Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Pc/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci navrhovateľa - osoby oprávnenej na výživné: R. K., V.. XX.X.XXXX, P. E. T. XXX/XX, v konaní zastúpený: J.. E. X., V.. XX.X.XXXX, P. D.. X. Č.. XXXX/XX, T. a osoby povinnej platiť výživné - otca navrhovateľa: J. K.D., V.. XX.X.XXXX, P. Č. XXXX/X, T., o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Zvyšuje sa výživné na navrhovateľa, ktoré je povinné platiť osoba povinná z vyživovacej povinnosti, naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.3.2016 a to zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, počnúc od 1.11.2019, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Dlžné výživné za obdobie od 1.11.2019 do 11.6.2020 vo výške 140,- Eur súd povoľuje osobe povinnej z vyživovacej povinnosti zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok k rukám navrhovateľa.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.3.2016 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti osoby povinnej na výživné na medzičasom plnoletého R. K..

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 29.10.2019 domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti od svojho otca. Svoj návrh odôvodnil tým, že práva a povinnosti rodičov v čase posledného rozhodovania k ešte maloletému dieťaťu boli naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.3.2016, kedy súd určil vyživovaciu povinnosť otca na v tom čase maloleté dieťa sumou 100,- Eur mesačne. Toho času je navrhovateľ študentom 1. ročníka na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave formou denného štúdia, čím sa zmenili pomery na jeho strane a výdavky spojené so štúdium vzrástli. Uviedol, že štúdiom sa pripravuje na výkon svojho budúceho povolania, v tejto súvislosti sa presťahoval do Bratislavy, s čím sa tiež zvýšili jeho výdavky a keďže jeho matka nie je schopná pokrývať všetky výdavky spojené so štúdiom, ako aj výdavky pre brata navrhovateľa - dvojča Y. navrhol, aby súd zvýšil výšku vyživovacej povinnosti otca na plnoleté dieťa na sumu 200,- Eur mesačne počnúc dňom 1.11.2019.

2. Súd v súlade s ust. (ďalej len „“) vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocnenej zástupkyne, ktorá mala zabezpečiť účasť navrhovateľa na

pojednávaní a ktorá doručenie predvolania nemala vykázané z dôvodu, že si neprevzala zásielku v odbernej lehote, následne bola zo strany súdu kontaktovaná e-mailom, na čo e-mailom zo dňa 11.6.2020 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasila s tým, aby sa rozhodovala v jej neprítomnosti a to s poukazom na to, že má vedomosť, že boli súdu zo strany navrhovateľa dostatočné dôkazy, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom osoby povinnej platiť výživné, listinnými dôkazmi, a to najmä potvrdením o návšteve školy navrhovateľa, pripojenými spismy Okresného súdu Galanta sp. zn. XXP/XX/XXXX, XXP/XXX/XXXX D. XXPc/XX/XXXX, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Navrhovateľ pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/ XXXX-XX zo dňa 7.7.2014 rozvedené, v čase rozhodovania ešte maloletý navrhovateľ, ktorý mal 14 rokov a 6 mesiacov, spolu s bratom Y. bol zverený na čas po rozvode do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 80,- mesačne na každé dieťa. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.3.2016 sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca na v čase rozhodovania ešte maloleté dieťa na sumu 100,- Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného mal navrhovateľ 16 rokov a 2 mesiace, navštevoval 1. ročník gymnázia v Seredi, žil s rozvedenou, zamestnanou matkou, plnoletou sestrou Q., nar. 24.7.1995 (študentkou vysokej školy) a svojim dvojčaťom Y. v dvojizbovom nájomnom byte. Otec navrhovateľa v čase poslednej úpravy bol rozvedený, mal 4 deti, z toho 3 maloleté, pracoval u zamestnávateľa Johns Manville Slovakia s.r.o. so sídlom v Trnave, s priemerným čistým mesačným príjmom 1.015,23 Eur, bol zdravý, žil spolu so svojou partnerkou R. P. a ich spoločným maloletým dieťaťom D. P., V.. XX.X.XXXX.

