúcie. Nejde teda o oprávnenú a zákonnú aplikáciu subjektívneho práva žalovaným, naopak, ide o konanie, ktorým žalovaný do osobnostných práv žalobcu zasahuje. Jeho konanie je potrebné vnímať ako protiprávne, jeho tvrdenia majú povahu excesu pri uplatňovaní jeho procesných práv a povinností. Exces na strane žalovaného žalobca tvrdil aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný podal doplnenie trestného oznámenia na Generálnu prokuratúru SR dňa 5.11.2015, pričom exekučné konania boli zahájené už v priebehu roku 2012 a v ňom poukazoval na skutky, ktoré mali prebiehať zjavne pred rokom 2010, teda 5 rokov pred doplnením trestného oznámenia. Nie je možné vylúčiť ani zverejňovanie iným fyzickým a právnickým osobám. Žalovaný sa preto dopustil protiprávneho konania objektívne spôsobilého vážnym spôsobom negatívne zasiahnuť do dobrého mena, občianskej cti a dobrej povesti žalobcu. Žalovaný proti osobe žalobcu produkuje účelové a nepravdivé tvrdenia, ktorými sa snaží nielen vyhnúť svojej zmluvnej povinnosti plniť tretím osobám svoje záväzky, ale opakovane a účelovo i znevažovať postavenie a dôveryhodnosť žalobcu na verejnosti v snahe znemožniť jeho budúce profesionálne uplatnenie v advokátskej praxi. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu nie je postačujúca forma morálneho zadosťučinenia spočívajúca v ospravedlnení alebo v iných formách primeraného zadosťučinenia, ale primeranú vyváženosť vzniknutej ujmy môže zmierniť len peňažná forma, a to priznaním náhrady nemajetkovej ujmy. Výšku nemajetkovej ujmy navrhol určiť nielen z hľadiska okolností, za ktorých žalovaný doplnenie trestného oznámenia podal a toto rozširoval, ale aj z hľadiska, že žalovaný „obvinil“ žalobcu z činností spočívajúcich v neoprávnenom podnikaní odplatným poskytovaním právnych služieb, a to v čase, kedy žalobca nevykonával prax advokátskeho koncipienta a dokonca pri niektorých ani nebol študentom práva, podvodného správania sa voči iným osobám, zneužijúc údajne ich dôveru a podobne, čo je neprípustné nielen v rámci výkonu praxe advokátskeho koncipienta, ale aj v rámci výkonu advokácie, na ktorú sa kladú prísnejšie morálne a etické kritériá. Protiprávne konanie žalovaného má za následok zníženie dôstojnosti žalobcu, ako aj jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Za primeranú výšku nemajetkovej ujmy žalobca považuje sumu 15.000,- €. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca navrhol oboznámenie listinných dôkazov, vrátane pripojenia vyšetrovacích spisov i spisov prokuratúry, výsluchom sporových strán a svedkov. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobca nereagoval, repliku súdu nedoručil, súd preto vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v celom rozsahu zotrval na písomnom vyhotovení žaloby. Tvrdil, že súd by sa mal zaoberať najmä otázkou pravdivosti, resp. nepravdivosti skutkových tvrdení žalovaného, pretože sú spôsobilé zasiahnuť osobnostné práva v zmysle . Podľa žalobcu sú nielen nepravdivé, ale sú difamačné. Za účelom preukázania svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie, a to vo vzťahu ku všetkým 14 skutkovým tvrdeniam. Na obranu žalovaného, učinenú na pojednávaní, v rámci ktorej dôvodil tým, že listiny, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje, nepodpísal, len splnomocnil I.. Y. na svoje zastupovanie, ktorý následne podal podanie na Generálnu prokuratúru SR, preto nemožno na strane žalovaného hovoriť o útoku do osobnostných práv žalobcu žalobca reagoval, že I.. Y. nemohol vychádzať z iných tvrdení, než z tých, ktoré mu boli poskytnuté jeho klientom, teda žalovaným. Zo samotného vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že sa s týmito stotožnil. Žalovaný je autorom tvrdení. Sám žalovaný tieto listiny zakladal aj do iných spisov. Ak by s výrokmi v nich uvedenými nesúhlasil, tak by takýto podnet ani neodsúhlasil a ak by sa tak už aj stalo, urobil by všetky opatrenia potrebné na to, aby sa takéto podanie ďalšej nešírilo, resp. sám by ho ďalej nešíril. Advokát je zástupcom a prostredníkom tvrdení svojho klienta. V záverečnom prednese žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že nie všetky zo zákonom prípustných prostriedkov sú vykonávané i zákonným spôsobom. V danom prípade došlo na strane žalovaného k excesnému konaniu, keď žalovaný účelovo podával doplnenie trestného oznámenia napriek tomu, že to pôvodné bolo odmietnuté, pričom sám uviedol, že návrh podal i vzhľadom k exekučným konaniam. Tým preukazuje, že si nectí právoplatné a vykonateľné rozhodnutia. Táto jeho ignorancia predstavuje tiež potieranie princípov spravodlivosti. Tiež uviedol, že mal príjem, dosahoval ho v zahraničí, neoznámil ho exekútorom. Trestné oznámenie bolo použité i v exekučných konaniach. Cieľom bolo, aby sa na

