Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-178-2016.pdf
PDF · 167.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/178/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Mgr. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A. 8, R., zastúpený Advokátskou kanceláriou AK Hrabovská s.r.o, so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava, IČO: 47 251 476, proti žalovanému: A. Q., so sídlom D. XXXX/XX, T., W. republika, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 7.030,46 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.599,54 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti istiny 3.240,92 eur sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. V časti sumy 1.190 eur sa konanie z a s t a v u j e.
V. V zastavujúcej časti sa žalovanému náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 28.11.2016 domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 7.030,46 eur a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.09.2015 uzatvoril žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola realizácia stavebných úprav rodinného domu na ul. Dr. I. 16 v T. an der N. v A. republike. Žalovaný sa zaviazal dielo zhotoviť v čase od 07.09.2015 do 31.10.2015. Na žiadosť žalovaného, z dôvodu vzniku potreby nadprác, uzatvoril žalobca so žalovaným ústnu dohodu o predĺžení zhotovenia diela do 21.11.2015. Medzi žalobcom a žalovaným však vznikala tenzia ohľadom prevedenia diela, nakoľko žalobca trval na tom, aby žalovaný dodržal technologické postupy pre jednotlivé dodávky predpísané výrobcom. Žalovaný napriek predĺženiu dielo nedokončil a dňa 28.12.2015 vzal svoje náradie a dielo definitívne opustil. Nakoľko žalovaný dielo nedokončil a neodovzdal ho žalobcovi ako objednávateľovi, žalobca ho mailom o dňa 30.12.2015 vyzval na dokončenie diela v dodatočnej lehote do 15.01.2016, avšak k dokončeniu diela zo strany žalovaného nedošlo. K dokončeniu diela nedošlo ani na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.02.2016, kde bol žalovaný zároveň upozornený, že ak dielo nebude v stanovenej lehote dokončené, žalobca bude nútený zabezpečiť dokončenie diela inou osobou a následne vzniknuté náklady uplatniť voči žalovanému, pričom v zmysle čl. VIII ods. 1 Zmluvy o dielo má popri nároku na náhradu škody zároveň nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na túto výzvu žalovaný písomne zareagoval a uviedol, že odmieta uhradiť zmluvnú pokutu, pričom tvrdil, že k omeškaniu zhotoviteľa došlo z dôvodu údajného hrubého správania sa žalobcu a medzi stranami došlo k narušeniu dôvery,
ktorú už nebolo možné obnoviť. Žalobca k tomu uviedol, že tvrdenia žalovaného v tomto smere nie sú pravdivé. Žalobca iba trval na splnení termínu a riadnom dokončení diela. Žalovaný však už nebol ochotný dielo dokončiť. Nakoľko k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej lehote, žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo zo dňa 07.09.2015 odstúpil. Právny zástupca žalobcu poslal žalovanému výzvu zo dňa 05.09.2016, ktorou ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá od 22.11.2015 do 18.03.2016 (deň prevzatia odstúpenia od zmluvy) predstavuje sumu 5.155,71 eur. Keďže dňa 18.03.2016 nastali účinky odstúpenia od zmluvy o dielo (dňom prevzatia odstúpenia od zmluvy), nevznikol žalovanému nárok na zaplatenie ceny diela, nakoľko zmluva o dielo ex tunc (od počiatku) zanikla. Žalovaný prijal od žalobcu v zmluve zmluvy o dielo sumu 4.400 eur, v dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo k zániku zmluvy o dielo od počiatku, z čoho vyplýva, že medzi stranami vznikla nová povinnosť na vrátenie vzájomne poskytnutých plnení v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. na strane žalovaného je to povinnosť vrátiť žalobcovi prijaté peňažné plnenie vo výške 4.400 eur. Zákonným dôsledkom zrušenia zmluvy z dôvodu odstúpenia zo strany objednávateľa s následkom ex tunc je, že zhotoviteľ nemá nárok na zaplatenie ceny diela, takže, ak prijal z tohto dôvodu finančné plnenie, je povinný ho objednávateľovi podľa § 451 Občianskeho zákonníka vrátiť ako bezdôvodné obohatenie po odpočítaní ceny prác a účelne vynaložených nákladov. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že potom, ako vykonal podrobnú revíziu vykonaných prác, ktorých zoznam tvorí prílohu žaloby, z neho vyplýva, že na vykonané práce pripadá celkom čiastka 3.227,13 eur. Žalobca tiež uviedol, že v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vykonať dielo riadne, vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 701,88 eur, spočívajúca v nákladoch na vykonanie prestavby a obnovy nesprávne zabudovanej WC konštrukcie pre umiestnenie sociálneho zariadenia a na nový obklad v miestach, kde došlo k prestavbe WC konštrukcie. Vzhľadom na uvedené, žalobca započítal svoju povinnosť na úhradu 3.227,13 eur, ktorú má voči žalovanému z titulu vykonaných prác v zmysle zmluvy o dielo, na záväzok žalovaného na vrátenie uhradenej zálohy 4.400 eur a na úhradu škody v sume 701,88 eur. Po zápočte tak vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi ako objednávateľovi ešte rozdiel vo výške 1.874,75 eur (1.172,87 eur + 701,88 eur ). Žalobca preto vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 7.030,46 eur pozostávajúcej zo sumy 1.874,75 eur (zo zaniknutej zmluvy o dielo) a sumy 5.155,71 eur predstavujúcej zmluvnú pokutu (podľa zmluvy o dielo) v lehote do 30.09.2016. Právny zástupca žalovaného ho informoval, že žalovaný žalobcom uplatnené nároky uhradiť odmieta.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.05.2017 vzniesol námietku nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava IV na prejednanie predmetu sporu , navrhol konanie zastaviť. Nad rámec vedenej námietky sa z opatrnosti vyjadril i k veci samej tak, že nárok žalobcu neuznáva ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože to bol žalobca, ktorý svojim správaním spôsobil omeškanie s dokončením diela. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o dielo plnil riadne a včas, k prerušeniu prác pristúpil z dôvodu sústavného šikanovania a hrubého správania zo strany žalobcu ako objednávateľa. Ak došlo k vzniku omeškania, tak toto bolo spôsobené opakovanými neoprávnenými zásahmi žalobcu do vykonávaného diela. Pretože omeškanie bolo spôsobené chovaním žalobcu, nie je možné klásť na ťarchu žalovaného, a už vôbec nie, požadovať od neho zaplatenie zmluvnej pokuty. Naviac, výška bezdôvodného obohatenia je neprimeraná s prihliadnutím na celkovú cenu diela. Žalovaný tiež popiera, že by žalobcovi spôsobil škodu, ktorá podľa tvrdenia žalovaného bola spôsobená nesprávne zabudovaným WC. Záchod bol funkčný, a bol posunutý o 10 cm ďalej, pretože si to tak žalobca prial. Stanovisko spoločnosti N. s.r.o. je úplne irelevantné, nepreukazuje vady diela, nejedná sa o znalecký posudok, ako dôkaz je pre konanie nepoužiteľný. Žalovaný nesúhlasí ani s vyčíslením pohľadávky, ktorá mala vzniknúť žalovanému v súvislosti s vykonanými prácami. Takto ocenené práce, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi vychádzajú len z jednostranného a neschváleného vyčíslenia zo strany žalobcu. Na základe zmluvy o dielo žalovaný žalobcovi vykonal práce v celkovej hodnote 8.255,41 eur. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu ohľadom poskytnutých záloh, ktorých vrátenia sa žalobca domáha, pretože žalobca mu poskytol zálohu v sumu 3.210 eur, čo napokon vyplýva aj z vyčíslenia, ktoré žalobca predložil súdu.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.07.2017 uviedol, že vecná a miestne príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV je daná podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), a je určená aj v súlade s čl. 18 bodom 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ,,nariadenie Brusel I bis“), podľa ktorého: Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Poukazoval na to, že SD EÚ v
