Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ek/1855/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: AGRO-Junior, s. r. o., so sídlom: Košický Klečenov 117, 044 45 Košický Klečenov, IČO: 36 203 513, právne zast.: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík, s. r. o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 50 560 611, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Alexander Bröstl, advokát, proti povinnému: YNGH, s. r. o., so sídlom Idanská 775/27, 040 11 Košice - Západ, IČO: 51 449 854, právne zast.: JUDr. Monika Meňhertová, advokátka, so sídlom Floriánska č. 16, 040 01 Košice, zapísaná v zozname advokátov vedenom SAK pod č. 5564, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Radoslav Kešeľak, so sídlom exekútorského úradu: Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 430, pod číslom 242EX 528/19, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. apríla 2020, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. apríla 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.10.2019 domáhal od povinného vymoženia 8448 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.08.2019, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.09.2019 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 08.11.2019 súd poveril v tejto veci vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radoslava Kešeľaka. Súdny exekútor dňa 19.12.2019 predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie.

3. Povinný žiadal exekúciu vedenú voči jeho osobe zastaviť s odôvodnením, že exekučný titul mu bol doručený dňa 23.08.2019 do elektronickej schránky, o prevádzke ktorej nemal žiadnu vedomosť a preto mu nebolo umožnené riadne podať odpor. Prístup do svojej elektronickej schránky dostal až dňom 27.11.2019, na základe vykonaného zápisu zmien údajov do obchodného registra, kedy doplnil chýbajúce údaje o štatutárnom orgáne, ktoré mu umožnili vôbec sa do elektronickej schránky prihlásiť. Jeho konateľ je občanom Spojených štátov amerických, teda nemá vedomosť o uplatnení fikcie doručenia ako ani o samotnom prevádzkovaní elektronických schránok. Za jeho ďalší hendikep považoval aj jazykovú bariéru.

4. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní a v zmysle § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní resp. § 32 o e-governmente bol povinnému riadne doručený. Podľa zákona o e-governmente boli po 1. júli 2017

všetky právnické osoby povinné aktivovať si elektronickú schránku a to týmto dňom, resp. neskôr bezodkladne po ich vzniku. Povinný vznikol v apríli 2018, teda viac ako rok po iniciovaní upomínacieho konania oprávneným a mal dostatočný čas splniť si svoje povinnosti podľa všetkých príslušných právnych predpisov a zabezpečiť kontrolu elektronickej schránky. Ak sa povinný odvoláva na to, že jeho konateľ nie je občanom SR, je potrebné zdôrazniť, že od apríla 2018 do septembra 2019 bola jeho konateľkou občianka Slovenskej republiky, čo robí argument o jazykovej bariére či neznalosti právnych predpisov úplne bezpredmetný. Zároveň oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný má viacerých slovenských zamestnancov a spolupracovníkov, ktorí ho mohli na existenciu elektronickej schránky upozorniť, rovnako v minulosti s oprávneným komunikoval prostredníctvom advokáta. Zároveň poukázal na skutočnosť, že neznalosť zákona neospravedlňuje.

5. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie na podklade obsahu spisu dospel k záveru, že nie je dôvodný. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. , ktorý bol vydaný v rámci upomínacieho konania v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Tento exekučný titul bol povinnému doručovaný v zmysle zákona o upomínacom konaní. Súd v tomto smere vykonal dokazovanie, pričom zistil, že exekučný titul bol povinnému odoslaný do jeho elektronickej schránky dňa 23.08.2019. Povinný si tento exekučný titul (platobný rozkaz) v stanovenej lehote neprevzal. Nakoľko povinnému dňa 08.09.2019 uplynula úložná lehota, bola uplatnená fikcia doručenia a preto aj keď si povinný tento platobný rozkaz neprevzal, hľadí sa na naň ako na doručený. Súd preto považoval námietku povinného, že sa nemohol s exekučným titulom oboznámiť, za neopodstatnenú s tým, že bolo jeho povinnosťou si svoju elektronickú schránku pravidelne kontrolovať. Tvrdenia povinného o tom, že jeho konateľom je osoba, ktorá je štátnym občanom Spojených štátov amerických nemajúca vedomosť o elektronickej schránke a ani o platných právnych predpisoch, súd nepovažoval za okolnosť, pre ktorú by bolo možné zastaviť exekučné konanie v zmysle ustanovenia písmeno d) Exekučného poriadku. Pripomenul, že povinný je právnická osoba, ktorá je zriadená za účelom podnikania, pričom bola zriadená v zmysle príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky, kde platí všeobecná zásada ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje). To znamená, že neznalosť konateľa povinného o právnych predpisoch účinných na území Slovenskej republiky vrátane zákona o e-Governmente povinného neospravedlňuje. Zároveň súd vychádzal z toho, že existuje právna fikcia, v zmysle ktorej je každý oboznámený s platnými a účinnými zákonmi a je si vedomý svojich práv, ale i povinností. Povinný podľa záverov súdu v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok). Pretože v spojitosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený ani povinný trovy neuplatnili, súd žiadnemu z nich nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal (II. výrok).