žalobcu hľadelo v negatívnom svetle a aby sa dosiahlo i zastavenie exekučných konaní, ktoré boli vedené zákonným spôsobom, čo bolo preukázané i následnými rozhodnutiami o zamietnutí návrhu žalovaného na odklad exekúcie. Žalovaný toleroval šírenie tohto podania i ďalej. Nešlo pritom o správne zákonné uplatňovanie zákonných práv z jeho strany.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 28.2.2019 na čl. 60 spisu, žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil, že žalobcom napádanú žiadosť na Generálnu prokuratúru SR podal I.. I. Y. v mene troch poškodených - G. G., C. C. a žalovaného. Keďže orgány činné v trestnom konaní nevykonali navrhnuté dôkazy a ani nebol zachovaný riadny postup pri vyhľadávaní dôkazov, poškodení podali žiadosť o opätovné preskúmanie podnetu na základe nových skutočností a nových dôkazov. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe vyjadril i k jednotlivým skutkovým tvrdeniam vymedzeným v 2. časti žaloby, ktoré mali byť predmetom žiadosti poškodených podanej na Generálnej prokuratúre SR. Navrhol vykonať dôkazy pripojením civilných spisov, trestných spisov, exekučných spisov, svedeckou výpoveďou W. P. a pod. (čl. 70 spisu). Na pojednávaní dňa 10.6.2020 prostredníctvom právnej zástupkyne v rámci úvodného vyjadrenia k žalobe namietol, že žalobca sa nemôže domáhať rozhodnutia v znení žalobného petitu, lebo žalovaný sa nemôže ospravedlniť za tú časť spísanú advokátom, ktorá sa ho netýka, keďže ide o trestné oznámenie podané viacerými osobami spoločne. Každý z nich môže preto vypovedať len vo svojej veci. V rámci svojho výsluchu uviedol, že vedomosť o výrokoch uvedených v trestnom oznámení sa dozvedel od pani C.Č., ktorá pozná žalobcu, tiež bola oklamaná. Skontaktovala sa so žalovaným a začala vo veci konať. Žalovanému tieto výroky poskytla a žalovaný sa so všetkými výrokmi oboznámil od I.. Š., advokátky. S C. C. žalovaného zoznámil E. N. v roku 2005. Žalovaný bol s ňou 4-5-krát, mali kamarátsky vzťah. Nevykonával pre ňu žiadnu prácu. S pánom G.E. sa žalovaný osobne nepozná. Bol s ním jedenkrát, keď I.. Š. prišla do Čadce za žalovaným a pánom G., boli spolu v kancelárii advokáta pána K.. S I.. C. Š. bol dvakrát v Čadci a potom na polícii v Trnave. Udelil jej plnú moc. S I.. I. Y. sa osobne nepozná. Pôvodne uviedol, že mu udelil plnú moc na zastupovanie, neskôr uviedol, že si nepamätá, či ho na zastupovanie splnomocnil. Osobne sa s ním však nestretol. Podanie mal urobiť z dôvodu, že pani Š. nerobila trestné právo. Žalovaný tiež uviedol, že žiadosť mu pani Š. poslala emailom, žalovaný telefonicky odsúhlasil, aby bola žiadosť podaná. Súhlas k použitiu jeho tvrdení dal len pani Š.. So žalobcom v súčasnosti nemá žiaden vzťah. V minulosti boli kamaráti. Žalobca mu núkal prácu i v zahraničí. Žalovaný sa necíti byť jeho dlžníkom, aj napriek právoplatnému rozsudku vydanému vo veci , ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 121,41 € s príslušenstvom, nakoľko to bolo podvodom. Vo vzťahu k časovému odstupu medzi tvrdenými skutkami a dátumom podania podnetu na Generálnu prokuratúru uviedol, že mu prišli exekúcie, tak začal jednať.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a strany žalovaného. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Hoci právna zástupkyňa jeho neprítomnosť z dôvodu náhlych zdravotných problémov ospravedlnila, návrh na odročenie pojednávania nevzniesla. V priebehu pojednávania však trvala na dôkaze výsluchom žalobcu a na konfrontácii žalobcu a žalovaného vo vzťahu k jednotlivým skutkovým tvrdeniam. Súd, zaoberajúc sa splnením podmienok pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobcu, ustálil, že žalobca existenciu objektívnych dôvodov, ktoré mu bránili zúčastniť sa pojednávania, nepreukázal, pojednávanie odročiť nepožadoval. Napriek tomu jeho právna zástupkyňa trvala na jeho výsluchu. Súd konanie strany žalobcu vnímal ako účelové. Podmienky pre vykonane pojednávania v neprítomnosti žalobcu považoval za splnené. Na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom prítomného žalovaného, oboznámením pripojených spisov, pričom zároveň rozhodol o všetkých dôkazných návrhoch strán. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery.

4. Dňa 5.11.2015 bola na Generálnej prokuratúre SR podaná „Žiadosť o opätovné preskúmanie trestnej veci vedenej na OR PZ Čadca na základe nových skutočností, súčasne doplnenie trestného oznámenia zo dňa 10.9.2013“, zaevidovaná pod sp. zn. IV/1Gn1472/13. Z obsahu žiadosti vyplýva, že trestných činov v nej uvedených sa mal dopustiť C.. W.. E. N. S. študent doktorandského štúdia Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, zapísaný v zozname advokátskych koncipientov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, označený viacerými poškodenými ako páchateľ, ktorý má právnické vzdelanie a právnu prax, na základe čoho si získava dôveru ľudí, ktorých sofistikovane podvádza. V bode a) uvedenej žiadosti je uvedených 11 bodov. Prvý bod sa týka sporu vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. medzi žalobcom a G. G., predmetom ktorého bol nárok zo zmluvy o pôžičke. Uvedený spor nebol v čase podania žiadosti rozhodnutý. Pojednávanie sa malo uskutočniť dňa 15.12.2015. V