rozsudku zo 06.09.2012 vo veci G. v. K. J. a X. J. (C-190/11) v bode 44 uviedol, že hlavnou podmienkou uplatniteľnosti článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia Brusel I zostáva podmienka obchodnej alebo podnikateľskej činnosti smerujúcej do štátu bydliska spotrebiteľa. Pojem činnosť zameraná na členský štát, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko vyložil SD EÚ v rozsudku zo dňa 07.12.2020 v spojených veciach C-585/08 a C- 144/09 I. v. XXX/XX, (C-585/08, T. (C-144/09), kde v bode 75 a 76 uviedol, že na to, aby sa uplatňoval článok 15 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, musí podnikateľ prejaviť vôľu nadviazať obchodné vzťahy so spotrebiteľmi v jednom alebo viacerých ostatných členských štátoch, medzi ktorými sa nachádza aj členský štát, na ktorého území má spotrebiteľ bydlisko. Preto treba preskúmať, pokiaľ ide o zmluvu uzavretú medzi podnikateľom a daným spotrebiteľom, či pred prípadným uzavretím zmluvy s týmto spotrebiteľom existovali okolnosti preukazujúce, že podnikateľ zamýšľal obchodovať so spotrebiteľmi s bydliskom v ostaných členských štátoch vrátane toho, na ktorého území má bydlisko tento spotrebiteľ, v tom zmysle, že bol pripravený uzatvárať zmluvy s týmito spotrebiteľmi. V bode 93 tohto rozsudku SD EÚ uviedol, ktoré skutočnosti, ktorých výpočet nie je vyčerpávajúci, sú spôsobilé vystupovať ako okolnosti umožňujúce usudzovať, že činnosť podnikateľa je smerovaná do členského štátu bydliska spotrebiteľa: ,, medzinárodná povaha činnosti, uvedenie trasy cesty z ostatných členských štátov do miesta, kde má podnikateľ sídlo, používanie iného jazyka alebo inej meny, ako je jazyk a mena zvyčajne používaná v členskom štáte, v ktorom má podnikateľ sídlo, s možnosťou vykonať a potvrdiť rezerváciu v tomto inom jazyku, uvedenie telefonických kontaktných údajov s medzinárodnou predvoľbou, vynaloženie výdavkov na odkazové služby na internete, aby sa spotrebiteľom s bydliskom v ostatných členských štátoch uľahčil prístup na stránku podnikateľa alebo jeho sprostredkovateľa, používanie doménového mena prvej úrovne, ktorá je iná ako prvá úroveň členského štátu, v ktorom má podnikateľ sídlo, a zmienka o medzinárodnej klientele tvorenej klientmi s bydliskom v rôznych členských štátoch. Vnútroštátnemu súdu prislúcha preveriť, či takéto okolnosti existujú.“ Žalovaný uviedol, že neexistujú skutočnosti uvedené v bode 93 vyššie uvedeného rozsudku SD EÚ, ktoré sú spôsobilé vystupovať ako okolnosti umožňujúce usudzovať, že činnosť žalovaného ako podnikateľa je smerovaná na Slovenskú republiku, teda do členského štátu bydliska žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobca uviedol, že s týmito tvrdeniami žalovaného sa nemožno stotožniť, pretože v predmetnom spore jestvuje viacero okolností z ktorých možno usudzovať, že podnikateľská činnosť žalovaného smeruje na Slovenskú republiku, teda do štátu bydliska žalobcu ako spotrebiteľa a to:
- na webovej stránke žalovaného ,,zupr-rekonstrukce.cz“ v časti kontakty je uvedená informácia v nasledovnom znení:, Naše služby poskytujeme v rámci celé české a slovenské republiky.“
- na webovej stránke žalovaného je uvedený telefonický kontaktný údaj s medzinárodnou predvoľbou.
- zmluva o dielo zo dňa 07.09.2015 bola uzatvorená v slovenskom jazyku podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, v platnom znení, pričom podľa čl. IX ods. 1 Zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že na práva a povinnosti explicitne neupravené Zmluvou o dielo sa vzťahujú ustanovenia § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia platných právnych predpisov Slovenskej republiky.
- cena za zhotovenie diela bola dohodnutá v mene euro, pričom menou v Českej republike je česká koruna. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že tieto okolnosti jednoznačne preukazujú, že podnikateľská činnosť žalovaného smeruje na Slovenskú republiku. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 07.09.2015 v meste T. v Rakúsku a žalobca vo vzťahu k žalovanému uviedol aj svoje bydlisko v T.u, teda štátom bydliska žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy bolo Rakúsko, kde žalovaný nesmeruje svoju podnikateľskú alebo profesionálnu činnosť žalobca uviedol, že v tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak žalovaný smeruje svoju podnikateľskú alebo profesionálnu činnosť do členského štátu bydliska spotrebiteľa, môže byť v tomto členskom štáte podaná žaloba zo strany spotrebiteľa aj v prípade, že daný spotrebiteľ vstúpil do zmluvného vzťahu ,, v inom členskom štáte“ (viď bod 37 rozsudku SD EÚ zo 6. Sept. 2012 vo veci G. v. K. J. a X. J. (C-190/11). Nakoľko podnikateľská činnosť žalovaného preukázateľne smeruje na územie Slovenskej republiky, môže byť žalovaný na súdoch Slovenskej republiky aj v prípade, že s ním žalobca vstúpil do zmluvného vzťah v Rakúsku. Podľa názoru žalovaného nemôže na veci nič zmeniť ani tá skutočnosť, že v dobe po uzatvorení Zmluvy o dielo došlo k údajnej zmene bydliska žalobcu, ktoré sa malo presunúť na Slovenskú republiky a to jednak z dôvodu, že pre posúdenie kritérií je rozhodný stav pred uzatvorením zmluvy, ale tiež aj z dôvodu, že obdobný záver o Rakúsku, že podnikateľská činnosť žalovaného nesmeruje na územie Rakúska možno v prípade žalovaného učiniť aj o Slovenskej republike. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že uvedený názor žalovaného postráda akýkoľvek právny základ, keďže podľa čl. 18 bodu 1 nariadenia Brusel I bis nevyplýva, že pre posúdenie kritérií právomoci súdu v spotrebiteľských veciach by mal byť rozhodný stav pred uzatvorením zmluvného vzťahu. Oddiel 4 nariadenia Brusel I bis je založený
na asymetrickej koncepcii v prospech spotrebiteľa, v zmysle ktorej má spotrebiteľ na jednej strane viaceré alternatívy, na súdoch ktorého štátu podať žalobu voči dodávateľovi, a na druhej strane žaloby voči spotrebiteľovi musia byť v zásade podávané v mieste jeho pobytu. Ustanovenie čl. 18 bodu 1 na riadenia Brusel I bis reguluje možnosti pre podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Na základe toho môže podať žalobu buď v členskom štáte svojho bydliska alebo v štáte bydliska dodávateľa. Rozhodujúce je pritom bydlisko v čase iniciovania sporu, nie v čase uzatvorenia zmluvy. Ak teda spotrebiteľ v období medzi uzatvorením zmluvy a podaním žaloby zmenil svoje bydlisko, môže žalovať dodávateľa na súdoch štátu jeho nového bydliska. Musí však byť splnená podmienka v zmysle čl. 17 bod 1 písm. c) nariadenia Brusel I bis (viď LACKO, Pavel: Nariadenie Brusel I (prepracované znenie). Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 109-111).
