Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoCsp-22-2020.pdf
PDF · 72.3 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/22/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: C. J., nar. XX.X.XXXX, Y. XXX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 423,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3Csp 21/2017-151 zo dňa 13.2.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu v časti o zaplatenie úroku 28 % ročne zo sumy 243,86 eur od 9.12.2016 do zaplatenia zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,76 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Pôvodne si žalobca v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 423,86 eura ako istiny a úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 423,86 eura od 9.12.2016 do zaplatenia. Uplatnil si trovy konania. V poradím prvým rozsudkom č.k. 3Csp 21/2017-61 zo dňa 9.1.2019 súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 423,86 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento výrok sa stal právoplatným dňa 27.2.2019. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Rozhodol o trovách konania. V odvolacom konaní uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 42/2019-91 zo dňa 30.7.2019 bol zamietavý výrok zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V poradí druhým rozsudkom, ktorý je predmetom odvolacieho prieskumu, opätovne prvoinštančný súd žalobu čo do úrokov zamietol a rozhodol o trovách konania. Zistil, že spotrebiteľská zmluva pre rozpor s dobrými mravmi je neplatná, preto žalobca je povinný vrátiť len poskytnutú istinu, nie však úroky. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Vychádzal zo záveru, že celkový nárok bol vo výške 801,69 eura, čo predstavuje 423,86 eura istina a 377,83 eura úroky za obdobie od 9.12.2016 do 13.2.2020. Úspech žalobcu v rozsahu istiny bol 52,87 %, úspech žalovaného v rozsahu úrokov bol 47,13 %. Rozdiel (52,87 - 47,13) vo výške 5,74 % je miera úspechu žalobcu. Toto rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania sa v plnom rozsahu týka ako prvoinštančného konania, tak aj predchádzajúceho odvolacieho konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že pri výpočte náhrady trov konania prvoinštančný súd nepostupoval správne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada, a to s poukazom na uznesenie NS
SR č.k. 6Obo 243/2007 a rozsudok Krajského súdu v Trnave a ďalšie obdobné rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, v Prešove a Krajského súdu v Žiline a v Banskej Bystrici. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Predmetom uplatneného nároku žalobcu je nárok na istinu 423,86 eur a úroky vo výške 28 % ročne z 423,86 eur od 9.12.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil trovy konania. Uplatnený nárok žalobcu na istinu je právoplatne žalobcovi priznaný rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 3Csp 21/2017-61. V ďalšom konaní bolo o nároku na úroky žalobcu rozhodnuté tak, že nárok na úroky bol zamietnutý (rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 3Csp 21/2017-151). Z uvedeného vyplýva, že aj keď predmetom konania bola istina a úroky, pričom úroky je možné podľa § 121 ods. 3 OZ charakterizovať ako príslušenstvo pohľadávky, išlo o dva samostatné nároky, o ktorých súd rozhodol. Pokiaľ istina bola predmetom sporu ako samostatne uplatnený nárok ako pohľadávka, ktorá vyplývala zo spotrebiteľskej zmluvy, uplatnený nárok na úrok predstavuje vopred dojednanú odplatu za užívanie istiny. Úrok z omeškania predmetom konania nebol. Ako to vyplýva z priebehu konania, úrok bol samostatným predmetom konania, ktorý bol presne špecifikovaný nielen sadzbou, ale aj obdobím a istinou, z ktorej sa tento úrok uplatňoval. Ku dňu rozhodovania prvoinštančného súdu uplatnený nárok na úroky mal nielen samostatný skutkový základ vychádzajúci zo zmluvného vzťahu, viažuci sa ako príslušenstvo na istinu, ale bolo ho možné aj riadne kvantifikovať. Preto vzhľadom na to, že nešlo o úroky z omeškania tak, ako to mali na mysli rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca, keď úspech v takom prípade vychádza z úspechu z uplatnenej istiny a nie z úspechu aj úrokov z omeškania, odvolací súd napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu po tom, čo zistil, že správne postupoval pri rozhodovaní o trovách konania, podľa zásady úspechu, v súlade s § 255 ods. 2 CSP, napadnutý výrok podľa § 387 CSP ako správny potvrdil.
6. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.