6. Voči tomuto uzneseniu podal povinný dňa 08. 04. 2020 sťažnosť, v ktorej žiadal, aby sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie zmenil a exekúciu zastavil. Podanie sťažnosti odôvodnil tým, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Zdôraznil, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní mu mohol byť exekučný titul doručený do elektronickej schránky len v prípade, ak táto bola aktivovaná. Povinný si však svoju elektronickú schránku aktivoval až dňa 27. 11. 2019 a teda nebola splnená podmienka účinného doručenia platobného rozkazu. Vo vzťahu k možnosti prístupu do elektronickej schránky povinného prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu p. Arnolda Benjamina Weissa doplnil, že štatutárny zástupca požiadal o prístup do elektronickej schránky jednak ako fyzická osoba a jednak ako štatutárny zástupca povinného, pričom správca modulu elektronických schránok mu oznámil, že prístup do elektronickej schránky povinného nie je technicky možný, pretože v registri a identifikátore právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci sa nenachádza rodné číslo štatutárneho zástupcu povinného v spojení s menom a priezviskom ani žiaden iný identifikátor, ktorý mu je pridelený alebo určený na účely jednoznačnej identifikácie. Na základe toho bol vyzvaný, aby v obchodnom registri doplnil zapisované údaje o povinnom v časti štatutárneho orgánu o jeho rodné číslo. Na túto výzvu štatutárny orgán bezodkladne reagoval a požiadal o pridelenie rodného čísla a následne požiadal o jeho zápis do obchodného registra, čo bolo uskutočnené ku dňu 27. 11. 2019.

Poukázal na skutočnosť, že zákon o e-Governmente nezohľadňuje odlišné postavenie cudzích štátnych príslušníkov v pozícii štatutárnych zástupcov právnických osôb. Kým občanovi Slovenskej republiky je rodné číslo pridelené automaticky a zapisované do Obchodného registra pri vzniku funkcie konateľa, fyzická osoba, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, musí pre tento účel uskutočniť ďalšie právne úkony, čo povinný považuje za diskriminačné z hľadiska prístupu k elektronickým verejným službám a aktivácie elektronickej schránky aj v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014. Štatutárny zástupca povinného musel na viac uskutočniť právne úkony za účelom vydania dokladu o pobyte na území SR, pričom orgán, ktorý mu tento doklad vydal, nedisponuje technologickým vybavením za účelom sfunkčnenia elektronického čipu v spojení s relevantným bezpečnostným kódom, ktorý by umožnil použitie tohto dokladu ako autentifikátora pri prístupe do elektronickej schránky povinného. Konateľ povinného najprv musel podať osobitnú žiadosť na ministerstvo, ako aj správcovi modulu elektronických schránok, aby mu tento na základe osobitnej žiadosti zriadil najprv osobnú schránku, ktorá je podmienkou na prístup cudzieho štátneho príslušníka k akejkoľvek inej schránke, vrátane schránky obchodnej spoločnosti. Zdôraznil, že obchodný register a emigračný úrad nie sú vzájomne elektronicky prepojené a obchodný register tak automaticky nezaregistroval ekvivalent rodného čísla konateľa povinného, ale tento údaj zapísal iba na jeho žiadosť, pričom pri slovenských štátnych príslušníkoch to vykonáva automaticky. Pokiaľ súd argumentoval, že v čase vzniku obchodnej spoločnosti povinného dňa 06. 04. 2018 existovala zákonná povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku, doplnil, že k odvolaniu predchádzajúceho konateľa došlo dňa 13. 09. 2018 a od tohto momentu nemal tento konateľ s obchodnou spoločnosťou žiaden vzťah. Za zmätočné povinný označil úvahy súdu, že mohol splnomocniť inú osobu na prístup do elektronickej schránky, pretože toto nebolo možné, pretože elektronická schránka neexistovala, nebola aktívna a konateľ nemal osobnú schránku a jeho rodné číslo ešte nebolo evidované v obchodnom registri. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný nemal aktivovanú elektronickú schránku, o existencii a doručení platobného rozkazu nemal vedomosť a teda ani nemohol potvrdiť jeho doručenie formou elektronickej doručenky. O existencii elektronickej doručenky má povinný vážnu pochybnosť, nakoľko žiaden z jemu doručených dokumentov (predovšetkým upovedomenie o začatí exekúcie ako aj uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie) sa na ňu konkrétne neodvolávajú. Na základe uvedených skutočností má povinný za to, že k účinnému doručeniu exekučného titulu nikdy nedošlo. V tejto súvislosti zdôraznil, že pokiaľ nemal aktívnu elektronickú schránku, bolo povinnosťou súdu doručiť mu exekučný titul v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku, ktorú povinnosť si tento súd nesplnil. Okresný súd Banská Bystrica preto nemohol vyznačiť na platobnom rozkaze jeho právoplatnosť a vykonateľnosť a na podklade takéhoto exekučného titulu ani nemôže byť vedené exekučné konanie. Doplnil, že oprávnený mal vedomosť o tom, že povinný je právnickou osobou s majoritnou zahraničnou účasťou s jazykovou bariérou a bariérou v oblasti orientácie v právnom poriadku, túto situáciu zneužil a bez toho, aby o sporných faktúrach s povinným komunikoval, podal návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom ale povinný mal záujem riešiť všetky vzájomné práva a záväzky predovšetkým mimosúdne. Preto bolo konanie oprávneného predčasné, neetické a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Keďže sa vyšší súdny úradník s týmito skutočnosťami v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, povinný považuje jeho rozhodnutie za zmätočné a nedostatočne zdôvodnené, porušujúce právo povinného na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru a SR, keď bolo povinnosťou súdneho úradníka najmä zohľadniť osobitné skutkové okolnosti daného prípadu spočívajúce v tom, že konateľ povinného nie je občanom Slovenskej republiky, čo spôsobilo bariéry v prístupe povinného k elektronickým službám.

7. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného zo dňa 06. 05. 2020 žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho vyjadrenia si povinny´ neuvedomuje fakt, zˇe medzi aktiva´ciou elektronickej schra ´nky a mozˇnosťou pri´stupu do nej existuje za´sadny´ rozdiel a tieto dve skutocˇnosti nemozˇno navza ´jom zamienˇať. Rovnako nie je mozˇne´ podmienˇovať aktiva´ciu elektronickej schra´nky pra´vnickej osoby mozˇnosťou pri´stupu sˇtatuta´ra pra´vnickej osoby do jej elektronickej schra´nky. Uvedene´ plati´ bez ohľadu na to, cˇi sˇtatuta´rom pra´vnickej osoby je obcˇan SR alebo cudzinec. Aktiva´ciou elektronickej schra´nky v zmysle ust. § 13 ods. 1 pi´sm. a) za´kona o e-Governmente, je: „ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok“. Za´rovenˇ, podľa ods. 2 citovane´ho ustanovenia: „Úkon v procese aktivácie podľa odseku 1 písm. a) vykoná správca modulu elektronických schránok súčasne

so zriadením elektronickej schránky.“ Elektronicku´ schra´nku zriadi, v su´lade s ust. § 12 ods. 4 pi ´sm. a) za´kona o e-Governmente, spra´vca modulu elektronicky´ch schra´nok „bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, ak ide o ich elektronickú schránku“. Z predmetny´ch za´konny´ch ustanoveni´ jednoznacˇne vyply´va, zˇe na rozdiel od tvrdeni´ povinne´ho, pre aktiva´ciu elektronickej schra´nky slovenskej pra´vnickej osoby, ktorou povinny´ je, nie je potrebne´ zo strany cˇi uzˇ pra´vnickej osoby samotnej, alebo jej sˇtatuta ´ra (a to bez ohľadu na jeho sˇta´tnu pri´slusˇnosť) uskutocˇnenie ake´hokoľvek u´konu. Aktiva´ciu elektronickej schra´nky totizˇto vykona´, su´cˇasne s jej zriadeni´m, spra´vca modulu elektronicky´ch schra´nok. Pokiaľ ma´ povinny´ dojem, zˇe jeho elektronicka´ schra´nka bola aktivovana´ azˇ dnˇa 27.11.2019, a to len vďaka proaktivite p. Arnolda Benjamina Weissa, tak sa my´li. Toho dnˇa bol nanajvy´sˇ technicky umozˇneny´ pri´stup konateľa povinne´ho do uzˇ da´vno predty´m aktivovanej elektronickej schra´nky. K tvrdeniu povinného, že v su´vislosti s potrebou vykonania dodatocˇny´ch u ´konov štatutára povinného pre umozˇnenie pri´stupu do elektronickej schra´nky tieto presahuju´ bezˇne´ povinnosti obcˇanov SR, a zˇe diskriminuju´ cudzi´ch sˇta´tnych pri´slusˇni´kov, a v konecˇnom do^sledku aj samotne´ho povinne´ho, podotkol, zˇe aj slovensky´ sˇta´tny obcˇan vykona´vaju´ci funkciu sˇtatuta´ra alebo cˇlena sˇtatuta´rneho orga´nu slovenskej pra´vnickej osoby musi´, v pri´pade, zˇe ni´m nedisponuje (ak je napr. drzˇiteľom obcˇianskeho preukazu vydane´ho pred decembrom 2013, tzn. bez cˇipu), pozˇiadať o vydanie obcˇianskeho preukazu s cˇipom. Ake´koľvek dohady o diskrimina´cii cudzi´ch sˇta ´tnych pri´slusˇni´kov povinný označil za u´cˇelove´, vo vzťahu k rozhodovaniu o pri´padnom zastaveni ´ exeku´cie bezpredmetne´ a prameniace v nezodpovednom pri´stupe povinne´ho k ota´zke pouzˇi ´vania elektronickej schra´nky, na riesˇenie ktorej mal povinny´ v cˇase od svojho vzniku do dorucˇenia platobne´ho rozkazu dostatok času. Poukázal aj na skutočnosť, že povinný sa nepoku´sil vyuzˇiť za ´konom o e-Governmente zavedeny´ insˇtitu´t neu´cˇinnosti elektronicke´ho dorucˇenia (ust. § 33). Na jeho za´klade mohol su´d na na´vrh povinne´ho, esˇte pred zacˇati´m exekucˇne´ho konania rozhodnu ´ť, zˇe elektronicke´ dorucˇenie platobne´ho rozkazu je neu´cˇinne´ (za predpokladu, zˇe by povinny´ doka´zal preuka´zať jednu z hypote´z definovany´ch v ust. § 33 ods. 1 pi´sm. a) alebo b) za´kona o e-Governmente). Povinny´ vsˇak tento postup nevyuzˇil (a vzhľadom na jeho ohranicˇenie 15 dnˇovou lehotou ani nemo^zˇe vyuzˇiť), cˇím je dana´ neodstra´niteľna´ pra´vna preka´zˇka bra´niaca tomu, aby dorucˇenie platobne´ho rozkazu mohlo byť povazˇovane´ za neu´cˇinne´. Rovnako mylny´ je podľa oprávneného aj u´sudok povinne´ho o porusˇeni´ jeho pra´va na spravodlivy´ proces, a to okrem ine´ho (su´dom spomi´nana´ za´sada ignorantia iuris non excusat) aj z do^vodu potreby uplatnˇovania za´sady vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle ktorej pra´va patria len bdely´m (pozorny´m, ostrazˇity´m, opatrny ´m, starostlivy´m), teda ty´m, ktori´ sa akti´vne zauji´maju´ o ochranu a vy´kon svojich pra´v a ktori´ svoje procesne´ opra´vnenia uplatnˇuju´ vcˇas a s dostatocˇnou starostlivosťou a predvi´davosťou. V slobodnej spolocˇnosti je totizˇ predovsˇetky´m vecou nositeľov pra´v, aby svoje pra´va bra´nili a starali sa o ne, inak ich podceneni´m, cˇi zanedbani´m mo^zˇu stra´cať svoje pra´va majetkove´, osobne´, satisfakcˇne´ a pod. To plati´ obdobne aj o vyuzˇi´vani´ za´konny´ch procesny´ch ustanoveni´ (uznesenie Najvysˇsˇieho su´du SR z 8. 11. 2011, sp. zn. ).

8. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

15. Povinný sa v exekučnom konaní bránil proti exekúcii predovšetkým tvrdením, že exekučný titul mu nebol nikdy účinne doručený, keďže v čase jeho doručovania nemal aktívnu elektronickú schránku a preto vyjadril aj pochybnosti o správnosti údajov vyznačených na potvrdení o právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu Okresným súdom Banská Bystrica.

