Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-267-2016.pdf
PDF · 128.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/267/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: SCOREX spol. s r. o., so sídlom Vidlicova 24, Bratislava, IČO: 35 723 645, zastúpeného advokátom: JUDr. Ondrej Krempaský, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného Číslo: 103931728/2016 zo dňa 19.09.2016, Číslo: 103906093/2016 zo dňa 13.09.2016 a Číslo: 103931318/2016 zo dňa 19.09.2016, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Krajský súd v Bratislave nepriznáva žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) zo dňa 21.11.2016 sa domáhal žalobca zrušenia celkovo troch rozhodnutí žalovaného Číslo: 103931728/2016 vydaného dňa 19.09.2016, Číslo: 103906093/2016 vydaného dňa 13.09.2016 a Číslo: 103931318/2016 vydaného dňa 19.09.2016, (ďalej aj len napadnuté rozhodnutia č. 1/, č. 2/, č. 3/), ako aj im predchádzajúce rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Bratislava (ďalej tiež aj správca dane) Číslo: 103183092/2016/9104403/Dubv zo dňa 19.05.2016, Číslo: 103183124/2016/9104403/Dubv zo dňa 19.05.2016 a Číslo: 103183127/2016/9104403/Dubv zo dňa 19.05.2016 (ďalej len prvostupňové rozhodnutia č. 1/, č. 2/, č. 3/), vrátenia veci na nové konanie a priznania náhrady trov konania.
2. Správny súd zistil, že na tunajšom správnom súde sa viedli ďalšie dve súdne konania totožných účastníkov (žalobca aj žalovaný), ktorých predmetom bol súdny prieskum rozhodnutí žalovaného, ktorými tento znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) pre žalobcu za mesiace júl 2010 - konanie vedené pod sp. zn. 2S/134/2016 a mesiac jún 2010 - konanie sp. zn. 2S/101/2017. Daňové konanie, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní pod sp. zn. 2S/101/2017 vychádzalo z daňovej kontroly ukončenej vydaním protokolu č. 9104403/5/157112/2015/ Kovk zo dňa 21.01.2015 (ďalej len Protokol), v rámci ktorého sa spoločne riešila daňová kontrola u žalobcu za mesiace marec, apríl, máj a jún 2010, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania (mesiace marec, apríl, máj). V oboch vyššie uvedených súdnych konaniach (sp. zn. 2S/134/2016, sp. zn. 2S/101/2017) boli žaloby zamietnuté. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vydaného vo veci č. k. 2S/101/2017- 80 dňa 11.09.2019, správny súd zistil, že žalobcom vznesené námietky v tomto konaní sú z podstatnej časti totožné s námietkami uvádzanými v tejto žalobe a na všetky tieto námietky boli dané vo vyššie uvedenom rozsudku (č. k. 2S/101/2017-80) podrobné odpovede.
3. Správny súd využijúc ust. § 140 SSP v odôvodnení tohto rozsudku poukazuje na odôvodnenie rozsudku tunajšieho správneho súdu č. k. 2S/101/2017-80 zo dňa 11.09.2019. Predmetom oboch konaní (tohto konania ako aj konania pod sp. zn. 2S/101/2017) boli z prevažnej časti totožné posudzované obchody, ktorých predmetom bola dodávka rovnakých tovarov potravinárskeho charakteru - kukurica, pšenica, repka olejná, slnečnica, od rovnakých slovenských dodávateľov - spol. B. E.. A.. O.., E. E.. A.. O.., dodávané rovnakým odberateľom v inom členskom štáte (Maďarsko) - K.-F. L.., prepravu tovaru zabezpečovali rovnaké prepravné spoločnosti (dopravcovia) - L. L.., E. K., D.A. E.. A.. O.., M. C., M. N.. V tomto konaní boli okrem týchto obchodov posudzované aj dodania poľnohospodárskych tovarov (kukurica, pšenica, repka olejná, slnečnica), ktoré mal žalobca dodať spol. Y. G. L.., - odberateľovi v Maďarsku a tieto ďalej predávané tovary nadobúdal aj od iných slovenských dodávateľov - spol. K. K.. E.., V., E.. A.. O.., K.- K., E.. A.. O.., R. X.M., E.. E.. A.. O.., K. B. R. SK E.. E.. A.. O.., (mesiac marec 2010).
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.
