Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/123/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov, so sídlom Sv. Jakuba č. 21, 085 01 Bardejov, IČO: 36 167 908, zastúpený: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s. r. o., IČO: 47 253 177, so sídlom Hlavná 2885/29, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: zo dňa 23.04.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.03.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 24.06.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 25.06.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: zo dňa 23.04.2019, ktorým predseda žalovaného, podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozklad žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. spisu 2-7000/SK/8/2013, 13407-3000/2018 zo dňa 08.01.2019 (ďalej aj ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o uložení pokuty podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 08.03.2010 vo výške 9.500,- eur potvrdil. Žalobným návrhom sa žalobca domáhal zrušenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia predsedu žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 14.08.2019, osobne podaným Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.08.2019. V intenciách skutkových a právnych tvrdení, bližšie špecifikovaných a podrobne uvedených v predmetnom vyjadrení, mal za to, že postupoval zákonne a vec správne právne posúdil. Žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

3. Podaním zo dňa 10.03.2020, doručeným tunajšiemu súdu 11.03.2020, žalobca požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že je právnická osoba, ktorá ako nezisková organizácia poskytuje zdravotnú starostlivosť v regióne Bardejov, ale aj pre občanov okolitých miest okresu Bardejov. Argumentoval tým, že zaplatenie uloženej pokuty 9.500,- eur je pre žalobcu veľkým zásahom do rozpočtu, naviac, ak žalobca je presvedčený o nesprávnych správnych rozhodnutiach, ktoré napáda podanou žalobou. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný listami zo dňa 04.07.2019 a 27.01.2020 opakovane vyzval žalobcu na úhradu pokuty vo výške X.XXX,- eur do 15 dní od doručenia výziev. V súvislosti s výzvou zo dňa 04.07.2019 žalobca požiadal žalovaného, aby poskytol odklad výkonu rozhodnutia listom zo dňa 05.08.2019 a zároveň mu oznámil, že dňa 25.06.2019 podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov.

4. K návrhu žalobcu zo dňa 10.03.2020 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril písomne - podaním zo dňa 18.05.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.05.2020. Vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že priznanie odkladného účinku žaloby v zmysle je fakultatívnym inštitútom a je plne ovládané dispozičnou zásadou. Návrh je oprávnený podať výlučne žalobca a je potrebné ho odôvodniť zákonom predpokladanými dôvodmi (závažná ujma, hrozba značnej hospodárskej škody, hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku). Návrh nemôže byť abstraktný a žalobca má zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, pretože vzhľadom na právnu istotu ide o výnimočný procesný inštitút. Žalovaný mal za to, že uvedenie toho, že zaplatenie uloženej pokuty je veľkým zásahom do rozpočtu žalobcu nepredstavuje dostatočný dôvod pre priznanie odkladného účinku, a to najmä s ohľadom na výšku uloženej pokuty. Argument žalobcu, v zmysle ktorého je zaplatenie pokuty veľkým zásahom do jeho rozpočtu, nie je podľa žalovaného právne relevantný. V tejto súvislosti poukázal na možnosť žalobcu uzavrieť so žalovaným dohodu o splátkach podľa o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to až na tri roky od dátumu splatnosti pohľadávky, pričom uvedené je podstatné najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že žalobca má k dispozícii iné nástroje ako oddialiť hrozbu ním tvrdenej finančnej ujmy, a teda priznanie odkladného účinku žaloby nie je nevyhnutné pre žalobcu a taktiež nie je jedinou možnosťou odvrátenia úhrady pokuty. Žalovaný zastával názor, že žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme. Žalobca je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, avšak aj on je povinný dodržiavať príslušné právne predpisy a nedopúšťať sa porušení, za ktoré je mu možné uložiť pokutu. Dôsledné dodržiavanie právnych predpisov a naplnenie nielen sankčnej, ale aj preventívnej funkcie uloženej pokuty, taktiež predstavuje verejný záujem. Záverom vyjadrenia žalovaný uviedol, že nakoľko neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku podľa , s priznaním odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí a navrhuje, aby bol tento zamietnutý.

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

7. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré

má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňoval tým, že „zaplatenie uloženej pokuty je veľkým zásahom do rozpočtu žalobcu“ a presvedčením „ o nesprávnych správnych rozhodnutiach napádaných správnou žalobou“. V predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikované, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepostačuje. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k názoru, že žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie „o veľkom zásahu do rozpočtu žalobcu“, neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a po vyhodnotení argumentácie účastníkov konania - žalobcu i žalovaného, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil, v spojení s okamžitým

výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, naplnenie žiadneho zo zákonných dôvodov možnosti priznať správnej žalobe odkladný účinok.

13. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Hoci neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v , pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

14. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .