Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28Odi-2-2019.pdf
PDF · 118.21 KB
Case nature
Area
Subarea
28Odi/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Kublovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom: Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: M. O., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S.H. V. XX, XXX XX Z. I., zastúpená advokátom Mgr. Marián Bafrnec, so sídlom Levická 952 01 Vráble, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.04.2019 domáhal zrušenia oddlženia žalovanej z dôvodu, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer. Uviedol, že žalovaná nebola v čase podania návrhu platobne neschopná, keď mala dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov. Zo správania sa dlžníčky pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh. Žalovaná, ako dlžníčka, nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Uviedol, že je veriteľom žalovanej na základe Zmluvy o úvere č. 4078016721, ktorú žalovaná a právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 04.11.2009. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013, uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Bratislava ako postupníkom a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Bratislava ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. Bratislava ako postupníkom. Uviedol, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnila zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ v zmysle § 166g ods. 2 písm. c) ZKR, v návrhu uviedla nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedela alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, že ide o dôležitú informáciu, v zmysle § 166g ods. 2 písm. f) ZKR, dlžníčka nebola platobne neschopná a v zmysle § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, mala snahu poškodiť svojho veriteľa. Žalovaná zároveň nenaplnila zákonný predpoklad poctivého zámeru, keď po podaní návrhu nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností podľa § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaná v čase pred vyhlásením konkurzu splácala pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v celkovej výške 4445,47 Eur. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom exekučných zrážok zo mzdy, z čoho bolo zrejmé, že žalovaná bola osobou v pracovnom pomere. Výška poslednej vykonanej zrážky bola 132,67 EUR. Žalovaná by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázala splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodila všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nebol povinná uhradiť ani časť
svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnila podmienky platobnej neschopnosti. Mal za to, že žalovaná podala nepravdivé vyhlásenie o platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím splnila zákonnú podmienku nepoctivého zámeru. Žalovaná po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktovala žalobcu, ani nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemala poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s inštitútom oddlženia. Žalovaná ani pred podaním návrhu nebola súčinná. Žalovaná po vyhlásení konkurzu nevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku. Žalobca mal dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovanej. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných dôvodov. Žalovaná disponovala a disponuje finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia svojich záväzkov by bola schopná splatiť všetky svoje záväzky. Poukázal na Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 8Odi/1/2018-133 z 18. 10. 2018, právoplatné dňa 13. 12. 2018, na uznesenie NS ČR zo dna 6. 9. 2005, sp. zn. 29 Odo 236/2003, na ust. § 166g ods. 1 ZKR.
2. Žalovaná v písomných vyjadreniach zo dňa 08.07.2019, 09.02.2020, 30.04.2020 k žalobe nesúhlasila s podanou žalobou, z dôvodu, že mala pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby od začiatku poctivý zámer. Uviedla, že od 14.10.2002 do 31.12.2009 pracovala v spoločnosti KROMBERG & Schubert s.r.o., IČO: 31 398 693, Priemyselný areál 3206, Kolárovo 946 03, s mesačným príjmom 4.000,- SK (približne 134,- EUR). V tomto období, keď ešte bola zamestnaná, si zobrala aj s manželom Gejzom Horváthom od VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 25, spotrebný úver na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 003960111100708 zo dňa 24.07.2008. Na základe zmluvy im bol poskytnutý úver v celkovej výške 200.000,- Sk (6.638,78 EUR) s mesačnou splátkou 3.889,96 Sk (129,12 EUR). Účelom poskytnutia úveru bolo splatenie zostatku troch spotrebiteľských úverov uvedených v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru. V priebehu roku 2009 sa jej zhoršil zdravotný stav. Koncom roku 2009 ju prepustili zo zamestnania v spoločnosti