5. K námietke žalovaného o nedostatku vecnej a miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava IV súd uvádza, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu v tom, že Okresný súd Bratislava IV je príslušný na prejednanie predmetného sporu.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesmi právnej zástupkyne žalobcu, listinnými dôkazmi a to zmluva o dielo zo dňa 07.09.2015 a prílohou k nej, liatom žalobcu z 04.02.2016, listom žalovaného zo dňa 11.02.2016, odstúpením žalobcu od zmluvy zo dňa 15.03.2016, stanoviskom spoločnosti N. stav, spol. s r.o. zo dňa 19.07.2016, listom žalobcu z 05.09.2016, listom žalovaného zo dňa 12.10.2016, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 07.09.2015 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavebných úprav v rodinnom dome žalobcu v T.u v Rakúsku. Zmluvné strany sa dohodli, že realizácia stavebných úprav rodinného domu sa uskutoční v zmysle Prílohy č. 1 a že dielo bude vykonané podľa technickej dokumentácie, ktorá tvorí prílohu zmluvy. Zhotoviteľ sa zaviazal dielo zhotoviť v lehote od 07.09.2015 do 31.10.2015. Cena diela bola dohodnutá na základe predloženého rozpočtu na sumu 4.406,59 eur s tým, že cena diela bude zhotoviteľovi uhradená tak, že ku dňu podpisu zmluvy odovzdal objednávateľ zhotoviteľovi zálohu na dielo v sume 2.210 eur a zvyšok 2.196,59 eur bude zhotoviteľovi uhradený po riadnom odovzdaní diela, odstránení všetkých vád a nedorobkov a po splnení všetkých záväzkov zhotoviteľa z tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že cena diela je konečná a nie je možné ju meniť bez súhlasu objednávateľa. Zhotoviteľ sa zaviazal dielo vykonať podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase a v predpísanej kvalite, podľa noriem platných v SR a na základe príslušných povolení. Zhotoviteľ sa zaviazal odovzdať objednávateľovi dielo v lehote do 31.10.2015 s tým, že o odovzdaní diela sa spíše zápisnica. Objednávateľ nie je povinný prevziať dielo, pokiaľ nebude vykonané riadne podľa zmluvy a pokiaľ nebudú splnené záväzky zhotoviteľa z tejto zmluvy. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že v prípade nedodržania lehoty podľa čl. II ods. 3 zmluvy je zhotoviteľ povinný po dobu omeškania zaplatiť objednávateľovi 1% z ceny diela a to za každý deň omeškania. Tiež sa dohodli na tom, že nárok zmluvných strán na náhradu škody alebo odstúpenie od zmluvy zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknutý. Poškodená strana sa popri nároku na zmluvnú pokutu môže domáhať náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta ako aj škody, ktorá výšku zmluvnej pokuty prevyšuje. Z cenovej ponuky, tvoriacej prílohu č. 1 k zmluve o dielo súd zistil, že zhotoviteľ sa zaviazal predmet diela mu zhotoviť za cenu 4.406,59 eur. Pod podpismi zmluvných strán žalovaný potvrdil, že dňa 07.09.2015 od žalobcu prevzal sumu 2.210 eur a dňa 22.10.2015 sumu 1.000 eur. Dňa 28.12.2015 žalovaný vzal svoje náradie a stavbu opustil. Žalobca opakovane žiadal žalovaného o dokončenie diela. K dokončeniu diela nedošlo. Žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo odstúpil z dôvodu, že k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej ani dodatočne poskytnutej lehote.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.07.2017 ďalej uviedol, že tvrdenia žalovaného o jeho hrubom správaní sa nezakladajú na pravde. Žalovaný nastúpil na vykonanie diela 07.09.2015, no už 10.09.2015 došlo k prerušeniu prác z dôvodu, že sa mu údajne pokazil kotol, musí ho ísť opraviť. K pokračovaniu prác došlo až 21.09.2015. Žalovaný odkladal prácu, na miesto zhotovenia diela nechodieval na čas, prácu z najrozličnejších dôvodov odkladal, presúval. Ďalšie prerušenie vykonávania diela bolo medzi 05.10.2015 - 14.10.2015. Žalobca uviedol, že všetky rozhodnutia v súvislosti s dielom, napr. zmeny oproti pôvodnému zadaniu robil za účasti a po konzultácii s interiérovým dizajnérom K. Q.m. Žalobca spolu s pánom Q.m opakovane vyzvali žalovaného, aby neodkladal prácu a chodieval načas. Na žiadosť žalovaného z dôvodu vzniku potreby prác naviac, uzatvoril žalobca so žalovaným ústnu dohodu o predĺžení lehoty zhotovenia diela do 21.11.2015. Medzi žalobcom a žalovaným vznikla tenzia aj ohľadom prevedenia diela, nakoľko žalobca trval na tom, aby žalovaný dodržal technologické postupy
