Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9P-154-2019.pdf
PDF · 93.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/154/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní starostlivosti súdu o maloletého X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. mládeže XXXX/XX, D., zast. JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky a otca E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, Y. - E., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje nasledovnú rodičovskú dohodu:
„Maloletý X. D., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec E. W., nar. XX.XX.XXXX, sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého X. D., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 180 EUR mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.08.2019.
Styk otca s maloletým sa ponecháva bez úpravy.“
Zročné výživné na maloletého X. D., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.08.2019 do 10.06.2020 vo výške 1 620 EUR je otec Pavel Chmelár, nar. 18.06.1985, povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.08.2019 žiadala matka maloletého, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a zaviazal otca plnením vyživovacej povinnosti vo výške 240 EUR mesačne a styk zostal neupravený. Svoj návrh odôvodnila tým, že je na materskej dovolenke s maloletým a okrem maloletého má ešte dve ďalšie deti, ktorých otcom je jej bývalý manžel. Otec maloletého je otcom ešte 1 maloletého dieťaťa. Otec na výživu maloletého neprispieva, podniká a zároveň je zamestnaný. Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podaní zo dňa 24.02.2020 poukázala na to, že otec si stavia rodinný dom, na čo zobral hypotéku, ktorá však nemá prednosť pred výživným. Zároveň uviedla, že matka by sa mala stať vlastníčkou 3-izbového bytu v D. na základe dohody o vyporiadaní BSM. Matka doložila rodný list maloletého, výpis z OR, prehľad o tržbách spoločnosti otca maloletého z www.finstat.sk, rodné listy svojich ďalších maloletých detí, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa
a poberaní rodičovského príspevku za r. 2019 a 2020, vyčíslenie svojich nákladov a nákladov na maloletého, výpisy z KN otca a matky maloletého, rozsudok OS Malacky č.k. 8P/394/2018-41 o rozvode manželstva navrhovateľky, výpis z účtu preukazujúci príjem od zamestnávateľa za obdobie február 2019 až február 2020 a poberaní dávok na deti z Rakúska, potvrdenie o zamestnaní matky na skrátený úväzok a jeho preklad.
2. Otec maloletého sa k návrhu vyjadril, že je zamestnancom s príjmom okolo 1125 EUR mesačne, zároveň je jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti N.-spol. s r.o. s predmetom činnosti nákladná cestná doprava s výsledkom hospodárenia za rok 2018 po zdanení vo výške 1 081 EUR. Jeho priemerné mesačné náklady sú spolu v sume 1 254,63 EUR, ktorých rozpis uviedol. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére, s ktorej matkou žije v spoločnej domácnosti, pričom na potreby svojej dcéry prispieva priemerne 50 EUR mesačne. So zverením do starostlivosti navrhovateľky súhlasil s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia ako aj stým, aby bol styk otca s maloletým neupravený. Na výživné navrhol prispievať sumou vo výške 75 EUR mesačne. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 04.03.2020 spochybnil náklady navrhovateľky, konkrétne položku pohonné hmoty ako aj náklady na stravu maloletého, obuv a hygienické potreby, ktoré považoval za neprimerané. Doložil rodný list svojej dcéry, daňové priznanie s účtovou závierkou za rok 2018, potvrdenie o príjme zo zamestnania a uznanie dlhu matkou s dohodou o splátkach.
3. Počas konania rodičia maloletého uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú navrhli súdu schváliť. Obsahom dohody bolo, že maloletý sa zveruje do starostlivosti matky, pričom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia a otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou 180 EUR mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.08.2019. Zročné výživné odo dňa 18.08.2019 do dňa 27.04.2020 vo výške 1 602 EUR sa zaviazal otec zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým sa dohodli ponechať neupravený.
4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 10.06.2020 v neprítomnosti otca a matky maloletej s poukazom na ust. § 180 Civilného sporového poriadku, keďže obaja rodičia žiadali, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti tak, že predloženú rodičovskú dohodu schváli. Na pojednávaní právna zástupkyňa matky uviedla, že navrhuje, aby súd rodičovskú dohodu schválil a rozhodol o zročnom výživnom s tým, že otec vykonal doposiaľ úhradu výživného vo výške 180 EUR.
5. Kolízny opatrovník sa v konaní vyjadril, že schválenie rodičovskej dohody je v záujme maloletého a navrhol ju schváliť.