16. V exekučnom konaní má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia sa začala, aj keď nie je splnený jej materiálny predpoklad, t. j. neexistuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré jej vykonanie pripúšťa. Sťažnostný súd preto k dôvodom podanej sťažnosti na úvod konštatuje, že je nutné prisvedčiť názoru povinného, že všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd pri posúdení jeho vykonateľnosti vychádza z potvrdenia o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorým exekučný titul opatrí súd, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa ( Exekučného poriadku). Prvostupňový súd pri tom vychádza z údajov vyznačených na doručenke k exekučnému titulu, ktorá je verejnou listinou ( ). Konštatované potvrdenie o vykonateľnosti exekučného titulu nemá povahu rozhodnutia, ktorým by bol exekučný súd viazaný. Preto si exekučný súd môže sám posúdiť otázku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a vykonať potrebné šetrenia v prípade, ak vyvstanú pochybnosti o správnom vyznačení údajov na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti viažucej sa k predloženému exekučnému titulu. Ak exekučný súd zistí, že predložený exekučný titul nie je vykonateľný, exekúciu musí zastaviť. Bolo teda povinnosťou exekučného súdu dôsledne sa zaoberať obranou povinného, že exekučný titul mu nebol účinne doručený, keďže prípadné preukázanie týchto skutočností by nutne muselo viesť k zastaveniu exekúcie (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07. 08. 2018, nález Ústavního soudu ČR sp. zn. , zo dňa 27. 6. 2013).

17. Za týmto účelom sa aj sťažnostný súd oboznámil so spisovým materiálom Okresného súdu Banská Bystrica vedeným týmto súdom v elektronickej podobe pod sp. zn. .

18. Z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. augusta 2019 súd zistil, že ním Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobcu: AGRO - JUnior, s.r.o., IČO: 36203513 044 45 Košický Klečenov 117 (v exekučnom konaní vystupujúceho v procesnej pozícii oprávneného), zast.: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., IČO: 50560611 Rázusova 1 040 01 Košice-Juh, proti žalovanému: YNGH s.r.o., IČO: 51449854 Idanská 775/27 040 11 Košice- Západ (v exekučnom konaní vystupujúceho v procesnej pozícii povinného), o zaplatenie 8 448 Eur

s príslušenstvom, rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 8 448,00 €, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 8 448,00 € od 29.10.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 16 896,00 € od 26.9.2018 do 28.10.2018, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 € a náhradu trov konania vo výške 885,98 €.

19. Z elektronickej doručenky k platobnému rozkazu súd zistil, že dňa 08.09.2019 o 00:23 bola správa obsahujúca platobný rozkaz (spolu s prílohami) úspešne doručená žalovanému (povinnému) uplynutím úložnej lehoty.

20. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.

21. Podľa Zákona o upomínacom konaní, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov).

22. Podľa § 9 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní, ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.

23. Podľa Zákona o upomínacom konaní, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia a sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.

24. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

25. Podľa , elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

26. Podľa elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.

27. Podľa elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa .

28. Podľa , , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

29. Podľa , elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

30. Podľa , ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije, ak a) medzi okamihom odoslania elektronickej úradnej správy a okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty bola elektronická schránka deaktivovaná, b) orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia.

31. Podľa , ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.

32. Podľa , návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.

33. Súd citované zákonné ustanovenia a Zákona o upomínacom konaní vykladá tak, že súd doručuje žalovanému platobný rozkaz spolu s prílohami prednostne ako elektronický úradný dokument určený do vlastných rúk v prípade, ak má strana zriadenú aktívnu elektronickú schránku. Len v prípade, ak nemá zriadenú aktívnu elektronickú schránku, súd mu doručuje platobný rozkaz na adresu určenú žalobcom. Z ust. vyplýva, že elektronická úradná správa určená do vlastných rúk sa považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Potom aj v prípade, ak sa adresát do svojej aktivovanej schránky neprihlási vôbec, umožní, aby mu aj takéto správy boli doručené s použitím fikcie doručenia, okrem prípadu, ak je postihnutý dôvodmi, ktoré mu objektívne neumožnia prevzatie správy ( Zákona o e- Governmente).

