Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_15C-15-2019.pdf
PDF · 107.44 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcov 1. G.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX N. a 2. G.. Y. C., nar. XX. 1. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX N., obaja v konaní zastúpení advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP 17/29, Zvolen, proti žalovaným I. P. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. 6, XXX XX E. a II. S. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. 6, XXX XX E., o uloženie povinnosti predložiť vyúčtovania a vydania bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I/ Súd konanie o uloženie povinnosti žalovaným vykonať žalobcom ročné vyúčtovanie za plnenia poskytované s užívaním bytu č. 1, na 1. poschodí, vo vchode č. 2, obytnej budovy XX B.J., so súpisným číslom XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, pre kat. úz. E., za obdobie od 1. 3. 2017 do 31. 12. 2017, 1. 1. 2018 - 31. 12. 2018, 1. 1. 2019 do 28. 2. 2019 z a s t a v u j e .
II/ Žalovaní I. a II. sú p o v i n n í zaplatiť žalobcom 1. a 2. spoločne a nerozdielne sumu 896,12 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 833,50 € od 1.4.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV/ Žalobcovia 1. a 2. majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným I. a II. v rozsahu 100%, ktoré sú žalovaní p o v i n n í uhradiť žalobcom do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 13.5.2019 žiadali žalobcovia zaviazať žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia bez špecifikácie a predloženia vyúčtovania na nájomnom za roky 2018, 2019.
1.1. Vzhľadom na neúplnosť žaloby boli žalobcovia vyzvaní na odstránenie vád podania s tým, že na výzvu súdu reagovali, doplnili podanie, avšak nie v zmysle poučenia súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu uznesením zo dňa 19.6.2019 tunajší súd podanie žalobcov zo dňa 10.5.2019 v spojení s podaním zo dňa 4.6.2019 odmietol. Proti uzneseniu tunajšieho súdu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 8.8.2019 uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým odmietol podanie žalobcov v časti o uloženie povinnosti predložiť vyúčtovania zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým odmietol podanie žalobcov v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia potvrdil.
1.2. Následne žalobcovia upresnili žalobu tak, že žiadali, aby súd uložil žalovaným I. a II. vykonať pre žalobcov ročné vyúčtovania za plnenia poskytované s užívaním bytu č. 1, na I. poschodí, vo vchode č. 2, obytnej budovy XX B.J., so súpisným č. XXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. E., za obdobie od 1.3.2017 do 31.12.2017, od 1.1.2018 do 31.12.2018 a od 1.1.2019 do 28.2.2019 v lehote 10-tich dní. Toto podanie adresovali súdu 26.11.2019. Dňom 19.4.2020 doplnili a rozšírili žalobu aj o uloženie povinnosti žalovaným I. a II. zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 833,495 € s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 420,447 € od 1.7.2017 do zaplatenia a 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 413,048 € od 1.7.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením dňa 5.5.2020 a zmenu žaloby pripustil. Následne na pojednávaní dňa 11.6.2020 opätovne rozšírili žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia o 62,62 € s tým, že predmetom konania tak bolo plnenie vo výške 896,12 €. Súd na pojednávaní zmenu žaloby pripustil.
1.3. V priebehu konania žalovaní doručili žalobcom vyúčtovania za plnenia spojené s užívaním bytu č. 1, na I. poschodí, vo vchode č. 2, obytnej budovy 12 B.J. za roky 2017, 2018 a následne aj za rok 2019. Žalobcovia v dôsledku doručenia vyúčtovania zobrali čiastočne žalobu o splnenie povinnosti predloženia ročného vyúčtovania za plnenia poskytované s užívaním bytu za roky 2017 a 2018 späť podaním doručeným súdu 11.3.2020 a za rok 2019 podaním doručeným súdu dňa 11.6.2020.
2. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 3. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
4. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Vzhľadom na dispozíciu žalobcov so žalobou v časti uplatňovaného nároku o uloženie povinnosti žalovaným vykonať ročné vyúčtovanie za plnenia poskytované s užívaním bytu č. 1, na I. poschodí, vo vchode č. 2, obytnej budovy XX B.J., so súpisným č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, pre kat. úz. E., za obdobie od 1.3.2017 do 31.12.2017, od 1.1.2018 do 31.12.2018, a od 1.1.2019 do 28.2.2019 zastavil. Žalovaní so zastavením konania súhlasili. Vo zvyšku súd o nároku žalobcov rozhodol.
