Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/42/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: K. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: X. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXXX/XX D., zastúpenom advokátom S.. A.Š. W., so sídlom AK Krížna 47, 811 07 Bratislava, o vylúčenie užívacieho práva k bytu, takto

rozhodol:

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Z r u š u j e sa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -67 zo dňa 27.08.2018, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. -35 zo dňa 23.07.2018, ktorým bolo žalovanému uložené, aby nevstupoval do bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na N. N. bytového domu na K. XXXX/XX, D., postaveného na parcele č. XXX, XXX, zapísaného na LV XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava C., obec Bratislava - m.č. N., katastrálne územie N..

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2018 žalobkyňa žiadala aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovaného úplne vylúčil z užívania bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. posch. bytového domu súpisné číslo XXXX na K. XX C. D., postavenom na parcelách č. XXX O. XXX a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, pre okres: Bratislava C., obec: Bratislava - m.č. N., katastrálne územie: N., ktorého bytu sú strany sporu bezpodielovými spoluvlastníkmi. Manželstvo strán sporu zaniklo na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. -51 zo dňa 06.12.2017, právoplatným dňom 28.12.2017 rozvodom a BSM zatiaľ nie je vysporiadané (pozn. súdu - sp.zn.12C 14/2020 - žaloba o vyporiadanie BSM na návrh žalovaného). Strany sporu žili v predmetnom byte do 27.08.2018, kedy neodkladným opatrením Krajský súd v Bratislave uložil žalovanému povinnosť, aby nevstupoval do bytu, v ktorom býva žalobkyňa z dôvodu násilného správania žalovaného k žalobkyni. Súd uznesenie odôvodnil správaním žalovaného, ktoré malo prekročiť mieru únosnosti a ďalšie spolužitie žalobkyne so žalovaným v spoločnom byte sa stalo nepredstaviteľným a neznesiteľným.

2. Uznesením č.k. -35 zo dňa 23.07.2018 tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -67 zo dňa 27.08.2018 na odvolanie žalobkyne uznesenie č.k. -35 zo dňa 23.07.2018 zmenil tak, že neodkladným opatrením žalovanému uložil nevstupovať do bytu a súčasne žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej na úplné vylúčenie užívacieho práva žalovaného k bytu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14.09.2018. Žalobkyňa vo veci samej podala žalobu 15.10.2018.

3. Po začatí pojednávania vo veci samej, podaním doručeným súdu dňa 08.06.2020, žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.

4. Podľa (ďalej len „“) - Žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa - (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Žalobkyňa žiadala pri späťvzatí žaloby, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania v prospech žalovaného, nakoľko sú tu dôvody osobitného zreteľa, osobitnou povahou a okolnosťami sporu. Osobitné okolnosti sporu zdôvodňovala tým, že pred podaním žaloby vo veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom konaní bola úspešná a vydanie neodkladného opatrenia zo zákona bolo späté s povinnosťou podať žalobu vo veci samej, v opačnom prípade by súd neodkladné opatrenie zrušil. Žalobkyňa má za to, že žalobu bola de facto nútená podať. Poukazujúc na predbežné právne posúdenie súdu na pojednávaní konanom dňa 14.02.2020, že vylúčenie žalovaného z užívania bytu nevyrieši situáciu a jediným riešením je usporiadanie vzájomných vzťahov sporových strán a zásadu hospodárnosti konania, ako aj na vyjadrenie žalovaného k žalobe o tom, že nemá ambíciu sa do bytu vrátiť, rozhodla sa žalobkyňa vziať žalobu späť. V prípade, ak by súd rozhodol o náhrade trov konania v prospech žalovaného, má žalobkyňa za to, že by to predstavovalo neprimeranú tvrdosť voči nej. Žalobkyňa uviedla, že späťvzatie žaloby je odrazom základných princípov vyjadrených v a 10 , nakoľko späťvzatie žaloby v spojitosti s jej snahou o zabezpečenie mimosúdneho vysporiadania prispieva k zmierlivému vyriešeniu sporu (čo súd naznačil vo svojom predbežnom právnom názore) a predstavuje tiež konanie podľa „nepriameho“ pokynu súdu (že jediným riešením je rozumné vysporiadanie vzťahov).

8. Žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania a podrobne sa k žalobkyňou tvrdeným okolnostiam osobitného významu vyjadril v podaní doručenom dňa 09.06.2020 (č.l. 234-235). Nesúhlasil s nepriznaním trov konania, nakoľko na takýto postup podľa žalovaného neexistujú okolnosti osobitného zreteľa. Predmet konania vrátane trov nie je predmetom mimosúdnej dohody. Mimosúdne rokovania sa týkajú podanej žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa nepreukázala akúkoľvek výnimočnosť ňou tvrdených dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nepriznanie trov konania žalovanému pri procesnom zavinení zastavenia konania žalobkyňou s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na existenciu konania, žalovaný vo svojom veku nemal dôstojné miesto na bývanie, musel prespávať u známych a hľadať si rôzne nájmy, na ktoré musel aj napriek vlastníctvu bytu vynakladať nemalé finančné prostriedky, je maximálne nespravodlivé a nemorálne. Žalobkyňa podala žalobu v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia (v rovnakom znení ako návrh na nariadené neodkladné opatrenie vrátane rovnakých dôkazov, kedy približne o necelý mesiac bolo vydané uznesenie OR PZ Bratislava V pod ČVS: ORP-404/1-VYS-B5-2018, ktorým bolo trestné oznámenie odmietnuté a všetky dôkazy predložené žalobkyňou posúdené i v kontexte ďalších dôkazov žalobcu. Súd už na prvom pojednávaní vyslovil svoj predbežný právny názor, že žaloba je nedôvodná. Napriek tomu žalobkyňa v konaní nehospodárne pokračovala bez toho, aby navrhla akýkoľvek nový relevantný dôkaz, ktorý by mohol predbežný právny názor súdu zmeniť.

9. Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené . Zavinenie pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku ). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinila strana sporu, súd prizná druhej strane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

10. Podľa - (1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523256'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, tým, že zobrala žalobu späť. S ohľadom na procesné zavinenie súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania, napr. zaplatil žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby súd v prejednávanej právnej veci rozhodol meritórne. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V súdenej veci, predmetom ktorej je návrh na vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k bytu, súd zastavil konanie voči žalovanému na základe späťvzatia návrhu žalobkyňou po začatí pojednávania vo veci samej a vykonávanom dokazovaní. Žalobkyňa okolnosti osobitného zreteľa nepreukázala, na strane žalovaného súd nezistil správanie, pre ktoré by mohol rozhodnúť podľa návrhu žalobkyne a vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd preto pri rozhodovaní o trovách konania, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

12. Podľa - (1) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. 13. Podľa , - (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. ..... (4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

14. Vzhľadom na zastavenie konania pre späťvzatie žaloby súd podľa v spojení s zrušil uznesenie, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V písomne v dvoch vyhoveniach ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.