34. Na podklade elektronickej doručenky k exekučnému titulu sťažnostný súd považoval za zistené, že povinný mal v čase doručovania exekučného titulu aktivovanú elektronickú schránku, v opačnom prípade by mu správa obsahujúca exekučný titul nemohla byť doručená a upomínaciemu súdu by o tom prišlo oznámenie. Z výsledkov doručovania tohto dokumentu však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by povinný nemal elektronickú schránku aktivovanú a ani povinný túto skutočnosť súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom práve na jeho pleciach spočíva okrem bremena tvrdenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie aj povinnosť tvrdené skutočnosti preukázať. Neušlo pozornosti súdu, že povinný v konaní spochybnil existenciu doručenky k exekučnému titulu, avšak neuviedol, že by mu platobný rozkaz do jeho elektronickej schránky nikdy doručený nebol. Záveru súdu o aktivácii el. schránky povinného nasvedčuje aj skutočnosť, že podľa , aktiváciou je, ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia úkon v procese aktivácie podľa odseku 1 písm. a) vykoná správca modulu elektronických schránok súčasne so zriadením elektronickej schránky. V zmysle elektronickú schránku zriadi správca modulu elektronických schránok bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, ak ide o ich elektronickú schránku. Elektronická schránka bola povinnému aktivovaná automaticky po jeho vzniku, aj keď sa do nej neprihlásil. Je nutné prisvedčiť názoru oprávneného, že povinný si pravdepodobne zamieňa pojmy aktivácia elektronickej schránky a prístup do elektronickej schránky.

Tento záver súdu umocňuje aj skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že nemal vedomosť o existencii el. schránky, do ktorej mu bol doručovaný exekučný titul a preto mu nebolo umožnené podať odpor. Doplnil, že prístup do nej získal až dňom 27. 11. 2019. Až v podanej sťažnosti povinný tvrdil, že k 27. 11. 2019 vlastne došlo k aktivácii el. schránky. Ako bolo uvedené vyššie, toto jeho tvrdenie vyvrátili výsledky šetrenia exekučného súdu k účinnosti doručenia exekučného titulu a cit. zákonná úprava , pričom povinný na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkazný prostriedok.

35. Pokiaľ povinný v konaní tvrdil, že jeho štatutárny orgán ako príslušník iného štátu pre zákonné prekážky, jazykovú bariéru a neznalosť právnych predpisov neskoro získal prístup k elektronickej schránke a s platobným rozkazom sa tak nemohol včas oboznámiť a podať voči nemu odpor, súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podľa údajov zapísaných o povinnom v obchodnom registri funkcia konateľa povinného vznikla Arnoldovi Benjaminovi Weissovi dňa 30.08.2018, pričom platobný rozkaz bol odoslaný do elektronickej schránky povinného dňa 23.08.2019, teda takmer rok od vzniku jeho funkcie. Súd preto nemohol akceptovať argumentáciu povinného, že v dôsledku diskriminačnej legislatívy sa nemohol prihlásiť do elektronickej schránky včas z dôvodu, že jeho štatutárny orgán je cudzí štátny príslušník. Je zrejmé, že ak je štatutárny zástupca právnickej osoby zahraničná osoba, táto nemá možnosť pristupovať do elektronickej schránky prostredníctvom občianskeho preukazu s čipom, keďže jeho vydanie je viazané na občianstvo Slovenskej republiky. Na prístup do elektronickej schránky právnickej