Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/59/2019

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť, Mikušovská cesta 17, 984 01 Lučenec, IČO: 36 054 259, právne zastúpeného: JUDr. Róbert Gombala, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, Nám. SNP č. 23, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného sp.zn.: 06088/2019/ODDPRS, IČŽ : 62/2018 zo dňa 1. februára 2019 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja sp. zn. 06088/2019/ ODDPRS, IČŽ : 62/2018 zo dňa 1. februára 2019 a Rozhodnutie Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja sp. zn. 07898/2018/ODDPRS, IČZ: 62/2018 zo dňa 6. decembra 2018 z r u š u j e. Banskobystrický samosprávny kraj so sídlom v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý sprístupniť žalobcovi informácie požadované žiadosťou z 18. septembra 2018, a to: Všetky právne analýzy zmlúv vo verejnej doprave a stanoviská k zmluvám vo verejnej doprave, ktoré pre Banskobystrický samosprávny kraj spracovala AK Gruber s.r.o. na základe objednávky č. 5630/SL, ktorá bola zverejnená dňa 11. júla 2018 na stránke Banskobystrického samosprávneho kraja a na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb o odbornej činnosti zo dňa 14. septembra 2018. 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 2 -

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 19. septembra 2018 bola Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja ako povinnej osobe (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „povinná osoba“) v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „“ alebo „zákon o slobode informácií“) doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií (ďalej len „“) a to: Všetkých právnych analýz zmlúv vo verejnej doprave a stanovísk k zmluvám vo verejnej doprave, ktorú pre Banskobystrický samosprávny kraj spracovala AK Gruber s.r.o., a to na základe objednávky č. 5630/SL, ktorá objednávka bola zverejnená dňa 11. júla 2018 na stránke Banskobystrického samosprávneho kraja a na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb a odbornej činnosti zo dňa 14. septembra 2018“ (ďalej len „žiadaná informácia“ alebo „právna analýza“) Povinná osoba Rozhodnutím sp. zn.: 07898/2018/ODDPRS, IČŽ: 62/2018 s poukazom na a Žiadosti nevyhovela (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie povinnej osoby“). V odôvodnení rozhodnutia poukázala na zákona o slobode informácíí a (ďalej len „“) a uviedla, že právna analýza napĺňa kritériá obchodného tajomstva, ktorému je napriek ústavnému právu každého na informácie potrebné poskytnúť ochranu

za účelom zabezpečenia verejných záujmov a verejného poriadku s tým, že podmienka pre aplikáciu výnimky z ochrany obchodného tajomstva nebola naplnená, pretože žalobcom žiadané informácie sa netýkajú používania verejných prostriedkov, ani nakladania s verejným majetkom vyššieho územného celku, ani nakladania s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom alebo na základe zákona, ani nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Princíp prevažujúceho verejného záujmu na získaní žiadanej informácie nebol naplnený, nakoľko jej sprístupnením by mohol byť potenciálne ohrozený záujem verejnosti na plynulom poskytovaní služieb vo verejnej doprave a prevádzková činnosť verejných dopravcov. 2. Povinná osoba posúdila žalobcom žiadanú právnu analýzu ako obchodné tajomstvo, pretože:

- ide o skutočnosť obchodnej povahy, ktorá súvisí s činnosťou spoločnosti AK Gruber s.r.o. (ďalej len „zhotoviteľ právnej analýzy“) a tiež s činnosťou Banskobystrického samosprávneho kraja a nadväzuje na obchodné a partnerské vzťahy s poskytovateľmi verejnej dopravy v Banskobystrickom kraji,

- má potenciálnu nemateriálnu hodnotu, pretože obsahuje právne názory, právne odporúčania, výklady zákonov a nariadení, na základe ktorých povinná osoba vypracúva svoje ďalšie budúce strategické kroky, 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 3 -

- informácie obsiahnuté v právnej analýze nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, pretože ide o jedinečné informácie, napr. právne názory, myšlienky, výklady zákonov a nariadení a odporúčaní jej autora, ktoré majú tendenciu zásadne ovplyvniť činnosť Banskobystrického samosprávneho kraja ako aj prevádzkovanie verejnej dopravy v Banskobystrickom samosprávnom kraji,

- zhotoviteľ právnej analýzy výslovne prejavil vôľu informácie v nej obsiahnuté utajiť a to prostredníctvom Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorú uzatvoril s Banskobystrickým samosprávnym krajom a neposkytol ústny, ani písomný súhlas s jej sprístupnením tretím osobám, pričom povinnosť tajiť informácie obsiahnuté v právnej analýze vyplýva pre jej zhotoviteľa aj zo o advokácii,

