Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Y.. M. S., C.. XX.XX.XXXX, S. H. XXXX/X, XXX XX M., právne zastúpeného: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35553961, proti žalovanému: T.P.T. - Slovakia, s.r.o., so sídlom Hraničná 12, 058 01 Poprad, IČO: 36 458 775, právne zastúpenému: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50053167, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti T.P.T. - Slovakia, s.r.o., odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -147 zo dňa 27.3.2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov („súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V podanom návrhu uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.5.2018 domáhal, aby súd určil, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, konaného v dňoch od 15.6.2017 do 17.6.2017, v zmysle zápisnice č. X/XXXX, ktorým bol konateľ Y.. M. S. odvolaný z funkcie konateľa ku dňu 18.6.2017 a ktorým bol zmenený spôsob konania za obchodnú spoločnosť T.P.T. - Slovakia, s.r.o., sú neplatné.

3. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že dňa 13.3.2018 bolo Okresným súdom Prešov vydané uznesenie sp. zn. , ktorým bolo vyhovené námietkam navrhovateľa zo dňa 29.11.2017 v znení odvolania zo dňa 4.1.2018 a v obchodnom registri bol vykonaný zápis zmeny pri spoločnosti T.P.T. - Slovakia, s.r.o. Na základe tohto zápisu boli vykonané zmeny v spoločnosti na základe uznesenia zo dňa 14.6.2017, ktorým bol žalobca odvolaný z pozície konateľa spoločnosti, hoci mu nebola doručená pozvánka na toto valné zhromaždenie. Tvrdil, že valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne a o uznesení sa dozvedel až z výpisu z obchodného registra zo dňa 28.3.2018, lehota na podanie žaloby mu začala plynúť od 29.3.2018, teda od času zverejnenia údajov v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov. Uviedol, že ako spoločník a konateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto uznesení, keďže pri uskutočnenom hlasovaní neboli rešpektované zákonné podmienky nevyhnutné pre akceptáciu prijatia jednotlivých uznesení valného zhromaždenia, spočívajúce v nedodržaní potrebného počtu hlasov pri prijatí jednotlivých uznesení. Žalobca má obavu, že po jeho nezákonnom a nedôvodnom odvolaní z funkcie konateľa nemusí byť ďalej vedené účtovníctvo v súlade splatnými predpismi, existuje dôvodná obava o riadenie obchodnej spoločnosti a súčasne by mohlo dôjsť aj k úplnému zániku

reprezentácie obchodnej spoločnosti na trhu aj v korelácii s rozhodovaním o použití rezervného fondu v spoločnosti.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutia prijaté spoločníkmi mimo valného zhromaždenia boli riadne oznámené všetkým spoločníkom doporučeným listom zo dňa 14.7.2017. Dňa 30.8.2017 na riadne zvolanom valnom zhromaždení sa žalobca oboznámil so zápisnicou č. X/XXXX a oproti zápisu v zápisnici si ju aj vyfotografoval do mobilného telefónu. Žalovaný má za to, že právo žalobcu ako bývalého konateľa podať žalobu na súd o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zaniklo z dôvodu, že ho neuplatnil včas, a to do troch mesiacov od prijatia uznesenia.

5. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa 27.3.2019 za prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu namietal zastúpenie žalovaného právnou zástupkyňou B.. T. T., súd však jeho námietke nevyhovel, nakoľko podľa výpisu z obchodného registra je konateľom spoločnosti B. I. a tento platne udelil plnomocenstvo na zastupovanie B.. T. T.. Je pravdou, že vo výpise z obchodného registra sa uvádza, že za spoločnosť konajú dvaja konatelia, takéto príliš formalistické chápanie by však bolo neúčelné, viedlo by k zbytočným prieťahom v konaní a žalovaný by sa mohol domnievať, že mu bolo odňaté právo na súdnu ochranu. Navyše, bez ohľadu na tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného, právne posúdenie veci je vždy úlohou súdu. Taktiež, hoci je v spoločenskej zmluve uvedené, že funkčné obdobie konateľa je dva roky, súd sa riadil zásadou hospodárnosti civilného procesu a keďže pozícia konateľa B. I. nie je predmetom tohto sporu, a riadil sa platným výpisom z obchodného registra.