osoby však môže udeliť oprávnenie inej fyzickej osobe. Podľa § 13 ods. 7 zák. o e-governmente žiadosť o udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou právnickej osoby sa zasiela aj listinne s úradne osvedčeným podpisom majiteľa elektronickej schránky právnickej osoby, pričom prístup a disponovanie s elektronickou schránkou v rozsahu udeleného oprávnenia podľa prvej vety zabezpečí správca modulu elektronických schránok, ak je vykonané dokumentom v listinnej podobe, do desiatich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Súd preto nemohol súhlasiť s názorom povinného, že bez prístupu k svojej el. schránke takéto oprávnenie udeliť nemohol. Povinný sa mohol prípadne prihlásiť do schránky prostredníctvom dokladu o pobyte s elektronickým čipom ( o pobyte cudzincov). Súčasťou dokladu je na požiadanie aj elektronický čip, ktorý vydáva príslušný policajný útvar SR. V prípade, že chce zahraničný štatutár, ktorý disponuje dokladom o pobyte, pristupovať do elektronickej schránky právnickej osoby, zašle (v listinnej podobe) Žiadosť o zriadenie elektronickej schránky fyzickej osoby, ktorá nie je štátnym občanom SR s úradne osvedčeným podpisom žiadateľa. Zároveň je potrebné, aby mal zahraničný štatutár uvedené rodné číslo v Registri právnických osôb. V prípade, že v Registri právnických osôb má zahraničný štatutár uvedený iba dátum narodenia, prístup do elektronickej schránky právnickej osoby nie je technicky možný a preto bolo potrebné, aby bolo rodné číslo v časti zapisovaných údajov o štatutárnom orgáne doplnené. Je zrejmé, že existuje niekoľko riešení prístupu do elektronickej schránky právnickej osoby v prípade, ak je jej konateľ cudzí štátny príslušník, pričom povinný resp. jeho konateľ mal dostatočný časový priestor, aby niektorý z nich využil. Pokiaľ išlo o zdĺhavejší proces a povinný mal vedomosť o tom, že jeho prihlásenie do elektronickej schránky sa viaže na splnenie vyššie konštatovaných zákonných podmienok, mal a mohol prípadne udeliť oprávnenie na prístup do elektronickej schránky inej fyzickej osobe. Súd ďalej dopĺňa svoj výklad o konštatovanie, že z tvrdení povinného nevyplýva, že by mu v uskutočnení potrebných úkonov za účelom získania prístupu do el. schránky bránili určité objektívne skutočnosti. V návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanej sťažnosti v podstate argumentoval tým, že o elektronickej schránke (resp. o súvisiacich právnych predpisoch) nemal vedomosť. Pokiaľ potom povinný nezískal prístup do svojej elektronickej schránky včas v dôsledku neznalosti zákona, tieto následky je potrebné pričítať len povinnému v zmysle zásady neznalosť zákona (práva) neospravedlňuje (Ignorantia legis (iuris) neminem excusat). Ide o všeobecne platnú zásadu, ktorá znamená, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach nevedel. Súd v tejto súvislosti zároveň dodáva, že podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. V zmysle 135a ods. 1 , konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Pokiaľ potom mal konateľ povinného vedomosť o tom, že nemá dostatočné vedomosti a znalosti o právnych predpisoch, bolo jeho povinnosťou delegovať svoje povinnosti na odborne spôsobilú osobu. Rovnaké závery je potrebné vzťahovať aj na jeho tvrdenia o jazykovej bariére, pokiaľ štatutárny orgán povinného neovláda štátny

