Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-32-2019.pdf
PDF · 84.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcu: Prvá ružinovská spoločnosť, a.s., so sídlom Jarošova 2961/1, 831 03 Bratislava, IČO: 35768266, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanej: S.. D. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, T., o zaplatenie 2.091,17 € s príslušenstvom,, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 091,17 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy:
- 156,79 € od 01.10.2017 do zaplatenia,
- 156,79 € od 31.10.2017 do zaplatenia,
- 156,79 € od 01.12.2017 do zaplatenia,
- 156,79 € od 31.12.2017 do zaplatenia,
- 156,79 € od 31.01.2018 do zaplatenia,
- 156,79 € od 03.03.2018 do zaplatenia,
- 156,79 € od 31.03.2018 do zaplatenia,
- 156,79 € od 01.05.2018 do zaplatenia,
- 156,79 € od 31.05.2018 do zaplatenia,
- 156,79 € od 01.07.2018 do zaplatenia,
- 156,79 € od 31.07.2018 do zaplatenia,
- 156,79 € od 31.08.2018 do zaplatenia,
- 156,79 € od 01.10.2018 do zaplatenia,
- 156,79 € od 31.10.2018 do zaplatenia,
- 156,79 € od 01.12.2018 do zaplatenia,
- 156,79 € od 31.12.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.05.2019, podaným na súd dňa 30.05.2019, sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 2.091,17 € s príslušenstvom titulom nedoplatkov žalovanej na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu č. X na H. K. Č.. XX R. T. za obdobie od septembra 2017 do decembra 2018 a náhrady trov konania. 2. V žalobe žalobca uviedol, že mu bol zverený výkon správy bytového domu na H. K. Č.. X R. T. na základe uznesenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Ružinov č. 18/II zo dňa 02.03.1999, ktorým bol zverený majetok v správe Bytového podniku mestskej časti Bratislava - Ružinov do správy navrhovateľa, o čom svedčí „Protokol o zverení obecného majetku vo vlastníctve hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy v správe mestskou časťou Bratislava - Ružinov poverenej organizácie Bytový podnik Ružinov so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 61 a s nimi súvisiacimi právami a záväzkami, do správy Prvej ružinovskej spoločnosti, a.s. zo dňa 17.09.1999“ (ďalej ako „Protokol“). 3. Žalovaná užíva predmetný byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na H. K. Č.. X R. T. na základe ,,Prechodu nájmu bytu“ zo dňa 04.04.2002. K prechodu nájmu bytu došlo na základe žiadosti odporkyne po úmrtí nájomcu bytu Q.W. P., ktorá bola starou mamou žalovanej. 4. Podľa účtovného dokladu „Sumárna analýza platieb“ predstavuje dlh žalovanej za obdobie od septembra 2017 do decembra 2018 na nájomnom, vrátane služieb spojených s užívaním bytu, spolu sumu 2 091,17 €. 5. Žalovaná pohľadávka vznikla v dôsledku neuhrádzania zálohových platieb za nájomné a služby spojené s užívaním bytu za obdobie od septembra 2017 do decembra 2018, ktoré bola žalovaná povinná uhrádzať na základe vyššie uvedeného Protokolu žalobcovi ako pravidelné mesačné platby ,,Predpisy mesačnej zálohovej úhrady za užívanie priestoru“ a ,,Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu“. 6. Žalovaná nevyužila svoje právo sa k žalobe vyjadriť, nárok žalobcu nespochybnila. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav veci: 8. Žalobcovi bol na základe „Protokolu o zverení obecného majetku vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v správe Mestskou časťou Bratislava - Ružinov poverenej organizácie Bytový podnik Ružinov so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 61 a s nimi súvisiacimi právami a záväzkami, do správy navrhovateľa - Prvej ružinovskej spoločnosti a. s. zo dňa 17.09.1999“, zverený do správy obecný majetok, medzi iným aj byty v bytovom dome na H. K. Č.. X R. T.. X. Žalobca, ako správca zvereného obecného majetku, je podľa čl. V. bod 3/ protokolu oprávnený majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním so starostlivosťou hospodára. V rámci toho je oprávnený uzatvárať nájomné zmluvy na nájom zvereného majetku a určovať podmienky nájmu. 10. Na základe rozhodnutia o Prechode nájmu bytu, vydaného Mestskou časťou Bratislava - Ružinov zo dňa 04.04.2002 sa odporkyňa stala nájomcom bytu č. X na H. K. Č.. X R. T., ktorý sa nachádza na prízemí a pozostáva z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva o celkovej ploche 33,20 m2. Na odporkyňu prešiel nájom bytu po úmrtí predchádzajúcej nájomníčky Q. P., starej matky odporkyne. 11. Podľa Sumárnej analýzy platieb zo dňa 21.01.2019 za obdobie od 01.06.2002 do 31.12.2018 žalobca eviduje voči žalovanej nedoplatok z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu na H. K. Č.. X R. T. spolu v sume 2.091,17 €, a to za obdobie od septembra 2017 do decembra 2018. 12. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
13. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 14. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 15. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 16. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. 17. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. 18. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak. 19. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
20. Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. 21. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 22. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Podľa § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v rozhodnom čase, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0, 83 eura za každý i začatý mesiac omeškania. 24. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. 25. V konaní bolo preukázané, že žalovaná ako nájomníčka predmetného bytu nezaplatila žalobcovi riadne a včas nájomné a preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu určené v zmysle § 696 Občianskeho zákonníka za obdobie od septembra 2017 do decembra 2018 spolu vo výške 2 091,17 €, na zaplatenie ktorých bola povinná v zmysle § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 26. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia zaviazal žalovanú na zaplatenie návrhom uplatnenej istiny s príslušenstvom. 27. Keďže žalovaná si ako nájomníčka nesplnila riadne a včas svoju povinnosť platiť nájomné a preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu v lehote splatnosti , dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovi teda vzniklo zákonné právo požadovať od žalovanej popri istine v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka aj poplatok z omeškania. O poplatku z omeškania s plnením peňažného dlhu a o jeho výške rozhodol súd v súlade s § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2, § 697 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase. 28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v spore plne úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).