pre jednotlivé dodávky predpísané výrobcom. Počas realizácie diela vznikalo na diele množstvo chýb, ktoré robil žalovaný z dôvodu ponáhľania sa. Žalobca zistil, že dielo má viacero chýb a nedorobkov, ktoré žalovanému vytkol a vyzval ho na bezodkladné dokončenie diela, aby ho mohol prevziať. Žalovaný však chyby a nedorobky diela neodstránil, preto žalobca nemohol prevziať dielo ani len čiastočne. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, dohoda o jej výške bola obojstranne odsúhlasená. Po dob, po ktorú bol žalovaný v omeškaní so zhotovením diela žalobca nemohol rodinný dom riadne užívať, a z dôvodu nezodpovedného prístupu žalovaného musel napokon pristúpiť k dokončeniu diela prostredníctvom iného zhotoviteľa. Vzhľadom na hodnotu a význam povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou je zrejmé, že zmluvná pokuta nie je neprimeraná. Pokiaľ ide o žalovaným namietané umiestnenie WC, ak žalovaný tvrdí, že ho žalobca požiadal o umiestnenie WC konštrukcie o 10 cm vyššie, je povinný toto tvrdenie preukázať. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že pri svojom vyčíslení vykonaných prác zohľadnil všetky relevantné okolnosti a to aj napriek tomu, že dielo od žalovaného doposiaľ neprevzal z dôvodu, že žalovaný nebol ochotný dielo dokončiť a odovzdať ho žalobcovi. Navyše, keďže žalovaný žalobcovi dielo neodovzdal, žalovaným vykonané práce sú bez záruky a žalobca si voči nemu nemôže uplatniť ani práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sa na diele vyskytnú. Záruka na dielo má tiež pre žalobcu určitú hodnotu, jej hodnotu však pri vyčíslení vykonaných prác nezohľadnil. Žalobca v uvedenom podaní uviedol, že predmetnú žalobu v časti o zaplatenie 1.190 eur berie späť a v tejto časti navrhuje konanie zastaviť s odôvodnením, že žalobca pri podpise Zmluvy o dielo odovzdal žalovanému zálohu vo výške 2.210 eur a dňa 22.10.2015 odovzdal žalovanému ďalšiu zálohu 1.000 eur, ich prevzatie žalovaný potvrdil. Žalobca tak zaplatil žalovanému zálohu celkovo v sume 3.210 eur. Jeho právny zástupca v žalobe omylom uviedol, že dal žalovanému zálohu vo výške 4.400 eur, v tomto smere došlo medzi ním a jeho právnym zástupcom k nedorozumeniu. Žalobca trvá na zaplatení sumy 5.840,46 eur.
8. Žalobca vypovedal, že predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie horného podlažia na rodinnom dome v T.u. Priateľ Ing. Q., ktorý je architekt mu doporučil zhotoviteľa diela - žalovaného, s ktorým mal údajne on, i jeho rodina dobré skúsenosti. Z najrôznejších dôvodov na strane žalovaného sa termín dokončenia diela stále posúval. Žalovaný sa dostal do stresu, začal robiť chyby. Začal byť problém, dostať žalovaného vôbec na stavbu, aby sa dielo dokončilo. Pod vplyvom udalostí a okolností nemal inú možnosť, ako od zmluvy o dielo odstúpiť. Na základe podkladov a dokladov, ktoré mal k dispozícii ustálili cenu diela na sumu 3.227,13 eur. Do ceny diela zahrnuli všetko, čo skutočne zrealizované bolo, keď sa nechcel so žalovaným obrazne povedané naťahovať a čas nás všetkých je vzácny. Žalovanému zaplatil sumu 3.210 eur, na diele sa vykonali práce za 3.227,13 eur, vrátane dohodnutých prác naviac. Vyplatené zálohy si dal žalovaným podpísať. Dohoda znela jednoznačne, materiál platí žalobca a práce platí žalovaný.
9. Žalovaný vypovedal, že práve v čase, keď mal žalobca záujem na tom, aby začal s prácami na jeho dome v T.u, mal rozpracovanú zákazku na dome v Prahe, v ktorej súvislosti došlo k určitému omeškaniu. A, je tiež pravdou, že mal určité osobné problémy, v dôsledku ktorých tiež došlo k určitému omeškaniu. Keď sa začali práce na dome žalobcu tak prirodzene niečo chýbalo, niečo bolo potrebné zmeniť, nejaké práce urobiť naviac, v ktorej súvislosti poukazoval na Prílohu č. 2 k zmluve, na ktoré od žalobcu 22.10.2015 dostal zálohu 1.000 eur. V dome žalobcu sa riešil veľké množstvo rôznych problémov. Po celú dobu sa snažil byť profesionálny. Napr. na parapety prišla firma z R., na podlahy prišiel brusič z E.. Stalo sa, že žalobca bez vedomia žalovaného povylamoval kachličky alebo dlažbu. Stalo sa, že pred živnostníkmi začal vyrovnávať dlažbu, podceňovať jeho odbornosť. Keď žalobcovi oznámil, že medzi vianočnými sviatkami na dome pracovať nebude, že tento čas pravidelne, každoročne trávi s rodinou, žalobca bol k nemu vulgárny. Povedal mu, že musí prísť a hotovo. Žalovaný ďalej uviedol, že je chlap, avšak stresy, ktoré so žalobcom zažíval boli nehorázne. Nemal inú možnosť, ako od zmluvy o dielo odstúpiť. Žalovanému žiadne zálohy na materiál nedával. Materiál kupoval žalovaný sám na jeho zľavy v D.. Potom, ako materiál nakúpil, doviezol ho na stavbu a žalobca mu zaň na základe predloženej faktúry zo stavebnín zaplatil.
10. Žalovaný uviedol, že dielo ho stálo 8.500 eur. Je pravdou, že niektoré práce na diele sa nezrealizovali. Žiadny stavebný denník nemali, na prácach sa dohodli vždy ústne. Je toho názoru, že dodatočné ocenenie prác žalobcom nie je relevantné. Preberací protokol k dispozícii nemá. Cena len prác predstavuje sumu 8.500 eur. Náklady za materiál mu žalobca uhradil. Žalobca mu zaplatil sumu 3.210 eur. Tá predstavovala sumu za prácu a zálohu za mramorové parapety. Materiál na dielo mu bol žalobcom zaplatený. Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ ide o Prílohu č. 2 k zmluve o dielo, takáto cenová ponuka bola žalobcovi daná, o čom súdu predložil mail. S takouto jeho cenovou ponukou žalobca aj
svedok Q. súhlasili. V ten deň, dňa 22.10.2015 dostal od žalobcu zálohu - sumu 1.000 eur, čo je uvedené aj v zmluve. Poukazoval tiež na poznámkový zošit žalobcu, kde sa uvádza, že na stavbu prišiel o 13.00 hod., došlo tam k naceneniu prác naviac, ktoré vyžadoval žalobca.