4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správca dane - Daňový úrad Bratislava (prvostupňový správny orgán) vykonal daňovú kontrolu u žalobcu (začala sa dňa 14.09.2011) na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie mesiacov marec, apríl, máj a jún 2010. Správca dane následne rozhodol o prerušení kontroly, dôvodiac žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií. Daňovú kontrolu správca dane ukončil vydaním Protokolu Číslo: 9104403/5/157112/KovK zo dňa 21.01.2015 (ďalej len Protokol), ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ktorý sa k zisteniam uvedeným v Protokole následne písomne vyjadril.
5. Žalovaný vydal dňa 19.09.2016 napadnuté rozhodnutie č. 1/ (Číslo: 103931728/2016), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 1/ číslo: 103183092/2016/9104403/Dubv zo dňa 19.05.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 v nadväznosti na § 165b zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) znížil žalobcovi nadmerný odpočet na DPH zo sumy XX XXX,XX € na sumu XX XXX,XX € a určil mu rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume XX XXX,XX €.
6. Žalovaný vydal dňa 13.09.2016 napadnuté rozhodnutie č. 2/ (Číslo: 103906093/2016), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 2/ číslo: 103183124/2016/9104403/Dubv zo dňa 19.05.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 v nadväznosti na § 165b daňového poriadku znížil žalobcovi nadmerný odpočet na DPH zo sumy XX XXX,XX € na sumu XXX,XX € a určil mu rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume XX XXX,XX €.
7. Žalovaný vydal dňa 19.09.2016 napadnuté rozhodnutie č. 3/ (Číslo: 103931318/2016), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 3/ číslo: 103183127/2016/9104403/Dubv zo dňa 19.05.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 v nadväznosti na § 165b daňového poriadku znížil žalobcovi nadmerný odpočet na DPH zo sumy XX XXX,XX € na sumu XX XXX,XX € a určil mu rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume X XXX,XX €.
Žaloba.
8. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za arbitrárne. Mal za to, že skutkové zistenia a právne závery v nich uvedené boli v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukázal ako aj s predpismi o ktoré oprel napadnuté rozhodnutia žalovaný.
9. Poukázal na nesprávny postup správcu dane, ktorým došlo k porušeniu jeho práva vlastniť majetok, pričom mu bol bez právneho dôvodu znížený nadmerný odpočet a bola mu uložená povinnosť zaplatiť rozdiel DPH. Namietal príslušnosť slovenských daňových orgánov vo veci konať, keďže mal za to, že daňová povinnosť vznikla maďarskému odberateľovi na maďarskom území, čo on preukázal listinnými dôkazmi.
10. Vyjadril názor, že dokazovanie nebolo vedené v súlade so zákonom, ním navrhnuté dôkazy boli odmietnuté a daňové orgány oboch stupňov založili svoje rozhodnutia len na odpovediach maďarských orgánov bez toho, aby skutočnosti v nich uvedené boli podložené dôkazmi. Daňové orgány svojimi rozhodnutiami narušili jednotný systém DPH. Práve maďarskí odberatelia neuniesli dôkazné bremeno, keď nedokázali preukázať, že im bol dodaný tovar, ktorého dodanie preukázal listinami, ktoré boli v administratívnom spise. Podľa žalobcu dôkazy preukázali, že tovar bol dodaný odberateľom a títo boli povinní podať daňové priznanie.
11. Žalobca namietal dĺžku trvania daňovej kontroly, ktorá začala dňa 14.09.2011 a konečné rozhodnutie vo veci bolo urobené až po viac ako piatich rokoch. Mal za to, že postup daňového úradu v konaní nebol v súlade s právnymi predpismi. Trval na tom, že ku všetkým intrakomunitárnym dodaniam tovaru predložil listiny, ktoré ustanovuje zákon, a každé dodanie, na základe ktorého si pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobia - marec, apríl, máj 2010 uplatnil nárok na oslobodenie, preukázal zákonom stanoveným spôsobom, a to v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani s pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), podľa ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Tovar je oslobodený od dane bez ohľadu na to, či si odberateľ splní, alebo nesplní svoje povinnosti. Toto ustanovenie považuje za dôkaz faktúru - ide o listinný dôkaz, ktorý preukazuje existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi podnikateľmi, pretože právne predpisy nevyžadujú písomnú formu kúpnej zmluvy. O naplnení tohto obchodného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy svedčí kupujúcim zaplatená kúpna cena a prevzatie tovaru dopravcom v zmysle dohodnutej dodacej podmienky FCA.