6. Žalobcovia uzatvorili so žalovanými nájomnú zmluvu za účelom prenájmu bytu na ulici T. č. 2, v E., dňa 27.2.2017. Na základe nájomnej zmluvy užívali predmetný byt, pričom nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 28.2.2019 ukončili nájomný vzťah dohodou. Nakoľko prenajímateľ nedodržal ustanovenia nájomnej zmluvy a nepredložil vyúčtovania úhrad spojených s užívaním bytu, domáhali sa tohto vydania vyúčtovaní súdnou cestou. Súčasne mali vedomosť o existencii preplatkov na platbách do spoločenstva vlastníkov bytov. V priebehu konania potom čo boli doručené vyúčtovania zálohových úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.3.2017 do 31.12.2017 uplatnili si bezdôvodné obohatenie a to pomernú časť preplatku za desať mesiacov (keďže prvé dva mesiace roku 2017 byt neužívali) v celkovej sume 420,447 €. Podľa predloženého vyúčtovania zálohových úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2017 vznikol preplatok vo výške 504,537 € (teplo UK v sume 377,032 €, teplo TUV v sume 85,577 €, vodné v sume 40,744 €, osvetlenie v sume 1,154,-- €). Podľa predloženého vyúčtovania zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2018 vznikol preplatok vo výške 413,048 €, ktorý žiadali vrátiť od žalovaných za rok 2018. V roku 2019 po predložení vyúčtovania za rok 2019 vznikol preplatok vo výške 375,72 €, pričom žiadali priznať bezdôvodné obohatenie za dva mesiace v sume 62,62 € vypočítaný ako pomernú časť preplatku po rozdelení na 12 mesiacov.
6.1. Podľa článku VI., bod 1.3. zmluvy si žalovaní v postavení prenajímateľov dohodli výšku nájomného a jeho splatnosť, ako aj výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a v bode 6. zmluvy bol záväzok žalovaných ako prenajímateľom vykonať vyúčtovania úhrad jedenkrát ročne po skončení nájmu najneskôr do 30-tich dní od jeho skončenia. V zmysle bodu 7., článku VI. zmluvy „v prípade vzniku preplatku sa prenajímateľ zaviazal uhradiť nájomcovi preplatok v lehote do 30-tich dní odo dňa doručenia vyúčtovania prenajímateľovi alebo si môže prenajímateľ túto sumu ponechať a vyúčtovať ju až po skončení nájmu“. V tejto súvislosti žalobcovia poukazovali aj na zákonné znenie § 7b ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého je spoločenstvo povinné najneskôr do 31.5.
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytu a nebytových priestorov správu o svojej činnosti, najmä o finančnom hospodárení. Zároveň je povinné vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby, úprav, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Z uvedeného je zrejmé, že vyúčtovania za rok 2017 a 2018 mali byť najneskôr do 31.5. príslušného roku predložené vlastníkom a od 1.6. začala plynúť 30-dňová lehota žalovaným na vykonanie vyúčtovania v zmysle článku VI., bod 7.. Vzhľadom k tomu žiadali žalobcovia priznať aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8% ročne z dlžných súm od 1.7.2017 a od 1.7.2018. Ku dňu rozhodovania súdu ešte žalovaní v omeškaní s vyplatením bezdôvodného obohatenia za rok 2019 neboli, preto úrok z omeškania z čiastky 62,62 € žalobcovia nežiadali priznať.
7. Žalovaní sa k predmetu sporu vyjadrili na pojednávaniach s tým, že so žalobou nesúhlasili. Potvrdili uzavretie nájomnej zmluvy s tým, že nemali vedomosť ako sa takéto zmluvy uzatvárajú. Žalovaný v I. rade predložil súdu na nahliadnutie platobné doklady SIPO na jeho meno, kde sa platila záloha za spotrebu elektrickej energie na sporný byt, keďže on bol pracovne v zahraničí, platila to jeho matka. Išlo o platby za elektrinu vo výške 30,-- € za mesiac marec, apríl, máj, jún, júl 2017. V septembri 27,-- €, rovnako aj v októbri, novembri a decembri. Ďalšie doklady, ktoré predkladal boli za obdobie roku 2018, kde do septembra boli platby 27,-- € a od septembra 32,-- €. Žalovaný zaplatil aj nedoplatok na elektrickej energii v sume 65,36 € za obdobie od augusta 2017 do augusta 2018. Podľa žalovaných aj napriek zmluve žalobcovia za elektrickú energiu neplatili. Mali depozit, ktorý mal slúžiť na takéto nedoplatky a podľa žalovaného v I. rade to nebola taká suma, ktorú by nevedel zarobiť. Aj depozit v sume 100,-- € po ukončení nájmu vrátili žalobcom. Pred podaním žaloby na súd sa snažili so žalobcami dohodnúť, chceli sa stretnúť a odkomunikovať si to, avšak vzťahy sú vyhrotené a narušené. Na výslovnú otázku zo strany súdu žalovaný v I. rade uviedol, že k zmene nájomnej zmluvy nedošlo. Žalovaná v II. rade uviedla, že byt im bol odovzdaný v zlom stave, museli ho vymaľovať, opraviť žalúzie a podľa jej slov za dobrotu takto doplácajú.