uvedenom spore bolo vypracované i znalecké dokazovanie. V záveroch znaleckého posudku znalec ustanovený súdom skonštatoval, že použitím optických metód nebolo možné jednoznačne určiť poradie zápisov (toner, písací prostriedok) na zmluve, vo vzťahu ku ktorej G. G. tvrdil, že bola opatrená najskôr podpisom a následne doplnená textom. Bod 2 sa týka sporu vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , ktorý bol iniciovaný žalobcom proti O. P., žalovanému v uvedenom spore, o zaplatenie 36.000,- Sk s príslušenstvom, a to z titulu zmluvy o pôžičke, pričom súd v uvedenej veci ustanovil žalovanému opatrovníka a rozhodol v jeho neprospech bez jeho účasti na pojednávaní, nakoľko žalovaný pracoval dlhodobo v zahraničí a o termíne pojednávania sa ani nedozvedel. Žalovaný rozporoval uzavretie akejkoľvek zmluvy o pôžičke a prevzatie akejkoľvek pôžičky od žalobcu. Keďže žalovaný uvedenú zmluvu videl prvýkrát, reagoval tak, že ju nepodpísal, nemohol predvídať, že je to vlastne jeho zneužitý podpis. Žalobcovi podpísal list papiera bez textu, a to v čase, keď sa nachádzal v zlom psychickom stave, nakoľko prebiehal súdny spor s matkou jeho dieťaťa o výživné. Práve v tejto situácii žalobca ponúkol žalovanému právnu pomoc v konaní o zvýšenie výživného a za tým účelom predložil žalovanému na podpis list papiera bez textu s odôvodnením, že keď bude potrebné, text splnomocnenia si dopíše. Na podpísaný list papiera bol dopísaný text zmluvy o pôžičke, nie splnomocnenie. V súdnom spise žalovaného v konaní o výživnom sa splnomocnenie pre žalobcu nenachádza, nakoľko ani neexistuje. Bod 3 sa týka sporu tety žalobcu Y.. V., ktorý iniciovala proti C. C. na Okresnom súde v Leviciach. Žiadala zaplatenie sumy 15.000,- € s príslušenstvom. Spor proti C. C. iniciovala aj priateľka žalobcu Y.. G., ktorá prevzala pohľadávku od strýka žalobcu I.. X.. Skutkový základ uplatnených nárokov je ten, že teta žalobcu mala 18.10.2010 uzavrieť s C. C. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej mala poskytnúť pôžičku vo výške 15.000,- € a strýko žalobcu mal dňa 11.10.2010 uzavrieť s C. C. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej mala poskytnúť pôžičku vo výške 11.600,- €. C. C. však s príbuznými žalobcu žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrela a žiadne peniaze od nich neprevzala. Uvedený bod sa týka i vzťahu C. C. a žalobcu, počas ktorého C. C. pracovala v zahraničí a takmer všetky zarobené peniaze mu posielala. Platila mu takmer všetky výdavky spojené s jeho štúdiom, tiež mu kupovala dary. Považovala ho za priateľa, čo žalobca zneužíval po dobu 6 rokov. Situáciu si začala uvedomovať, až keď ju viacerí priatelia pred osobou žalobcu varovali a keď si našla vážnu známosť, svojho terajšieho manžela, v dôsledku čoho chcela vzťah so žalobcom ukončiť, a tak mu peniaze prestala posielať. I C. C. podpísala žalobcovi viacero listín, vrátane čistých papierov bez textu, najskôr s dôverou a neskôr so strachom, nakoľko sa jej vyhrážal. Bod 4 sa týka kauzy Q. D., vysokoškolského profesora, ktorého sa mal žalobca počas štúdia na Žilinskej univerzite, počas ktorého neuspel na skúške, pokúsiť podplatiť. Q. D. uvedený úplatok odmietol prijať a uvedenú skutočnosť oznámil na polícii. Na základe jediného dôkazu, listu, ktorého text žalobca dopísal na čistý papier podpísaný C. C., bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené. Následne žalobca vykonštruoval opačnú situáciu, keď tvrdil, že uvedený profesor predmetný úplatok požadoval ako podmienku zapísania skúšky. Na základe uvedeného začalo proti Q. D. trestné stíhanie. Uvedenú situáciu však ako čestný človek nezvládol a spáchal samovraždu. Bod 5 sa týkal sporu žalobcu a Slovenskej republiky vo veci náhrady škody, vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. . Uvedená vec priamo súvisí s vyššie uvedenou vecou Q. D., ktorý podal trestné oznámenie proti žalobcovi pre trestný čin podplácania. Na základe jediného dôkazu, listu, ktorého text žalobca doplnil na čistý papier podpísaný C. C., bolo trestné stíhanie zastavené, v dôsledku čoho žalobca podal žalobu proti Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra SR o náhradu škody. Bod 6 sa týkal kauzy Žilinskej univerzity a údajných pohľadávok žalobcu voči nej. Žalobca zámerne vykonal prevod finančných prostriedkov, keď už nebol študentom, nakoľko k 1.9.2005 bol zo štúdia vylúčený. Bod 7 sa týka J. G. a jeho sporu so žalobcom, ktorý prebiehal na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. . Skutkový základ uplatneného nároku žalobcu bol ten, že previedol sumu 164, -€ na účet J. G.. Žalobca nepreukázal, kto je vlastníkom účtu, z ktorého údajne žalovanú sumu poslal, ani to, prečo ju J. G. poslal. Až v odvolacom konaní tvrdil, že nárok uplatňuje titulom pôžičky, ktorú mu poskytol. J. G. však nemá voči žalobcovi žiadny dlh. Jeho účet používal ako údajný správca sám žalobca a realizoval z neho rôzne platby. Ďalej sa J. G. týkali i spor , predmetom ktorého bolo zaplatenie sumy 217,- € titulom zmluvnej pokuty za oneskorenú úhradu pôžičky poskytnutej žalobcom J. G. na základe ústnej dohody a tiež spor , predmetom ktorého bolo zaplatenie sumy 248,- € titulom bezdôvodného obohatenia, ktorá mala byť prevedená z rovnakého účtu ako v spore na účet J. G.. Sám súd v rozhodnutí konštatoval, že žalobca účelovo neposkytol súdu úplné a pravdivé tvrdenia a zatajil podstatnú skutočnosť, že s účtom J. G. disponoval a sám si viackrát finančné prostriedky na svoj účet previedol. Súdu predložil len vybraný detail jedného vkladu. Bod 8 sa týka R. L., od ktorej žalobca prevzal finančnú hotovosť z ním tvrdeného dôvodu, a to poskytnutia finančnej hotovosti jej dcére C. J.. Žiadne právne služby jej však poskytnuté neboli. Bod 9 sa týka tvrdenia, že bolo preukázané, že žalobca ako svedok v trestnom konaní, v ktorom bol odsúdený jeho brat G. N., vypovedal nepravdivo. Bod 10 sa týka

poškodenej Ľ. I., od ktorej mal žalobca postupne vylákať 700,- € pod zámienkou úhrady letenky. Bol 11 sa týka Š. B., proti ktorému podal žalobca trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov Š. B. ako príslušníkom mestskej polície, ktorý mal údajne žalobcovi nadávať a fyzicky ho napadnúť. Uvedený skutok nebol dokázaný. Š. B.Š. uviedol, že so žalobcom mali problémy viacerí kolegovia. Žalobca sa správa agresívne a je schopný vymyslieť si skutky, ktoré sa nestali. V časti b) žiadosti je uvedené, že žalobca disponoval s viacerými cudzími bankovými účtami, na ktoré si dával posielať finančné prostriedky z údajných pôžičiek, používal na telefonickú komunikáciu cudzie telefónne čísla, vystupoval pod cudzími menami, vydávajúc sa za iné osoby, obohatil na škodu cudzieho majetku seba tým, že iného uviedol do omylu, tiež spôsobil tak na cudzom majetku škodu, zmanipuloval poškodených do rôznych situácii. Poškodení nepodali trestné oznámenie ihneď, nakoľko mali obavu, aby nezneužil uvedené informácie a situáciu proti ním, čo práve v civilných konaniach aj urobil.

5. Z rozsudku č. konania -36 zo dňa 4.2.2008, právoplatného 11.3.2008, vyplýva, že žalovaný bol zaviazaný k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 36.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mi i trovy konania.

6. Z rozsudku č. konania -151 zo dňa 15.3.2012, právoplatného dňa 10.5.2012, mal súd zistené, že žalovaný bol zaviazaný k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 2.121,41 € spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mu i trovy konania.