- zhotoviteľ právnej analýzy a tiež Banskobystrický samosprávny kraj ochranu informácií v nej obsiahnutých zabezpečuje prostredníctvom zúženého okruhu osôb, ktoré sa s jej obsahom môžu oboznamovať. 3. Povinná osoba tiež uviedla, že účelom informácií obsiahnutých v právnej analýze je ochrana verejných záujmov, verejného poriadku a práv tretích osôb s tým, že informácie označené ako obchodné tajomstvo majú povinnosť chrániť nielen podniky ale aj všetky podnikateľské subjekty (napr. advokáti) a tiež subjekty nepodnikateľského typu a že právna analýza fyzicky tvorí jeden obsahovo ucelený prvok, ktorého jednotlivé časti, či závery nie je možné odčleniť od jej ostatných častí bez toho, aby vyčlenená časť dávala určený zmysel a bez rizika dezinterpretovania jej obsahu, a preto žalobcom žiadanú právnu analýzu nebolo možné sprístupniť ani v časti, resp. anonymizovanou formou. Rozhodnutie žalovaného 4. O podanom odvolaní žalobcu, v ktorom žalobca namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje konkrétnymi zákonnými ustanoveniami presne vymedzené zákonné dôvody odmietnutia sprístupnenia žiadanej informácie a že odôvodnenie neposkytnutia žiadanej informácie poukazom na § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože právna analýza jednak nie je obchodným tajomstvom Banskobystrického samosprávneho kraja, ani jej autora a ani dopravcov a jednak sa týka nakladania s majetkom vyššieho územného celku a používania verejných prostriedkov, rozhodol predseda Banskobystrického samosprávneho kraja ako odvolací orgán v zmysle (ďalej len „“) tak, že podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože nezistil nezákonnosť alebo nesprávnosť, ktorá by odôvodňovala jeho zrušenie alebo zmenu. 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania, citoval , , zákona o slobode informácií, a Správneho poriadku a uviedol, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z Správneho poriadku, pretože prvostupňový orgán uviedol vo výroku svojho rozhodnutia ustanovenie, na základe ktorého bol splnomocnený rozhodovať a tiež presne, jasne a určito uviedol, čo bolo predmetom konania a ako rozhodol. Konkrétne úvahy, právne konštrukcie, vykonané dôkazy a posúdenie skutkovej a právnej stránky veci, spolu s ustanoveniami právnych predpisov, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, uviedol prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia. 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 4 -

6. S poukazom na , sa žalovaný stotožnil so závermi povinnej osoby o tom, že žalobcom žiadaná právna analýza je obchodným tajomstvom, že priamo nesúvisí s nakladaním s verejnými prostriedkami, že nebol daný dôvod na aplikáciu výnimky z nesprístupnenia informácií, ktoré sú obchodným tajomstvom podľa zákona o slobode informácií a že skutočnosť, že právna analýza je obchodným tajomstvom, prevažuje nad právom žalobcu na informácie. 7. Žalovaný uviedol, že cieľom žiadanej právnej analýzy bolo posúdenie právneho stavu súvisiaceho s predĺžením dodatkov k zmluvám vo verejnej doprave, t. j. skutkového a právneho stavu platnosti zmluvných dojednaní odborne spôsobilou osobou. Prípadné sprístupnenie požadovaných informácií malo tendenciu vážne poškodiť budúce hospodárske záujmy Banskobystrického samosprávneho kraja ako aj záujmy a podnikanie tretích osôb, najmä verejných dopravcov. Tým v zhode s prvostupňovým orgánom verejnej správy odôvodnil neuplatnenie výnimky v zmysle cit. zákona z nesprístupnenia žiadanej informácie, ktorá je obchodným tajomstvom a uviedol, že riziko vážneho ohrozenia strategických a ekonomických záujmov povinnej osoby prevážilo nad právom verejnosti na informácie, t. j. nad právom konkrétnej osoby (žalobcu) na jej získanie, a to napriek tomu, že právna analýza bola získaná za verejné prostriedky. Žalovaný zdôraznil, že závery z právnej analýzy boli verejnosti aj žalobcovi poskytnuté prostredníctvom médií. Konkrétne informácie obsiahnuté v právnej analýze sa netýkali používania verejných financií, ani nakladania s verejným majetkom vyššieho územného celku, ani s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom alebo na základe zákona, ani nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Objednávka, zmluva uzavretá s autorom právnej analýzy, ako aj ním vystavená faktúra vo výške 1 000,- EUR za vypracovanie právnej analýzy bola povinnou osobou zverejnená na jej webovom sídle, keďže išlo o dokumenty, ktoré sa týkali nakladania s verejnými prostriedkami. Tiež uviedol, že oboznamovať sa s obsahom právnej analýzy, disponovať a manipulovať s ním je oprávnený len obmedzený okruh osôb povinnej osoby a jej zhotoviteľa. Žaloba 8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal ochrany svojich subjektívnych práv a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné pre nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie veci zrušil podľa a (ďalej len „“) a podľa SSP uložil povinnej osobe sprístupniť žalobcovi žiadané informácie. Uplatnil si právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 9. Rovnako ako v podanom odvolaní žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobcom žiadané informácie nie sú obchodným tajomstvom, a preto nebol daný dôvod na ich nesprístupnenie v zmysle zákona o slobode informácií. Argumentoval definíciou obchodného tajomstva (Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje) a jeho majiteľa (majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 5 -

ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania podľa ) podľa a v spojení s (podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu) a (podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť) a na ich základe tvrdil, že Banskobystrický samosprávny kraj nie je podnikateľom a v rámci verejnej dopravy neprevádzkuje podnik. Preto žiadaná právna analýza nemôže byť jeho obchodným tajomstvom, pretože neslúži podniku a nespĺňa ani ďalšie kritéria upravené v druhej vete a v . 10. Právna analýza nie je podľa žalobcu ani obchodným tajomstvom AK Gruber, s.r.o., hoci je podnikateľom, pretože sa nevzťahuje na podnik prevádzkovaný týmto subjektom pri výkone jej podnikania. AK Gruber, s.r.o. právnu analýzu len vytvorila pre Banskobystrický samosprávny kraj ako jej objednávateľa z verejne dostupných zdrojov (zmlúv a ich dodatkov a právnych predpisov) a za verejné prostriedky. Žalobca zdôraznil, že i keď je právna analýza dôverná vo vzťahu objednávateľa

(Banskobystrický samosprávny kraj) a zhotoviteľa (AK Gruber, s.r.o.) a prípadne obsahuje aj výsledky duševnej činnosti zhotoviteľa, nepodlieha ochrane ako obchodné tajomstvo AK Gruber, s.r.o. 11. Žalobca ďalej tvrdil, že právna analýza nie je ani obchodným tajomstvom dopravcov (Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť, Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť) zabezpečujúcich zmluvne dojednanú verejnú dopravu v Banskobystrickom samosprávnom kraji, pokiaľ aj obsahuje údaje týkajúce sa práv a oprávnených záujmov dopravcov, pretože nespĺňa žiadny zo znakov obchodného tajomstva v zmysle prvá veta . Neobsahuje ani skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s ich podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu a nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné. Právna analýza bola vypracovaná bez vôle dopravcov, ktorí jej obsah nepoznajú a nezabezpečili, ani nezabezpečujú utajenie žiadnych údajov, ktoré obsahuje. 12. V nadväznosti na uvedené označil žalobca za nesprávne tvrdenie žalovaného, že zverejnenie objednávky na vypracovanie právnej analýzy a zmluvy uzavretej medzi advokátskou kanceláriou AK Gruber, s.r.o. a povinnou osobou na jej vyhotovenie bolo dostačujúce, pretože len tieto dokumenty sa týkali nakladania s verejnými prostriedkami. 13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca zdôraznil, že žalovaný, ani povinná osoba nemali možnosť nesprístupniť žiadané informácie, aj ak ich hodnotili ako obchodné tajomstvo, pretože sa týkajú nakladania s majetkom vyššieho územného celku, používania verejných prostriedkov a tiež boli získané za verejné prostriedky. V súlade s zákona o slobode informácií mal žalovaný (povinná osoba) rozhodnúť o sprístupnení 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 6 -

žiadaných informácií. Pokiaľ ich nesprístupnil, konal v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o slobode informácií, a teda nezákonne. 14. K argumentácii žalovaného, ktorou odôvodnil neaplikovanie § 10 ods. 2 zákona o slobode informácií tým, že ochrana záujmov povinnej osoby prevažuje nad právom verejnosti na informácie, žalobca uviedol, že sprístupnenie právnych analýz, ktorých záver je verejne dostupný, nie je spôsobilé vyvolať ohrozenie strategických a ekonomických záujmov povinnej osoby a že žalobcom uplatnený výklad ochrany povinnej osoby pred sprístupňovaním informácií nie je v súlade s účelom zákona o slobode informácií, a preto označil argumentáciu žalovaného za nesprávnu. 15. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj povinnej osoby) pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov žalobca odôvodnil poukazom na § 47 ods. 1 Správneho poriadku a tvrdením, že žalovaný sa napriek podrobnej argumentácii žalobcu nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou, že právna analýza nie je obchodným tajomstvom. Okrem všeobecného konštatovania žalovaného, že sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, neobsahuje rozhodnutie žalovaného akékoľvek ďalšie vecné dôvody pre prevzatie právneho názoru povinnej osoby, a to napriek skôr vydanému zrušujúcemu rozhodnutiu žalovaného, ktorým povinnej osobe uložil povinnosť zaoberať sa argumentáciou žalovaného v súvislosti s namietaným posúdením právnej analýzy ako obchodného tajomstva. 16. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj pre jeho nezrozumiteľnosť, pretože žalovaný nereagoval na namietanú zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia, ktorá podľa žalobcu spočívala v tom, že prvostupňové rozhodnutie vo výroku neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, ktorým by vymedzoval zákonné dôvody odmietnutia sprístupnenia žiadanej informácie. Žalobca tvrdil, že výroková časť rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia neobsahuje presne vymedzené zákonné dôvody odmietnutia sprístupnenia informácií, a preto žalobca označil rozhodnutie žalovaného za nezrozumiteľné. 17. Obsahom podanej správnej žaloby bola s poukazom na aj žiadosť žalobcu, aby správny súd vyzval žalovaného na uvedenie dôvodov, pre ktoré nie je možné žiadanú informáciu sprístupniť a v prípade nepreukázania existencie takých dôvodov navrhol, aby správny súd uložil povinnej osobe sprístupniť žiadané informácie. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol podľa a priznal žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalobcom napadnuté rozhodnutie považoval za správne, vydané na základe správneho právneho posúdenia veci a dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené s tým, že zákonný bol aj procesný postup, ktorý jeho 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 7 -

