Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09, Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: N. Š., B.. X.X.XXXX, X. X. XXXXX/XX, XXX XX, T., v konaní o zaplatenie 481,32 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 448,30 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne

- zo sumy 268,98 € od 3.8.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 44,83 € od 16.8.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 44,83 € od 16.9.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 44,83 € od 16.10.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 44,83 € od 16.11.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v rozsahu 86 % celkových trov konania žalobcu.

IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Martin dňa 28.1.2020 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 481,32 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 22 % ročne zo sumy 442,95 € od 3.8.2017 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 481,32 € od 3.8.2017 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 28.11.2016 uzatvoril ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej, zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa . Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 479 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru uvedeného v úverovej zmluve. Žalovaný sa súčasne zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 12 mesačných splátok po 44,83 €, teda celkovo mal zaplatiť sumu 537,96 €. Žalobca poskytol žalovanému úver tak, že dňa 2.12.2016 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu spotrebného tovaru, čo preukazuje výpis z úverového účtu žalovaného. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý

úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť z dlžnej sumy a to sumu vo výške 64,83 €, čo je preukázané výpisom z úverového účtu. Podľa bodu 3.1 časti 3 úverovej zmluvy mala banka v takomto prípade právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čiže požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil 2.8.2017 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa bodu 3.4 časti 3 úverovej zmluvy mal žalobca ako veriteľ právo úročiť nesplatnú istinu zmluvnými úrokmi až do dňa jej úplného splatenia.

3. Žalobca k žalobe pripojil spomínanú úverovú zmluvu, výpis z úverového účtu žalovaného, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení.

4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval. Na výzvu súdu už iné dôkazy nepredložil.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu žaloba, jej prílohy, príslušné poučenie súdu a výzva na vyjadrenie sa k žalobe boli riadne doručené 3.4.2020. V dôsledku tejto skutočnosti sa skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe považovali za nesporné podľa .

6. V zmysle v spojení s ust. dňa 10.6.2020 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

7. Pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzal súd z listinných dôkazov, ktoré do spisu pripojil žalobca a zo skutočnosti, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu, súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na kúpu spotrebného tovaru za cenu 579 €, pričom priama platba predajcovi poskytnutá žalovaným predstavovala 100 €, výška úveru predstavovala sumu 479 €, výška mesačnej splátky 44,83 €, počet mesačných splátok bol dohodnutý na 12 a splátky boli zročné v 15. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná 15.12.2016 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.11.2017. Úver bol úročený dohodnutou zmluvnou úrokovou sadzbou 22 % ročne, RPMN úveru predstavovala 24,35 % ročne, odplata 22 %, priemerná RPMN predstavovala 16,24 %. Žalovaný mal celkovo zaplatiť veriteľovi sumu 537,96 €. Je pravdou, že v časti 3 bod 3.1 bolo medzi stranami úverovej zmluvy dohodnuté, že v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, to znamená, požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

8. Z výpisu z úverového účtu bolo preukázané, že žalovaný zaplatil po dobu od 2.12.2016 do 1.7.2019 len dňa 24.1.2017 splátku vo výške 44,83 € a po vyhlásení okamžitej splatnosti dňa 28.6.2019 zaplatil sumu 20 €. Teda je pravdou, že celkovo žalobcovi zaplatil tak, ako žalobca uviedol 64,83 €. Je pravdou, že žalobca v dôsledku neplatenia dohodnutých splátok listom zo 17.8.2017, adresovaným žalovanému (ktorý podľa kópie vrátanej doporučenej zásielky sa do poznávacej sféry žalovaného dostal najneskôr 11.9.2017, keďže zásielku si žalovaný v odbernej lehote neprevzal a tak sa 12.9.2017 vrátila žalobcovi), vyhlásil ku dňu 2.8.2017 mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal, aby žalovaný dlh vo výške 501,32 € zaplatil na účet vo výzve uvedený. Napriek výzve súdu žalobca do spisu nepripojil upomienky, prípadne iné listy, ktorými bol vyzýval na zaplatenie dlhu pred jeho okamžitým zosplatnením a v ktorých by bol žalobca upozornil žalovaného na skutočnosť, že v prípade neuhradenia dlžných splátok pristúpi k zosplatneniu úveru.

9. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť v celom rozsahu.

10. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Keďže žalobca napriek výzve súdu neprodukoval dôkazy preukazujúce, že by si pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, alebo do okamžitej splatnosti úveru, splnil notifikačnú povinnosť vo vzťahu

k žalovanému a bol žalovaného upozornil o svojom úmysle pristúpiť k realizácii dohodnutého práva podľa § 565 Obč. zákonníka, úver podľa názoru súdu platne nezosplatnil. V dôsledku tej skutočnosti, že listom zo dňa 17.8.2017 nedošlo k modifikácii úverovej zmluvy jednostranným vyhlásením veriteľa v časti, ktorá sa týkala zročnosti úveru, je podľa presvedčenia súdu zrejmé, že naďalej platil pôvodný stav, teda dohoda zmluvných strán o splácaní úveru v splátkach. Podľa dohody zmluvných strán boli splátky zročné k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť zaplatená 15.12.2016 a posledná mala byť zaplatená 15.11.2017. Ako súd konštatoval, žaloba bola na súd podaná 28.1.2020. Keďže podľa vykonaného dokazovania a názoru súdu žalovaný mal splátky riadne splácať od decembra 2016 do novembra 2017, súd musel vychádzať aj z ďalšieho zákonného ustanovenia a to z ust. § 54a Obč. zákonníka.

12. Podľa § 54a Obč. zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom, alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

13. Podľa § 103 Obč. zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

14. S prihliadnutím na deň podania žaloby súd dospel k presvedčeniu, že sú premlčané všetky splátky, ktoré boli zročné pred 28.1.2027. Takto boli nepremlčané len splátky, ktoré boli zročné vždy k 15. dňu v mesiaci a to splátky zročné od 15.2.2017 do 15.11.2017, čo je celkovo 10 splátok po 44,83 €. Celkovo potom žalovaný dlhuje na týchto 10 splátkach, ktorých súčasťou je tak splátka istiny, ako aj splátka zmluvného úroku vo výške 22 % ročne, sumu 448,30 €. Len k takejto sume súd žalovaného zaviazal, pričom k tejto sume súd žalobcovi priznal 5 % úrok z omeškania ročne ( Obč. zákonníka, Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka). Keďže žalobca žiadal úroky z omeškania od 3.8.2017, súd mu priznal od tohto dátumu úroky z omeškania z tej sumy, ktorú na nezaplatených splátkach do 3.8.2017 žalovaný dlhoval a potom úroky z omeškania priznával žalobcovi vždy odo dňa nasledujúceho po zročnosti tej ktorej splátky až do novembra 2017 v zmysle dohody zmluvných strán v úverovej zmluve.

15. Vo zvyšku uplatneného nároku súd potom žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd nepriznal žalobcovi nárok na zmluvný úrok dohodnutý v zmluve z istiny úveru, nakoľko žalobca pri vyčíslení dlžného úroku vychádzal z presvedčenia, že úver riadne zosplatnil, s čím sa ale súd nestotožnil, jednotlivý úrok je súčasťou dlžných splátok, pričom u týchto splátok súd nemohol zistiť, koľko zo sumy 44,83, € predstavuje úrok, koľko istina, preto nárok žalobcu na požadovaný 22 % zmluvný úrok za dôkaznej situácie a údajov, ktoré žalobca súdu poskytol, bol nepreskúmateľný. Súdu totiž nebolo zrejmé, koľko istiny úveru sa amortizovalo v platbe 64,83 €, ktorú žalovaný zaplatil.

16. Súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré boli zahrnuté do jednotlivých splátok a nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny posudzoval v zmysle ust. 497 a nasl. Obch. zákonníka (), ktorý v týchto ustanoveniach predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

17. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

19. Podľa § 502 ods. 2 Obch. zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

20. Súd na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd dospel k presvedčeniu, že žalobca priznaním sumy 448,30 € bol úspešný približne v 93 % celkovo uplatnenej istiny, v 7 % bol neúspešný a čistý úspech žalobcu predstavujúci rozdiel medzi úspechom a neúspechom predstavuje 86 %.

21. Vzhľadom na túto skutočnosť súd rozhodoval o trovách konania podľa a úspešnejšiemu žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu žalobcu v spore, teda v rozsahu 86 % celkovo vzniknutých trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.