11. Svedok Bc K. Q. vypovedal, že žalovaného pozná ako živnostníka. Žalobcovi doporučil, aby mu rekonštrukciu domu robil práve on, resp. jeho firma. O cenovej politike ohľadom diela mu nie je známe nič, to je v réžii strán sporu. Má vedomosť o tom, že podpisu zmluvy o dielo predchádzala hádka medzi stranami sporu, keď žalobca chcel, aby sa práce na diele začali realizovať skôr. Žalovaný mu vysvetľoval, prečo to nie je možné. Vie tiež, že dochádzka žalovaného bola prerušovaná, niekedy neprišiel. Žalobca žalovanému ponúkol možnosť ubytovania priamo na stavbe. O vulgarizmoch medzi stranami sporu nevie. Cenotvorbu strany sporu spolu komunikovali. Má vedomosť o tom, že niektoré práce žalovaný nezrealizoval v súlade s príslušnými normami. Aj vizuálne neboli perfektné, napr. príprava podlahy pred položením dlažby, detaily na sprchovacom kúte v kúpeľni. Podľa svedka tieto chyby spôsobila zlá dochádzka žalovaného na stavbu. Jeho následná nesústredenosť , v dôsledku čoho robil chyby a dielo malo vady. Nemá vedomosť o tom, že WC malo byť na žiadosť žalobcu osadené vyššie. Má vedomosť o tom, že v čase realizácie zákazky na dome žalobcu mal žalovaný aj inú zákazku na ktorej pracoval. Žalovaný dielo opustil 28.12.2015. So žalobcom mali 2-3 termíny prevzatia stavby. Žalobca dielo neprevzal, pretože určité stavebné úseky neboli dokončené v miere, ako mali byť dokončené.
12. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.02.2019 uviedol, že nerozumie, ako žalovaný dospel k sume 8.255,41 eur ani 8.500 eur, keď tieto sumy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, ktorý žalovaný predložil. Listinné dôkazy predložené žalovaným taktiež nepreukazujú, že by žalovaný vykonal práce v hodnote 8.500 eur. Cena uvedená žalovaným ako cena vykonaných prác nebola zo strany žalobcu schválená, žalovaný túto cenu ničím nešpecifikoval a nezhoduje sa ani so vzájomne odsúhlasenou cenou prác podľa čl. IV zmluvy o dielo zo dňa 07.09.2015. Cena diela bola konečná a nebolo možné bez súhlasu objednávateľa ju meniť. Žalobca nesúhlasí s navýšením ceny diela zo strany žalovaného. Žalovaný musí mať právny dôvod na zvýšenie ceny diela a zároveň musí preukázať, že vykonal práce v celkovej hodnote 8.255,41 eur alebo 8.500 eur. Cenová ponuka - príl. č. 1 na sumu 4.406,59 eur bola súčasťou zmluvy o dielo, ktorá bola žalobcom a žalovaným vzájomne odsúhlasená. Cenová ponuka
- príl. č. 2 a 3 neboli zo strany žalobcu nikdy ani ústne a už vôbec nie písomne odsúhlasené a nestali sa súčasťou zmluvy o dielo. Navyše, príl. č. 3 videl žalobca prvý krát až dňa 16.02.2016, kedy mu bola doručená Reakcia na výzvu na dokončenie diela, kde žalovaný uviedol, že odmieta uhradiť zmluvnú pokutu a žiada uhradiť sumu 811,59 eur z titulu doposiaľ neuhradenej ceny diela. Žalobca sumu 811,59 eur uhradiť odmietol, nakoľko v zmluve o dielo oporu nemala a nesúhlasí s ňou. Žalobca tiež popiera, že by zálohu vo výške 1.000 eur uhradil žalovanému v súlade s prílohou č. 2. Práce v prílohe č. 2 žalobca písomne neodsúhlasil a ani si ich písomne neobjednal. Žalovaný nepreukázal, že by záloha vo výške 1.000 eur bola žalobcom uhradená práve v súvislosti s Prílohou č. 2 k zmluve o dielo, ktorá bola žalovaným jednostranne predložená, no žalobcom neschválená. Nie je to suma za práce, ktoré boli uvedené v prílohe č. 2. Dôkaz o úhrade sumy 1.000 eur, ktorú žalovaný prevzal od žalobcu dňa 22.10.2015 sa nachádza na poslednej strane zmluvy o dielo Ak by táto suma bola zaplatená v súvislosti s prílohou č. 2, bola by o tom zmienka v zmluve o dielo, resp. by táto suma bola uvedená v cenovej ponuke - prílohe č. 2. Ak žalovaný tvrdí, že suma 1.000 eur predstavuje zálohu za práce podľa cenovej ponuky č. 2, je povinný toto tvrdenie preukázať.
13. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2019 uviedol, že popiera spájanie úhrady platby poskytnutej žalovanému 22.10.2015 s cenovou ponukou podľa Prílohy č. 2. Platba 1.000 eur bola žalovanému poskytnutá na Zmluvu o dielo a nie k tejto konkrétnej cenovej ponuke. Ceny podľa prílohy č. 2 žalobca neodsúhlasil ani nepodpísal. Cenová ponuka č. 2 nebola žalobcom schválená ani čo sa týka cien, a ani čo sa týka typu nadprác. Nadpráce síce mali byť vykonané, ale nesedel v ponuke ani ich samotný rozsah, nesedeli ich jednotkové ceny, a niektoré práce nakoniec neboli ani dodané ako potvrdil i sám žalovaný. Veľká časť z tejto ponuky však bola žalobcom dodatočne schválená pre účely vysporiadania vzťahu zo zmluvy o dielo. Zdôraznil, že dňa 22.10.2015 a ani počas trvania zmluvy o dielo, k schváleniu týchto cien a rozsahov prác nedošlo. Žalobca napokon v podaní uviedol, že nerozumie postupu žalovaného, nakoľko mu všetku prácu a za materiál zaplatil a vysporiadanie zo zmluvy o dielo prebehlo korektne.
14. Z prílohy žalobcu k žalobe súd zistil, že žalobca vyčíslil cenu prác zrealizovaných žalovaných na dome v T.u na sumu 3.227,13 eur.
15. Z listu mailu žalobcu zo dňa 30.12.2015 súd zistil, že žalobca vyzýva žalovaného na dokončenie diela najneskôr do 15.01.2016.
16. Z listu žalobcu zo dňa 04.02.2016 súd zistil, že žalobca opätovne vyzýva žalovaného na dokončenie diela najneskôr do 20.02.2016 s tým, že ak dielo v uvedenej lehote dokončené nebude, bude nútený zabezpečiť si dokončenie diela inou osobou a následne vzniknuté náklady uplatniť voči nemu a tiež, že má popri nároku na náhradu škody nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá k 04.02.2016 prevyšuje sumu 3.000 eur.