vydaniu predchádzal. Zotrval na názore, že právna analýza je obchodným tajomstvom, pretože v kontexte jej širšieho obsahu obsahuje vysoko citlivé informácie o strategických zámeroch žalovaného

v prípadných súdnych sporoch so žalobcom. Tvrdil, že zámer žalobcu získať žiadanú informáciu je špekulatívny, s cieľom jej využitia vo vzniknutých súdnych sporoch so m. Žalobca vyvíja aktivitu na dosiahnutie zmluvného obmedzenia žalovaného v oblasti poskytovania verejných dopravných služieb. Sprístupnením žiadanej informácie by bola narušená rovnosť strán v prebiehajúcich súdnych sporoch so žalobcom i v obchodných rokovaniach, pretože žalobca by mal prístup k obsahu právnej argumentácie žalovaného, k vypracovaniu ktorej boli použité analytické postupy obsahujúce obchodné tajomstvo je spracovateľa. AK Gruber, s.r.o. pritom neudelila súhlas na ich sprístupnenie tretím osobám. Žalovaný zopakoval, že v čase vydania rozhodnutí o nesprístupnení žiadanej informácie prevažoval a stále prevažuje hospodársky, strategický a finančný záujem povinnej osoby a žalovaného nad verejným záujmom. Žiadal, aby správny súd pri rozhodovaní zobral do úvahy a c ), a najmä zákona o slobode informácií (pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úloh na základe osobitného zákona, podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami), ktoré žiadal aplikovať na základe analógie legis. Zároveň vyjadril názor, že právne riešenie vzniknutej situácie s ohľadom na argumenty účastníkov je nevyhnutné odvodiť aj z analógie legis tak, aby sa žalovaný ako subjekt verejnej správy, ktorý nakladá s veľkým objemom verejných financií a jeho rozhodnutia majú vplyv na veľký počet obyvateľov, mohol efektívne brániť voči žalobcovi a neutrpel škodu v oblasti vynakladania verejných financií. Replika žalobcu 19. Žalobca poukázal na to, že vyjadrením k žalobe žalovaný neprípustne „dotvára“ dôvody, pre ktoré žalobcovi nesprístupnil žiadanú informáciu poukazom na okolnosti, ktoré povinnosť sprístupnenia žiadanej informácie neovplyvňujú. Zdôraznil, že nikdy neskrýval svoj zámer poznať obsah právnej analýzy, ktorej závery mali vplyv na širokú verejnosť v súvislosti so zabezpečovaním prímestskej dopravy v Banskobystrickom samosprávnom kraji, na okolnosti ktorého v podrobnostiach poukázal. Argumentácia žalovaného poukazom na narušenie rovnosti strán v súdnych sporoch podľa žalobcu neobstojí, pretože aktuálne prebieha (v štádiu dovolacieho konania) jediné súdne konanie medzi žalobcom a m ohľadom nariadenia neodkladného opatrenia na zabezpečenie plnenia zmluvných dojednaní. Prípadné budúce súdne spory nie sú relevantným dôvodom na nesprístupnenie žiadanej informácie. Žalobca zdôraznil, že verejným orgánom je dovolená činnosť len na základe zákona a v jeho medziach, a preto sa žalovaný nemôže domáhať ochrany pred zverejnením jemu prístupných informácií použitím analógie legis a analógie iuris. Zotrval na podanej správnej žalobe. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , vydané podľa jeho názoru za totožnej skutkovej situácie. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 8 -

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca aj žalovaný zotrvali na pojednávaní pred správnym súdom na svojich stanoviskách a ich dôvodoch. 21. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, 23. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 24. Podľa (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

25. Podľa § 1 zákona o slobode informácií tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 26. Podľa § 2 ods. l zákona o slobode informácií 1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 27. Podľa § 3 ods. l, 3 zákona o slobode informácií (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 28. Podľa § 10 ods. l, 2 písm. c) zákona o slobode informácií (1) Informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. (2) Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie c) ktorá sa získala za verejné prostriedky, 7a) alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 9 -

majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie 29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o slobode informácií (1) Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená, (2) Ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, 7a) alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. 30. Podľa § 22 ods. l zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 31. Podľa § 3 ods. l Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 32. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 34. Podľa § 193 SS pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. 35. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý žiadosti žalovaného o sprístupnenie žiadanej informácie nevyhovel. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postup, ktorý 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 10 -

ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v podanej správnej žalobe. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má zaručené právo na súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi ( ). Správny súd je viazaný jednak obsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu administratívnych rozhodnutí, ani z obsahu administratívnych spisov za žalobcu vyhľadávať, a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať ( ). To znamená, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum zákonnosti. 36. Zákon o slobode informácií v upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj SR, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale pokiaľ o účel zákona o slobode informácií, vyjadruje zámer zákonodarcu chrániť jeho reálne uplatnenie. 37. Podľa SR č. 460/1999 Zb. sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 38. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( SR). 39. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú tvoria informácie, ktoré štátne orgány a iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie, a tretiu skupinu informácií tvoria tie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave SR. 40. Z cit. ustanovení vyplýva, že SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatnení práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov upravuje a nasledujúcich zákona o slobode informácií obmedzenia prístupu k informáciám. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Ústavnú povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať verejnosti informácie o svojej činnosti, a teda ústavné 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 11 -

právo verejnosti na prístup k informáciám, upravuje na zákonnej úrovni vo všeobecnosti zákon o slobode informácií, pričom špeciálnu právnu úpravu prístupu k informáciám v niektorých špecifických situáciách obsahujú aj iné právne predpisy. Právo na prístup k informáciám a povinnosť štátu poskytovať verejnosti informácie vyplýva aj z čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinné osoby upravené v , a zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska SR namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu pre možnosť verejnej kontroly zo strany občanov a posilnenie dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. 41. Prístup k informáciám je pre demokratickú spoločnosť životne dôležitý. Bez prístupu občanov k informáciám nie je existencia skutočnej demokracie možná. Pravým vlastníkom informácií, ktoré majú k dispozícii štát a orgány verejnej moci, sú občania. Len informovaní občania môžu skutočne rozhodovať o ďalšom smerovaní krajiny alebo kontrolovať orgány verejnej moci, či používanie verejných prostriedkov. Prístup k informáciám prispieva k dobrému a zodpovednému fungovaniu verejnej správy, znižuje riziko korupcie a zároveň posilňuje dôveru občanov v štát a jeho orgány. Do prijatia zákona o slobode informácií

pretrvával v praxi orgánov verejnej moci princíp diskrétnosti, resp. utajenosti verejnej správy, ktorý je typický pre autoritatívne a nedemokratické režimy. Princíp diskrétnosti znamená, že verejnosti sú prístupné iba tie informácie, ktoré zákon výslovne označí za „verejné“, a ktorých sprístupnenie výslovne dovoľuje, pričom všetky ostatné informácie o činnosti orgánov verejnej moci sú utajené. Prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základných práv a slobôd a SR došlo k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t.j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne - filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. 42. V preskúmavanej veci bola sporná otázka aplikácie a zákona o slobode informácií na sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií (uvedené v bode 1 tohto rozsudku) vo vzťahu k Banskobystrickému samosprávnemu kraju ako povinnej osobe. V napadnutom rozhodnutí (aj v rozhodnutí povinnej osoby) sa riešila konkrétna otázka, či žalobcom požadovaná informácia je obchodným tajomstvom, a teda je z povinnosti jej sprístupnenia vylúčená podľa a zároveň, či jej nesprístupnenie nie je obmedzené výnimkou podľa cit. zákona. Povinná osoba i žalovaný sa zhodli, že právna analýza je obchodným tajomstvom a nesúvisí s nakladaním s verejnými prostriedkami a že právo na obchodné tajomstvo prevažuje nad právom žalobcu (verejnosti) na sprístupnenie žiadanej informácie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí potvrdil, že právna analýza bola získaná za verejné prostriedky. 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 12 -

43. Žalobná námietka, týkajúca sa nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného (bod 16 tohto rozsudku) nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa žiadosti o sprístupnenie informácií nevyhovuje, nie sú normované v zákone o slobode informácií ako špeciálnej právnej norme upravujúcej podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Preto, s poukazom na § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, je pri posudzovaní dodržania predpísaných obsahových náležitostí takého rozhodnutia potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy, a to § 47 Správneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na konanie, v ktorom rozhodujú správne orgány v oblasti verejnej správy o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Výrok rozhodnutia je jeho záväznou časťou. Musí byť jednoznačný, určitý, stručný a musí byť z neho zrejmé, komu je určený. Výrok rozhodnutia obsahuje podstatnú informáciu, a to informáciu o tom, ako bolo o uplatnenom nároku alebo o podanej žiadosti, či o iných právach a povinnostiach dotknutých subjektov rozhodnuté. 44. Žalobca namietal nedostatok výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým nebolo jeho žiadosti o sprístupnenie informácie vyhovené preto, že v ňom nebolo obsiahnuté konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré podľa orgánov verejnej správy odôvodňovalo jej nesprístupnenie. Takto formulovanej žalobnej námietke nemohol správny súd priznať úspech. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že zákonné ustanovenie, odôvodňujúce nesprístupnenie informácií je obsahovou náležitosťou výroku rozhodnutia, pretože takéto tvrdenie nemá oporu v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Z neho vyplýva, že výrok rozhodnutia musí (okrem iných náležitostí) obsahovať uvedenie ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo, teda zákonné ustanovenie upravujúce procesný postup príslušných orgánov verejnej správy v rámci posudzovania žiadosti o sprístupnenie informácií a spôsob jej vybavenia. Uvedenie zákonného ustanovenia na základe ktorého orgán verejnej správy o podanej žiadosti rozhodol, t.j. hmotnoprávne posúdenie veci z hľadiska možnosti, resp. nemožnosti sprístupnenia žiadanej informácie, je obsahovou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia, čo vyplýva z § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Preskúmaním prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že jeho výrok obsahoval údaj, že povinná osoba rozhodovala podľa § 3 ods. 1 (t. j. rozhodovala o práve žalobcu na prístup k žiadanej informácii) a rozhodla o nej podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií tak, že vydala písomné rozhodnutie, pretože žiadosti o sprístupnenie žiadanej informácie nevyhovela. Preto takýto obsah výroku prvostupňového rozhodnutia zodpovedá § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Tvrdenie žalobcu, že pre nedostatok výroku bolo prvostupňové rozhodnutie zmätočné, nebolo dôvodné, pretože nezodpovedalo jeho obsahu a

