Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoCsp-18-2020.pdf
PDF · 93.52 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX H. H., zast. Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.10.2019, č. k.: 13Csp/142/2018-109, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, trovy je žalobkyňa povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že podanou žalobu sa žalobkyňa domáhala aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 15.10.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným (ďalej „Dohoda o zrážkach zo mzdy) je neplatná (pozn. súdu - žalobkyňa dohodu podpísala dňa 15.10.2012, žalovaný však dňa 16.10.2012). Žalobkyňa vyvodzuje neplatnosť dohody z toho, že táto bola uzatvorená v ten istý deň, spolu so zmluvou o úvere, ktorá predstavuje hlavný záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý podľa názoru žalobkyne je tiež neplatný. Potom je neplatná aj na zmluvu o úvere nadväzujúca Dohoda o zrážkach zo mzdy. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby vyvodzuje z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
3. Spolu so žalobou podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13csp/142/2018 - 35 zo dňa 25.01.2019, právoplatným dňa 16.02.2019, nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.10.2012, pričom zároveň súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne, spoločnosti G. R., a.s. povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe tejto dohody o zrážkach až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd vychádzal z toho, že v danom prípade žalobkyňa spochybňuje nielen platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ale i platnosť hlavného záväzku (zmluvy o revolvingovom úvere).
4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa 16.10.2012 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník. Predmetnú zmluvu o úvere súd podrobil prieskumu z hľadiska dodržania citovanej právnej úpravy a dospel k záveru, že pre súdom zistené nedodržanie písomnej formy zmluvy je podľa § 11 ods. 1 písm. a) a pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, treba zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, avšak nie celú za neplatnú ako tvrdí žalobkyňa.
5. Žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.10.2012 (hoci je zo dňa 16.10.2012). V tejto súvislosti sa súd prednostne zaoberal otázkou, či formulovaná žaloba je žalobou prípustnou, ktorú súd môže vecne prejednať. Súd v tejto súvislosti posudzoval splnenie zákonných predpokladov ust. § 137 CSP a to podľa písm. c) kedy pri určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba) alebo nie je (negatívna určovacia žaloba), a podľa písm. d) kedy je pri určovacej žalobe potrebné uviesť právnu skutočnosť, určenie ktorej sa žalobca domáha. Vychádzajúc zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa nedomáha určenia existencie určitého práva z dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 137 písm. c) CSP, ale sa domáha určenia právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu -dohody o zrážkach zo mzdy), ktorá však ako ďalej vyžaduje § 137 písm. d) CSP, nevyplýva z osobitného predpisu, keď žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť sa žalobou domáhať neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Preto takto formulovaná žaloba nie je procesne prípustná podľa CSP. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2019 Z. z. na ktorý poukázala žalobkyňa, sa spotrebiteľ žalobou môže domáhať len určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Naviac súd dodal, že nakoľko inštitút dohody o zrážkach zo mzdy (§ 551 OZ) je špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom akcesorickej povahy vo vzťahu k hlavnému záväzku bez ktorého zaniká, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a rozsah úhrad nemá žalovaná voči žalobcovi žiaden dlh (uhradila viac ako čerpala), preto na určení neplatnosti dohody nie je naliehavý právny záujem aj v takom prípade, ak by žalobkyňou podaná žaloba bola žalobou o určenie, či tu právo je podľa § 137 písm. c) CSP. Súd poukázal i na to, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo dňa „15.10.2012“, hoci súdu predložila dohodu zo dňa 16.10.2012 - v žalobe nesprávne identifikovala právny úkon, ktorý žiada určiť za neplatný. Uvedený nedostatok odstránila iba v rámci nariadenia neodkladného opatrenia, návrh na zmenu žaloby nepodala (zmena žaloby ani nie je prípustná - podľa § 294 CSP - iba ak spotrebiteľ vystupuje v spore ako žalovaný). Podľa § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný žalobným návrhom.
6. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, z vyššie uvedených dôvodov.
7. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu preto priznal nárok voči žalobkyni na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalobkyňa namietala, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z dokazovania súdu nijako nevyplynulo, že by žalobkyňa nepreukázala v konaní naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dotknutej dohody o zrážkach zo mzdy. Takýto záujem bol osvedčený skutočnosťou, že žalovaný sa na základe výzvy o vykonávanie zrážok u jej zamestnávateľa pokúša, aby boli vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne. Zamietnutím žaloby súd vystavil žalobkyňu tomu, že jej bude zrážané zo mzdy jej zamestnávateľom na písomnú žiadosť žalovaného. Poukazuje na rozhodnutia súdov, kde súdy posudzovali otázku naliehavého právneho záujmu, cituje rozsiahle state - z rozsudku NS SR č. k. 1Cdo/235/2017, rozsudku KS BB č. k. 17Co/351/2017, rozsudku KS BB č. k. 14Co/43/2017.