17. Listom zo dňa 11.02.2016 žalovaný žalobcovi oznámil, že nároky žalobcu neuznáva, pretože je to práve žalobca, ktorý vzniknutú situáciu zapríčinil svojim správaním. Žalovaný si plnil svoje povinnosti podľa zmluvy o dielo riadne, poctivo a včas. K prerušeniu práce pristúpil z dôvodu šikanovania a hrubého správania sa žalobcu voči nemu. Došlo tak k omeškaniu, ktoré bolo tiež zapríčinené opakovanými neoprávnenými zásahmi objednávateľa do vykonávaného diela. Pretože omeškanie bolo spôsobené správaním sa žalobcu, nie je možné to pričítať za vinu žalovanému, a už vôbec žiadať od neho zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výška je neprimeraná. Žalovaný je správaním sa žalobcu voči nemu silne otrasený. Došlo k narušeniu dôvery medzi nimi do takej miery, ktorej obnovenie nie je možné predpokladať. Žalovaný vykonal prevažnú časť diela, pričom mu doposiaľ nebola uhradená cena diela podľa Prílohy č. 3 vo výške 811,59 eur. Navrhol uzavrieť dohodu o urovnaní.
18. Z cenovej ponuky č. 3 označenej aj ako Príloha č. 3 súd zistil, že cena za práce a materiál podľa tejto prílohy predstavuje sumu 811,59 eur.
19. Z listu žalobcu zo dňa 15.03.2016 súd zistil, že žalobca od zmluvy o dielo odstúpil s odôvodnením, že k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej ani dodatočne poskytnutej lehote.
20. Z listu spoločnosti N. stav, spol. s r.o. zo dňa 19.07.2016 súd zistil, že na požiadanie žalobcu táto spoločnosť zaujala stanovisko vo veci vykonania prestavby a obnovy nesprávne zabudovanej WC konštrukcie pre umiestnenie sociálneho zariadenia a zrealizovala prestavbu a rekonštrukciu celého splachovacieho systému s umiestnením sociálneho zariadenia podľa normy, keď pôvodná montáž konštrukcie pre splachovanie bola umiestnená s presahom 10cm, t.j. o 10 cm vyššie ako je stanovené výrobcom, čo spôsobovalo nekomfortné využívanie toalety.
21. Z faktúry č. 2016018 spoločnosti N. star s.r.o. zo dňa 18.07.2016 súd zistil, že spoločnosť fakturovala žalobcovi za rekonštrukciu WC sumu 441,40 eur.
22. Z listu zo dňa 05.09.2016 súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sumu 5.155,71 eur (na druhý deň po dohodnutom termíne ukončenia diela do 18.03.2016 (deň prevzatia listu o odstúpení od zmluvy).
23. Z listu žalovaného zo dňa 12.10.2016 súd zistil, že žalovaný žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neuznáva. Omeškanie s dokončením diela spôsobil žalobca. K prerušeniu prác na diele došli z dôvodu sústavného šikanovania a hrubého správania zo strany žalobcu. Omeškanie bolo tiež spôsobené opakovanými neoprávnenými zásahmi objednávateľa do vykonávaného diela. Keďže omeškanie bolo vyvolané správaním sa žalobcu, nie je možné požadovať zmluvnú pokutu, ktorá sa vzhľadom k celkovej cene diela javí byť neprimeraná. Nárok žalobcu na náhradu škody doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal.
24. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
25. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto technickej norme.
26. Podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
27. Podľa rozpočtu sa určuje cena diela najmä vtedy, ak ide o rozsiahle alebo zložité dielo alebo ak sa dielo vykonáva po častiach. V rozpočte je cena diela rozčlenená na jednotlivé časti diela. Rozpočet je zahrnutý buď priamo do zmluvy o dielo, alebo tvorí jej prílohu. Cena podľa rozpočtu môže byť určená len pri uzatváraní zmluvy pred začatím diela a v žiadnom prípade nemôže byť určená po dokončení diela. V cene diela určenej podľa rozpočtu musí zhotoviteľ započítať všetky práce a náklady potrebné na vykonanie diela. V prípade ceny určenej podľa rozpočtu platí zásada, že rozpočtovaná cena nesmie byť jednostranne zvýšená. Možno tak urobiť len na základe novej dohody o cene s objednávateľom.
28. Zhotoviteľ uzavretím zmluvy nepreberá záruku za to, že sa pri vykonaní diela neobjaví v budúcnosti potreba vykonať ďalšie práce alebo potreba vynaložiť ďalšie náklady. Tieto práce a náklady nie je povinný vynaložiť a pokiaľ by ich aj vynaložil, nie je oprávnený bez ďalšieho požadovať ich náhradu od objednávateľa. Vykonať dielo v širšom rozsahu môže len na základe zmeny zmluvy o dielo. Ak dielo nemá byť zmenené, ale na vykonanie diela je potrebné vynaložiť naviac práce a náklady, ktoré neboli do rozpočtu zahrnuté, môže zhotoviteľ požadovať ich zaplatenie iba v prípade, že ich objednávateľ písomne schválil alebo dodatočne písomne objednal.
29. Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť, je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
30. Podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
31. Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.
32. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
33. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatí aj ten, za ktorého sa plnilo, čo mal podľa práva plniť sám.
35. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
36. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
37. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a 120 ods. 1
vety prvej Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná).
38. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať výšku peňažnej náhrady predstavujúcu výšku nákladov, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na získanie rovnakého plnenia s prihliadnutím k event. nedostatkom plnenia a pod.
39. Zmluvy sa zásadne musia dodržiavať (pacta sunt servanda). Účastník zmluvy však výnimočne môže jednostranným adresovaným právnym úkonom od zmluvy odstúpiť, a to:
- ak je to v tomto zákone ustanovené,
- ak je to ustanovené v inom zákone,
- ak je to účastníkmi zmluvy dohodnuté a povaha zmluvy (jej obsah) to pripúšťa.
40. Právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje mimosúdnou cestou jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi zmluvy.
41. Účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc) a účastníci sa vzájomne vyporiadajú (§ 457), pričom nie je tým dotknuté právo na prípadnú náhradu škody (§420 a nasl.). Ak teda nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, má odstúpenie od zmluvy vždy spätné účinky ku dňu uzavretia zmluvy. To znamená, že na základe takejto zmluvy sa nemusí plniť. Pokiaľ sa už plnilo, vznikne zodpovednosť na vydanie bezdôvodného obohatenia a zmluvné strany sú podľa § 457 povinné si vzájomne vydať, čo na základe zrušenej zmluvy dostali. Ak je zmluva zrušená, môže sa jej účastník úspešne domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný žalobcovi vrátiť to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy.
42. Z okolností prípadu vyplýva, že medzi tým, kto plnil, (opravoval rekonštrukciu sociálneho zariadenia v dome žalobcu) a tým, komu sa plnilo (objednávateľ diela), existoval občianskoprávny vzťah, ktorý nemožno podradiť pod právny vzťah z plnenia bez právneho dôvodu a vznik nároku na vrátenie plnenia od inej fyzickej osoby - žalovaného v zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka.
43. Predmetný právny vzťah súd posúdil podľa § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
44. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie.
