Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-12-2020.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/12/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Lucie Baňackej, PhD. a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: STAR-CAR s.r.o., Seňa č. 118, 040 58 Seňa, IČO: 45 699 968, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., sídlo: Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 264,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k.: 26Cb/19/2019-106 zo dňa 10. septembra 2019, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k.: 26Cb/19/2019-106 zo dňa 10. septembra 2019 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 264,30 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 61,29 eur od 22.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 203,01 eur od 1.11.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 1.2.2019 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 264,30 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 61,29 eur od 22.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 203,01 eur od 1.11.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.4.2018 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle Seat Ibiza, EVČ: C., ktoré patrilo poškodenému I. K.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť k žalobcovi. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 6.8.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565797150 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Za opravu poškodeného motorového vozidla bola faktúrou č. 2018160028 účtovaná suma 268,24 eur. Žalovaným však bola uznaná iba suma 206,95 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora došlo ku kráteniu z dôvodu rozdielu medzi faktúrou a kalkuláciou, priznané bolo plnenie podľa kalkulácie Audatex, pričom celková nepriznaná suma bola vo výške 61,29 eur. Neuznanú pohľadávku 61,29 eur poškodený postúpil na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 18.12.2018 na žalobcu. Dňa 12.6.2018 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia, EVČ: C., ktoré patrilo poškodenému A. A.. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, ktorý mal s poškodeným uzatvorené havarijné poistenie a zaregistrovaná pod č. 9565948289. Poškodený dal motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu vo výške 702,05 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 2018160036. Oznámením o poistnom plnení žalovaný uviedol, že dňa 16.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565948289 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma uznaná a uhradená žalovaným, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 66,- eur však bola
iba do výšky 433,04 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora pri výpočte poistného plnenia neboli priznané neprimerane účtované práce a lakovanie, pričom celková nepriznaná suma bola vo výške 203,01 eur. Neuznanú pohľadávku 203,01 eur poškodený postúpil na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 29.10.2018 na žalobcu. Žalobca si okrem istiny uplatnil v tomto konaní aj zákonné úroky z omeškania z dlžných súm, nakoľko mal za to, že neuhradením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavené faktúry mu neboli doručené a uplatnené nároky neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Poškodení teda boli dlžníkmi žalobcu a nemohli tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok. Uzatvorením predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedených prípadoch došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedenými postúpeniami tak došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluvách o postúpení pohľadávok zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcov postúpiť pohľadávky (resp. ich časti) a aj samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávok je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá ich neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň zotrval na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy uvádzaný v jednotlivých Oznámeniach o poistnom plnení s poukazom na kalkuláciu žalovaného vypracovanú systémom Audatex. Ďalej žalovaný namietal uplatnený nárok na úrok z omeškania s poukazom na § 11 ods. 6, 7 a 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZP“).
4. Súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 9.9.2019 žiadal vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j., aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania) o ospravedlnenie neúčasti žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní vytýčenom na deň 10.9.2019. Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Zároveň navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Právny zástupca žalobcu, prítomný na pojednávaní dňa 10.9.2019, navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
6. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol na pojednávaní dňa 10.9.2019 rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p., konštatujúc, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a zároveň neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, keďže za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie, čo nie je posudzovaný prípad. Žalovaný bol pritom poučený v predvolaní na pojednávanie, že ak sa nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Súd prvej inštancie zároveň poukázal, že v zmysle C.s.p. na rozdiel od O.s.p., sa neprihliada pri splnení podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p. na to, či žalovaný bol pasívny alebo nie a súd nemá povinnosť oznámiť žalovanému, že jeho ospravedlnenie neakceptuje.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 35, 37, 39, 524, 442, 788,790, 791, 795 ods. 1, 797, 798, 799, 806, 809, 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ďalej podľa §§ 4, 11, 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP) a §§ 129, 132, 274 až 277 C.s.p.
8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené podmienky ustanovené v § 274 a nasl. C.s.p., a preto rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe vyhovel.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./ Poukázal, že v konaní neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku ako rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný nebol v konaní nečinný. Namietal, že žalovaný podaním zo dňa 9.9.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, no súd prvej inštancie nevyhodnotil ospravedlnenie žalovaného ako včasné a ako dôsledok vážnych okolností, o čom sa žalovaný dozvedel až zo samotného rozsudku. Ak súd prvej inštancie posúdil toto ospravedlnenie ako nedôvodné, mal v zmysle článku 4 C.s.p. per analogiam postupovať inter alia podľa § 183 ods. 4 C.s.p. a bezodkladne upovedomiť žalovaného, že ním uvádzané dôvody ospravedlnenia vrátane jeho súhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Namietal, že procesná obrana žalovaného spočívajúca v tom, že bol v konaní aktívny, nie je relevantná pre posúdenie správnosti vydania rozsudku pre zmeškanie z dôvodu neúčasti žalovaného na pojednávaní. V konaní boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p., keďže žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 10.9.2019 neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Poukázal, že vážne okolnosti sú okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine), teda ide o okolnosti nie bežné ale vyššej intenzity. Vážnosť okolností je však vždy na voľnej úvahe súdu. Žalovaným uvádzané dôvody nie je možné považovať za vážne okolnosti podľa § 274 písm. b) C.s.p. Žalovaný dokonca svoje tvrdenia v ospravedlnení ani nepreukázal. Zároveň žalobca poukázal, že právny zástupca žalovaného má troch koncipientov, preto nie je zrejmé, prečo sa pojednávania nemohol zúčastniť niektorý z nich, resp. prečo právny zástupca žalovaného neudelil substitučnú plnú moc inému advokátovi. Žalovaný pritom nežiadal a nenavrhoval súdu prvej inštancie aby pojednávanie, termín ktorého bol vytýčený na deň 10.9.2019, bolo odročené na iný termín, z dôvodu, žeby sa ho žalovaný chcel zúčastniť, ale nemohol, takže sám žalovaný oznámil súdu a prejavil záujem, aby súd prejednal spor a vyhlásil rozsudok v jeho neprítomnosti. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutia v skutkovo a právne obdobných sporoch a to rozhodnutie Krajského súdu v Žilne, sp.zn.: 13Cob/99/2019, sp.zn.: 13Cob/113/2019 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.: 3Co/39/2018, ktoré ako vecne správne potvrdili vydaný rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorý konajúci súd vydal v uvedených prípadoch z dôvodu, že žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil vágnym a nepreukázaným konštatovaním.
12. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 2.1.2020.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
14. Podľa § 274 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
15. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
16. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p., lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
17. Odvolací súd sa najskôr zaoberal prípustnosťou odvolania proti napadnutému rozsudku. V súvislosti s tým konštatuje, že odvolanie proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné, lebo odvolanie žalovaného bolo podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
18. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje konanie a má záujem na efektívnom vedení veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Právna úprava účinná od 1.7.2016 Civilného sporového poriadku rozlišuje rozsudok pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 C.s.p.) a po nariadení pojednávania (§ 274 C.s.p.). V posudzovanom spore bolo súdnom prvej inštancie rozhodnuté podľa ustanovení § 274 C.s.p., na návrh žalobcu na nariadenom pojednávaní z dôvodu, že sa riadne predvolaný žalovaný nedostavil na pojednávanie a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil.
19. V zmysle ustanovenia § 274 C.s.p. súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ak sú kumulatívne splnené uvedené podmienky: 1. žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie; 2. žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a po 3. žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného je možné rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, za predpokladu, že sú kumulatívne splnené vyššie uvedené podmienky na jeho vydanie.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom spore boli kumulatívne splnené len 2 z 3 podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, tzn. neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 10.9.2019 aj z dôvodu nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania a súhlasil, aby súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní vo veci bez jeho účasti. Uvedené ospravedlnenie bolo právnym zástupcom žalovaného odoslané elektronickou poštou a doručené súdu prvej inštancie dňa 9.9.2019 o 08.49 hod. Z uvedeného teda vyplýva, že právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neprítomnosť včas, teda deň pred konaním pojednávania. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 121 ods. 5 C.s.p. možno podanie právneho zástupcu žalovaného považovať za doručené včas, teda ešte pre konaním samotného pojednávania v predmetnom spore.
21. Z dôvodu, že právny zástupca žalovaného riadne a včas ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom dňa 10.9.2019, neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného a preto nebolo možné v predmetnom spore vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu.
22. Pokiaľ ide o samotné dôvody neúčasti na pojednávaní, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v ospravedlnení na pojednávanie uviedol aj to, že sa pojednávania nezúčastní, aby sa zbytočne nenavyšovali trovy konania. Tiež sa výslovne vyjadril, že uplatnil už všetky jemu známe prostriedky obrany v zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 C.s.p. Je tiež potrebné poukázať na to, že žalovaný nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti. Ak by odvolací súd pripustil prísne formalistický výklad ustanovenia § 274 C.s.p., tak ako to urobil súd prvej inštancie, bolo by potrebné dospieť k absurdnému záveru, že strana (žalovaný) aby predišiel vydaniu rozsudku pre zmeškanie má povinnosť (resp. jeho zástupca) byť prítomný na (každom) pojednávaní. Súd je pritom povinný zabezpečiť stranám sporu vykonať právo na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj možnosť (nie povinnosť) zúčastniť sa na pojednávaní, keďže neprítomnosť sporovej strany alebo jej zástupcu na pojednávaní nie je bez ďalšieho prekážkou riadneho prejednania veci.
Tiež nemožno konštatovať, že žalovaný bol doposiaľ v konaní pasívny. Žalovaný použil prostriedky procesnej obrany v súlade s ustanovením § 153 C.s.p. (sudcovská koncentrácia konania), keď riadne pripojil a označil v žalobe dôkazy, ktoré je potrebné vykonať a snažil sa ospravedlniť z pojednávania z dôvodu hospodárnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalovaného sa nejednalo o marenie spravodlivosti. Žalovaný bol aktívnou stranou sporu, aj keď sa pojednávania na súde prvej inštancie nezúčastnil, so súdom prvej inštancie komunikoval.
23. V prejednávanom spore súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie majúc za to, že boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie. Odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie za formalistický. Súd prvej inštancie si vybral spôsob rozhodnutia procesne nie najvhodnejší. Súd totiž nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje zmysel a účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku.
24. V prípade jednotlivých rozhodnutí iných súdov, na ktoré žalobca poukázal, odvolací súd poznamenáva, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatné súdy rozhodujúce v skutkovo a právne obdobných sporoch zaväzoval rozhodnúť identicky.
25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
26. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
27. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 C.s.p.) ani na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.).
28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).
29. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, predovšetkým s ohľadom na zmysel Civilného súdneho konania, pretože súdy sú v prvom rade povolané k tomu, aby zákonom stanoveným spôsobom poskytovali túto ochranu práv.
30. Odvolací súd zrušil aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).