platnej právnej úprave. Žalovaný sa s rovnako formulovanou odvolacou námietkou žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 13 -

a správne konštatoval, že výrok prvostupňového rozhodnutia má všetky zákonné náležitosti. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa s uvedenou odvolacou námietkou žalobcu nevysporiadal. Preto na základe takto tvrdeného dôvodu nemohol správny súd dospieť k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre jeho nezrozumiteľnosť. 45. Žalobná námietka, týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov (bod 15 tohto rozsudku) bola dôvodná. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak je nejasné alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť rozhodnutia môže byť jazyková alebo logická, napr. keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal a pod. Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri hodnotení dokazovania alebo pri právnom posudzovaní veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Požiadavky na obsah odôvodnenia rozhodnutia orgánov verejnej správy sú normované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z neho vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru, že trpí namietanou vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa nevysporiadal s konkrétnou vecnou odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorej podstatou bolo jeho tvrdenie, že skutkový záver povinnej osoby o tom, že žiadaná právna analýza je obchodným tajomstvom, je nesprávny. Na tejto skutkovej otázke pritom bolo založené rozhodnutie povinnej osoby aj rozhodnutie žalovaného, pretože žiadosti o sprístupnenie právnej analýzy nebolo vyhovené s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo, ktoré sa v zmysle § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií nesprístupňuje. Povinná osoba žalobcom žiadanú právnu analýzu označila ako obchodné tajomstvo z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 2) tohto rozsudku. Voči skutkovému záveru povinnej osoby, že právna analýza je obchodným tajomstvom argumentoval žalobca v podanom odvolaní rovnako, ako je uvedené v bodoch 9, 10 a 11 tohto rozsudku. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí s touto odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal tak, že: „posúdenie žiadaných informácií ako obchodné tajomstvo je v súlade s § 10 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a stotožňuje sa s dôvodmi, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol orgán prvého stupňa“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal len formálne. Neuviedol žiadnu úvahu, z ktorej by bolo možné zistiť, z akých dôvodov neakceptoval právnu argumentáciu žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým orgánom verejnej správy. Žalobca pritom predložil vecné dôvody, týkajúce sa zákonnej charakteristiky obchodného tajomstva, podnikania, podnikateľa, či podniku, pre ktoré považoval označenie právnej analýzy ako obchodné tajomstvo za nesprávne, avšak 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 14 -

z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, či sa nimi vôbec zaoberal. Bez uvedenia úvah pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k spornej skutočnosti, na ktorej rozhodnutie založil a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých žalovaný rozhodol, je v tejto časti rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Bez poznania právnej argumentácie žalovaného k tejto spornej otázke nemohol správny súd preskúmať jej správnosť. Vyriešenie tejto spornej skutkovej otázky však nebolo pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podstatné, pretože bez ohľadu na to, či právna analýza je alebo nie obchodným tajomstvom, podlieha sprístupneniu, pretože bola získaná za verejné prostriedky. Podrobné zdôvodnenie tohto právneho záveru správneho súdu je uvedené nižšie v texte tohto rozsudku. 46. Pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného bola daná len vo vzťahu k posúdeniu otázky, či právna analýza je obchodným tajomstvom, ostatné oddeliteľné skutkové a právne otázky, ktorých vyriešenie malo význam pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správny súd preskúmal. 47. Išlo o otázku, či za ustálenej skutkovej situácie, že právna analýza je obchodným tajomstvom, bol daný zákonný dôvod v zmysle § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií, a teda, či žalovaný (a povinná osoba) vec správne právne posúdili, keď neuplatnili výnimku z nesprístupnenia žiadanej informácie, ktorú považovali za obchodné tajomstvo z dôvodu, že záujem na ochrane obchodného tajomstva prevážil verejný záujem na práve na informácie.

48. Z § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií vyplýva, že povinná osoba nemá povinnosť sprístupniť informácie označené ako obchodné tajomstvo, pokiaľ nejde o informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie (ods. 2 písm. c), pretože uvedené je dôvodom, pre ktorý má povinná osoba povinnosť sprístupniť aj informáciu, ktorá je označená za obchodné tajomstvo. 49. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že právna analýza bola na základe objednávky povinnej osoby č. 5630/SL a na základe Zmluvy o poskytnutí právnych služieb a odbornej činnosti zo dňa 14. septembra 2018 vypracovaná Advokátskou kanceláriou Gruber, s.r.o. Sporná nebola ani skutočnosť, že bola získaná za verejné prostriedky v rozsahu 1 000,- EUR, (resp. 14 400,- EUR) podľa zverejnených informácií (vyššie uvedenej objednávky, zmluvy) v Centrálnom registri zmlúv, objednávok a faktúr Banskobystrického samosprávneho kraja. Zverejnené boli aj závery právnej analýzy, čo nebolo sporné. Povinná osoba vo svojom rozhodnutí uviedla, že „pri preskúmaní princípu verejného záujmu dospela k záveru, že právna analýza napĺňa kritéria obchodného tajomstva v súlade s “ a že „je potrebné obchodnému tajomstvu poskytnúť ochranu za 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 15 -