jazyk, je povinný si za týmto účelom zabezpečiť tlmočníka resp. prekladateľa. Pokiaľ tak neučinil, následky tohto konania je potrebné pričítať vždy len povinnému. Súd musel prisvedčiť aj názoru oprávneného, že na posudzovaný prípad je potrebné aplikovať aj zásadu vigilantibus iura scripta sunt podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Tejto zásade nezodpovedá postup povinného, ktorý si nezabezpečil prístup do svojej vlastnej elektronickej schránky viac ako rok od svojho vzniku.

36. Odkazujúc na svoje predchádzajúci výklad aj sťažnostný súd dospel k záveru, že exekučný titul bol povinnému účinne doručený v súlade so zákonom. Údaje na doručenke k exekučnému titulu, ktorá je v zmysle verejnou listinou, exekučný súd považuje za pravdivé, keďže v konaní nebol preukázaný opak, keď sa sťažnostný súd nestotožnil s právnym názorom povinného, že platobný rozkaz mu nebol účinne doručený a ani žiadne iné skutkové zistenia dôkaz o opaku pri údajoch vyznačených na elektronickej doručenke nepriniesli. Súd vzhľadom na zistené skutočnosti nemal pochybnosti o tom, že v čase doručovania exekučného titulu mal povinný aktivovanú elektronickú schránku. Preto ak do jeho aktivovanej elektronickej schránky bola doručená elektronická úradná správa určená do vlastných rúk, bolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa . Fikcia doručenia je v danom prípade obdobou odopretia písomnosti určenej do vlastných rúk adresátom pri doručovaní súdnych písomností cestou poštového doručovateľa a je zosúladením týchto dvoch typov doručovania. Opačný výklad by mohol viesť k obštrukciám pri doručovaní týchto typov zásielok, kedy by stačilo majiteľom týchto schránok sa na svoj účet neprihlásiť s odôvodnením, že o existencii tejto schránky nemali vedomosť, a zmariť tak tento spôsob doručovania zásielok, pričom ust. Zákona o upomínacom konaní súdu priamo ukladá povinnosť doručovať žalovanému platobný rozkaz ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu prednostne do elektronickej schránky.