10. Súd pochybil aj v tom, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy žalovanému v rozsahu 100 %. Súd dospel ku svojim zisteniam zakladajúcim meritórne rozhodnutie na základe vlastného uváženia, ako aj žalobkyňou uvádzaných skutočností a nie na základe argumentácie žalovaného, ktorý od počiatku tvrdil a deklaroval platnosť dotknutej úverovej zmluvy a teda aj opodstatnenosť prípadného výkonu zrážok zo mzdy. Uvedená skutočnosť vylučuje úspech žalovaného v prejednávanej veci. Poukazuje na súdne rozhodnutia, kde súdy z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznali (uznesenia NS SR sp.zn. 4M Cdo 2/2008, sp. zn. 5Obo/4/2017, uznesenie KS Nitra sp. zn. 9Co/138/2017).
11. Žalobkyňa má zato, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, nie je z neho zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie a na základe akých skutočností súd rozhodol.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Podané odvolanie považuje žalovaný za nedôvodné. Súd pri rozhodovaní zohľadnil všetky právne relevantné skutočnosti a dostatočne sa vysporiadal so skutkovým stavom v konaní. Súd rozhodnutie riadne právne a skutkovo zdôvodnil, žalobkyňa existenciu procesného stavu neistoty nepreukázala, v danom prípade teda nebola naplnená požiadavka naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení, ako konštatoval aj súd v rozsudku.
13. Žalobkyňa v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného uviedla, že nakoľko žalovaný neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu, trvá na podanom odvolaní aj dôvodoch v ňom uvedených.
14. Žalovaný na podanie žalobkyne nereagoval.
15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobkyne spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd ho potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku okresný súd. Odvolací súd námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné. Rozhodnutie súdu spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Obsahuje popisnú časť (čoho sa strany domáhajú, aké dôkazy súd vykonal) i spôsob a rozsah, akým sa súd prejednávanou vecou zaoberal a tiež právne posúdenie. Súd sa dostatočne vyporiadal i s rozhodujúcimi argumentmi žalobkyne. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel a pre ktoré žalobu zamietol, citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje závery.
18. Okresný súd prijal správny záver, že podstatnou okolnosťou pre posúdenie samotnej prípustnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) alebo d) CSP, ktorých splnením podmienok sa súd podrobne zaoberal v prejednávanom prípade, je to, či žalobca žiada určiť, či tu právo je alebo nie je, alebo či žiada určiť právnu skutočnosť. Že pre toto posúdenie je rozhodujúce opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe a hlavne samotný žalobný návrh - petit žaloby. Okresný súd tiež správne konštatoval, že nakoľko v danom prípade ide o žalobu „o určenie neplatnosti samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, ako právneho úkonu“, tak ide o požiadavku, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, takéto určenie spadá pod ust. § 137 písm. d) CSP. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
19. Právna úprava CSP účinného od 01.07.2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu - najmä z hmotného práva (§ 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobný návrh, znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je treba považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129 CSP), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou.
20. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, jeho ust. § 11 ods. 4, na ktoré poukázal okresný súd, uvádza dva druhy žalôb, kde spotrebiteľ v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa môže domáhať svojho práva určením právnej skutočnosti - uvedené ustanovenie umožňuje podať iba žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ako uviedol v rozhodnutí okresný súd. V posudzovanom prípade nejde o daný druh žaloby.
21. Účelom novej koncepcie účinnej od 01.07.2016 zakotvenej v ust. § 137 písm. c) a písm. d) CSP, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d) bol záujem zákonodarcu vylúčiť všetky zbytočné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej (komentár k CSP Tomaškovič a spol.)
22. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej, ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, t.j. podľa zásady úspechu v spore. Keď bola žaloba žalobkyne v celom rozsahu zamietnutá, niet akýchkoľvek pochýb o tom, že práve žalovaný mal úspech v konaní v rozsahu 100 % a potom aj nárok na náhradu trov úspešnej strany v konaní je 100 %. Pokiaľ žalobkyňa poukázala v odvolacom konaní na rozhodnutia súdov o trovách konania, kde súdy výnimočne náhradu trov konania nepriznali z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), tak v posudzovanom prípade žalobkyňa žiadne takéto dôvody neuviedla a nevyplývajú ani z obsahu spisu.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).