12. Žalobca uviedol, že vstupoval do obchodných vzťahov a uplatňoval si oslobodenie od DPH preukázateľne len so subjektmi a voči subjektom, ktoré spĺňali túto zákonnú podmienku. Dodanie tovaru medzi podnikateľskými subjektmi (splnenie záväzku) vyplývalo z kúpnej zmluvy a nie zo zmluvy o preprave veci. Poukázal na § 412 ods. 1 a § 729 a nasl. Obchodného zákonníka a čl. 4 Dohovoru CMR (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí ČSSR č. 11/1975 Zb.). O tom, či je platný právny úkon, či boli splnené podmienky zmluvy rozhodujú súdy. Napokon, dopravcovia potvrdili, že tovar prevzali, bol im naložený a žalobca preukázal prevzatie tovaru dopravcami nákladnými listami CMR.
13. Ak v jednotnom systéme dane niektorí z daňových subjektov nepredloží účtovnú evidenciu, zanikne alebo sa nedostaví na daňový úrad a pod., tak tento subjekt neuniesol dôkazné bremeno so všetkými právnymi dôsledkami (povinnosť zaplatiť DPH, deliktuálna zodpovednosť). Tieto skutočnosti nie sú spôsobilé vyvrátiť pravosť ním predložených dôkazov a na týchto skutočnostiach nebolo možné spochybniť ním uplatnené nároky. Činnosť daňového úradu a žalovaného možno vnímať ako činnosť, ktorú vykonávajú v prospech subjektov narušujúcich jednotný systém dane, bez existencie právneho dôvodu zbavujú tieto subjekty zodpovednosti za zaplatenie DPH a zaplatenie DPH prenášajú na žalobcu s tvrdením, že neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno však neuniesli práve subjekty, ktorým bol dodaný tovar. Narušuje sa tak rovnosť pred zákonom, jednotný systém fungovania DPH a prenáša sa na žalobcu.
14. Žalobca považoval preskúmavané rozhodnutia za nepreskúmateľné, mal za to, že daňové orgány nevyhodnotili dôkazy, len citovali určité state z jednotlivých listín bez toho, aby konfrontovali jeho námietky. Z rozhodnutí ani z dôkazov založených v administratívnom spise (MVI odpovede) sa nedalo zistiť, ktorý konkrétny dôkaz potvrdzuje závery daňového úradu a žalovaného, ktoré konkrétne dodanie tovaru uskutočnené v konkrétny deň, konkrétnym dopravcom v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH nebolo uskutočnené. Nebolo možné vychádzať z toho, že ak sa preukázalo, že niektoré dodania zahraničnému odberateľovi (odberateľom) v zdaňovacom období neboli preukázané, resp. boli spochybnené, tak v zdaňovacom období nebolo preukázané žiadne dodanie. Odpovede maďarských orgánov, o ktoré opieral správca dane svoje skutkové a právne závery nepreukazovali, že tovar nebol dodaný týmto odberateľom a že nebol prepravený na územie inej krajiny EÚ. Naopak, tieto listiny svedčili o tom, že tovar sa nachádzal na území inej krajiny a bol dodaný odberateľovi v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH, no nedalo sa z nich zistiť, ktorých konkrétnych dodávok sa závery žalovaného týkali.
15. K posúdeniu dodávok tovarov za mesiac marec 2010 žalobca uviedol, že odberateľom bola spol. K.-F. L.. a on daný tovar nadobudol od spol. K. K.. E.., E.. V. E.. A.. O.., K. E.. K. - K., E.. A.. O.., na
základe predložených faktúr, preukazujúcich, že daný tovar, ktorý dodal odberateľovi so sídlom v inej krajine EU reálne nadobudol a mal ho zaúčtovaný vo svojom účtovníctve. Taktiež výpovede dopravcov (L.) preukazujú, že tovar prevzali na prepravu a prepravili ho do Maďarska.