8. Žalobcovia k žalobe pripojili nájomnú zmluvu podpísanú dňa 27.2.2017 uzatvorenú medzi prenajímateľom P. P., ženatý a nájomcom G.. P. C., rovnako ženatým. Predmetom nájmu podľa článku I. bol prenájom nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nachádzajúcej sa v kat. úz. E., obec E., okres N. a to bytu č. 1, na I. poschodí, bytového domu súpisné č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXXX vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti tohto podielu. V článku III. sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán s tým, že článok VI. upravuje platby a nájomné. Podľa bodu 3, článku VI. v nájomnom nie sú zahrnuté úhrady za plnenia spojené s poskytovaním a s užívaním predmetu nájmu a jeho príslušenstva, ktoré sa zaväzuje nájomca uhrádzať v pravidelných intervaloch vždy spoločne s nájomným. Výška úhrad (plnenia spojené s poskytovaním užívaním predmetu nájmu a jeho príslušenstva) je 160,-- €. Úhrady spojené s užívaním predmetu nájmu sú najmä: elektrická energia, voda, teplo, vrátane platieb za služby (plnenia) spojené s užívaním bytu v správe bytového domu. V bode I., článku 6 bolo dohodnuté nájomné vo výške 100,-- €. Podľa bodu 2 nájomné bolo splatné do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa nájomné platí. Prvé nájomné je splatné dňa 1.3.2017 a druhé nájomné je splatné dňa 20.3.2017.
8.1. Článok VI., bod 6 zmluvy upravuje záväzok prenajímateľa vykonať vyúčtovanie úhrad jedenkrát ročne a po skončení nájmu najneskôr do 30-tich dní od jeho skončenia. Podľa bodu 7 tohto článku v prípade vyúčtovania a zistenia nedoplatku na úhradách sa nájomca zaväzuje tento nedoplatok prenajímateľovi uhradiť do 30-tich dní od zaslania písomnej výzvy nájomcovi. V prípade vzniku preplatku sa prenajímateľ zaväzuje uhradiť nájomcovi preplatok v lehote do 30-tich dní odo dňa doručenia vyúčtovania prenajímateľovi alebo si môže prenajímateľ túto sumu ponechať a vyúčtovať ju až po skončení nájmu. Doba nájmu a skončenie nájmu bolo dojednané podľa článku VIII., bod 1 na dobu neurčitú so začiatkom nájmu 1.3.2017. Zmluva bola riadne podpísaná. Súčasne je pripojená príloha č. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. s upresnením drobných opráv v byte súvisiacich s užívaním bytu.
9. Žalobcovia k žalobe pripojili výzvu zo dňa 25.4.2019 adresovanú žalovanej v II. rade, ako aj odpoveď žalovaných zo dňa 25.4.2019 s opravou 1.5.2019.
10. Byt, ktorý je predmetom tohto konania bol odovzdaný 28.2.2019 o čom svedčí odovzdávací a preberací protokol, podpísaný žalobcom v 1. rade a žalovaným v I. rade. Pri preberaní bytu bol odovzdaných päť kľúčov, odpísaný stav elektromera, vodomerov na teplú a studenú vodu. Iné poznámky k uvedenej nehnuteľnosti neboli.
11. Súčasťou žaloby je aj rozsiahla mailová komunikácia medzi stranami sporu od apríla 2019 do mája 2019 ohľadom riešenia vzájomných vzťahov. V priebehu konania doložili žalovaní do spisu vyúčtovania zálohových úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 vystavené Spoločenstvom vlastníkov bytov E., IČO: 37953818 na meno žalovaného v I. rade. V roku 2017 bol vyúčtovaný preplatok v sume 504,54 €. Vyúčtovanie zálohových úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie 1.1.2018 do 31.12.2018 vykazujú preplatok v sume 253,05 €.