37. Z obsahu spisového materiálu ďalej ani nevyplýva skutočnosť, že by povinný v základnom konaní žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu a rovnako ani skutočnosť, že by v danom prípade využil postup podľa a žiadal upomínací súd v zákonnej lehote o vyslovenie neúčinnosti doručenia exekučného titulu. Nedostatok svojej procesnej aktivity sa povinný snaží nahradiť v konaní vykonávacom, čo je však z hľadiska jeho účelu neprípustné.

38. Z uvedených dôvodov preto sťažnostný súd námietku povinného o neúčinnom doručení exekučného titulu nemohol posúdiť ako dôvodnú.

39. Žiadnu relevanciu súd nemohol pripísať ani tvrdeniam povinného, že oprávnený mal vedomosť o tom, že povinný je právnickou osobou s majoritnou zahraničnou účasťou s jazykovou bariérou a bariérou v oblasti orientácie v právnom poriadku, túto situáciu zneužil a bez toho, aby o sporných faktúrach s povinným komunikoval, podal návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom ale povinný mal záujem riešiť všetky vzájomné práva a záväzky predovšetkým mimosúdne a preto bolo konanie oprávneného predčasné, neetické a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Výkon oprávnení vyplývajúcich z predpisov procesného práva nemožno považovať za v rozpore s poctivým obchodným stykom, či dobrými mravmi, čo sú právne kategórie hmotného práva, nie práva procesného. Domáhať sa ochrany svojich práv podaním žaloby o zaplatenie na príslušný súd preto nie je možné považovať za v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Ďalej je potrebné doplniť, že ak je súčasťou súdneho rozhodnutia uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté určené plnenie riadne a včas, teda vo výške a v lehote určenej v tomto rozhodnutí. Pokiaľ si potom povinný svoju povinnosť na podklade predloženého exekučného titulu voči oprávnenému nesplnil, oprávnený má zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu exekučného titulu, pričom aj toto jeho následné konanie je nutné považovať za výkon jeho garantovaného práva na súdnu ochranu, a nie za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.

40. Sťažnostný súd ďalej považuje za potrebné pripomenúť, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu

o prípustnosť exekúcie. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a v tomto smere nepôsobí ako opravná inštancia. Preto pre exekučné konanie nemali žiadny význam ani tvrdenia povinného, že doposiaľ nemá vedomosť o tom, ktoré faktúry oprávneného zostali neuhradené, resp. ktorých faktúr sa výkon rozhodnutia týka, na akékoľvek naznačené pochybnosti povinného týkajúce sa existencie či výšky svojho záväzku voči oprávnenému sú pre exekučný súd bez právneho významu, ich relevancia sa skončila nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu.

41. Ani nespokojnosť povinného s postupom oprávneného pri riešení ich vzájomných sporov, s exekučným titulom, či jeho následným núteným výkonom, preto nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na zastavenie exekúcie.

42. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné pre vysvetlenie dôvodov prijatého rozhodnutia. Sťažnostný súd preto nemohol súhlasiť s tvrdením povinného, že vyšší súdny úradník sa v preskúmavanom rozhodnutí podrobne nezaoberal otázkou, že konateľ povinného je cudzí štátny príslušník, keďže táto skutočnosť na posúdenie existencie dôvodu na zastavenie exekúcie nemohla mať žiaden vplyv. Konanie štatutárneho orgánu je vždy konaním spoločnosti, konateľ, ako štatutárny orgán spoločnosti koná v mene spoločnosti, ide o prejav vôle spoločnosti a teda o bezprostredné konanie spoločnosti samotnej. Povinný si takúto osobu sám zvolil, aby konala v jeho mene. Neexistuje preto žiadny zákonný dôvod na to, aby súd pripísal konaniu povinného iné následky, než v prípade ostatných právnických osôb len z dôvodu, že jeho konateľ je cudzí štátny príslušník.

43. Na základe zistených skutočností a výkladu súvisiacich právnych noriem súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Z uvedených dôvodov súd podanú sťažnosť podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (, Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu (exekučného ako aj spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. ), ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania (-13 zo dňa 3. marca 2020, ).

44. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

45. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

46. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

48. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie

exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

49. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnému neuplatnil. ani výslovne neriešia situáciu, ak účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavil záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 v spojení s aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je prísne ovládané dispozičným princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, v akom to oprávnený nenavrhne a poverenie na vykonanie exekúcie resp. dodatok k nemu vydá len za účelom vymoženia oprávneným požadovaného nároku. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).