16. Dodávky tovarov za mesiac apríl 2010 pre odberateľa spol. K.-F. L.., podľa vyjadrenia žalobcu nadobudol od dodávateľa spol. B., E.. A.. O.., (tento subjekt nekomunikoval so správcom dane) a pre odberateľa spol. Y. G. L.., nadobudol tovar od dodávateľa spol. E., E.. A.. O.., (spol. bola vymazaná z obchodného registra), ktorá podala daňové priznanie a dodanie tovaru mala uvedené.
17. K dodávkam tovaru za mesiac máj 2010, kde odberateľom bola spol. K.-F. L.., žalobca uviedol, že tovar nadobudol od dodávateľa spol. B., E.. A.. O.., ktorý však nekomunikoval so správcom dane.
18. Žalobca mal za to, že preskúmavané rozhodnutia správcu dane a žalovaného boli nepreskúmateľné, nakoľko z ich odôvodnení a dôkazov založených v administratívnom spise nebolo možné zistiť, ktorý konkrétny dôkaz potvrdzoval závery v rozhodnutiach prijaté. Odpovede maďarských orgánov (nie sú dôkazom) nepreukazujú, že posudzovaný tovar nebol dodaný uvedeným odberateľom a že nebol prepravený na územie Maďarska.
19. Podľa žalobcu sa nárok na oslobodenie od DPH neodvodzuje od daňového priznania, ale od konkrétneho dodania. Bolo povinnosťou daňového úradu preukázať, z akého dôvodu a z ktorého dodania nepriznal oslobodenie od dane a ktorý konkrétny dôkaz jeho záver potvrdzuje. Len takto bolo možné zistiť, či výška krátenie nadmerného odpočtu v posudzovanom zdaňovacom období (marec, apríl, máj 2010) bola v súlade so zákonom alebo nie.
20. Žalobca poukázal na to, že jeho požiadavku, aby bol vypočutý zástupca obchodnej spoločnosti C. E., daňový úrad vyriešil tak, že jeho výpoveď z iného konania za iné zdaňovacie obdobie (september 2010) použil ako dôkaz k dodávkam za v tomto konaní posudzované zdaňovacie obdobie (marec, apríl, máj 2010). Pokiaľ išlo o dopravcov (E. K., C., D.), od ktorých výpovedí odvodzoval žalovaný svoje závery, tak žalobca uviedol, že on nemal vedomosť o tom, s akým dopravcom mali jeho odberatelia uzatvorenú zmluvu o preprave vecí. Považoval za právne irelevantné, či odberatelia mali uzatvorenú zmluvu o preprave veci so spol. D. L., ktorá na splnenie svojho záväzku použila ďalšieho dopravcu.
21. Žalobca uviedol, že sám žalovaný poukazom na čl. 56 nariadenia č. 2010/904/ES potvrdil dôvodnosť jeho námietky, pretože ako dôkaz majú slúžiť listiny získané dožiadaným orgánom, teda nie správa (MVI informácia), ktorú vyhotovil dožiadaný orgán. Získaným dôkazom môže byť výpoveď svedka, výpoveď subjektu, ktorému bol dodaný tovar, daňové priznanie, hlásenie a pod. Ani z jedného dožiadania nevyplývalo, že daňový úrad predloženie takejto listiny žiadal a zo žiadnej listiny nevyplývalo, že po zaslaní informácií daňový úrad namietal, že mu neboli zaslané listiny, ktoré by potvrdzovali závery uvedené v odpovedí na formulári SCAN, ktoré nie sú dôkazom (vypovedal svedok, dopravca tak, ako je to uvedené v odpovedi). Bolo povinnosťou daňového úradu obstarať listiny, ktorými chce vyvrátiť pravosť listín predložených žalobcom. Navyše, žalobca mal právo vyjadriť sa k týmto dôkazom a nie k tomu, čo písal dožiadaný daňový orgán.
22. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos, na ktorý sa odvolal vo svojích odvolaniach a ktorý bol použiteťný aj v daných veciach.
23. Replikou zo dňa 18.03.2017 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe a zotrval na svojich dôvodoch, pre ktoré považoval preskúmavané rozhodnutia za nezákonné.
Vyjadrenie žalovaného.
24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.02.2017 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, s tým že v napadnutých rozhodnutiach sa podrobne zaoberal a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu (boli totožné s námietkami podanými v odvolaniach voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane) a k žalobným dôvodom odkázal na odôvodnenie svojich žalobou napadnutých rozhodnutí.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
25. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaných a ospravedlnených oboch účastníkov v súlade s § 114 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie.