11.1. Vyúčtovanie za rok 2019 bolo doručené priamo právnemu zástupcovi žalobcov, ktorí v dôsledku toho zobral čiastočne žalobu späť. Toto vyúčtovanie súdu predložené nebolo, ale nebolo stranami sporu namietané s tým, že v zmysle uvedeného vyúčtovania vznikol preplatok v sume 375,72 €, kde pomerná časť za dva mesiace január a február 2019 bola vyčíslená ako 1/12-ina, spolu vo výške 62,62 €.
12. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
13. Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Predmetom konania bolo okrem vydania vyúčtovania, (kde v priebehu konania predmet sporu odpadol a v dôsledku dispozície žalobcov so žalobou v tejto časti súd konanie zastavil), aj vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme preplatkov za roky 2017, 2018 a 2019. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní prenechali na základe nájomnej zmluvy žalobcom do užívania byt č. 1, nachádzajúci sa v E., v bytovom dome so súpisným č. XXX/X. Rovnako nebolo sporné, že na základe nájomnej zmluvy začal plynúť nájomný pomer od 1.3.2017 a nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Podľa článku VI. nájomnej zmluvy bolo dohodnuté mesačné nájomné vo výške 100,-- €. Podľa bodu 3, článku VI. nájomnej zmluvy v nájomnom neboli zahrnuté úhrady za plnenia spojené a poskytované s užívaním predmetu nájmu a jeho príslušenstva, ďalej označené ako „úhrady“. Výška úhrad bola dojednaná v sume 160,-- € a týmito úhradami bolo podľa zmluvy najmä elektrická energia, voda, teplo, vrátane platieb za služby (plnenia) spojené s užívaním bytu v správe bytového domu. Iná dohoda medzi stranami sporu ohľadom platieb, či už nájomného alebo služieb poskytovaných s nájmom medzi stranami sporu uzavretá nebola. Žalovaní sa v konaní bránili, že za elektrickú energiu v období roku 2017, 2018 platili samostatným dokladom o čom predložil žalovaný v I. rade fotokópie poštových ústrižkov zo SIPO platby. Žalobcovia tieto platby nespochybňovali, ale poukazovali na znenie zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Súd dal za pravdu žalobcom s tým, že podľa zmluvy bolo dohodnuté nájomné v sume 100,-- € a následne úhrady, v ktorých boli zahrnuté aj úhrady za elektrickú energiu. Neobstojí preto tvrdenie žalovaných, že aj napriek týmto platbách navyše platili v prospech SSE platby za elektrickú energiu v sume 30,--, 27,-- alebo 32,-- € v jednotlivých mesiacoch. Ak spotreba elektrickej energie za užívanie predmetného bytu bola vyššia, nič nebránilo žalovaným uzavrieť dodatok k nájomnej zmluve a upraviť
výšku úhrad, medzi ktoré podľa nájomnej zmluvy patrila aj elektrická energia. Podľa zmluvy sa zaviazal prenajímateľ, t.j. žalovaný jedenkrát ročne po skončení nájmu vykonať vyúčtovania úhrad. V rámci dokazovania bolo zistené, že túto povinnosť žalovaný nesplnil a vyúčtovania odovzdal až po podaní žaloby na výzvu súdu za roky 2017, 2018 a po vykonanom vyúčtovaní s poukazom na ustanovenie § 7b Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov aj za rok 2019. Z uvedených vyúčtovaní vyplynulo, že za obdobie rokov 2017, 2018 a 2019 mali žalobcovia vyúčtovaný preplatok, ktorý žiadali žalobcovia vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia ako plnenie bez právneho dôvodu. Súd žalobe vzhľadom na znenie zmluvy článku VI., bod 3 vyhovel s tým, že žalobcovia ako nájomcovia platili riadne dohodnuté nájomné vrátane samostatne dojednaných úhrad, v rámci ktorých boli zahrnuté aj platby za elektrickú energiu. Z rozpisov predložených v rámci konania vyplynulo, že bol vyúčtovaný na uvedených bytoch preplatok, pričom v roku 2017 si uplatnili pomernú časť za desať mesiacov, za rok 2018 žiadali vrátiť celý preplatok a za rok 2019 to bola opätovne pomerná časť za prvé dva mesiace. Z vyúčtovaní predložených žalovanými vyplynulo, že preplatky boli účtované za teplo UK, teplo TUV, vodné a osvetlenie, pričom pri osvetlení to bol preplatok 2,042 € za rok 2018 a za rok 2017 osvetlenie preplatok 1,154 €. Za rok 2019 osvetlenie podľa vyjadrenia žalobcov bolo v preplatku 1,575 €. Ani v jednom prípade sa preplatky netýkali platieb za elektrickú energiu, preto súd nemohol zohľadniť platby preukazované žalovanými, ktoré mali vykonávať popri platbách realizovaných žalobcami ako nájomcami. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcami uplatňovaný nárok v konaní je dôvodný a zaviazal žalovaných na vrátenie bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 896,12 €. Táto suma zodpovedala čiastkám za obdobie roku 2017 v sume 420,447 €, za obdobie roku 2018 v sume 413,048 € a za obdobie dvoch mesiacov roku 2019 62,62 €.