7. Z výsledkov lustrácie v registri súdnych spisov, a to v agende exekučnej tzv. „Er“ na čl. 59 spisu mal súd zistené 3 exekučné konania, ktoré prebiehajú na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. , a . Uvedené spisy na návrh žalobcu súd pripojil a na pojednávaní oboznámil. Mal z nich zistené nasledovné skutočnosti: Konanie prebiehajúce pod sp. zn. bolo začaté na návrh žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie, podaný súdnej exekútorke I.. K. C. dňa 15.5.2012, na základe exekučného vykonateľného titulu rozsudku Okresného súdu Čadca č. konania -36. Uvedené exekučné konanie sa nachádza v štádiu po vydaní poverenia, ku ktorému došlo dňa 12.6.2012. Obsah spisu po vydaní poverenia netvoria žiadne listiny či podania strán. Zo spisu mal súd zistené, že žalobca ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdnej exekútorky I.. K. C. dňa 4.6.2012 na základe exekučného vykonateľného titulu rozsudku Okresného súdu Čadca vydaného vo veci . Dňa 3.7.2012 bolo vydané poverenie. Dňa 18.12.2013 bol súdu doručený návrh na povolenie odkladu exekúcie. Návrh bol podaný z dôvodu hromadného spoločného trestného oznámenia podaného právnym zástupcom povinného I.. I. Y. dňa 10.9.2013 na Generálnu prokuratúru SR. Právna zástupkyňa žalovaného, v postavení povinného v exekučnom konaní, dňa 1.4.2015 na čl. 32 spisu oznámila, že na odklade exekúcie s poukazom na ďalšie hromadné trestné oznámenie proti oprávnenému trvá. Uznesením č. konania -35 zo dňa 8.12.2015, právoplatným dňa 4.1.2016, bol návrh povinného na odklad exekúcie zamietnutý. Z exekučného spisu mal súd zistené, že konanie začalo na návrh oprávneného žalobcu podaný u súdnej exekútorky C.. L. C. dňa 14.1.2014 na základe exekučného titulu vydaného vo veci . Súd dňa 18.2.2014 vydal pre uvedenú súdnu exekútorku poverenie. Dňa 31.3.2014 žalovaný v postavení povinného vzniesol návrh na povolenie odkladu exekúcie, a to z totožných dôvodov ako vo veci . Uznesením č. konania -19 zo dňa 11.9.2015, právoplatným dňa 2.10.2015, bol návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamietnutý. Dňa 9.12.2015 bol súdu doručený ďalší návrh na povolenie odkladu exekúcie, z dôvodu žiadosti o opätovné preskúmanie trestnej veci a doplnenie trestného oznámenia, ktoré bolo podané na Generálnu prokuratúru SR právnym zástupcom povinného I.. I. Y. dňa 5.11.2015. Uznesením č. konania -45 zo dňa 27.2.2018, právoplatným dňa 2.11.2018, súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

8. Zo spisu Generálnej prokuratúry SR č. IV/1Gn1472/13-3 (Krajská prokuratúra Žilina ) vyplýva, že dňa 19.9.2013 bolo Generálnej prokuratúre SR doručené podanie I.. I. Y., datované 10.9.2013, nazvané ako Hromadné - spoločné trestné oznámenie zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania, marenia spravodlivosti, podvodu a sprenevery, ktorých sa mal dopustiť žalobca. Obsahom uvedeného spisového materiálu je i splnomocnenie, ktoré udelil žalovaný O. P. I.. I. Y. vo veci spoločného trestného oznámenia dňa 21.1.2013. Z vyjadrenia prokurátora GP SR I.. E. X. zo dňa 25.11.2015 okrem iného vyplýva, že uvedené podanie predbežne vyhodnotil v určitých bodoch ako trestné oznámenie na žalobcu. Poukázal na potrebu rozhodnúť o doteraz nevybavenej časti prvotného trestného oznámenia zo dňa 10.9.2013 procesným spôsobom z dôvodu, že vyšetrovateľ bezdôvodne nevenoval pozornosť zrozumiteľnej časti prvotného trestného oznámenia týkajúcej sa

podozrenia oznamovateľa zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania podozrivým - žalobcom. Zo záverov tohto vyjadrenia adresovaného Krajskej prokuratúre v Žiline okrem iného tiež vyplýva potreba venovať uvedenému podaniu zvýšenú pozornosť, nakoľko v celkovom kontexte sa dôvodnosť podozrenia z protiprávneho konania u podozrivého javí ako reálna. Z upovedomenia Krajskej prokuratúry v Žiline o spôsobe vybavenia podnetov, datovaného 5.2.2016, zasielaného I.. I. Y., okrem iného vyplýva, že prokurátorka KP ZA I.. D. Š. v časti posúdila uvedené podanie ako podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa OR PZ v Čadci a dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca. Nezistila však žiadne vecné ani procesné pochybenia a ich uznesenia vyhodnotila za zákonné, dôvodné a vecne správne a preto v uvedenej časti podnet ako nedôvodný odložila. Zistila však, že orgány činné v trestnom konaní nevenovali pozornosť tej časti trestného oznámenia zo dňa 10.9.2013, z ktorej vyplývalo podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania podozrivým žalobcom. V tejto časti preto podnet vyhodnotila ako dôvodný a vyšetrovateľovi prostredníctvom dozorujúceho prokurátora uložila, aby rozhodol o tejto doteraz nevybavenej časti trestného oznámenia zo dňa 10.9.2013. Zo správy o spôsobe vybavenia podania vyhotovenej I.. I. G., námestníkom Krajskej prokuratúry Žilina dňa 10.2.2016, zaslanej Generálnej prokuratúre SR, vyplýva, že v bodoch 1 a 2 bolo podanie posúdené ako podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa OR PZ Čadca a dozorujúceho prokurátora OP Čadca, vo veci časti trestného oznámenia I.. I. Y. z 10.9.2013, evidovanej na OR PZ pod ČVS:ORP-557/OEK-CA-2013. Uvedený podnet bol prokurátorkou KP Žilina vo veci vyhodnotený ako nedôvodný. Na podklade časti predmetného podnetu bolo však zistené, že orgány činné v trestnom konaní nevenovali pozornosť tej časti trestného oznámenia, z ktorej vyplývalo podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania. V tejto časti bol podnet vyhodnotený ako dôvodný. Pokiaľ ide o bod 3 podania, podanie bolo odstúpené z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnej prokuratúre Levice. Z vyššie uvedenej správy I.. I. G. tiež vyplýva, že v bodoch 4 a 6 bolo podanie odstúpené za účelom zabezpečenia ďalšieho procesného postupu Okresnej prokuratúre Žilina. Bod 5 podania bol vzatý na vedomie a v prípade bodov 7, 9, 10 a 11 bolo podanie odstúpené Okresnej prokuratúre Čadca ako trestné oznámenie na C.. W.. E. N., teda žalobcu, a vo vzťahu k bodu 8 bolo podanie odstúpené Okresnej prokuratúre Žilina, nakoľko uvedený bod bolo možné posúdiť ako písomné vyjadrenie procesnej strany - poškodeného v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Z ďalšieho vyjadrenia prokurátora GP SR I.. E. X. zo dňa 16.1.2017 vyplýva, že zo strany I.. I. Y. S. I.. C. Š. bol doručený GP SR dokonca opakovaný podnet, pričom šlo o tri fakticky identické podania zo dňa 6.4.2016, resp. 18.4.2016 na preskúmanie postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Čadci v trestnej veci vedenej pod ČVS:ORP-557/OEK-CA-2013, ktorý bol uvedeným prokurátorom po preskúmaní spisového materiálu vyhodnotený ako dôvodný. Z uvedenej správy vyplýva, že predmetná trestná vec nebola v doteraz požadovanom rozsahu a objektívne zadokumentovaná, pričom orgány činné v trestnom konaní nepostupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci bez akýchkoľvek dôvodných pochybností. Pri vyhodnocovaní otázky dostatočnosti doterajšieho rozsahu doplnenia pôvodného trestného oznámenia I.. I. Y., zastupujúceho okrem iných aj O. P., dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nedodržali a v danej veci dôsledne neaplikovali trestno-právnu zásadu oficiality. Z týchto dôvodov nadobudol presvedčenie o predčasnosti vydania uznesenia vyšetrovateľa PZ Čadca zo dňa 3.12.2013, na čo však nebolo zo strany dozorujúceho prokurátora žiadnym zákonným spôsobom reagované. Prokurátor GP SR zdôraznil nutnosť individuálneho prístupu v procese vyhodnocovania v každej trestnej veci. Okrem iného zároveň dal do pozornosti skutočnosť, že v súvisiacej veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté.

