Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-18-2020.pdf
PDF · 104.27 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. S., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka - H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. W. XXX, Z., otec
- I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. W. XXX, Z., zast. JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, so sídlom Pohraničná 7, Komárno, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 31. januára 2020 č. k. 11P/108/2019-72 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rodičovskú dohodu neschválil, návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, 2, § 24 ods. 3, 4, 5, § 28 ods. 1 Zákona o rodine a § 217 ods. 1 CSP a § 121 CMP a uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, dňa XX. XX. XXXX sa im narodilo spoločné dieťa, maloletý I.. Svoj partnerský vzťah ukončili v auguste 2019, avšak zostali žiť v spoločnej domácnosti v Z.. Matka maloletého je toho času na rodičovskej dovolenke, a z toho dôvodu zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého. Poberá rodičovský príspevok, avšak z tohto príjmu zabezpečuje iba svoje osobné potreby, nakoľko náklady na domácnosť, ako aj výživu pre mal. I. v celom rozsahu znáša otec. Otec maloletého platí režijné náklady na dom, zabezpečuje všetky nákupy do domácnosti, ako pre seba a mal. I., tak aj pre matku maloletého. Matkin podiel na starostlivosti o domácnosť spočíva v domácich prácach - varí pre všetkých členov domácnosti, stará sa o poriadok v dome. Deň trávi s mal. I., po príchode otca z práce trávi mal. I. čas s otcom, s ktorým sa hrá. Na večerný spánok pripravuje dieťa matka, otec jej v tom občas pomáha. Obaja rodičia uviedli, že po uložení maloletého na spánok spoločne čas netrávia, každý má v domácnosti vlastnú izbu. Otec maloletého je zamestnaný s čistým príjmom 450 eur. Mesačné výdavky na domácnosť predstavujú 200 eur, mesačné výdavky na mal. I. 60 eur (ošatenie a plienky). Na stravu má mesačné výdavky 110 eur. Okrem toho platí výživné na dve maloleté dcéry z predchádzajúceho vzťahu vo výške 140 eur. Matka mal. I. je toho času na rodičovskej dovolenke, jej príjem predstavuje iba rodičovský príspevok. Matka má iba bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienu pre jej osobnú potrebu, všetky výdavky na maloletého znáša otec, na domácnosť mu finančne neprispieva. V priebehu dňa sa stará o domácnosť, upratuje, varí, zabezpečuje celodennú starostlivosť o syna. Súd uviedol, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
1.2. V zmysle platnej právnej úpravy Zákona o rodine, spolubývanie rodičov maloletého dieťaťa nevylučuje úpravu podľa § 36 ods. 1 ZoR a skutočnosť, že rodičia spolu nežijú (nebývajú) nemusí vždy zakladať povinnosť súdu rozhodovať o úprave výkonu práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa. Naplnenie podmienky, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu nezávisí od okolností, či sú alebo nie sú manželia, resp. druh a družka, ani od okolností, či spolu bývajú alebo nebývajú. Splnenie tejto podmienky je potrebné posudzovať komplexne a zisťovať, či medzi rodičmi existuje vôľa spoločne zabezpečovať potreby dieťaťa a vytvárať mu prostredie vhodné pre jeho ďalší vývin. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť súčasne splnená je, že rodičia sa nedokážu dohodnúť o zverení maloletého dieťaťa a o výživnom. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa súd musí vždy riadiť záujmom maloletého dieťaťa, teda záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už je uskutočňovaná verejnými, či súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Na základe uvedeného bolo teda povinnosťou súdu predovšetkým zisťovať, či v danom prípade bola splnená podmienka pre aplikáciu ustanovenia § 36 ods. 1 a § 65 ods. 1, 2 ZoR, teda, či rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nezabezpečujú spoločne potreby maloletého dieťaťa. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä s poukazom na výpovede rodičov maloletého dieťaťa, mal súd preukázané, že rodičia maloletého spolu s maloletým bývajú v spoločnej domácnosti, obaja sú spôsobilí dieťa vychovávať, pre výchovu dieťaťa majú v tejto domácnosti vytvorené vhodné podmienky, k dieťaťu majú vytvorený citový vzťah, spoločne sa starajú o domácnosť a podieľajú sa spoločne na výchove ich maloletého dieťaťa. Starostlivosť o domácnosť majú rozdelenú, otec maloletého zabezpečuje domácnosť po finančnej stránke, znáša všetky náklady spojené s bývaním, zabezpečovaní stravy pre všetkých členov domácnosti, ako aj všetky náklady, ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o maloletého. Matkin podiel na starostlivosti o domácnosť spočíva v udržiavaní poriadku v domácnosti a prípravy stravy rovnako pre všetkých členov domácnosti. Po návrate otca z práce, tento trávi svoj voľný čas s maloletým, matke pomáha aj pri ukladaní maloletého na nočný spánok. Na základe výpovede oboch rodičov nemal súd preukázané, že by rodičia spolu nežili, resp. že v prípade ich spolužitia by sa nevedeli dohodnúť vo veciach výchovy a starostlivosti o maloletého, a že by z tohto dôvodu bol dôvod na úpravu rodičovský práv a povinností voči ich maloletému dieťaťu. Skutočnosť, že rodičia spolu nežijú ako druh a družka nie je v danom prípade určujúca, nakoľko toho času sa obaja aktívne podieľajú na výchove svojho syna, a to v spoločnej domácnosti. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že by si otec voči svojmu synovi neplnil vyživovaciu povinnosť, a že by tak bol splnený predpoklad na úpravu výživného v zmysle § 65 ods. 2 ZoR. Práve naopak, obaja rodičia zhodne uviedli, že otec maloletého po finančnej stránke zabezpečuje všetky potreby maloletého, ako aj jeho matky. Podanie návrhu obaja rodičia odôvodňovali tou skutočnosťou, že matka s maloletým má v pláne sa odsťahovať z domácnosti otca, avšak toho času na to nemá vytvorené podmienky. Súd však konštatuje, že pri rozhodovaní je záväzný stav v čase vyhlásenia rozsudku, preto pri svojom rozhodovaní musel vychádzať zo skutkového stavu zisteného v čase rozhodovania, a teda zo skutočnosti, že rodičia maloletého toho času žijú v spoločnej domácnosti, spoločne zabezpečujú výchovu a starostlivosť o svojho syna a v týchto otázkach nie sú medzi nezhody. Obaja preukázali, že sú schopní dohodnúť sa na stabilnom prostredí umožňujúcom riadnu a bezproblémovú výchovu a výživu ich jediného dieťaťa, čím preukázali, že za aktuálnej situácie (ich spolužitie v jednej domácnosti) o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu súd rozhodovať nemusí. Súd rovnako nemal preukázané, kedy sa matka maloletého s maloletým presťahuje, do akých podmienok sa presťahuje a či v prípade jej odchodu z domácnosti otca bude výživné vo výške 40 eur postačujúce na pokrytie odôvodnených nákladov na výživu maloletého. Súd teda nemal preukázané, že rodičovská dohoda by po odchode matky z domácnosti otca bola v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd nemôže schváliť rodičovskú dohodu do budúcnosti, nakoľko nie je objektívne možné prešetriť pomery rodičov do budúcnosti, nakoľko tieto pomery toho času aktuálne známe nie sú. Z uvedeného dôvodu súd rodičovskú dohodu neschválil a návrh otca zamietol. Súd zároveň poznamenal, že tento rozsudok nezakladá prekážku rozhodnutej
veci a z toho dôvodu, pri zmene okolností môže každý z rodičov podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností voči mal. I.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovej lehote otec odvolanie, odôvodniac ho nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu a tým, že jeho rozhodovanie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu. Táto skutočnosť bola zistená jednak výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, a jednak šetrením vykonaným Úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Poukázal na ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že naplnenie podmienky, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, nie je v zmysle platnej judikatúry podmienené tým, či rodičia spolu bývajú v jednom byte, dome alebo nie. Z rozhodovacej praxe súdov je totiž ustálený názor, že spoločné bývanie rodičov v jednom byte neznamená predpoklad, že by v takomto prípade neboli splnené podmienky pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Pod pojmom spoločná domácnosť zákonodarca rozumie spoločnú vôľu rodičov tvoriť rodinu a zabezpečovať jej potreby. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a jednoznačne preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa síce bývajú v jednom dome, avšak spoločne nehospodária, ani sa nepodieľajú na starostlivosti a výchove maloletého dieťaťa spoločne ako rodina. Názor súdu, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko obaja rodičia túto skutočnosť popreli a zo správy vykonanej Úradom práce sociálnych vecí a rodiny jednoznačne vyplýva, že rodičia v rodinnom dome obývajú osobitné miestnosti a spolu nehospodária. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka zabezpečuje prevažnú mieru starostlivosti o maloleté dieťa. Samotný fakt, že otec sa o svoje dieťa zaujíma, sporadicky, po práci sa s ním hrá a zúčastňuje sa taktiež sporadicky no večernom kúpaní dieťaťa, plní si vyživovaciu povinnosť poskytnutím vecných plnení ako je zabezpečenie bývania a stravy, nie je možné vyhodnotiť zo strany súdu ako preukázanie spolužitia rodičov tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Zákona o rodine. Podľa názoru otca, úlohou súdov pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností by malo byť uprednostňovanie dohody rodičov, pri posudzovaní ktorej musí mať súd na zreteli záujem maloletého dieťaťa. Rozhodne nie je možné konštatovať, že rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu a neschválením rodičovskej dohody by bol záujem maloletého dieťaťa uprednostnený alebo braný na zreteľ. Rodičia prejavili záujem zmierlivým spôsobom dohodnúť sa na otázkach týkajúcich sa osobnosti dieťaťa, t. j. o zverení, výživnom a styku, čo so zreteľom na záujem dieťaťa zamedzuje vytvárať do budúcnosti priestor na konflikty, rozpory a destabilizáciu pomerov dieťaťa. V neposlednom rade takáto dohoda do budúcna zamedzí aj vzniku ďalšieho súdneho konania v krátkom časovom období. Súd pri posudzovaní návrhu na tieto skutočnosti neprihliadol a vytvoril tým priestor na ďalšie súdne konanie a to aj napriek tomu, že ide o konanie bez návrhu, a pokiaľ sa súd s rodičovskou dohodou v niektorých bodoch nestotožnil, nemohol konanie skončiť jednoduchým zamietnutím návrhu, ale mal prijať vlastné rozhodnutie najvhodnejšie pre záujem dieťaťa. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a schválil rodičovskú dohodu, ktorú uzavreli rodičia na pojednávaní dňa 06. 12. 2019.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj matka, odôvodniac ho nesprávnymi skutkovými a právnymi zisteniami. Návrh bol podľa jej názoru podaný dôvodne. S otcom maloletého dieťaťa nežijú spolu, po tom, ako si našiel známosť. Ona ako matka potrebuje mať upravené práva a povinnosti k dieťaťu súdnym rozhodnutím, pričom súd z nepochopiteľných dôvodov skonštatoval, že nie je dôvod na takúto úpravu, keďže s otcom dieťaťa žijú v jednom dome. Súd nebral do úvahy, že nežijú spolu ako partneri, teda nehospodária spolu, ani spolu nevychovávajú dieťa. Pracovníčka úradu práce, ktorá vykonávala šetrenie, podala správu, z ktorej bolo zrejmé, že žijú oddelene. To, že zatiaľ zostala bývať v rodinnom dome otca, je z dôvodu, že sa nemá kam odsťahovať. Čaká, že sa uvoľní miesto v byte jej rodičov. Pre dieťa je rozhodne lepšie, že má zabezpečené pekné bývanie a že s jeho otcom, aj keď sa rozišli, sa vedia dohodnúť pri jeho výchove a starostlivosti. Záujmom každého dieťaťa by malo byť, aby rodičia dokázali slušne komunikovať, čo sa im s otcom dieťaťa zatiaľ darí, ale to nemôže byť dôvodom, aby sú návrh zamietol a spôsobil tým možno konflikty medzi rodičmi, ktoré zatiaľ medzi nimi neboli. S výživným súhlasila s návrhom otca, pretože jeho príjem predstavuje 450 eur, z čoho platí výživné pre dve deti z predchádzajúceho manželstva. Otec dieťaťa sa podieľa a vie s istotou, že sa aj v budúcnosti bude podieľať na výdavkoch na dieťa. Tak ako teraz kupuje stravu a ošatenie pre dieťa, bude tak robiť aj v budúcnosti. V záujme dieťaťa je, ak si s otcom dohodne primerané výživné s tým, že dieťaťu bude poskytovať ďalšie benefity, oblečenie, stravu, než by trvala na neúmernom výživnom a možno ukrátila dieťa o podstatne vyššie príspevky. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, preto ho navrhla zmeniť a schváliť ich rodičovskú dohodu.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava práv a povinností rodičov k mal. I., nar. XX. XX. XXXX, na základe návrhu otca, podaného na súde dňa 14. 08. 2019, ktorý navrhol maloletého I. zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 40 eur mesačne, počnúc od 01. 07. 2019 a upraviť styk tak, že by bol oprávnený sa s maloletým synom stretávať každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Návrh odôvodňoval tým, že s matkou maloletého žili v spoločnej domácnosti v Z. a z ich vzťahu sa narodil syn I., pričom spolužitie s matkou maloletého prerušili v júni 2019 a od tej doby starostlivosť o syna zabezpečuje matka, pričom on sa s dieťaťom pravidelne stretáva. Uviedol, že od prerušenia spolužitia prispieva na maloletého sumou 60 eur mesačne, pričom s matkou sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodli.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. V priebehu konania na súde prvej inštancie uzavreli rodičia rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. I., nar. XX. XX. XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého I. sumou 40 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Na styku sa rodičia dohodli tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny týždeň od soboty 9.00 hod do nedele 18.00 hod. a matka je povinná dieťa pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska dieťaťa. Keďže súd prvej inštancie takto uzavretú rodičovskú dohodu neschválil a zamietol aj návrh otca na úpravu práv a povinností k maloletému I., je toto jeho rozhodnutie z dôvodu odvolaní podaných tak zo strany otca, ako aj matky predmetom preskúmania odvolacím súdom.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého následne vychádzal a jeho rozhodnutie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, pričom keďže aj s dôvodmi napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje, na tieto podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolacím námietkam otca a matky odvolací súd dodáva, že okrem prípadu, kedy je súd povinný pri rozvode manželstva upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode, rozhodovanie o úprave práv a povinností prichádza do úvahy aj v prípade, ak rodičia dieťaťa neuzavreli manželstvo a nežijú spolu alebo sú manželia a nežijú spolu. Rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodovanie súdu je potom (okrem prípadu konania o rozvod manželstva), či rodičia maloletého dieťaťa, ku ktorému sa majú práva a povinnosti upravovať spolu žijú. Naplnenie tejto podmienky, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nie je závislé od okolnosti, či spolu bývajú alebo nie. Túto podmienku je preto potrebné posudzovať komplexne, zisťovať skutkové okolnosti v konkrétnom prípade, teda skúmať, či je medzi rodičmi vôľa spoločne zabezpečovať potreby rodiny.
10. Všetky autoritatívne výroky súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Rodičia môžu uzatvoriť buď komplexnú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale rodičia môžu uzavrieť tiež dohodu o stretávaní sa rodiča s dieťaťom alebo dohodu o tom, že žiadajú neupraviť v rozsudku stretávanie. Keďže záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti súdov týkajúcej sa maloletých detí, platí v prípade všetkých týchto dohôd preskúmavacie oprávnenie súdu. Súd uzavretú dohodu rodičov vždy skúma z hľadiska záujmov dieťaťa. Dohoda o výkone rodičovských práv a povinností podlieha schváleniu súdu. Bez tohto schválenia je dohoda nevykonateľná. Dohoda o stretávaní rodiča s dieťaťom (pokiaľ je v
záujme dieťaťa) sa stane súčasťou výrokovej časti rozsudku. Súd ju však neschvaľuje. Pokiaľ by mal súd za to, že nie je v záujme dieťaťa, nepojme ju do výroku rozsudku a upraví stretávanie autoritatívnym rozhodnutím.
11. Pokiaľ rodičia dobrovoľne dospejú k zmiernemu vyriešeniu podstatných otázok týkajúcich sa osobnosti dieťaťa (zverenie do osobnej starostlivosti, výživné, styk s druhým rodičom), je predpoklad, že ide o riešenie, ktoré obom vyhovuje a nebude im teda poskytovať priestor na konflikty a rozpory a následnú destabilizáciu pomerov dieťaťa. Jedným zo základných kritérií pri posudzovaní súladu dohody rodičov a záujmu maloletého dieťaťa je aj perspektívne posúdenie opodstatnenosti vzniku ďalšieho súdneho konania o tejto veci v pomerne krátkom časovom období, resp. v budúcnosti ako takej. Ďalším nezanedbateľným kritériom je dosah dohody rodičov na fyzickú a psychickú pohodu dieťaťa.
12. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že dohoda rodičov nie je v záujme maloletého dieťaťa, neschváli ju. Konanie však v tomto prípade, avšak za predpokladu, že sú splnené podmienky na rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, nemožno skončiť jednoduchým zamietnutím návrhu, keďže ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu. Súd nie je viazaný návrhom, a tak z úradnej moci upraví v takomto prípade výkon rodičovských práv a povinností autoritatívnym rozhodnutím tak, aby bola prijatá úprava najvýhodnejšia pre záujem maloletého dieťaťa v zmysle vykonaného dokazovania.
13. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú naplnené podmienky pre rozhodovanie súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a to, či už rozhodovaním o schválení, či neschválení rodičovskej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím súdu, a to práve z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienky, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Aj keď rodičia formálne zhodne uvádzali, že spolu nežijú, z faktického opisu zabezpečovania potrieb rodiny, či spoločnej domácnosti (bez ohľadu na formálne oddelené spolužitie na rôznych podlažiach toho istého rodinného domu) sa odvolaciemu súdu javí, že doposiaľ rodičia prejavili spoločnú vôľu zabezpečovať spoločne potreby rodiny, keď aj keď formálne tvrdia, že spolu nehospodária. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec doposiaľ platil všetky výdavky v súvislosti s bývaním, od matky nežiada, aby na ne prispievala, zabezpečuje všetku stravu a nákupy pre maloletého a matka mu z toho varí. Ako sám uviedol, keď príde z práce, so synom sa hrá, následne sa ide syn kúpať, pričom matke pritom pomáha. Na spánok ho ukladá matka. Matka pritom uviedla, že počas dňa navarí aj pre otca dieťaťa a stará sa o jeho domácnosť. Všetky veci do domácnosti zabezpečuje otec. Ona má len bežné výdavky, stravu, ošatenie, hygienu. Majú oddelené účty. Otec sa po práci hrá so synom. Večer, keď syna kúpe, otec jej pritom niekedy pomáha. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je práve zrejmé, že aj keď rodičia formálne bývajú oddelene (na iných poschodiach toho istého domu) a majú oddelené účty, fakticky spolu hospodária, keď náklady na domácnosť zabezpečuje otec, ako aj zabezpečuje stravu a všetky nákupy pre maloletého, pričom matka zo stravy zakúpenej otcom varí aj otcovi. Rovnako je z ich výsluchu zrejmé, že podľa záujmu otca matka styk otca so synom umožňuje, po práci sa s ním hrá, niekedy jej pomáha aj s večerným kúpaním, teda doposiaľ zabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloletého syna. Je pochopiteľné, že pokiaľ otec pracuje a matka je na materskej dovolenke, tak matka zabezpečuje prevažnú mieru starostlivosti o maloleté dieťa. Aj keď je nepochybné, že súd má pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností uprednostniť dohodu rodičov, pri rozhodovaní o jej schválení musí stále zohľadňovať najlepší záujem maloletého dieťaťa. Keďže v samotnom návrhu otec uvádzal, že na maloleté dieťa pravidelne prispieva od prerušenia spolužitia sumou 60 eur mesačne, potom je návrh dohody rodičov v časti výživného v sume 40 eur v rozpore so záujmom maloletého, keď by mal otec na neho na základe dohody prispievať nižšou sumou, akou doposiaľ prispieval, pričom otec tento rozdiel v konaní nevysvetlil. Z vyjadrenia otca ohľadom jeho príjmu a výdajov sa tiež javí ich nepomer, keď jeho výdaje prekračujú príjmy, pričom dokazovanie v tomto smere nebolo súdom prvej inštancie vykonané, vzhľadom k tomu, ako rozhodol. Z uvedeného dôvodu v konaní ani nie je dostatočne zistený skutkový stav pre prípadné posúdenie dohody rodičov v súlade so záujmami maloletého, čo ale nemení nič na správnom závere súdu prvej inštancie, keďže dospel k záveru, že dohodu neschváli a návrh otca zamietne, dokazovanie v tomto smere by bolo nadbytočné. Čo sa týka ďalšieho namietaného dôvodu, a to, že pokiaľ súd dohodu rodičov neschválil, mal vo veci rozhodnúť, keďže ide o konanie, ktoré je možné začať bez návrhu, ani s týmto sa odvolací súd nestotožňuje. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky pre rozhodovanie o úprave práv a povinností v danej veci splnené neboli, nebol povinný o návrhu otca rozhodnúť, a teda ho zamietol. Aj keď dohodu rodičov o styku súd neschvaľuje a ak ju rodičia uzavrú, len sa stane súčasťou rozhodnutia o
úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, tomuto musí predchádzať dohoda rodičov alebo súdne rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, k čomu v danej veci nedošlo, preto nemohol súd ani túto časť dohody prevziať v súdnom rozhodnutí. Čo sa týka tvrdenia otca, že takáto dohoda by do budúcna zamedzila vzniku ďalšieho konania, toto tvrdenie otca nie je správne. Ak matka zo spoločnej domácnosti otca odíde, s veľkou pravdepodobnosťou nastane u nej taká zmena pomerov, ktorá by sa mala odzrkadliť v dohode rodičov, reagujúcej na zmenu pomerov alebo v novom rozhodnutí súdu, teda toto konanie nevyrieši vzťahy aj do budúcna, možno ani nie na krátke časové obdobie (ak by sa matka v krátkej dobe odsťahovala). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).