6. Súd sa oboznámil s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, lustráciou rodičov v Sociálnej poisťovni a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, rodičia maloletého spolu nežijú, matka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 370 EUR mesačne a prídavky na deti vo výške 74,85 EUR, má spolu tri vyživovacie povinnosti. Matka má aj príjem zo zamestnania vo výške 258 EUR v čistom mesačne a je jej vyplácaný doplatok k prídavkom na deti z Rakúska vo výške 327,19 EUR mesačne a doplatok k rodičovskému príspevku od júna 2019 do novembra 2019 spolu vo výške 1 663,62 EUR. Svoje mesačné náklady matka vyčíslila na sumu spolu vo výške 1 275 EUR a náklady na maloletého vyčíslila na sumu spolu vo výške 315 EUR mesačne, a to ako náklady na stravu a mlieko spolu 165 EUR, plniek 45 EUR, hygienické potreby 20 EUR, lieky 20 EUR, oblečenie a obuv spolu 60 EUR , plus ďalšie náklady na hračky, kočík.
8. Z potvrdenia o príjme otca vyplýva, že otec mal v období od januára 2019 do decembra 2019 priemerný mesačný príjem vo výške 1 127,21 EUR. Svoj náklady vyčíslil na sumu vo výške 1 254,63 EUR mesačne a podľa daňového priznania za rok 2018 spoločnosť, ktorej je otec maloletého jediným spoločníkom a konateľom, vykázala za zdaňovacie obdobie 2018 výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 1 740,02 EUR ako rozdiel výnosov a nákladov na hospodársku činnosť (97 768,16 EUR - 96 028,14 EUR). Otec má spolu dve vyživovacie povinnosti.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
24. Keďže rodičia dospeli počas konania k rodičovskej dohode, ktorú predložili súdu na schválenie, súd skúmal či schválenie predmetnej rodičovskej dohody je v záujme maloletého. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností spravuje vždy tými istými zásadami, ktorými by sa spravoval pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu autoritatívnym rozhodnutím, najmä však záujmom maloletého dieťaťa. Súd má vždy viesť rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody, pričom ideálnym stavom je, ak sa rodičia vedia na úprave rodičovských práv a povinností dohodnúť. Rodičovská dohoda je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, čo je vždy nepochybne v záujme maloletého dieťaťa.
25. Z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že schválenie rodičovskej dohody predloženej súdu by nebolo v záujme maloletého a bránili by jej schváleniu. Súd nepovažoval za potrebné vykonať výsluch rodičov maloletého, keďže z ich písomných vyjadrení a doložených listín mal dostatočne zistený skutkový stav umožňujúci rozhodnutie vo veci samej. Tak zverenie maloletého, ktorý sa nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ako aj výšku výživného, na ktorej sa rodičia dohodli, považuje súd za plne súladnú s najlepším záujmom maloletého. Výška výživného je podľa názoru súd primeraná vzhľadom k možnostiam, schopnostiam a celkovým majetkovým pomerom oboch rodičov a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Podľa matkou doloženého vyčíslenia má s maloletým bežné náklady zodpovedajúce jeho potrebám a veku. Súd prihliadol k tomu, že matka si vyživovaciu povinnosť plní v značnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu.
26. Súd podotýka, že napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi v plnom rozsahu zachované a je naďalej spolu s matkou zákonným zástupcom maloletého. Bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne bez potreby žiadania súhlasu druhého rodiča. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa, však musia byť schválené oboma rodičmi, teda rozhodujú o nich spoločne. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd.
27. S poukazom na vyššie uvedené súd dohodu rodičov predloženú súdu schválil s výnimkou ustanovenia o zročnom výživnom, ktorého suma v čase rozhodovania súdu nebola aktuálna, preto súd autoritatívne rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2019 (v zmysle rodičovskej dohody) do rozhodnutia súdu, t.j. do 10.06.2020. Ide o obdobie 10 mesiacov, za ktoré výživné na maloletú činí 1 800 EUR, pričom otec vykonal do rozhodnutia súdu úhradu výživného vo výške 180 EUR, ktorú súd zohľadnil , a preto stanovil výšku zročného výživného na sumu vo výške 1 620 EUR (1 800 EUR - 180 EUR), ktoré uložil otcovi zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to s poukazom na ust. § 232 ods 1. veta prvá Civilného sporového poriadku, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
28. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku kolízny opatrovník a matka nemôžu podať odvolanie, a to v zmysle § 368 Civilného sporového poriadku, pretože sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Rodičia sa voči rozsudku nemôžu odvolať v časti schválenej rodičovskej dohody, a to v zmysle ust. § 122 Civilného mimosporového poriadku, inak je proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).