26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
29. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
30. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
31. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
32. Podľa § 3 ods. 6 veta prvá zákona č. 563/2009 Z. z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.
33. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
34. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
35. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).
36. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
37. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
38. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/).
39. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.
40. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).
42. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.
43. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
44. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
45. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
46. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).
47. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
48. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 222/2004 Z. z. Na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/).
49. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 904/2010 na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov.
50. Podľa čl. 9 nariadenia č. 904/2010 na žiadosť žiadajúceho orgánu mu žiadaný orgán oznamuje akékoľvek relevantné informácie, ktoré získa alebo má, rovnako ako aj výsledky administratívnych vyšetrovaní v podobe správ, vyhlásení a ostatných dokumentov alebo ich overených kópií alebo výpisov z nich (ods. 1). Originály dokumentov sa poskytujú iba vtedy, ak to nie je v protiklade s platnými ustanoveniami v členskom štáte, v ktorom žiadaný orgán sídli (ods. 2).
51. Podľa čl. 56 nariadenia č. 904/2010 správy, vyhlásenia a akékoľvek iné dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného orgánu a oznámené žiadajúcemu orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením sa môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu rovnako ako ekvivalentné dokumenty, ktoré poskytne orgán vlastnej krajiny. 52. Úlohou správneho súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v rozsahu žalobných námietok.
53. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a
súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti.
54. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
55. Správny súd poukazuje na právne odôvodnenie rozsudku tunajšieho správneho súdu č. k. 2S/101/2017 - 80 zo dňa 11.09.2019 - body 44, 45, 48 až 58 tohto rozsudku, ako aj na odôvodnenie rozsudku tunajšieho správneho súdu č. k. 2S/ 134/2016 - 63 zo dňa 16.05.2016 (body 40, 43 až 49) a nad rámec týchto odôvodnení uvádza, že predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí č. 1/, č. 2/, č. 3/ žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami č. 1/, č. 2/, č. 3/ správcu dane, a to v rozsahu žalobných námietok, preverujúc dodržanie namietaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj posúdiť správnosť a zákonnosť procesného postupu správcu dane v zmysle Daňového poriadku.
56. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že podľa predložených dokladov časť nadmerného odpočtu tvorilo odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za nákup poľnohospodárskych produktov (pšenica, repka olejná) od slovenských dodávateľov žalobcu: spoločnosti K. K.. E.., V., E.. A.. O.., K. - K., E.. A.. O.., B., E.. A.. O.., E., E.. A.. O.., R. X.M., E.. E.. A.. O.., K. B. R. SK E.. E.. A.. O.., a to za mesiac marec 2010, odberateľovi spol. K.-F. L.., z Maďarska.
57. V mesiaci apríl 2010 žalobca deklaroval dodávku poľnohospodárskych produktov (kukurica a slnečnica) od slovenského dodávateľa spol. B., E.. A.. O.., pre maďarského odberateľa spol. K.-F. L.., a od slovenského dodávateľa spol. E. E.. A.. O.., pre maďarského odberateľa spol. Y. G., L..
58. Za mesiac máj 2010 žalobca deklaroval dodávku tovaru (kukurica) od dodávateľa spol. B., E.. A.. O.., pre maďarského odberateľa spol. K.-F. L..