5. Navrhovateľ má toho času 20 rokov a 6 mesiacov, je študentom 1. ročníka Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave denného formou štúdiu, čím sa preukázateľne zvýšili jeho mesačný výdavky. Od času poslednej úpravy je navrhovateľ starší o 4 roky a 4 mesiace, je zamestnaný na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa COOP Jednota, spotrebné družstvo so sídlom v Galante, žije spolu s matkou a dvojčaťom K., pričom odkedy nastúpil na vysokoškolské štúdium býva spolu so svojím dvojčaťom v Bratislave na priváte. Nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Priemerné mesačné výdavky navrhovateľa sú v sumách: 100,- Eur za ubytovanie v Bratislave, 12,- Eur za električenku, 10,- Eur hygienické potreby, 50,- Eur strava, 30,- Eur za telefón a internet, 10,- Eur kultúra, a jednorazové výdavky 30,- Eur oblečenie, 30,- skriptá a 53,- paplón a poduška poplatok. Matka navrhovateľa je naďalej rozvedená je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávky v nezamestnanosti vo výške cca 350,- Eur mesačne, hľadá si nové zamestnanie. Voči navrhovateľovi si plní vyživovaciu povinnosť tým, že zabezpečuje navrhovateľovi stravu, ubytovanie a vreckové, ako aj všetky ostatné náklady súvisiace s jeho životom. Od posledného súdneho rozhodnutia jej nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť, okrem navrhovateľa má naďalej vyživovaciu povinnosti k plnoletému Y., ktorý tiež študuje na vysokej škole dennou formou štúdia a ktorý sa zároveň ako navrhovateľ domáha zvýšenia výživného od svojho otca v samostatnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXPc/XX/XXXX. Otec navrhovateľa je naďalej rozvedený, zamestnaný u pôvodného zamestnávateľa Johns Manville Slovakia s.r.o. so sídlom v Trnave, s priemerným čistým mesačným príjmom 1.177,59 Eur, naďalej žije so svojou slobodnou, zamestnanou partnerkou R. P. a ich spoločným maloletým synom D. P., V.. XX.X.XXXX vo vlastnícky nevysporiadanom rodinnom dome v Trnave. V apríli 2020 sa k nim do domácnosti nasťahoval partnerkin plnoletý syn I., ktorý je bez akéhokoľvek príjmu. Otec navrhovateľa má okrem navrhovateľa naďalej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovmu bratovi Y. v sume 100,- Eur mesačne, pričom na tunajšom súde prebieha konanie o návrhu navrhovateľovho brata Y. na zvýšenie výživného (sp. zn. XXPc/XX/XXXX) a k maloletému D. P..

6. Otec navrhovateľa na pojednávaní dňa 11.6.2020 vyjadril nesúhlas s návrhom, keďže navrhovanú výšku výživného považoval za neprimeranú vzhľadom k jeho finančným možnostiam a návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť. Uviedol, že aktuálne spláca splátku na základe dohody s bankou v 1. stavebnej sporiteľni vo výške 50,- Eur mesačne, splátku v SLSP vo výške 150,- Eur mesačne, okrem toho mu z platu zrážajú exekučné zrážky na spoločný dlh s matkou navrhovateľa pre SLSP, kde dlžná suma je cca 5.000,- Eur. Uviedol, že je zdravý, nemajetný, je fajčiar, pričom výdavky súvisiace s fajčením vyčíslil vo výške cca 40,- Eur mesačne.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

14. Podľa § 78 ods. 2 ZR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

15. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Z citovaných zákonných ustanovení ZR okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodiča, ako osoby povinnej na plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkov a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Za podstatnú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času, ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

17. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (R 100/1967).

18. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 zákona

o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. však pod pojmom „zmena pomerov“ rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili základ pôvodného rozhodnutia.

19. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Súd vykonal dôkazy tak, aby zostala zároveň zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania, pričom zistil, že na strane navrhovateľa nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi, keďže od času poslednej úpravy je starší o 4 rokov a 4 mesiace, v čase poslednej úpravy bol študentom 1. ročníka gymnázia, pričom toho času je študentom 1. ročníka Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave denného formou štúdiu, čím sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. K zmene pomerov na strane navrhovateľa došlo nepochybne už jeho nástupom na vysokoškolské štúdium. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľ si v minulosti privyrábal brigádami, čím mal za preukázané, že svojou činnosťou sa snažil zabezpečiť si financie na výdavky vznikajúce s jeho životom, prípravou na budúce povolanie a záľuby, čo však z dôvodu sústavnej prípravy na budúce povolanie dennou formou štúdiu od neho nie je možné očakávať. Súd neprihliadol na zmenu pomerov na strane otca, ako osoby povinnej na plnenie výživného, ktorý je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa s približne identickým príjmom. Vyživovacia povinnosť prináleží rodičom, preto sa rodičia musia pričiniť, aby dosahovali taký príjem, z ktorého je možné plniť výživné na dieťa v dostatočnej výške. Otec v rámci konania nepreukázal, ani neverbalizoval, že by trpel ochorením, v dôsledku ktorého by sa nemohol uplatniť na trhu práce. Súd preto pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z odôvodnených potrieb navrhovateľa, okrem toho aj z možností a schopností navrhovateľovho otca. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľov otec má ďalšie vyživovacie povinnosti vo vzťahu k plnoletému dvojčaťu navrhovateľa Y. a vo vzťahu k maloletému D.i, ktorý má 7 rokov s tým, že má súdom určenú aj vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k plnoletej dcére Q., ktorá doposiaľ zrušená zo strany súdu nebola. Naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa, je zdravý. Pokiaľ otec prispeje na výživu navrhovateľovi mesačne sumou 120,- Eur a matka prispeje polovicou, t. j. sumou 60,- Eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o navrhovateľa a k tomu sa pripočíta prídavok na dieťa v sume 24,95 Eur (120 + 60 +24,95) vznikne dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb navrhovateľa. S poukazom na uvedené súd ustálil výšku výživného vo výške 120,- Eur, pričom počiatok zvýšenia výživného určil v súlade s návrhom navrhovateľa, počnúc dňom 1.11.2019. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, zároveň zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Pre úplnosť súd dodáva, že pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa, ako výživou povinnej osoby, súd neprihliadol na exekúcie, resp. iné dlhy, ktoré ako osoba povinná na výživné spláca na základe dohody s bankou, resp. exekúcie, keďže vyživovacia povinnosť rodiča je prvoradá a trvá až do okamihu, kedy je jeho dieťa schopné samostatne sa živiť. Aj keď proti otcovi navrhovateľa sú vedené exekúcie, tento dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.178,- Eur, pričom podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu, čo v danom prípade pri príjme otca navrhovateľa predstavuje sumu 294,- až 353,- Eur.

20. Nakoľko súd zvýšil výživné na sumu 120,- Eur mesačne, na základe vyššie uvedenej argumentácie súd návrh navrhovateľa v časti výživného nad 120,- Eur mesačne zamietol.

21. Otcovi navrhovateľa vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.11.2019 do 1.6.2020 vo výške 140,- Eur (zvýšené výživné 120,- Eur mínus pôvodné výživné 100,- Eur = zvýšenie 20,- Eur x 7 mesiacov za a 1-5/2020), ktorý mu súd v súlade s ustanovením povolil zaplatiť v

splátkach po 20,- Eur mesačne, až do zaplatenia spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa, pod hrozbou straty výhod splátok. Pre úplnosť súd v tejto súvislosti dodáva, že právo navrhovateľa domáhať sa nezaplateného výživného v zmysle pôvodného exekučného titulu (výživné 100,- Eur mesačne na základe rozsudku tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.3.2016) zostáva zachované, takže dlh vzniknutý v zmysle pôvodného rozhodnutia zostáva nedotknutý.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s (ďalej len „“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany otca navrhovateľa nie je prípustné, pretože sa svojho práva podať odvolanie výslovne vzdal po vyhlásení rozsudku do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie pre na navrhovateľa v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje ( ďalej len „CSP“). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa () elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora ( ).