Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/465/2011

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B. Š. K. XXXX/XX, XXX XX Z., IČO: 44 739 290, právne zastúpený: Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, o vymoženie sumy 1 332,57 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Exekúciu zastavuje.

II. Povoľuje odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o jej zastavení.

III. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov poverením č. 5701 043628* zo dňa 01.07.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. M. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Exekučné konanie sa začalo dňa 08.04.2011 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom.

2. Dňa 05.01.2016 súdny exekútor doručil oprávnenému výzvu na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) a oznámenie exekúcii, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Dňa 24.03.2016 bolo súdu doručené oznámenie súdneho exekútora zo 14.03.2016, ktorým súdu predložil vyjadrenie oprávneného k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V ňom oprávnený prezentoval názor, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných veciach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky sa vzťahuje len na konanie voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku podľa neho neodkazuje na fyzickú osobu podnikateľa a keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, podľa názoru oprávneného a s ním stotožneného stanoviska súdneho exekútora nie je dôvod na zastavenie konania. V závere podania doručenom súdu 24.03.2016 súdny exekútor prezentoval, že ponecháva plne na rozhodnutí okresného súdu, či exekučné konanie zastaví, rozhodne o jeho pokračovaní alebo o podaní nebude rozhodovať z dôvodu, že na toto exekučné konanie sa povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie nevzťahuje.

4. Dňa 25.01.2018 povinný cestou splnomocneného právneho zástupcu doručil návrh na odklad a zastavenie exekúcie. Poukázal v ňom na uznesenie NS SR sp. zn. z 27.02.2013, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezávažnosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Vo svojom podaní ďalej namietal, že v právnom vzťahu s oprávneným si osobitne nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve a miesto rozhodcovského konania jednostranne stanovené dodávateľom, pričom pre neho ako spotrebiteľa bolo toto konanie pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi nemal možnosť oboznámiť ( ). Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa . Pritom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 31. mája 2011, podľa ktorého nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť sa arbitráži. Vo svojom podaní sa ďalej povinný domnieva, že plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom - uvedené judikoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí -19, z 24.2.2011. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Ako už vyššie povinný uviedol, predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky a preto nemôže spôsobovať žiadne právne následky, a teda je nevykonateľný. K tomu dal do pozornosti aj uznesenie NS SR, sp. zn. , z 29.1.2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2015 pod číslom 77. Vzhľadom na to navrhol exekúciu v celom rozsahu zastaviť podľa a Exekučného poriadku a priznať mu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 99,39 Eur. Zároveň žiadal, aby súd až do rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 23.12.2015), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

11. Z obsahu spisu bolo zistené, že povinný bol rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. M. XXXXX/XX z XX.XX.XXXX zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1 332,57 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 432,57 Eur od 26.08.2010 do 20.10.2010, zo sumy 1 332,57 Eur od 21.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 332,57 Eur od 25.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 371,54 Eur. Z obsahu označeného rozsudku bolo zistené, že právo oprávneného z exekučného titulu ja založené na právach zo zmenky zabezpečujúcej iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) a žalovanému uložená povinnosť vyplýva z uplatnených práv zo zmenky v rozhodcovskom konaní. Súdom bolo ďalej z doloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX zistené, že ňou oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 700,00 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 490,00 Eur t.j. v celkovej sume 1 190,00 Eur a to v 7 mesačných splátkach po 170,00 Eur počnúc dňom 12.04.2010.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že predmetné exekučné konanie je vykonávané na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému. V súlade s ustanovením Exekučného poriadku bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní odo dňa účinnosti t.j. odo dňa 23.12.2015, teda oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 23.01.2016. Túto svoju zákonom uloženú povinnosť, teda opísanie rozhodujúcich skutočnosti týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným v exekučnom konaní vykonávanom na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok proti povinnému zo zmenky však oprávnený nesplnil. Zákonodarca do dikcie zákona explicitne zakotvil povinnosť oprávneného „opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným“ a túto povinnosť Exekučného poriadku v spojení s Exekučného poriadku zákon neviaže len na konanie voči fyzickej osobe - spotrebiteľovi, ale na exekučné konania vedené voči všetkým fyzickým osobám (tento právny záver exekučného súdu potvrdzuje napr. aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. -172 z 19.6.2018). Pritom z nesplnenie čo aj len tejto jednej podmienky zákonodarca vyslovene spája s následkom zastavenia exekúcie.

13. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že oprávnený si v zákonom stanovenej nesplnil povinnosť, ktorá mu bola vyslovene uložená príslušným zákonom, pričom ide o zákonnú prekluzívnu lehotu, ktorej zmeškanie súd nemôže odpustiť. Preto exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod č. EX 5902/11 postupujúc podľa § 57 ods. 1 písm. l) a ods. 2 v spojení s § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 a 5 Exekučného poriadku zastavil.

14. Nad rámec uvedeného dôvodu súd poukazuje na o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve a musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa . Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

15. V danom prípade je rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom upravená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a splýva s ostatnými dojednaniami. V zmysle čl. 15 všeobecných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj

spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 014 Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo pre príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).

16. Podľa názoru súdu v predmetnom prípade nebola rozhodcovská doložka osobitne k zmluve dojednaná, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami, podľa názoru súdu nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne, nie je podpísaná účastníkmi a nepostačuje len všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nebol právomocný vo veci konať a z uvedeného dôvodu oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu. V konaní predložený rozhodcovský rozsudok sp. zn.: M. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX bez ohľadu na povinným nastolenú polemiku o v skutočnosti spotrebiteľskom právnom vzťahu medzi oprávneným a povinným založeným zmluvou o úvere, v označení dlžníka ktorej okrem identifikačného čísla prideleného v súvislosti s jeho podnikaním je obsiahnuté aj jeho rodné číslo a číslo občianskeho preukazu, ktoré sú typickými identifikačnými údajmi spotrebiteľa a v skutočnosti signalizujú spotrebiteľský vzťah medi stranami, súd už z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil bez potreby ďalšieho dokazovania predložený exekučný titul ako nespôsobilý re ďalšie vedenie exekúcie a tak spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade. Následkom toho okrem použitého dôvodu pre zastavenie exekúcie uplatneného súdu bez návrhu oprávneného a povinného súd zastáva názor, že exekúciu je tiež potrebné považovať za neprípustnú a bolo ju možné zastaviť aj podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu (obdobne napr. uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k.

- 109 z 28.5.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove - 130 z 28.10.2019).

17. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

18. Vzhľadom na to, že súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie a v tomto smere aj vydal rozhodnutie a povinný predtým podal návrh na odklad exekúcie (spolu s návrhom na zastavenie exekúcie), súd odklad tejto exekúcie povolil, a to do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

19. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie a predložení exekučného spisu súdnym exekútorom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. a II. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov ( ).

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku III. nie je odvolanie prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).