9. Z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-557/OEK-CA-2013 mal súd zistené, že hromadné - spoločné trestné oznámenie podané I.. I. Y. na Generálnej prokuratúre SR dňa 19.9.2013 bolo uznesením OR PZ Čadca zo dňa 3.12.2013 odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Uznesením zo dňa 20.2.2017 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti, ktorého sa mal žalobca ako páchateľ dopustiť napríklad predložením sfalšovaných zmlúv o pôžičke, či už zo dňa 1.2.2005 vo veci alebo zo dňa 10.10.2009 vo veci a podobne. Následne uznesením zo dňa 3.11.2017 na čl. 326 vyšetrovacieho spisu bolo trestné stíhanie pre všetky skutky v predchádzajúcom uznesení uvedené zastavené, nakoľko tie nie sú trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesením zo dňa 1.12.2017, vydaným OP Čadca, bola sťažnosť I.. I. Y., podaná proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ Čadca zo dňa 3.11.2017, ktorým bolo zastavené trestní stíhanie, zamietnutá z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou.

10. Podľa (ďalej len ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

11. Občianskoprávna úprava ochrany osobnosti vychádza z druhej hlavy SR, najmä z jej článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21. Predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Na tieto imateriálne hodnoty ľudskej osobnosti, akými sú napríklad meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a podobne, ako aj na hmotnom substráte zachytené prejavy osobnej povahy uvedené v , sa v občianskom práve upínajú osobitné práva. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej ochrany osobnosti. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch, jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Ustanovenia - 16 predstavujú všeobecnú občianskoprávnu úpravu ochrany osobnosti od vymedzenia všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby demonštratívnym výpočtom čiastkových osobnostných práv cez ustanovenie ich obmedzení až po výpočet prostriedkov ochrany osobnosti pre prípad neoprávnených zásahov objektívne spôsobilých tieto práva ohroziť, resp. porušiť. Základnou hmotnoprávnou podmienkou pre vznik sankcií za neoprávnené dotýkajúce sa jednotlivých konkrétnych hodnôt osobnosti ( ) je objektívna spôsobilosť týchto neoprávnených zásahov narušiť integritu osobnosti. Konanie zasahujúce všeobecne do cti a dôstojnosti fyzickej osoby môže, a to najmä v mediálnej oblasti, spočívať buď v skutkových tvrdeniach alebo v kritike, tzv. hodnotiacich úsudkoch. K porušeniu práva na česť dochádza spravidla takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé. Rovnako však môže byť poskytnutá ochrana cti a iných hodnôt osobnosti i proti difamujúcim skutkovým tvrdeniam, ktoré sú pravdivé najmä vtedy, ak pravdivé tvrdenia sú uvedené takou formou či v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. Difamačné pôsobenie tvrdenia je nutné posudzovať podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Naopak, každé zverejnenie nepravdivého údaju nemusí znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. Taký zásah je daný len vtedy, ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú nemožno tolerovať. Ak prišlo k neoprávnenému zásahu do cti či dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť takejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi. Niektoré nemožno považovať za neoprávnený zásah. Za neoprávnený zásah možno však považovať dokonca aj pravdivé tvrdenie, ak je spôsobilé ohroziť vážnosť fyzickej osoby. Môže ísť napríklad o správu týkajúcu sa intímnej sféry, čo je zároveň i zásahom do súkromia. Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú oblasť týkajúcu sa súkromného života, ako aj intímnej sféry života človeka. Týka sa života v rodine, vzťahov k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom či obdobnom vzťahu. Zásahom do súkromia dochádza aj v dôsledku zásahov do mena a priezviska alebo v dôsledku zásahov do cti a dôstojnosti. Zásahom do práva na súkromie môže dôjsť aj k zásahu do práva na dôstojnosť fyzickej osoby a jej zníženiu jej vážnosti v spoločnosti. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že sa týka iba fyzických osôb. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval a ktorej mohol ujmu spôsobiť. Zákon však neposkytuje ochranu pred akýmkoľvek zásahom, ale len proti takým zásahom, ktoré sú neoprávnené. Neoprávnený zásah musí byť zároveň spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Niektoré zásahy, i keď sa zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno považovať za neoprávnené. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takýchto okolností je aj výkon zo zákona

vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Tu dochádza k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem jednotlivej fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s iným (verejným - vyšším) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. Ide napríklad o prípad, keď je do osobnosti fyzickej osoby zasahované, resp. zasiahnuté v trestnom alebo občianskoprávnom súdnom konaní. V nich, pokiaľ nie sú prekročené zákonom stanovené medze nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do osobnosti ktorých je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší zvláštny verejný záujem. Takýto zásah podmienený výkonom iného subjektívneho práva zostáva povoleným. Dokonca aj u niektorých zásahov, aj keď sa prípadne môžu zdanlivo javiť ako odporujúce objektívnemu právu, nejde napriek tomu o zásahy neoprávnené. Dôvodom je zistenie existencie okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu, ktoré sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách alebo z nich vyplývajú. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Je nielen právom, ale aj povinnosťou každého, kto sa dozvie o okolnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu tieto skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní oznámiť. Na odhaľovaní trestnej činnosti a jej páchateľov je daný verejný záujem celej spoločnosti. Vo vzťahu k určitým kategóriám trestných činov môže porušenie oznamovacej povinnosti dokonca naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu neoznámenia trestného činu podľa . Na druhej strane zneužitie tohto práva v podobne lživého obvinenia iného v úmysle privodiť mu trestné stíhanie je zákonodarcom kvalifikované ako trestný čin krivého obvinenia v zmysle . Vzhľadom na uvedené preto podanie trestného oznámenia, ako aj jeho doplnenie, možno kvalifikovať ako realizáciu výkonu iného subjektívneho práva. Je potrebné tiež vychádzať z toho, že neoprávneným zásahom do práv chránených ustanoveniami a nasledujúce nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa je možné považovať za upozornenie, za podnety k riešeniu, žiadosti o objasnenie či prešetrenie určitých okolností, ak boli prednesené v prostredí oprávnenom vec riešiť (Zborník III Najvyššieho súdu, ŠEVT, Praha 1980, strana 174). Neoprávnenosť zásahu je vylúčená vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak tento zásah nevybočil z rámci daného platnými predpismi (Zborník III Najvyššieho súdu, ŠEVT, Praha, 1980, strana 196).

12. K tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobcu malo v danom prípade dôjsť podaním žiadosti žalovaného o opätovné preskúmanie trestnej veci a súčasným doplnením trestného oznámenia zo dňa 10.9.2013 na Generálnu prokuratúru SR dňa 5.11.2015, čo možno vyvodiť z tvrdení žalobcu, ktorý tvrdil nepravdivosť skutkových tvrdení žalovaného, ktoré v uvedenej žiadosti a doplnení trestného oznámenia podaného spoločne s inými osobami uviedol. Podľa tvrdení žalobcu k zásahu malo dôjsť i tým, že uvedené podanie mal žalovaný doručiť spolu s návrhom na odklad exekúcie i do niektorých exekučných spisov, dokonca ho mal šíriť i v mnohých ďalších konaniach.

13. Súdy všetkých inštancií už v mnohých svojich rozhodnutiach ustálili, že samotná skutočnosť, že žalovaný pred orgánom činným v trestnom konaní uviedol skutočnosti, ktorých výsledkom bolo začatie trestného stíhania, nie je možné kvalifikovať ako konanie, ktorým bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu. Podanie trestného oznámenia (v danom prípade aj jeho doplnenie) je právom každého občana Slovenskej republiky, pričom občan, ktorý trestné oznámenie podáva, nemá možnosť ovplyvniť a nenesie zodpovednosť za následné konanie a rozhodnutie štátnych orgánov. Tak tomu podľa názoru súdu bolo aj v tomto prípade. Nie je možné žalovanému klásť za vinu a robiť ho zodpovedným z prípadných zásahov do osobnostných práv žalobcu, pokiaľ by k nim v rámci trestného konania naozaj aj došlo. Za zákonnosť trestného stíhania nesú zodpovednosť orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú v zmysle zákona povinné posudzovať všetky skutočnosti svedčiace nielen proti osobe, ktorá je trestne stíhaná, ale aj v prospech tejto osoby. To, že orgány činné v trestnom konaní v tomto prípade nevyhodnotili všetky skutočnosti náležitým spôsobom a neprihliadli na všetky skutočnosti tak, ako na to poukázal prokurátor Generálnej prokuratúry SR, nemôže zakladať zodpovednosť žalovaného za zásah do osobnostných práv žalobcu, nakoľko žalovaný nemal možnosť nijakým spôsobom konanie týchto orgánov ovplyvniť.

14. Z listinných dôkazov vyplýva, že v čase podania žiadosti o preskúmanie trestnej veci a doplnenia trestného oznámenia žalovaný nevedel dokonca ani to, ako bude rozhodnuté v niektorých ešte prebiehajúcich civilných a trestných konaniach. Dokonca ešte aj v čase opakovaného podnetu zo dňa 6.4.2016, resp. 18.4.2016, ktorý vyhodnotila Generálna prokuratúra SR ako dôvodný, prebiehali niektoré konania, napríklad civilné , či trestné . Konanie bolo právoplatne skončené až dňom 28.3.2018. Hoci tieto konania skončili v prospech žalobcu, nadriadený orgán (v danom prípade Generálna prokuratúra SR) konštatoval dôvodnosť podania/podnetu. Podanie

kvalifikoval a ustálil v časti ako trestné oznámenie na žalobcu, o ktorom nebolo riadne konané a rozhodnuté. V čase podania žaloby, teda ku dňu 7.11.2018, žalobca vedel nielen o tom, že dňa 20.2.2017 bolo vyšetrovateľom OR PZ Čadca začaté voči nemu trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti (ktoré bolo následne uznesením zo dňa 3.11.2017 zastavené), ale vedel i o opakovanom podnete. Súd sa môže domnievať, že účelovo uvedené zamlčal, nakoľko prokurátor GP SR konštatoval dôvodnosť opakovaného podnetu, vo vzťahu ku ktorému bolo možné konštatovať, že bol opakovaním podnetu zo dňa 5.11.2015, na ktorom žalobca žalobu založil.