účelom zabezpečenia verejných záujmov a verejného poriadku“ s tým, že „princíp prevažujúceho verejného záujmu na získaní požadovanej informácie nie je naplnený, pretože jej sprístupnením by mohol byť potenciálne ohrozený záujem verejnosti na plynulom poskytovaní služieb vo verejnej doprave a prevádzková činnosť verejných dopravcov“. Podľa povinnej osoby nebol dôvod na aplikáciu výnimky z obchodného tajomstva v zmysle § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií, pretože informácie obsiahnuté v právnej analýze sa netýkajú používania verejných financií, ani nakladania s verejným majetkom vyššieho územného celku, ani majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom alebo na základe zákona, ani nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Skutočnosť, že právna analýza bola získaná za verejná prostriedky povinná osoba opomenula a nezaujala k nej žiadny postoj. Žalovaný sa s argumentáciou povinnej osoby stotožnil s tým, že napriek tomu, že informácia bola získaná za verejné prostriedky „nebol dôvod na aplikáciu výnimky z nesprístupnenia informácie označenej ako obchodné tajomstvo, pretože jej sprístupnením by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu strategických aj ekonomických záujmov povinnej osoby a k poškodeniu záujmov a podnikania verejných dopravcov“. 50. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a z argumentácie orgánov verejnej správy dospel správny súd k záveru, že nesprístupnenie právnej analýzy, hoci aj označenej ako obchodné tajomstvo, bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože právna analýza bola získaná za verejné prostriedky, čo v konaní nebolo sporné. V uvedenom zákonnom ustanovení sú definované viaceré samostatné skutkové predpoklady pre sprístupnenie informácie, ktorá je obchodným tajomstvom a pre jeho aplikáciu postačuje preukázanie ktorejkoľvek z nich. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal sprístupnenia právnej analýzy, ktorú povinná osoba získala za verejné prostriedky. To znamená, že bol naplnený zákonný predpoklad pre sprístupnenie žiadanej informácie v zmysle § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií, pretože porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné prostriedky. Hoci povinná osoba, ani žalovaný skutočnosť, že právna analýza bola získaná za verejné prostriedky nerozporovali, právnu analýzu žalobcovi nesprístupnili s odôvodnením, že právo na informácie neprevýšilo nad záujmom konkrétnych osôb na ich ochrane. 51. Úvaha žalovaného (povinnej osoby), podľa ktorej nebola aplikácia podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií dôvodná, pretože právo žalobcu na sprístupnenie informácie, ktorá je obchodným tajomstvom neprevýšilo záujem na ochrane obchodného tajomstva, ktorého zverejnením by mohlo nastať vážne ohrozenie strategických a ekonomických záujmov povinnej osoby, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nezodpovedá platnej právnej úprave. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 16 -

sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu alebo ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom.

52. Kategórie informácií, ktoré sú chránené a nemôžu sa sprístupniť, sú vymedzené v § 8 až 11 zákona o slobode informácií a v zmysle § 10 cit. zákona k nim patrí aj obchodné tajomstvo. Zákon však vymedzuje určité situácie (výnimky), kedy je vo verejnom záujme potrebné sprístupniť aj tie informácie, ktoré sú inak podľa zákona chránené. Tak je tomu aj v prípade obchodného tajomstva, ktorého ochrana spočívajúca v nesprístupnení informácie označenej za obchodné tajomstvo sa neuplatní, ak sú pre to splnené zákonné podmienky upravené (okrem iných) v § 10 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií. Ak informácia označená za obchodné tajomstvo bola získaná za verejné prostriedky tak, ako tomu bolo v preskúmavanej veci, nie je možné uplatniť ochranu obchodného tajomstva podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií. 53. Žalovaný (povinná osoba) nesprávne vyložil aplikovaný § 10 zákona o slobode informácií, keď vychádzal z predpokladu, že je oprávnený posudzovať, či verejný záujem na sprístupnení právnej analýzy (ne)prevažuje nad zákonom garantovanou ochranou obchodného tajomstva, a preto dospel k nesprávnym právnym záverom. Priamo v § 10 ods. 2 je jednoznačne upravený princíp prevažujúceho verejného záujmu na sprístupnení aj takých informácií, ktoré boli získané za verejné prostriedky, hoci sú obchodným tajomstvom, čím je naplnený princíp otvorenosti a transparentnosti štátnej správy za účelom jej dôveryhodnosti, možnosti jej kontroly a informovanosti občanov, ktorá je predpokladom existencie skutočnej demokracie. To znamená, že úvaha žalovaného o prevažujúcom záujme na ochrane obchodného tajomstva, ktorú považoval v zhode s povinnou osobou za dôvod za nesprístupnenie žalobcom žiadanej právnej analýzy, bola v priamom rozpore s platnou právnou úpravou s následkom vydania nezákonného rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci, a preto bola žalobná námietka týkajúca sa nesprávneho neaplikovania § 10 ods. 2 zákona o slobode informácií dôvodná. Žalovaný (povinná osoba) mal žalobcom žiadanú právnu analýzu sprístupniť napriek tomu, že ju označil za obchodné tajomstvo, pretože bola získaná za verejné prostriedky, a tým bola ochrana obchodného tajomstva v zmysle § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií vylúčená podľa § 10 ods. 2 písm. c) cit. zákona. Váženie záujmu na ochrane obchodného tajomstva a verejného záujmu na práve verejnosti na informácie v zmysle § 10 zákona o slobode informácií vôbec neprichádza do úvahy, pretože takáto možnosť v ňom nie je obsiahnutá. Okrem toho, v § 10 ods. 2 cit. zákona je priamo zakotvený princíp prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení informácií označených v písm. a) až d). Preto, pokiaľ orgány verejnej správy vážili vyššie uvedené záujmy, neprípustne dotvárali zákon o slobode informácií, ktorý takúto úvahu ani nepripúšťa a v dôsledku uvedeného dospeli k nesprávnym právnym záverom. Žalovaný sa pri rozhodovaní správneho súdu bezdôvodne domáhal aplikácie analógie legis a analógie iuris, 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 17 -

