Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/34/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, D., zast. Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, IČO: XX XXX XXX a Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. D. X, K., o návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:

Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. Z. zo sumy 50 eur na sumu 250 eur mesačne s účinnosťou od 24.4.2020, ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.4.2020 do 31.5.2020 v sume 247 eur, súd povoľuje otcovi splácať v 5 splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 20.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.1.2011 v časti o výške výživného na mal. Z..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.04.2020 domáhala zvýšenia výživného otcovi na mal. Z. z 50 eur na 350 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Matka odôvodnila návrh tým, že naposledy sa o výške výživného rozhodlo rozsudkom OS Skalica č. k. -90 zo dňa 20.10.2010 v spojení s rozsudkom KS v Trnave č. k. -107 zo dňa 19.1.2011. Od toho času ( čo je cca 9 rokov) sa podstatne zvýšili výdavky na dieťa po všetkých stránkach.

2. Matka predložila súdu rodičovskú dohodu v originále podpísanú aj otcom, v ktorej sa dohodli na zvýšení výživného na 250 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd a na to, že otec zaplatí nedoplatok na výživnom v 5 mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Otec súdu v rámci e mailovej komunikácie potvrdil, že túto dohodu osobne podpísal.

3. Otec sa na pojednávanie nedostavil z dôvodu dlhodobej práce v Nemecku a v záujme predchádzania šíreniu vírusu COVID-19, ale súhlasil konať a rozhodovať v jeho neprítomnosti, pokiaľ sa bude prejednávať a schvaľovať dohoda, ktorú on podpísal a poslal matke dieťaťa z Nemecka.

4. Kolízna opatrovníčka s navrhovanou rodičovskou dohodou súhlasila považujúc ju za prospešnú pre mal. Z..

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky i kolízneho opatrovníka dieťaťa, originálom rodičovskej dohody ( poštovou obálkou, v ktorej otec zaslal matke podpísanú rodičovskú dohodu), pripojenými spismi OS Skalica sp. zn. a , potvrdením o príjme matky, písomným vyjadrením otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Naposledy bolo výživné na mal. Z. upravené rozsudkom OS Skalica č. k. -90 zo dňa 20.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -107 zo dňa 19.1.2011. Výživné bolo vtedy otcovi zvýšené z 800 Sk na 50 eur mesačne. V tom čase mala matka netto mesačný príjem cca 847,73 eur . Matka mala vyživovaciu povinnosť okrem Z. aj k mal. Z. D., nar. XX.X.XXXX, na ktorého jej mal otec dieťaťa platiť súdom určené výživné 66,39 eur mesačne, ale neplatil Maloletý Z. bol žiakom 2. ročníka ZŠ, nemal zdravotné problémy. Otec bol zamestnaný v Zariadení pre seniorov Skalica, kde mal netto mesačný príjem 358,19 eur. Bol ženatý, mal v starostlivosti dve mal. deti ( Q., H.. X.X.XXXX, T., H.. XX.X.XXXX). Jeho manželka bola zamestnaná.

7. V súčasnom období ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav. Ani jeden z rodičov mal. Z. nemá iné maloleté deti, ich ostatné deti sú už plnoleté.

8. Matka býva s mal. Z. a plnoletým synom v byte. Plnoletý syn študuje v českej republike na vysokej škole. Mal. Z. je aktuálne evidovaný ako nezamestnaný, keďže sa pre Covid 19 do školy nechodilo a on sa vrátil s zariadenia s osobitným výchovným režimom, avšak má záujem si vzdelanie dokončiť. Maloletý nepoberá žiadne sociálne dávky. Podľa vyjadrenia matky má netto mesačný príjem cca 1600 eur.

9. Otec sa na pojednávanie nedostavil, ale jeho písomnej komunikácia s súdom aj vyjadrenia matky vyplýva, že otec aktuálne žije a pracuje v Nemecku. Otec je ženatý, podľa písomného vyjadrenia otca má jeho manželka zdravotné problémy onkologického charakteru. Otec má okrem mal. Z. ešte dve už plnoleté deti.

10. Kolízna opatrovníčka k veci uviedla, že s rodinou maloletého pracujú ako úrad už dlhodobo, s matkou je výborná spolupráca aj napriek problematickému správaniu dieťaťa. Matka je pre dieťa veľkou oporou, ale otec nemá snahu riešiť problémy s maloletým.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.

13. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

19. Podľa o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloleté dieťa rodičovi. Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá bola predložená súdu na schválenie.

21. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

22. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

23. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 9 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u mal. Z. došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástol, zvýšili sa výdavky na jej ošatenie, stravu a hlavne výdavky spojené s jeho výchovou. Matka aj otec majú pravidelný mesačný príjem, otec pracuje v Nemecku ale súdu ani na výzvu svoj príjem neuviedol. Nakoľko však rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa dohodli na zvýšení výživného z 50 eur na 250 eur mesačne od podania návrhu matky na súd ( pozn. súdu: t.j. od 24.04.2020), súd ďalej príjem otca už nezisťoval.

24. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 24.4.2020, vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.4.2020 do 31.5.2020 v sume 247 eur. Nedoplatok bol vyčíslený za obdobie do 31.5.2020 z dôvodu, že rozhodoval 11.06.2020, t.j. do 15 dňa v mesiaci. ( K sume 247 eur dospel tak, že za mesiac máj 2020 sa výživné zvýšilo o 200 eur. Nedoplatok za obdobie 24.4. až 30.4. súd vypočítal pomerne za 7 dní takto: 7 dní čo má otec doplatiť deleno 30 dní predstavujúci celý mesiac krát zvýšené 200 eur ako zvýšené výživné = 46,66, zaokrúhlene 47 eur ). Nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi splácať v zmysle rodičovskej dohody po dobu 5 mesiacov spolu s bežným výživným. Súd prihliadal na to, že otec nebol na pojednávaní prítomný, mohol medzi časom nedoplatok doplatiť, preto súd dodáva nasledovné: Pokiaľ otec medzi časom výšku tohto nedoplatku doplatil ( t.j. za 7 dní apríla sumu 47 eur a za máj 200 eur), tým sa zbavil povinnosti zaplatiť nedoplatok uvedený vo výroku rozsudku do konca mája 2020 a od júna je povinný platiť už dohodou nastavený režim výživného na 250 eur mesačne.

25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.