15. Súd považuje za potrebné poukázať i na to, že žalobca poukazoval na potrebu preukázania nepravdivosti tvrdení žalovaného. Keďže nepravdivé tvrdenie musí byť zároveň neoprávnené, aby súd mohol skúmať neoprávnenosť tvrdenia, musí mať najskôr za preukázanú jeho nepravdivosť. Žalobca jednak nekonkretizoval dostatočným spôsobom, ktoré tvrdenie žalovaného je nepravdivé, ktoré má difamačný charakter a ktoré má povahu ohovárania a prečo, jednak k svojim tvrdeniam o nepravdivosti tvrdení žalovaného neoznačil žiadny dôkaz, len stroho všeobecne konštatoval klamlivosť, difamačný charakter, či povahu ohovárania. Tvrdil, že žalovaný v žiadnom z konaní nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení, pretože neexistuje žiadne rozhodnutie, z ktorého by vyplýval čo i len náznak pravdivosti tvrdení žalovaného, preto podľa jeho názoru sú klamlivé, difamačné a majú charakter ohovárania. To, že orgán činný v trestnom konaní alebo súd nerozhodol v súlade s návrhmi, resp. obranou žalovaného, automaticky nemôže znamenať, že tvrdenia žalovaného súd nepravdivé. Preto pokiaľ žalobca vychádzal pri ustálení nepravdivosti tvrdení žalovaného z právoplatných súdnych, predovšetkým civilných rozhodnutí, tie podľa názoru súdu nezakladajú právo na ochranu osobnosti. Zároveň súd poukazuje na to, že žiaden z príslušných orgánov oprávnených zaoberať sa podaním žalovaného neskonštatoval vo svojich rozhodnutiach nepravdivosť tvrdení žalovaného.

16. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný šíri tvrdenia uvedené v opakovanom, resp. doplnenom trestnom oznámení, aj po odmietnutí trestného oznámenia, toto svoje tvrdenie nepreukázal. So žalobcom označených dôkazov, a to konkrétne pripojených exekučných spisov, mal súd zistené len to, že žalovaný v postavení povinného v exekučnom konaní doručil doplnené trestné oznámenie spolu s návrhom na odklad exekúcie len vo vyššie uvedených dvoch exekučných konaniach. Žalovaný podával návrh na odklad exekúcie, s ktorým doručoval i svoje podanie v čase, keď ešte nemal vedomosť o rozhodnutí o uvedenom podaní. Bolo vecou exekučného súdu sa s podaním žalovaného vysporiadať, čo aj urobil a napokon návrhy povinného na odklad exekúcie z uvedeného dôvodu právoplatne v oboch prípadoch zamietol. Pokiaľ žalobca poukazoval na konanie žalovaného v rozpore s účelom exekučného konania v snahe vyhnúť sa plneniu na základe exekučného titulu, uvedené by malo podľa názoru súdu relevanciu práve v exekučnom konaní v rámci vyjadrenia oprávneného k návrhu na odklad exekúcie, čomu v danom prípade tak aj bolo a čo súd aj vyhodnotil, a to v prospech oprávneného - žalobcu. Žalobca súdu doručil elektronicky žalobu dňa 7.11.2018, teda po tom, čo bolo v exekučnej veci o návrhu povinného na odklad exekúcie právoplatne rozhodnuté, a to v danom prípade v prospech žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní. Teda žalobca si musel byť v čase podania žaloby vedomý, že uvedené tvrdenie ako dôvod žaloby neobstojí. I v nadväznosti na šetrenia realizované prokurátorom GP SR po podaní doplnenia trestného oznámenia v roku 2015 by bolo možné konštatovať, že v čase doručenia návrhu povinného - žalovaného na povolenie odkladu exekúcie (napríklad vo veci dňa 9.12.2015), s poukazom na dátum vyhotovenia a následného doručenia záveru z prešetrenia veci prokurátorom GP SR I.. E. X. (zo dňa 25.11.2015, doručeného Krajskej prokuratúre Žilina 2.12.2015) nebolo možné stotožniť sa s vyjadrením žalobcu o účelovosti postupu žalovaného, vychádzajúc i z obsahu samotného vyjadrenia prokurátora GP SR. V uvedenom čase sa po základnom preskúmaní veci podanie žalovaného nejavilo ako nedôvodné. Dokonca i z upovedomenia prokurátorky KP Žilina I.. D. Š. vyhotoveného dňa 5.2.2016 (povinný v exekučnom konaní podal návrh na povolenie odkladu už dňa 9.12.2015) vyplýva, že v časti bolo prokurátorkou vyhodnotené ako dôvodné.

17. Súd nemal tvrdené a nemal ani za preukázané, akým iným spôsobom a kde šíri žalovaný tvrdenia uvedené v doplnení trestného oznámenia. Pokiaľ žalobca poukazoval i na to, že žalovaný tak mal robiť verejne, ani toto tvrdenie nepreukázal. Podľa názoru súdu, pokiaľ by tomu tak skutočne aj bolo, mal žalobca možnosť podať trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania, čo neurobil. Vo vyššie uvedených súvislostiach možno poukázať aj na to, že bolo tiež potrebné konkretizovať, akým konkrétnym konaním, resp. skutkovým tvrdením, do akého konkrétneho osobnostného práva žalobcu bolo zasiahnuté. V tomto smere možno hovoriť i o neunesení bremena tvrdenia žalobcom. Na okraj súd považuje za potrebné k prvému žalobnému petitu ešte podotknúť, že aby bolo možné využiť požadovaný prostriedok ochrany

pred neoprávneným zásahom, musí byť splnená i tá podmienka, že neoprávnený stav, zásah, ktorého sa má žalovaný zdržať, by mal ku dňu podania žaloby i ku dňu rozhodovania súdu trvať. V danom prípade nebolo preukázané nielen to, že by tvrdený zásah bol existujúcim, neoprávneným, ale ani to, že by takýto zásah trval. Aj z tohto dôvodu nebolo možné žalobe v jej prvej časti vyhovieť.

18. Súd považoval teda za preukázané jedine to, že skutkové tvrdenia označené v žalobe, ktoré boli súčasťou doplneného trestného oznámenia, boli produkované len v konaniach, ktorých bol žalovaný stranou či účastníkom. Preto nemožno hovoriť o šírení tvrdení. V tomto smere možno tiež podotknúť aj to, že orgány činné v trestnom konaní (v danom prípade prokurátor či vyšetrovateľ), ale ani exekútor nie sú subjektmi, ktoré by bolo možné považovať za verejnosť, majú postavenie orgánu oprávneného, povereného zákonom vo veci konať a rozhodovať, rovnako ako sudca v spore.

