Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-15-2019.pdf
PDF · 89.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: Z. M., N.. XX.X.XXXX, A. K. W. XXX, o zaplatenie 2.597,99 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17Csp/464/2017-57 zo dňa 22. mája 2018
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v spojení s výrokom o náhrade trov konania.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.753,81 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.749,87 eur od 08.09.2017 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalobu ohľadom zmluvného úroku a v prevyšujúcom rozsahu aj ohľadom úroku z omeškania zamietol (II. výrok). Žalobcovi priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100% (III. výrok).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 2.749,87 eur, ktorá suma pozostáva z istiny úveru vo výške 2.597,99 eur, sumy 151,88 eur dlžných neuhradených úrokov do dňa 28.08.2017 t.j. zosplatnenia úveru, sankčných poplatkov (úroku z omeškania) v sume 1,30 eur a poplatku za poistenie 2,64 eur. Zároveň sa domáhal zaplatenia 17,9% ročného zmluvného úroku z dlžnej istiny 2.597,99 eur od 29.08.2017 do zaplatenia, 5% úroku z omeškania z dlžnej sumy istiny 2.597,99 eur a dlžných úrokov 151,88 eur od 29.08.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca nárok uplatnil titulom zmluvy o úvere č. XXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur. Z dôvodu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru, rozhodol o zosplatnení úveru dňa 28.08.2017.
3. Súd prvej inštancie právne posúdil zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere ako vzťah spotrebiteľský, podliehajúci úprave Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že žalovaný ako účastník zmluvy o úvere nebol podnikateľom, a preto napriek skutočnosti, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, na právny vzťah ktorého účastníkom je spotrebiteľ - žalovaná, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
4. Citoval § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 658 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uviedol, že v prejednávanej veci zo zmluvy o úvere vyplýva, že strany sa dohodli na type a výške úrokovej sadzby ako „fixnej do splatnosti“ vo výške 17,9%
p.a. Konečná splatnosť bola dohodnutá do 25.07.2024. Za nesporné považoval to, že predčasným zosplatnením úveru sa konečná splatnosť z dátumu 25.07.2024 zmenila na dátum 28.08.2017 z čoho vyplýva, že dohodnuté úroky 17,9% ročne patria žalobcovi iba do zosplatnenia, t.j. do 28.08.2017. Počnúc dňom 29.07.2017 žalobcovi zmluvný úrok nepatrí a to aj s ohľadom na skutočnosť, že z obsahu zmluvy je zrejmé, že zmluvný úrok z dlžnej istiny „až do zosplatnenia“ nebol stranami dohodnutý. Uvedené preukazuje nárok žalobcu na zmluvný úrok iba za obdobie do splatnosti istiny ako celku. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal žalobcovi dlžnú istinu 2.597,99 eur, dlžný úrok 151,88 eur, úrok z omeškania k 28.08.2017 v sume 1,30 eur ako aj dlh na poistnom 2,64 eur v celkovej sume 2.749,87 eur. Ohľadom zmluvného úroku za obdobie od 29.08.2017 až do zaplatenia súd žalobu zamietol.
5. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, mal za preukázané, že žalobca ohľadom počiatku omeškania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ako počiatok omeškania určovali deň 29.08.2017. Z výzvy žalobcu zo dňa 28.08.2017 mal za preukázané, že deň plnenia zročného dlhu bol určený na dátum 07.09.2017, z čoho vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania až dňom 08.09.2017, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania od dňa 08.09.2017 vo výške 5% ročne v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase od 01.02.2013. V ostatnej časti úrokov žalobu zamietol
6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že aj napriek čiastočnému zamietnutiu žaloby v časti príslušenstva, mal žalobca plný úspech v konaní, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
7. Proti rozsudku v rozsahu zamietnutia žaloby ohľadne zmluvného úroku 17% ročne z nezaplatenej istiny 2.597,99 eur od 08.09.2017 do zaplatenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S argumentmi súdu prvej inštancie, že žalobcovi neprináleží úrok po zosplatnení úroku sa nestotožnil a uplatnil odvolací súd podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
8. Odvolanie odôvodnil tým, že žalobca má nárok na zaplatenie zmluvného úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. V dôvodoch odvolania poukázal žalobca na to, že z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby peňažných prostriedkov. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil.