pretože právna úprava obsiahnutá v § 10 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií bola konkrétna a jednoznačná. 54. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú pre nesprávne právne posúdenie veci, a preto rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil v súlade podľa v spojení s jeho ods. 3 písm. a) . 55. Súčasťou podanej správnej žaloby bola žiadosť žalobcu, aby uložil povinnej osobe sprístupniť žiadanú právnu analýzu. Správny súd žalovanému podľa uložil, aby uviedol dôvody, pre ktoré nemožno právnu analýzu sprístupniť. V podaní z 1. augusta 2019 žalovaný uviedol, že „sprístupnením požadovanej právnej analýzy by sa vážnym spôsobom narušila jedna zo základných zásad a práv každého účastníka civilného procesu, a to rovnosť strán v danom spore a predkladania dôkazov v súdnom konaní, keďže žalobca ako strana sporu by získal právne rozbory, odporúčania a analýzy, na základe ktorých žalovaný uplatňuje obranu v súdnych konaniach iniciovaných žalobcom a ktorými žalovaný (povinná osoba) argumentuje a mieni do budúcna argumentovať Z uvedených dôvodov sú pre žalovaného požadované informácie vysoko citlivé a kľúčové z hľadiska ich obsahu“. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že existencia dôvodov na nesprístupnenie právnej analýzy nebola preukázaná, pretože žiadna so m tvrdených skutočností nebola právne významná pre vylúčenie aplikácie zákona o slobode informácií, t. j. pre nesprístupnenie právnej analýzy, ktorá bola získaná za verejné prostriedky. Dôvodom pre jej nesprístupnenie by v zmysle cit. zákona mohla byť len skutočnosť, preukazujúca neexistenciu tých skutkových predpokladov, ktoré odôvodňujú aplikáciu výnimky z nesprístupnenia informácie, ktorá je obchodným tajomstvom. Žiadne takéto skutočnosti () neboli žalobcom tvrdené, ani preukázané. Naopak, z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplynulo, že právna analýza bola získaná za verejné prostriedky, v dôsledku čoho bol naplnený princíp prevažujúceho verejného záujmu na sprístupnení tejto informácie pred ochranou obchodného tajomstva. Z obsahu administratívneho spisu, t.j. zo skutkového stavu veci, ktorý ním bol preukázaný ku dňu právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil

a ani žalovaný nepreukázal žiadny z dôvodov, ktoré by odôvodňovali nesprístupnenie žalobcom žiadanej právnej analýzy. Dôvod, pre ktorý sa sprístupnenie informácie požaduje je v zmysle § 3 ods. 1, 3 zákona o slobode informácií právne bezvýznamný. Pre úplnosť správny súd dodáva, že dôvodom na nesprístupnenie právnej analýzy nebola ani argumentácia obsiahnutá v prvostupňovom rozhodnutí, a síce, že AK Gruber s.r.o. prejavila zmluvou uzavretou s povinnou osobou o poskytovaní právnych služieb výslovne svoju vôľu utajiť informácie obsiahnuté v právnej analýze, čo jej naviac vyplýva aj zo zákona o advokácii, pričom súhlas na jej sprístupnenie povinnej osobe neposkytla (§11 ods. 1 písm. a), pretože aplikácia tohto zákonného ustanovenia je vylúčená, ak ide o informácie získané za verejné prostriedky, ako tomu bolo v preskúmavanej veci. 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 18 -

56. Správny súd preto po zrušení rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v súlade s uložil povinnej osobe sprístupniť žalobcovi informáciu, ktorej sprístupnenia sa podanou domáhal. Jej sprístupnenie bude povinná osoba realizovať postupom vyplývajúcim zo zákona o slobode informácií. 57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní úspešný. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, a preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O ich výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 ( ).