17.1. Okrem dlžnej istiny žiadali žalobcovia priznať aj zákonný úrok z omeškania a to zo sumy 420,447 € od 1.7.2018 do zaplatenia a za obdobie roku 2018 zo sumy 413,048 € od 1.7.2019 do zaplatenia. Z roku 2019 úrok z omeškania nežiadali. Súd pri úroku z omeškania a výške úroku z omeškania, ktorý pôvodne žalobcovia žiadali vo výške 8% ročne, vychádzal zo zákonnej úpravy § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., kde výška úrokovej sadzby predstavuje 5%, ako aj zo znenia samotnej nájomnej zmluvy, kde v článku VI., bod 7, druhá veta je uvedené, že „V prípade vzniku preplatku sa prenajímateľ zaväzuje uhradiť nájomcovi preplatok v lehote do 30-tich dní odo dňa doručenia vyúčtovania prenajímateľovi alebo si môže prenajímateľ túto sumu ponechať a vyúčtovať ju až po skončení nájmu“. Z uvedeného je zrejmé, že prenajímateľ, t.j. žalovaní mali právo si tento preplatok ponechať a až po skončení nájmu vyúčtovať tento preplatok žalobcom ako nájomcom a vrátiť im ho. Pokiaľ teda žalobcovia žiadali priznať úrok z omeškania, súd žalobe vyhovel, ale len vo výške 5% ročne v zmysle zákonných ustanovení a úrok z omeškania bol priznaný zo sumy 833,50 € od 1.4.2019 do zaplatenia, kedy mal súd za to, že sa žalovaní dostali do omeškania. Podľa zmluvy totiž bola povinnosť prenajímateľa vrátiť preplatok do 30-tich dní od skončenia nájmu. Nájom skončil 28.2.2019, 30 dní uplynulo 31.3.2019 a dňom nasledujúcim, t.j. od 1.4.2019 sa dostali žalovaní do omeškania s vrátením preplatku na úhradách. Vzhľadom na požadovanú výšku úrokov z omeškania a lehotu omeškania, súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcov zamietol.
18. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, kde pri nároku o uloženie povinnosti vykonať žalobcom ročné vyúčtovania za plnenia poskytované s užívaním bytu došlo pre správanie žalovaných k zastaveniu konania. V takomto prípade boli žalobcovia v plnom rozsahu úspešní, nakoľko mal súd za to, že práve pre správanie žalovaných zobrali žalobcovia žalobu späť, keď po podaní žaloby tieto vyúčtovania za sporné obdobie žalobcom vydali. V zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcom. Pokiaľ ide o druhý výrok a to vydanie bezdôvodného obohatenia, súd mal za to, že neúspech žalobcov bol v pomerne nepatrnej časti vzhľadom na zamietnutie žaloby len v časti výšky uplatňovaného úroku z omeškania nad maximálne prípustnú zákonnú hranicu o 3% a tiež zamietnutie v časti odkedy sa mali dostať žalovaní
do omeškania, kde súd vychádzal zo znenia nájomnej zmluvy, kde nájomná zmluva ponechala právo prenajímateľa vydať preplatok do 30-tich dní po vyúčtovaní alebo až po skončení nájmu. Vzhľadom k tomu bol súd toho názoru, že žalovaní sa dostali do omeškania až uplynutím 30-tich dní po skončení nájmu a preto pokiaľ žalobcovia žiadali priznať úrok z omeškania skorším dátumom, v tejto časti žalobu zamietol. Tu neúspech žalobcov považuje súd za nepatrný, preto priznal plnú náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1. Nakoľko súd rozhoduje o trovách konania v súlade s ustanovením § 262 CSP tak, že rozhodne najprv o nároku a až následne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP sa rozhoduje o výške, rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, ktoré sú žalovaní povinní uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania, o ktorých bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).