9. Žalobca v odvolaní odkázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax iných krajských súdov a to rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11C/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43C/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017 a ďalších. Odkázal aj na rozhodovaciu prax v Českej republike, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.06.2007 sp.zn. 33Obo/607/2005, ďalej rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/212/2014 z 21.8.2014. Tiež odkázal žalobca na skutočnosť, že navrhované znenie právnej úpravy § 53 ods. 9 OZ, kde sa na konci mala pripojiť veta „Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 OZ“ nebola legislatívne prijatá.
10. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu a žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania.
11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.06.2020 o 10,45 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 01.06.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
15. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie zmluvného úroku 17,9% ročne z nezaplatenej istiny 2.597,99 eur od 8.9.2017 do zaplatenia a súvisiaci výrok o trovách konania.
16. Prvoinštančný súd správne právne uzavrel, že právny vzťah zo zmluvy o úvere sa spravuje ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a keďže ide o vzťah spotrebiteľský, uplatňujú sa vo veci aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
17. Vo všeobecnosti platí, že zmluva o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského, zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorého podstatnými náležitosťami sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Obchodný zákonník neobsahuje výslovnú právnu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu jeho zosplatnenia, alebo mu úroky patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom.
18. Občiansky zákonník neupravuje inštitút zmluvy o úvere, obsahovo podobným inštitútom je inštitút zmluvy o pôžičke podľa § 657 a § 658 OZ, pri ktorom sa rovnako umožňuje pri peňažnej pôžičke možnosť dohodnúť úroky. Na rozdiel od zmluvy o úvere, kde sú úroky z úveru, ako dojednaná cena peňazí, podstatnou náležitosťou uzavretej zmluvy o úvere, pri zmluve o pôžičke ide iba o dispozitívne ustanovenie, ktoré umožňuje dohodnúť popri vrátení istiny z pôžičky aj úroky. Vzhľadom na dispozitívnosť právnej úpravy majú zmluvné strany neobmedzenú možnosť upraviť obsah ich záväzkového právneho vzťahu v rámci zmluvnej autonómie.
19. Odvolací súd právne uzatvára, že z ust. § 503 Obchodného zákonníka bez ďalšieho nie je možné uzavrieť, že úrok patrí len do splatnosti úveru, doba trvania povinnosti platiť úroky je upravená len určením jej začiatku (v ust. § 502 Obchodného zákonníka) a koniec doby je ponechaný na vôľu zmluvných strán. Pre dostatočné skutkové zistenie obsahu záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami je potrebné dôsledne vychádzať z textu zmluvy o úvere, ktoré predložil ako dôkaz žalobca. Navyše platenie dohodnutých úrokov z úveru nemusí byť upravené priamo v texte zmluvy, ale postačuje, ak je uvedené v obchodných podmienkach, na ktoré zmluva musí odkazovať, pričom zmluva musí byť podpísaná a všeobecné obchodné podmienky musia byť spotrebiteľovi pri podpise zmluvy známe alebo sú k návrhu zmluvy predložené a to v okamihu akceptácie zmluvy.
20. Z písomného textu zmluvy o úvere prvoinštančný súd správne vyvodil, že v uzavretej zmluve chýba výslovná dohoda o povinnosti zaplatiť zmluvný úrok až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie zo zmluvy správne vyvodil právny záver, že úroky patria v danom prípade žalobcovi iba do vyhlásenia predčasnej splatnosti a náležite sa s uvedenou skutočnosťou v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 26 a 27 aj vysporiadal (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie zmluvného úroku 17,9% ročne z nezaplatenej istiny 2.597,99 eur od 08.09.2017 do
zaplatenia v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny a to aj s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal, keďže žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).