Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/92/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. D., nar. XX.XX.XXXX a U. D., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matky - N. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. 8, D., zastúpená - S.. Angelika Bužek, advokátka, so sídlom Björnsonova 14, Bratislava, a otca - K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XX, C., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. I. návrh z a m i e t a .

II. U. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

X. Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2020, sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia tohto znenia: „K. K. D., rod. D., nar.: XX.XX.XXXX, RČ: XXXXXX/ XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. V. maloletého je povinný platiť výživné na maloletého v sume M.,- eur mesačne k rukám matky maloletého, ktoré je povinný platiť vždy do 5. dňa v mesiaci vopred, počnúc mesiacom máj XXXX. V. maloletého je oprávnený stretávať sa s maloletým K. každý víkend a to od piatku 18:00 hod do nedele 18:00 hodiny. Otec je oprávnený v určený čas maloletého K. prevziať a po ukončení styku v určenom čase je povinný maloletého v mieste bydliska matky, matke odovzdať. Matka je povinná maloletého K. na styk pripraviť a v určený čas v mieste bydliska matky, ho otcovi odovzdať. K. U. D., rod. D., nar.: XX.XX.XXXX, RČ: XXXXXX/XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. V. maloletej je povinný platiť výživné na maloletú v sume XXX,- eur mesačne k rukám matky maloletej, ktoré je povinný platiť vždy do 5. dňa v mesiaci vopred, počnúc mesiacom máj XXXX. V. maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou U. každý víkend a to od piatku XX:XX hod do nedele 18:00 hodiny. Otec je oprávnený v určený čas maloletú U. prevziať a po ukončení styku v určenom čase je povinný maloletú v mieste bydliska matky, matke odovzdať. Matka je povinná maloletú U. na styk pripraviť a v určený čas v mieste bydliska matky, ju otcovi odovzdať.“

2. Návrh matka odôvodnila tým, že cca pred mesiacom otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť na I. X v D. a presťahoval sa do svojho rodinného domu v C. a odvtedy jej na výživu detí prispel sumou 300,- eur. V danom prípade existuje potreba neodkladnej úpravy vzťahov strán sporu až do rozhodnutia vo veci samej a je nevyhnutné neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletými a zabezpečiť riadnu starostlivosť a výživu detí (otcovi nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere v súlade s ust. ) na čas do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného treba vychádzať najmä z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, atď. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí najmä od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu a ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pri určovaní

rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje len matka čerpajúca materskú dovolenku, finančne jej pomáha jej matka. Otec je jediný spoločník a konateľ spoločností: O. s.r.o. a D., s.r.o., o jeho finančných príjmoch má matka vedomosť len z verejných zdrojov (F.). A. bolo potrebné zakúpiť kočík pre dvojičky, autosedačky, postieľky, vaničku, oblečenie, perinky, fusaky, plienky, stravu (prikrmovanie), prebaľovací pult a pod. Na týchto nákladoch sa otec podieľal minimálne, väčšinu vecí zakúpila stará matka detí. Na základe dohody rodičov sa otec zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 300,- eur mesačne, ale splatnosť a výšku výživného na deti si svojvoľne upravil (150,- eur na dieťa), dohodu porušil, a preto sa matka na dohodnuté finančné plnenia z jeho strany spoľahnúť nevie. Otec ignoruje odôvodnené a pravidelné potreby detí. Matka s deťmi býva v 4-izbovom byte svojej matky (starej mamy maloletých) a za bývanie jej prispieva sumou 400,- eur mesačne. Náklady na bývanie predstavujú základnú odôvodnenú potrebu detí aj rodiča (matky), tento náklad nemožno posúdiť ako nadštandardný, či nepotrebný. Matka i maloleté deti majú právo na súkromie, ktoré patrí medzi základné práva každej fyzickej osoby a rozhodne nemožno spravodlivo od nich požadovať, aby sa dobrovoľne tohto svojho práva vzdali. Vzhľadom na uvedené matka žiada o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ňou žiadaného petitu.

3. K návrhu matka pripojila tieto listinné dôkazy: rodné listy maloletých detí: U. D., nar. XX.XX.XXXX a K. D., nar. XX.XX.XXXX; plnomocenstvo na zastupovanie, prehľady o O. s. r. o. a D. s. r. o. vytlačené z webovej stránky F..

4. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde nie je a ani nebolo vedené žiadne konanie týkajúce sa maloletých detí D..

5. Podľa /ďalej len / na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa , , /ďalej len / účinný od 01.07.2016 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

15. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

18. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.

19. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

20. V danom prípade ide u dvojičky vo veku cca 6 mesiacov, ktoré sú osobnej v starostlivosti matky čerpajúcej materskú dovolenku. Súd má za preukázaný aktuálny stav v rodine - rodičia ukončili spolužitie po tom, čo sa otec odsťahoval do C. a odvtedy v zmysle vyjadrenia matky prispel na výživu každého dieťaťa po 150,- eur mesačne, i keď v zmysle ústnej dohody rodičov mal prispieť po 300,- eur mesačne na každé z detí. Matka žiadny spôsobom neosvedčila, že sa otec domáha maloletých detí, starostlivosti o ne, a že ich chce matke odňať. Rodičia sú si rovní pri výkone svojich rodičovských práv a povinností. Súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, nakoľko obe maloleté deti sú v jej osobnej starostlivosti a tento faktický stav nie je potrebné upravovať rozhodnutím súdu. Obe deti sú vo veku, kedy sú na matku citovo naviazané a odkázané na jej starostlivosť. Súd neobdržal žiadnu signalizáciu o prípadnej nestarostlivosti o deti zo strany ich rodičov, ani žiadne závady a nedostatky v ich výchove. Aktuálna situácia v rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých detí, stabilizáciu ich výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by súd deti zveril do osobnej starostlivosti matky, lebo sú v jej osobnej starostlivosti.

21. Súd apeluje na rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletých detí, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Dieťa má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ktorú nie je možné podmieňovať splnením podmienok. Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré

pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Dieťa na svoj harmonický rozvoj potrebuje lásku a porozumenie, malo by vyrastať v starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov v ovzduší náklonnosti a morálneho aj materiálneho bezpečia. Každý z nich je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Každé dieťa si želá, aby sa jeho rodičia pred ním nehádali, aby boli navzájom k sebe i k nemu aspoň tak zdvorilí, ako sú k ostatným ľuďom a ako to aj od neho vyžadujú. Podmienkou efektívneho rodičovstva nie je, aby sa rodičia mali radi, aby sa všetko vrátilo do koľají, keď konflikty medzi nimi neboli. Stačí, keď konflikty zminimalizujú tak, aby sa mohli o deti riadne starať. Teda dôležité je prestať pokračovať v konflikte, ideálne vzťahy medzi rodičmi nemusia byť. Dieťa nereaguje len na to, ako sa rodičia správajú k nemu, ale aj na to, ako sa správajú vzájomne voči sebe. Predovšetkým rodičia sú jeho rozhodujúcim vzorom, popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na ich spoločné deti a nepoužívali ich ako nástroj vzájomného boja. Súd rodičom odporúča, aby spoločne vyhľadali odbornú pomoc, aby sa naučili spolu vecne a konštruktívne komunikovať a reflektovať na potreby svojich detí a ako partneri, ak je to nevyhnutné, sa rozišli slušne, pričom nezhody nebudú prenášať na svoje deti a neurobia z nich objekt svojich nezhôd.

22. Ani časť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na každé maloleté dieťa nespĺňa v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu podmienky podľa . Z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti cca jeden mesiac, odvtedy otec na výživu maloletých detí prispel sumou 300,- eur (po 150,- eur na každé dieťa). Matka nevyčíslila základné náklady detí, odvolala sa len na náklady za bývanie /400,- eur mesačne/, ktoré platí svojej matke, a ktoré vzhľadom na právo na súkromie jej i detí sú ich oprávneným nárokom a nie sú nadštandardnými výdavkami. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Výživné v nevyhnutnej miere má však slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa. Z návrhu nevyplýva, že otec v súčasnosti na výživu maloletých neprispieva finančne (ide o pomerne krátke obdobie od opustenia spoločnej domácnosti) v nevyhnutnej miere, na výživu detí za cca mesiac zaplatil celkovo 300 eur.. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 28,79 eur). Výživné sa neodkladným opatrením určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V danom prípade neexistuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí, keďže otec opustil spoločnú domácnosť len pred cca mesiacom a v čase rozhodovania súdu o matkinom návrhu nie je možné ustáliť, že otec dobrovoľne nebude prispievať na ich výživu v nevyhnutnej miere, keďže matke prispel sumou 150 eur výživným na každé z detí. Súd dospel k záveru, že matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom určením výživného otcovi. Súd poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s ust. nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa ust. ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Len tvrdenie matky týkajúce sa skutočnosti, že s otcom detí nežijú v spoločnej domácnosti, nie je dôvodom na vyhovenie jej návrhu. Za danej situácie nemožno preto vyvodzovať predčasné závery o tom, že otec si vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom do budúcna plniť nebude, keďže aj samotná matka potvrdila, že na ich výživu prispel, i keď nie v takej výške, akú by si predstavovala. Dané domnienky nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom rozsahu. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami.

23. Súd vyhodnotil aj časť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia čo do úpravy styku otca s maloletými za nedôvodný. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Ide o právo rodiča na styk - nie povinnosť. Z návrhu nevyplynulo, že otec sa domáha styku či kontaktu s deťmi a tiež nevyplýva, že mu matka bráni stretávať sa s maloletými deťmi. V prípade nezhôd rodičov v otázke styku je otec ten, kto má právo podať na súd návrh na úpravu styku s maloletými deťmi.

24. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia. Keďže dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná zo samotného návrhu na jeho nariadenie, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu uvedené skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa, v danom prípade s ohľadom na matkou ponúkané dôkazy, nestalo.

25. Súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

26. V danom prípade mal súd za to, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy / /.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / ,, /.