6. Aplikujúc ustanovenia , , , , všetko () súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie upravujúce trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je kogentným ustanovením. Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. Žiadna z osôb uvedených v sa po uplynutí tejto lehoty nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia na súde. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti skúma dodržanie tejto lehoty a v prípade oneskoreného podania žaloby bude návrh súdom odmietnutý. Lehota na uplatnenie práva na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je určená dvojakým spôsobom. V prípade riadneho zvolania valného zhromaždenia upravuje zákon objektívnu trojmesačnú lehotu, ktorá začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané (napr. spoločníkovi nebola odoslaná pozvánka na valné zhromaždenie), trojmesačná lehota plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. Táto lehota nezačína plynúť odo dňa, kedy sa osoba skutočne o tomto uznesení dozvedela, ale odo dňa, kedy sa najskôr mohla o uznesení dozvedieť (napr. účinkami zápisu v obchodnom registri, resp. účasťou na ďalšom valnom zhromaždení). Posúdenie možnosti nadobudnutia vedomosti o uznesení valného zhromaždenia, ktoré sa napáda v súdnom konaní, bude vecou dokazovania a individuálneho posúdenia v konkrétnej veci. Márnym uplynutím tejto lehoty zaniká právo aktívne legitimovaných osôb podať určovaciu žalobu (a v prípade jej podania by žaloba úspešná nebola).

7. Pokiaľ nie je podľa vyslovená neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, má sa za to, že ide o rozhodnutie platné. Súd prvej inštancie v konaní podľa neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti svojím rozhodnutím deklaruje spätne, s účinkami ku dňu prijatia neplatného uznesenia, s účinkami ex tunc (Najvyšší súd ČR, sp. zn. ).

8. V predmetnej právnej veci bolo sporné, či valné zhromaždenie konané v dňoch bolo zvolané riadne, či sú uznesenia prijaté na tomto valnom zhromaždení platné a či žalobca podal žalobu v zákonom určenej trojmesačnej lehote.

9. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že predmetné valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne a žalobca sa objektívne mohol dozvedieť (a dozvedel sa) o valnom zhromaždení konanom v dňoch a o uzneseniach na ňom prijatých na valnom zhromaždení dňa 30.8.2017, resp. z oznámenia o výsledkoch hlasovania per rollam, ktoré mu bolo doručené dňa 30.10.2017. O správnosti tohto záveru svedčí aj skutočnosť, že listinný dôkaz - zápisnica č. X/XXXX nachádzajúca sa na čísle listu

17-18 spisu, bola podľa vzhľadu, sklonu písma a tieňovania skutočne odfotená do mobilného telefónu a následne vytlačená. Hmotnoprávna lehota na podanie žaloby uplynula žalobcovi dňom 30.11.2017, resp. 30.1.2018.

10. Súd prvej inštancie na rozdiel od žalobcu nemal žiadne pochybnosti o zmysle a účele začiatku plynutia trojmesačnej lehoty vyjadrenej v § 131 odsek 1 pre prípad, že valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne. Slovné spojenie „odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť“ nemožno stotožňovať so slovným spojením „zverejnenie v obchodnom registri“. Ak by to bol zámer zákonodarcu, bol by to tak definoval. Slovné spojenie „ odkedy sa mohol dozvedieť“ predpokladá akýkoľvek spôsob možnosti nadobudnutia informácie.

11. V tomto prípade je síce na ťarchu žalobcu, že oznámenie o termíne predmetného valného zhromaždenia nezaslal žalobcovi doporučenou zásielkou, preto sa vychádza z predpokladu, že valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne, no nič to nemení na skutočnosti, že žalobca sa mohol dozvedieť o termíne valného zhromaždenia v dňoch a skutočne sa dozvedel už skôr a keďže mu lehota na podanie žaloby uplynula, súd jeho žalobu ako oneskorene podanú zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a keďže mal žalovaný v spore plný úspech, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov uvedených v , , , a .

14. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. , keď toto pojednáva o napadnutí uznesenia valného zhromaždenia, pričom žalobcom napadnuté uznesenie nebolo prijaté na valnom zhromaždení, ale pokútnym spôsobom podľa , t.j. mimo valného zhromaždenia.

15. Citujúc ust. žalobca ďalej v podanom odvolaní uviedol nasledovné: „Prijať argumentáciu súdu o prípadnom zmeškaní lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia nie je v tomto prípade namieste z dôvodu, že o pozbavení konateľstva žalobcu nerozhodlo valné zhromaždenie, ale údajné rozhodnutie o zbavení žalobcu funkcie konateľa mali prijať spoločníci vo forme hlasovania per rollam, resp. ZA hlasoval druhý spoločník S.. I. a PROTI hlasoval žalobca a napriek tomu bolo uznesenie vyhlásené za prijaté, a to v rozpore so spoločenskou zmluvou. O trojmesačnej lehote na podanie žaloby odo dňa, keď sa mal spoločník dozvedieť o konaní VZ v prípade, ak VZ nebolo zvolané riadne možno hovoriť, ak sa vôbec konalo nejaké valné zhromaždenie, ktoré nebolo zvolané riadne. Nemožno však tento výklad pripustiť v prípade, ak ide o rozhodovanie per rollam v prípade, ak návrh na rozhodnutie nebol druhému spoločníkovi doručený. Absencia zaslania pozvánky na VZ, resp. zaslanie pozvánky v kratšej ako 15 dňovej lehote neznamená, že sa valné zhromaždenie neuskutoční. Ono sa uskutoční, ale nezákonne. Režim pri hlasovaní per rollam je však odlišný. Ak totiž návrh hlasovania per rollam nie je doručený druhej strane, tak sa žiadne hlasovanie spoločníkov mimo valného zhromaždenia ani nemôže udiať, keďže ide o čistý podvod. Pozvánku na VZ nemožno zameniť so zaslaním návrhu hlasovania per rollam, ide o dve odlišné vzájomne nezameniteľné veci, ktoré súd však stotožnil do jedného inštitútu, čím podľa nášho názoru vec nesprávne právne posúdil.

V dôsledku absencie doručenia návrhu hlasovania per rollam žalobcovi sa žiadne, ani neplatné VZ nemohlo konať a je vylúčené, aby žalobcovi plynula lehota na podanie žaloby o nápravu nezákonného stavu skôr ako 3 mesiace od zápisu tohto protiprávneho aktu (výmaz žalobcu ako konateľa) do obchodného registra. Lehota na podanie žaloby bola preto zachovaná, keďže žaloba bola podaná v lehote troch mesiacov od zvýmazu žalobcu ako konateľa žalovaného v obchodnom registri.

Namietame skutočnosť, že súd konal s právnou zástupkyňou žalovaného napriek tomu, že nemala plnomocenstvo podpísané dvomi konateľmi žalovaného. Súd v bode 6. napádaného rozsudku de facto neguje ustanovenia o právnych úkonoch a o spôsobe konania za podnikateľa. Je potrebné aj túto záležitosť vnímať v kontexte - bol to práve S.. I., ktorý odvolal žalobcu z funkcie konateľa spoločnosti a znefunkčnil tak spoločnosť, keďže táto má konať dvomi

konateľmi. Dôvod, že súd na túto námietku žalobcu neprihliadal z dôvodu, že by to bolo neúčelné, a že by žalovaný mohol pociťovať odnímanie práva na súdnu ochranu je podľa nášho názoru protiprávne.