59. Správny súd poukazuje na správcom dane vykonané rozsiahle preverovanie uskutočnenia deklarovaného nákupu tovarov dožiadaním u všetkých uvedených dodávateľov žalobcu - spol. B., E..A..O.., - podľa zistení správcu dane táto spoločnosť na uvádzanej adrese sídla nesídli, jej konateľka sa zdržiava na neznámom mieste, so správcom dane nekomunikuje, spoločnosť je nekontaktná, za zdaňovacie obdobie 2010 nepodala žiadne daňové priznanie. Spol. E., E.. A.. O.., bola po zmene obchodného mena od 06.10.2012 (I. E.. A.. O..) od 11.04.2014 vymazaná ex offo. Ďalšia spol. K. K.. E.., zanikla v dôsledku zlúčenia so spol. K. K.. E.., dňa 31.12.2010. Spoločnosti K.-K., E.. A.. O.., a V. E.. A.. O.., so správcom dane komunikovali a ich konatelia potvrdili uskutočnenie obchodov so žalobcom. Spol. R. X.M., E.. E.. A.. O.., bola od 21.02.2012 zrušená a zlúčená so spol. K., E.. A.. O.., a táto sa od 06.03.2012 zlúčila so spol. B. E.. A.. O.., bol na ňu dňa 21.07.2012 vyhlásený konkurz a na spol. B. R. SK E.. E.. A.. O.., bol vyhlásený dňa 20.12.2012 konkurz. Žalobca predloženými dokladmi deklaroval následné dodanie tovaru, poľnohospodárskych plodín, z tuzemska na územie Maďarska oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. odberateľom: K.-F. L.. a v mesiaci apríl 2010 aj spol. Y. G. L.. Za účelom preverenia deklarovaných intrakomunitárnych dodávok tovaru podľa označených faktúr správca dane zaslal aj žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej správe. Podľa odpovedí na dožiadanie išlo o daňové subjekty (odberatelia) nevyvíjajúce ekonomickú činnosť a nepodávajúce daňové priznania, ktoré v zdaňovacom období marec, apríl a máj 2010 nepriznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru zo Slovenska. Na základe predložených nákladných listov CMR zaslal správca dane aj žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktorých predmetom bolo preverenie prepravy tovaru zo Slovenska do Maďarska jednotlivým deklarovaným odberateľom. V daňovom konaní sa vôbec nepreukázala preprava tovaru tak, ako bolo uvedené na predložených prepravných dokladoch. Ohľadom prepravcov, ktorí mali zabezpečovať prepravu deklarovaného tovaru (L. L.., N. M. - marec a máj 2010, E.-I. W. L.., C. M., E. K. - apríl 2010), správny súd uvádza, že správca dane zistil, že spol. E.- I. W. L.., C. M., E. K. nemali žiadnu vedomosť o obchodných vzťahoch so spoločnosťami K.-- F. L. K.
Y. G. L.., spol. E.-I. W. L.., mala prepravu uskutočniť na základe objednávky od neurčenej prepravnej spoločnosti, nevedela predložiť žiaden doklad preukazujúci uskutočnenie deklarovanej prepravy tovaru zo Slovenska do Maďarska. Dopravcovia C. M. a E. K. taktiež nemali vedomosť o obchodných vzťahoch so spoločnosťami K.-- F. L. K. Y. G. L.., s tým, že preprava sa uskutočňovala na základe objednávky od slovenskej spoločnosti D. E..A..O.., alebo maďarskej spoločnosti D. L.., avšak k preverovaným skutočnostiam sa nevedeli vyjadriť, nepamätali si od koho tovar prevzali, ani to komu tovar odovzdali a s kým za spoločnosť K.--F. L.. rokovali. Žalobca, jeho odberatelia ani prepravcovia nepredložili k preprave vážne lístky. Správny súd potom musí konštatovať, že žalovaný správne vyhodnotil zistený skutkový stav odvolaním sa na skutočnosť, že aj keď žalobca disponuje a má zaznamenané v účtovníctve faktúry, CMR, doklad o zaplatení, kúpnu zmluvu, to ešte neznamená, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach, v skutočnosti aj reálne došlo tak, ako to žalobca uvádzal. Pre uplatnenie odpočítania DPH je potrebné preukázať, že fakturovaný tovar bol fyzicky dodaný a to práve tým platiteľom, ktorým faktúry vystavil. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a teda to, že žalobca má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru a služieb, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, CMR), ale aj po obsahovej - reálnym preukázaním dodania tovaru. Správca dane vykonal veľmi rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého bolo nepreukázanie fyzickej existencie tovaru nielen u niektorých slovenských dodávateľov (B., E.. A.. O.., a E., E.. A.. O..), ale ani u odberateľov z iného členského štátu. Jedinými dôkazmi, ktorými žalobca preukazuje zdaniteľné obchody, sú listinné dôkazy bez preukázania reálnej existencie tovaru.
60. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom daňovom konaní nezistil žiadne také namietané procesné porušenia daňového konania, ktoré by mohlo spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Má za to, že vo veci bolo konajúcimi orgánmi verejnej správy vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a správca dane a žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach prihliadli na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v nich vysporiadal so všetkými skutočnosťami (námietkami) relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane sú vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
61. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli, žiadne si neuplatnil, ide o orgán verejnej správy.
62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).