19. Podľa názoru súdu v danom prípade nebola preukázaná existencia neoprávneného zásahu zo strany žalovaného do osobnostných práv žalobcu chránených ustanoveniami a nasl. , keďže podanie žiadosti o opätovné preskúmanie trestnej veci, ktoré možno hodnotiť ako určitú formu opravného prostriedku a zároveň doplnenie trestného oznámenia (ktoré je možné hodnotiť rovnako ako samotné trestné oznámenie), je potrebné považovať za výkon práva, ktorý takýto neoprávnený zásah vylučuje. Na tomto závere nemení nič ani výsledok vyšetrovania o danom trestnom oznámení, ani výsledok samotného trestného konania na podklade takéhoto oznámenia začatého. Jedine pokiaľ by pri realizácii oprávnenia žalovaného podať trestné oznámenie a pri plnení si žalovaným procesných povinnosti došlo k excesu, za ktorý treba považovať také konanie, ktoré vybočilo z rámci zodpovedajúceho výkonu príslušného zákonného oprávnenia, čo však v danom prípade z vykonaného dokazovania nevyplynulo, a to aj s odkazom na vyjadrenia prokurátora Generálnej prokuratúry SR. Súd tiež poukazuje na to, že skutkové tvrdenia žalovaného uvádzané v jeho podaní boli predmetom vyšetrovania, jeho výsledky boli právne hodnotené orgánmi činnými v trestnom konaní. Práve s poukazom na vyjadrenia prokurátora Generálnej prokuratúry SR, ktoré podával po preštudovaní spisových materiálov a posúdení veci, súd ustálil, že podanie, ktoré spolu s ďalšími poškodenými žalovaný podal, nie je možné posúdiť ani ako šikanózne. A to aj preto, že prokurátor Generálnej prokuratúry SR ho nielenže prijal, akceptoval, ale uložil Krajskej prokuratúre v Žiline vo veci ďalej konať, pretože predbežne ustálil, že v kontexte tvrdení a dôkazov, ktoré mal prístupné v čase prešetrovania podania, sa mu javilo podozrenie ako reálne. Prokurátor GN SR dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nedodržali a v danej veci dôsledne neaplikovali trestno-právnu zásadu oficiality. Z týchto dôvodov nadobudol presvedčenie o predčasnosti vydania uznesenia vyšetrovateľa PZ Čadca zo dňa 3.12.2013, na čo však nebolo zo strany dozorujúceho prokurátora žiadnym zákonným spôsobom reagované. Postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý mal byť v zmysle žiadosti preverený, vyhodnotil zároveň za predčasný. Vzhľadom k uvedenému preto nebolo možné prisvedčiť žalobcovi, že v čase podania doplnenia trestného oznámenia, a taktiež v čase doručenia návrhu na odklad exekúcie z uvedených dôvodov, by bolo možné bez pochýb hovoriť o nepravdivých tvrdeniach. Súd sa tiež stotožnil s vyjadrením žalovaného, že samotné trestné oznámenie je len podkladom pre začatie trestného konania, nie je jediným a jednoznačným dôvodom na vznesenie obvinenia.

20. Keďže v danom prípade neboli naplnené zákonné znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, nebolo ani preukázané, či skutočne nastal následok predpokladaný v , súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú aj v jej ďalších častiach, nakoľko bez konštatovania existencie neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu nemožno žalovanému uložiť ani povinnosť nahradiť mu nemajetkovú ujmu v peniazoch. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy poukazuje súd aj na nedostatok rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa najmä výšky žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy.

21. Skutkovými tvrdeniami týkajúcimi sa iných osôb - C. C. S. G. G., či iných, sa súd nezaoberal, vzhľadom k tomu, že nebolo medzi stranami sporné, že uvedené žalobcom namietané podanie - žiadosť o opätovné preskúmanie veci a doplnenie trestného oznámenia bolo spoločným podaním viacerých poškodených. Žalobca označil na strane žalovanej len jedného z podávateľov žiadosti. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa skutkovými tvrdeniami, ktoré sa zjavne žalovaného netýkali. Nezaoberal sa potom ani dôkazmi - pripojenými vyšetrovacími spismi OR PZ Levice (ČVS:ORP-419/OVK-LV-2013, ďalej ORP-467/OVK-LV-2013) a nehodnotil ich. Tie, ktoré neboli súdu ku dňu pojednávania doručené/pripojené a ani oboznámené, potom ani nepovažoval za potrebné pripojiť a oboznámiť. O všetkých dôkazných návrhoch strán rozhodol na pojednávaní, svoje rozhodnutia riadne

odôvodnil. Nevykonal ani dôkaz výsluchom I.. Y., či I.. Š., ktorých žalobca navrhol na pojednávaní vypočuť predovšetkým k pôvodne rozporným vyjadreniam žalovaného ohľadne jeho splnomocnenia k napísaniu a podaniu žiadosti a doplnenia trestného oznámenia. Tieto rozpory mal súd odstránené oboznámením pripojeného spisu Generálnej prokuratúry SR č. IV/1Gn1472/13-3, resp. Krajskej prokuratúry Žilina , v ktorom je založené splnomocnenie, ktoré udelil žalovaný O. P. I.. I. Y. vo veci spoločného trestného oznámenia dňa 21.1.2013. V týchto súvislostiach sa súd považuje za potrebné vysporiadať na záver i s tým, že ak žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádzal, že sa stotožňuje so žiadosťou a doplnením trestného oznámenia a teda so všetkými skutkovými tvrdeniami v nich obsiahnutými, na pojednávaní ozrejmil, že sa môže vyjadrovať len k tým tvrdeniam, ktoré sa týkajú jeho osoby, vzhľadom k čomu potom strana žalobcu na niektorých dôkazoch netrvala. Pokiaľ bola v priebehu konania spornou otázka splnomocnenia I.. Y.Č. na podanie žiadosti žalovaným, akékoľvek pochybnosti mal súd odstránené splnomocnením nachádzajúcim sa v pripojenom spise. Preto akékoľvek iné vyjadrenia žalovaného nebolo možné považovať za pravdivé, keďže boli uvedenou listinou (odsek 8 odôvodnenia) vyvrátené. Súd sa stotožnil s vyjadrením strany žalobcu, že I.. Y. potom nemohol vychádzať z iných tvrdení, než z tých, ktoré mu boli poskytnuté jeho klientom - žalovaným. Napokon, sám žalovaný tieto listiny doručil do vyššie uvedených exekučných spisov. Vzhľadom ku všetkým vyššie prijatým záverom súd nepovažoval za potrebné, hospodárne, účelné a efektívne vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie. Aj bez ďalších dôkazov ustálil, že žaloba nie je dôvodnou, a to v celom rozsahu, preto ju zamietol.

22. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa v spojení s , keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom prípade bol v spore úspešný žalovaný, ktorému vzniklo voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré mu v tomto spore vznikli. O výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.