Ak teda S.. I. spôsobil, že konanie v mene žalovaného je de facto aj de iure nefunkčné, súd nemôže túto skutočnosť zhojiť argumentáciou, že sa teda uspokojí aj s jedným konateľom aj keď v mene žalovaného musia konať dvaja konatelia. Do doby zmeny zápisu spôsobu konania za žalovaného do obchodného registra, resp. do doby ustanovenia nového konateľa je konanie za spoločnosť de facto nemožné, nezapríčinil to však žalobca a súd nemôže svojvoľným a nezákonným prístupom uvedený nedostatok zhojiť. Takýto výklad vyššie uvedených ustanovení o spôsobe konania podnikateľov je vo svetle konkrétnych skutočností tohto prípadu contra legem a pokiaľ súd prihliadal na vyjadrenia žalovaného, podpísané iba jedným konateľom a konal s právnou zástupkyňou, ktorej nebola udelené plnomocenstvo dvomi konateľmi, zaťažil podľa nášho názoru konanie inou vadou a porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

Namietame skutočnosť, že súd nepripustil výsluch žalobcu ako strany sporu, ktorú sme chceli vypočuť na pojednávaní dňa 27.03.2019 najmä ku skutočnosti, aké listiny si fotil na VZ dňa 30.08.2017 do mobilu. Poukazujeme na skutočnosť, že prílohy k žalobe žalobca získal tak, že si bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu nafotiť registrový spis do mobilu. V tomto duchu je argumentácia súdu v bode 26. rozsudku nesprávna, keď tvrdí, že zo vzhľadu príloh, sklonu písma vyvodil, že ide o kópiu z mobilného telefónu, získanú žalobcom na VZ dňa 30.08.2017. Ak by súd pripustil výsluch žalobcu, bolo by ozrejmené, že žalobca listinám, ktoré si ofotil do mobilu dňa 30.08.2017 neprikladal význam z dôvodu, že mu žiadne oznámenie o možnosti hlasovať per rollam doručené nebolo a na predmetnom VZ dňa 30.08.2017 ho S.. I. oslovoval konateľ, čo vyplýva aj zo zápisnice z VZ zo dňa 30.08.2017.

Z uvedených dôvodov považujeme postup súdu za nezákonný a napádané rozhodnutie za nesprávne a navrhujeme odvolaciemu súdu, aby napadnutý Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 27.03.2019, č.k. -147 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.“

16. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

17. Žalobca v odvolacom konaní doložil podľa svojho vyjadrenia dôkaz, ktorý podľa svojho vyjadrenia doteraz doložiť nemohol, a ktorý zásadným spôsobom mení skutkovú aj právnu obranu žalovaného, a to zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 4.2.2020, z ktorého vyplývajú námietky B.. I., kde tento namieta, že na prijatie uznesenia je potrebná väčšina hlasov, čím podľa žalobcu potvrdzuje, že napádané uznesenia VZ, ktoré neboli prijaté väčšinou hlasov sú neplatné. Ak teda hlasuje jeden spoločník za prijatie uznesenia a druhý proti, nebola podľa žalobcu dosiahnutá väčšina hlasov potrebná pre prijatie uznesenia a uznesenie VZ z toho dôvodu nemohlo byť platné prijaté z čoho podľa žalobcu vyplýva, že aj B.. I. ako druhý spoločník a zároveň konateľ fakticky priznáva, že žalobca bol z funkcie konateľa odvolaný protiprávne nedostatočným počtom hlasov. Pre uvedený dôvod žalobca navrhol, aby ním doručená zápisnica z VZ zo dňa 4.2.2020 bola odvolacom konaní oboznámená a vykonaná súdom ako listinný dôkaz, ktorý žalobca doposiaľ bez svojej viny nemohol súdu doložiť, keďže toto VZ sa konalo až po vydaní napádaného rozsudku.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( , ďalej „CSP“) na základe podaného odvolania vec podľa prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal napadnutý výrok vo veci samej ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z , (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné preto rozsudok vo výroku vo veci samej ako aj o trovách konania potvrdil podľa , lebo z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Prešove, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, ).

19. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa , , , , a , použil teda takmer všetky odvolacie dôvody.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený a súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa , , t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podriadil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

21. Žalobca odvolanie odôvodnil aj s poukazom na , teda tým, že pre konanie neboli splnené procesné podmienky. Podľa obsahu odvolania možno nesplnenie procesných podmienok vzhliadnuť v námietkach žalobcu spočívajúcim v tom, že okresný súd konal s právnou zástupkyňou žalovaného napriek tomu, že nemala plnomocenstvo podpísané dvoma konateľmi žalovaného.

22. K uvedenému odvolací súd uvádza, že každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v takom rozsahu v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti ( , teraz ). Za právnickú osobu, ktorou bol aj žalovaný koná po a) štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý bol poverený, b) zamestnanec, ktorý bol poverený štatutárnym orgánom, c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje, že sa zapisujú do Obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo zložky, alebo po d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať ( , odkazuje už len na osobitný predpis o konaní za právnickú osobu). Za právnickú osobu v zmysle koná štatutárny orgán, alebo za ňu koná zástupca. Právnické osoby pred súdom môžu konať len prostredníctvom fyzických osôb (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

23. Vzhľadom na uvedené preto v prípade, ak by si súd osvojil argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že v mene žalovaného musia konať dvaja konatelia, pričom predmetom sporu bolo práve odvolanie žalobcu z funkcie konateľa, tak v tom prípade by za žalovaného nemohol konať druhý konateľ, ktorý je stále zapísaný v Obchodnom registri a súd by z dôvodu odstrániteľnej prekážky najskôr mal vyzvať žalovaného, aby ustanovil ďalšieho konateľa, tak aby tento spolu s S.. I. podpísali plnú moc pre právnu zástupkyňu žalovaného, resp. sami bez právneho zástupcu zastupovali žalovaného v tomto konaní a v prípade, ak by tak tento konateľ v stanovenej lehote neurobil, okresný súd by musel podľa argumentácie žalobcu konanie z dôvodu, že nedošlo k odstráneniu prekážky, nakoľko podľa argumentácie žalobcu by za žalovaného nebol nikto oprávnený konať, takéto konanie zastaviť.

24. Ďalej odvolací súd k uvedenému uvádza, že upravuje konanie za právnickú osobu v ustanovenia v - 16, pričom striktne rozlišuje konanie zástupcov od konania štatutárneho orgánu ( ). Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé kto koná za právnickú osobu a kto za ňu konať nemôže. Tiež je zrejmé, že za právnickú osobu konať nemôže osoba v prípade, ak dôjde k stretu (kolízii) jej záujmov a záujmov právnickej osoby. Pri posudzovaní rozporu medzi záujmami osoby konajúcej za právnickú osobu a záujmami právnickej osoby (ďalej len „rozpor záujmov“) je potrebné vždy vychádzať z povahy konkrétneho právneho úkonu, ako aj zo všetkých okolností prípadu, tak aby bolo množné náležite zabezpečiť ochranu záujmov právnickej osoby. Poukazujúc na uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu neprípustné, aby tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, keď sa jeden z dvoch konateľov obchodnej spoločnosti, za ktorú musia konať spoločne, domáha zrušenia napadnutého uznesenia, aby druhý konateľ, ktorému svedčí konateľské oprávnenie podľa aktuálneho zápisu v Obchodnom registri nemohol v mene žalovanej spoločnosti túto zastupovať, lebo v opačnom prípade by táto spoločnosť pre vyššie uvedený dôvod zostala úplne pasívna, t.j. nielenže by sa nemohla dať zastúpiť v takomto spore právnym zástupcom, ale nemohla by ani prostredníctvom svojho konateľa vystupovať na súde, resp. predkladať dôkazy a namietať skutkové a právne závery žalobcu, čím by (úplnou pasivitou žalovaného) boli splnené zákonné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku - rozsudku pre zmeškanie žalovaného v každej obdobnej veci.