45. Súd rekapituluje, že:
- žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný od neho prevzal sumu 4.400 eur, na diele vykonal práce za sumu 3.227,13 eur.
- v dôsledku porušenia povinnosti dielo vykonať riadne, vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 701,88 eur, spočívajúca v nákladoch na vykonanie prestavby a obnovy nesprávne zabudovanej WC konštrukcie pre umiestnenie sociálneho zariadenia a na nový obklad v miestach, kde došlo k prestavbe WC konštrukcie,
- žalobca započítal svoju povinnosť na úhradu 3.227,13 eur na záväzok žalovaného na vrátenie sumy 4.400 eur a na úhradu škody 701,88 eur. Po zápočte vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1.874,75 eur,
- žalobca sa žalobou ďalej domáhal zaplatenia sumy 5.155,71 eur titulom zmluvnej pokuty za obdobie od 22.11.2015 do 18.03.2016, t.j. za obdobie omeškania do momentu zániku zmluvy o dielo,
- žalobca takto žiadal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.030,46 eur (5.155,71 eur + 1.874,75 eur),
- podaním zo dňa 28.07.2017 vzal žalobca žalobu v časti sumy 1.190 eur späť. V tejto časti žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že žalobca pri podpise Zmluvy o dielo odovzdal žalovanému zálohu na cenu diela 2.200 eur a dňa 22.10.2015 ďalšiu zálohu 1.000 eur. Prevzatie týchto záloh žalovaný potvrdil svojim podpisom,
- žalobca tak zaplatil žalovanému spolu sumu 3.210 eur. V žalobe žalobca omylom nesprávne uviedol sumu 4.400 eur, čo bolo spôsobené nedorozumením v komunikácii medzi ním a jeho právnou zástupkyňou.
46. Predmetom posúdenia tak bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.840,46 eur, pozostávajúci zo sumy 5.155,71 eur - zmluvná pokuta a sumy 684,75 eur (náhrada škody za WC v sume 701,88 eur znížená o preplatok v sume 17,13 eur ustálený po započítaní ceny diela ustálenej žalobcom v sumu 3.227,13 eur a žalobcom uhradenej zálohy v sume 3.210 eur).
47. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nároku žalobcu na zaplatenie sumy 684,75 eur nie je možné vyhovieť.
48. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 07.09.2015 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavebných úprav rodinného domu žalobcu v T.u podľa Prílohy č. 1. za sumu 4.406,59 eur s tým, že ku dňu podpisu zmluvy sa objednávateľ zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi zálohu na cenu diela v sume 2.210 eur, zvyšok ceny, sumu 2.196,59 eur sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi po riadnom odovzdaní diela, odstránení všetkých vád a nedorobkov a po splnení všetkých záväzkov zhotoviteľa z tejto zmluvy. Žalobca dňa 07.09.2015 zaplatil žalovanému zálohu v sume 2.210 eur a dňa 22.10.2015 sumu 1.000 eur. Žalovaný sa zaviazal dielo dokončiť do 31.10.2015. Dňa 28.12.2015 žalovaný práce na stavbe zastavil a stavbu opustil. Taktiež mal súd za preukázané, že žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy platne odstúpil podľa § 642 Občianskeho zákonníka. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dňom odstúpenia od zmluvy právny dôvod plnenia dohodnutý v zmluve odpadol. Žalobcovi podľa § 642 ods. 1 Obč. zák. vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému sumu, ktorá pripadá na práce, ktoré na stavbe vykonal a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Súd z vyčíslenia žalobcu podľa zmluvy o dielo i na diele vykonaných nadprác zistil, že žalovaný na diele vykonal spolu práce v hodnote 3.227,13 eur. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že vykonal práce vo väčšom rozsahu, bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenie preukázal - špecifikovať, faktúry vykonaných prác, a ďalšie písomnosti, ktoré by mohli vec ozrejmiť. Údajnú prílohu č. 2 a č. 3 k zmluve o dielo, ktoré žalovaný predložil vyhodnotil súd ako dôkaz, ktorý nebol spôsobilý preukázať, že tam uvedené práce boli aj vykonané. Tieto listiny nebolo žalobcom odsúhlasené, nestali sa súčasťou zmluvy o dielo. V prípade ceny určenej podľa rozpočtu platí zásada, že rozpočtovaná cena nesmie byť jednostranne zvýšená. Možno tak urobiť len na základe novej dohody o cene s objednávateľom. Ak je na vykonanie diela potrebné vynaložiť naviac práce a náklady, ktoré neboli do rozpočtu zahrnuté, môže zhotoviteľ požadovať ich zaplatenie iba v prípade, že ich objednávateľ písomne schválil alebo dodatočne písomne objednal. V prípade, že žalovaný obranou uplatňuje nejaké námietky, ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané. V zmysle ustanovenia § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dielo musí zodpovedať svojou povahou, rozsahom, akosťou a ďalšími vlastnosťami dohode účastníkov. Ak sú na vykonanie diela stanovené požiadavky, musí zhotoviteľ dbať, aby vykonanie tieto požiadavky spĺňalo. Ako už bolo vyššie uvedené, súd sa predovšetkým, ako prejudiciálnou otázkou zaoberal odstúpením od zmluvy o dielo žalobcom zo dňa 15.03.2016 z dôvodu, že k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej lehote. Dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy o dielo je platné, ani žalovaný toto nenamietal. Táto skutočnosť umožňovala žalobcovi účinne od zmluvy odstúpiť a toto svoje právo aj využil. Tým sa zmluva o dielo zrušila a účastníci mali právo len na vzájomné vysporiadanie. Súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 684,75 eur posúdil podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný bol nepochybne podľa zmluvy povinný vykonať dielo riadne v súlade so zákonmi a normami platnými na území SR. Podľa Stanoviska spoločnosti R., s.r.o. v Bratislave, vykonanie prestavby a obnovy zabudovanej WC konštrukcie pre umiestnenie sociálneho zariadenia na rodinnom dome žalobcu bolo podľa stanovenej normy nesprávne. Žalovaný tvrdil, no žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že WC tak bolo osadené na žiadosť žalobcu. Oprávnením žalobcu podľa zmluvy bolo v prípade nedodržania kvality diela vady diela vadu požadovať zadarmo odstránenie vady diela s termínom jej odstránenia. Nekvalitu diela bol povinný špecifikovať. Žalovaný bol nepochybne povinný vadu diela odstrániť. Súd mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 04.02.2016 žiadal o dokončenie diela, listom zo dňa 15.03.2016 žalobca od zmluvy o dielo odstúpil. Žalobca si teda zodpovednostný nárok u žalovaného neuplatnil. Podľa názoru súdu žalobca nebol oprávnený dať si vady údajne nesprávne
zabudovanej WC konštrukcie odstrániť tretej osobe na náklady žalovaného, ktorý postup prichádzal do úvahy v prípade vád, ktoré by žalovaný neodstránil v dohodnutej lehote. Žalovaný tak neporušil žiadnu právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by bol zodpovedný za vzniknutý stav. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému primeranú lehotu na odstránenie vady diela, čomu nasvedčuje obsah vyššie uvedených listov, ktorými žalobca žiadal o dokončenie diela, nie však o opravu konkrétnej vady diela. Žalobca bol povinný umožniť žalovanému odstrániť vadu diela v súlade s platnou zmluvou, a pokiaľ tak neurobil a dal si opraviť strechu treťou osobou a spôsobom aký si zvolil, nemôže sa dovolávať voči žalovanému nároku na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku tohto správania vznikla.
49. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nároku žalobcu na zaplatenie sumy 5.155,71 eur nie je možné vyhovieť. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd považoval za dôvodný len čiastočne.
50. Podľa čl. VIII ods. 1 a 3 bolo dohodnuté, že v prípade nedodržania lehoty podľa čl. II ods. 3 zmluvy je zhotoviteľ povinný po dobu omeškania zaplatiť objednávateľovi 1% z ceny diela a to za každý deň omeškania.
51. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
52. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
53. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
54. Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania), zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť na dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.
55. Žalobca si v súlade s čl. VIII ods. 1 a 3 platne uzavretej zmluvy uplatnil zmluvnú pokutu, ktorej výška bola účastníkmi dohodnutá tak, že v prípade nedodržania lehoty na zhotovenie diela je zhotoviteľ povinný po dobu omeškania zaplatiť objednávateľovi 1% z ceny diela a to za každý deň omeškania. Nakoľko žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, pre prípad ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, súd mu v zmysle cit. zák. ustanovenia uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu.
56. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalovaný sa zaviazal predmet zmluvy o dielo zo dňa 07.09.2015 zhotoviť v čase od 07.09.2015 do 31.10.2015. Na žiadosť žalovaného, z dôvodu vzniku potreby nadprác, uzatvoril žalobca so žalovaným ústnu dohodu o predĺžení zhotovenia diela do 21.11.2015. Medzi žalobcom a žalovaným postupne vznikalo napätie ohľadom zhotovenia diela, nakoľko žalobca trval na tom, aby žalovaný dodržal technologické postupy pre jednotlivé dodávky predpísané výrobcom. Žalovaný dielo nedokončil a dňa 28.12.2015 vzal svoje náradie a dielo definitívne opustil. Nakoľko žalovaný dielo nedokončil žalobca ho mailom o dňa 30.12.2015 vyzval na dokončenie diela v dodatočnej lehote do 15.01.2016, k dokončeniu diela zo strany žalovaného nedošlo. K dokončeniu diela nedošlo ani na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.02.2016, kde bol žalovaný zároveň upozornený, že ak dielo nebude v stanovenej lehote dokončené, žalobca bude nútený zabezpečiť
dokončenie diela inou osobou a následne vzniknuté náklady uplatniť voči žalovanému. Žalovaného tiež upozornil na skutočnosť, že zmysle čl. VIII ods. 1 Zmluvy o dielo má popri nároku na náhradu škody zároveň nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na túto výzvu žalovaný písomne zareagoval a uviedol, že odmieta uhradiť zmluvnú pokutu, pričom tvrdil, že k omeškaniu zhotoviteľa došlo z dôvodu údajného hrubého správania sa žalobcu a medzi stranami došlo k narušeniu dôvery, ktorú už nebolo možné obnoviť. Žalobca k tomu uviedol, že tvrdenia žalovaného v tomto smere nie sú pravdivé. Žalobca iba trval na splnení termínu a riadnom dokončení diela. Žalovaný však už nebol ochotný dielo dokončiť. Žalovaný svoje tvrdenie o sústavnom šikanovaní a hrubom správaní sa žalobcu voči nemu ničím nepreukázal. Nakoľko k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej lehote, žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo zo dňa 07.09.2015 odstúpil. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému výzvu zo dňa 05.09.2016, ktorou ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá od 22.11.2015 do 18.03.2016 (deň prevzatia odstúpenia od zmluvy), predstavuje sumu 5.155,71 eur. Zmluvnú pokutu si tak žalobca uplatnil za obdobie od 22.11.2015 do 18.03.2016 a vyčíslil ju sumou 5.155,71 eur.
57. Medzi stranami sporu bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1% z ceny diela za každý deň omeškania, čo vzhľadom na cenu diela 4.406,59 eur predstavuje sumu 44,06 eur denne. Takúto zmluvnú pokutu súd s ohľadom ku všetkým okolnostiam posudzovanej veci považoval súd za neprimerane vysokú. Dojednanie o výške zmluvnej pokuty považoval za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti posudzovanej veci, závery o primeranosti či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť a súdne rozhodnutia môžu byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Zákon výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto je nutné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou, nie však premrštenou výškou. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky súd prihliadol k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, všetky okolnosti prejednávanej veci, pričom dospel k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Súd za nedodržanie lehoty na zhotovenia diela do 21.11.2015 a s poukazom na č. VIII bod 1. Zmluvy o dielo uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny diela za každý deň omeškania, čo za obdobie od 22.11.2015 do 18.03.2016 predstavuje sumu 2.599,54 eur. Súd vychádzal z ceny diela 4.406,59 eur, 0,5% predstavuje sumu 22,03 eur, za obdobie od 22.11.2015 do 18.3.2016, spolu118 dní, tak vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.599,54 eur.
58. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
59. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. V predmetnej veci bol žalobca v konaní úspešný v pomere 44% a žalovaný v pomere 56%. (žalovaná suma 5.840,46 eur, úspech žalobcu v časti sumy 2.599,88 eur). Celkový úspech žalovaného tak predstavuje 12%. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď z obsahu spisu trovy konania nevyplývajú, žalovaný si ich náhradu neuplatnil a ani ich náhradu nežiadal.
62. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,C.s.p.“ žalobca môže vziať žalobu späť.
63. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
64. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
65. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti sumy 1.190 eur, súd v súlade s týmto dispozitívnym prejavom žalobcu konanie v tejto časti zastavil.
66. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
67. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 C.s.p. V posudzovanej veci zastavenie konania procesne zavinil žalobca tým, že vzal žalobu v časti istiny 1.190 eur späť s odôvodnením, že žalovanému na zhotovenie diela zaplatil zálohu celkovo v sume 3.210 eur. Jeho právny zástupca v žalobe omylom uviedol, že žalobca dal žalovanému zálohu vo výške 4.400 eur, v tomto smere došlo medzi ním a jeho právnym zástupcom k nedorozumeniu. Nebolo teda preukázané také správanie žalovaného, ktoré by bolo dôvodom späťvzatia žaloby a z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti. Žalovaný by preto mal nárok na náhradu trov konania. Súd mu ich náhradu nepriznal, keď v tejto súvislosti mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.