25. Obe sporové strany, t.j. aj žalobca, boli v predvolaní na pojednávanie konané dňa 8.2.2019 výslovne a zvýrazneným písmom upozornení, aby všetky prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany predložili súdu, resp. označil v lehote 10 dní od doručenia predvolania, inak súd na ne pri rozhodovaní nebude prihliadať ( ). Právnemu zástupcovi žalobcu bolo toto predvolanie spolu s upozornením podľa doručené dňa 12.12.2018 s tým, že tento ani v podanom žalobnom návrhu, ani v dodatočnej stanovenej lehote súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom žalobcu. Preto jeho odvolacia námietka spočívajúca v tejto skutočnosti nijako neobstojí.

26. Aj keď je pravdou tvrdenie žalobcov v odvolaní, že sudca neurčil spornosť a nespornosť skutkových tvrdení a neuviedol ani svoje predbežné právne posúdenie veci, nemá toto procesné pochybenie súdu za následne nesprávne rozhodnutie vo veci a ani žiaden vplyv na jeho vecnú správnosť, keď tak ako to uviedol odvolací súd vyššie, žalobca by aj v prípade, ak by súd prvej inštancie v súlade s ust. neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, už nemohol navrhnúť vykonanie žiadnych dôkazov. Preto opomenutie aplikácie nemohlo spôsobiť také porušenie procesných práv žalobcu, ktoré by mali za následok porušenia práva na spravodlivý proces.

27. K argumentácií žalobcu v podanom odvolaní spočívajúcej v tom, že v dôsledku absencie doručenia návrhu hlasovania per rollam žalobcovi sa žiadne ani neplatné valné zhromaždenie žalovaného nemohlo konať a je vylúčené, aby žalobcovi plynula lehota na podanie žaloby o nápravu nezákonného stavu skôr ako 3 mesiace od zápisu tohto protiprávneho aktu do Obchodného registra, pričom lehota na podanie tejto žaloby bola zachovaná, lebo bola podaná v lehote 3 mesiacoch od výmazu žalobcu ako konateľa žalovaného v Obchodnom registri, odvolací súd uvádza, že zákon stanovuje 3 mesačnú prekluzívnu lehotu, v ktorej sa oprávnená osoba môže domáhať neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručeným obmedzením, inak jej toto právo zanikne. Lehota začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia a v prípade, ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané od dňa keď sa oprávnená osoba (v predmetnom prípade žalobca) mohla o uznesení dozvedieť. Žalobca v konaní tvrdil a preukazoval, že valné zhromaždenie konané od 15.6.2017 do 17.6.2017 nebolo riadne zvolané. Súd prvej inštancie skutkový stav týkajúci sa zvolávania valného zhromaždenia v konaní bližšie nepreukazoval z dôvodu, že aj pri preukázaní pre žalobcu priaznivejšej skutkovej situácie (teda ak by aj súd prvej inštancie skutkovo ustál, že by k riadnemu zvolaniu valného zhromaždenia konaného v dňoch 15. až 17.6.2017 nedošlo) mal za to, že žalobca prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zmeškal.

28. V prípade, ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, zákon určuje začiatok plynutia prekluzívnej doby odo dňa kedy sa osoba oprávnená domáhať sa neplatnosti mohla o uznesení dozvedieť. Treba zdôrazniť, že zákon začiatok plynutia lehoty nestanovil odo dňa kedy sa osoba o uznesení „dozvedela“, ale kedy sa o uznesení „mohla dozvedieť“. Právna teória a prax má za to, že o uznesení sa oprávnená osoba mohla zásadne dozvedieť buď účasťou na ďalšom valnom zhromaždení, alebo účinkami zmeny zápisov v Obchodnom registri (porovnaj M., B.. a kol.: , komentár 2 aktualizované vydanie C. H. Beck 2008, str. 380, Ovečková, O. a kol.: komentár, druhé doplnené a dopracované vydanie, Iura edition, 2008, str. 534, viď tiež rozsudok NS SR zo dňa 30.10.2008 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 4.12.2013 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 30.1.2012 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu banská Bystrica zo dňa 25.9.2013 sp. zn. ). S takýmto názorom sa odvolací súd aj pre daný prípad v plnom rozsahu stotožňuje.

29. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania a tiež z podaného odvolania žalobca sám uviedol, že listinu, ktorú predložil spolu so žalobným návrhom odfotil do svojho mobilu dňa 30.8.2017, ale ako sám uviedol „jej neprikladal význam z dôvodu, že mu žiadne oznámenie o možnosti hlasovať per rollam doručené nebolo a na predmetnom VZ zo dňa 30.8.2017 ho S.. I. oslovoval konateľ, čo vyplýva aj zo zápisnice z VZ zo dňa 30.8.2017“, keď aj podľa odvolacieho súdu z tejto listiny (z čl. 17, 18) nazvanej zápisnica č. X/XXXX hlasovania spoločníkov per rollam obchodnej spoločnosti T.P.T. - Slovakia, s.r.o. konaného dňa 15.6.2017 do 17.6.2017 je úplne jednoznačné, že v zmysle uznesenia bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa ku dňu 18.6.2017, t.j. najneskôr sa žalobca nepochybne musel dozvedieť o tom, že bol odvolaný z funkcie konateľa na nasledujúcom valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 30.8.2017, na ktorom tak ako to vyplýva zo zápisnice z tohto valného zhromaždenia bol osobne prítomný a vlastnoručne túto zápisnicu podpísal, pričom v bode 2. zápisnice, ktorú svojim podpisom parafoval aj žalobca je výslovne uvedené, že druhý konateľ žalovaného B. I. krátkou cestou doručil

konateľovi - žalobcovi podklady, na základe ktorých podal návrh na odvolanie žalobcu z funkcie konateľa spoločnosti, pričom žalobca si obsah predmetných dokumentov v tejto zápisnici jednoznačne uvedenej, že ide o zápisnicu č. X/XXXX zo dňa 17.6.2017 a návrh uznesenia per rollam, odfotil na svoj mobilný telefón. Preto už aj vzhľadom na vysokoškolské vzdelanie žalobcu ako aj na jeho postavenie konateľa a spoločníka žalovaného je vylúčené, aby tento z výslovného znenia uznesenia uvedeného v zápisnici č. X/ XXXX, podľa ktorého bol odvolaný z funkcie konateľa ku dňu 18.6.2017 sa mohol len na základe toho, že ho druhý konateľ ešte stále oslovoval ako konateľa domnievať, že k jeho odvolaniu napadnutým valným zhromaždením nedošlo. Žalobcovi by teda muselo byť zrejmé, že zmena zápisu - skončenie funkcie konateľa nebola vykonaná až následne potom ako to registrový súd zapísal do Obchodného registra, ale už prijatím uznesenia na valnom zhromaždení žalovaného konaného od 15.6.2017 do 17.6.2017.

30. Pre vyššie uvedené dôvody, nakoľko žalobca podal žalobu oneskorene, odvolací súd nepristúpil s oboznámením strán sporu so zápisnicu z VZ žalovaného zo dňa 4.2.2020, nakoľko tento dôkaz je vzhľadom k oneskorene podanej žalobe pre rozhodnutie v danej veci nepodstatný,

31. Vzhľadom na vyššie uvedené preto správne súd prvej inštancie ustálil, že trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného uplynula žalobcovi dňa 30.11.2017 a rovnako aj keby sa žalobca dozvedel o tomto uznesení až na základe doručenia výsledku hlasovania per rollam, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.10.2017, tak by táto hmotnoprávna lehota uplynula najneskôr dňa 30.1.2018, pričom žaloba bola podaná až dňa 28.5.2018, teda aj pre žalobcu v priaznivejšom prípade oneskorene, keďže žalobca žalobu podal po zohľadnení oboch prekluzívnych lehôt oneskorene.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúci z ust. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s , keď žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, pričom o ich výške rozhodne postupom podľa súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka.

34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).