KROMBERG & Schubert s.r.o., z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zostala bez práce. Bola dlhodobo evidovaná na úrade práce. Kvôli zdravotnému stavu musela navštevovať doktorov, aj preto sa nevedela riadne zamestnať. V dôsledku toho sa dostala do ťaživej finančnej situácie a nevedela splácať svoje úvery. Počas tohto obdobia boli voči nej začaté viaceré exekučné konania. V roku 2015 bola vyšetrená posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky. Podľa Odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne jej bola diagnostikovaná choroba Koxatróza a Gonatróza, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %. Zároveň bolo konštatované, že jej invalidita vznikla v dôsledku choroby. Na základe toho jej bol od 30.09.2014 priznaný invalidný dôchodok vo výške 89,- EUR. Nakoľko jej príjem bol veľmi nízky, vykonával exekútor zrážky vo výške 50,- EUR a neskôr až vo výške 150,- EUR zo mzdy jej manžela, ktorý bol v úverovej zmluve vedený ako spoludlžník. Nakoľko finančné zaťaženie bolo enormné a jej choroba jej nedovolila sa riadne zamestnať a nemala z čoho splácať poskytnuté úvery, podala v roku 2018 prostredníctvom Centra právnej pomoci na Okresný súd Nitra návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd jej žiadosti vyhovel a vyhlásil konkurz na jej majetok. Počas tohto konania riadne spolupracovala so súdom ustanoveným správcom Konkurzná a Reštrukturalizačná, v.o.s. a rovnako tiež s jej veriteľmi. Nakoľko konkurzná podstata nepokrývala ani len náklady konkurzu, bol konkurz zrušený. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.11.2019 poberá od 01.01.2020 invalidný dôchodok vo výške 107,20 EUR. Býva s manželom v mestskom nájomnom byte v Nových Zámkoch, ktorý jej prenajal zať Mgr. Martin Baláž. Náklady na bývanie v byte hradí ona s manželom. Ich mesačné náklady s manželom sú nasledovné: nájomné je vo výške 1 10,- EUR, elektrina a plyn sú 126,- EUR, strava približne 350,- EUR, telefóny 20,- EUR, výdavky na lieky približne 50,- EUR. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nemá ani auto, či iné hnuteľné veci významnej hodnoty. Aj v súčasnej dobe má naďalej problém riadne vyžiť, nakoľko jej choroba jej nedovoľuje riadne sa zamestnať, či získať iný príjem napríklad z podnikania. Choroba jej sťažuje život a navyše už je vo veku chránenej osoby, kedy jej spoločenské či pracovné uplatnenie je veľmi ťažké, až skoro nemožné. V rozhodnom období nenadobudla žiaden významný majetok dedením, či darom a ani nič nevyhrala, čo by mohla ponúknuť aspoň z časti veriteľom na uspokojenie ich nevymáhateľných dlhov. Rovnako žiadne nehnuteľnosti, či iný hodnotný majetok nepredala, ani nedarovala, ani inak sa ho nezbavila v úmysle ukrátiť svojich veriteľov. Okrem toho nemá žiadnu vedomosť o tom, že by ju v poslednom období žalobca bol kontaktoval. Poukázala na ustanovenia § 166 ods. 3, § 166g ods. 1 a 4, zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného v čase podania návrhu na vyhlásenia konkurzu a uviedla, že mala od začiatku oddlženia poctivý zámer, nakoľko v čase podania návrhu bola platobne
neschopná, keď boli voči nej vedené viaceré exekučné konania, pričom nemala dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov veriteľom. Do platobnej neschopnosti sa nedostala vlastnou vinou, ale v dôsledku ťažkej choroby a navyše jej možnosti a schopnosti boli obmedzené ochorením, ktoré malo za následok jej invaliditu. Jej invalidný dôchodok jej nepostačoval a nepostačuje ani v súčasnosti (hoci žije v skromných podmienkach) na úhradu svojich dlhov voči veriteľom. Navrhla súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 100 %.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.08.2019 uviedol, že je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi absolútnou a relatívnou neschopnosťou plniť záväzky. Platobná neschopnosť musí byť stavom trvalým a objektívnym. Poukázal na §166g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Žalovaná neuviedla a nezdôvodnila, z akého dôvodu neplní požiadavky § 166g ods. 1 ZKR, napriek skutočnosti, že po vyhlásení konkurzu zanikli všetky nútené zrážky z jej príjmu, a tak mala celý svoj príjem k dispozícií. Aj napriek tejto skutočnosti žalovaná ani len v časti nesplnila povinnosť podľa § 166 ods. 1 ZKR, teda uhradenie aspoň časti pohľadávky žalobcovi. Napriek právnym následkom oddlženia (zastavenie exekučných a súdnych konaní týkajúcich sa pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené konkurzom alebo splátkovým kalendárom) žalovaná nekontaktovala žalobcu za účelom aspoň čiastočnej úhrady svojho záväzku. Základnou a podľa žalobcu najdôležitejšou otázkou pri posúdení poctivého zámeru žalovaného je, či žalovaný po vyhlásení konkurzu riešil svoj záväzok s veriteľom v medziach svojich možností a schopností, teda či aspoň z časti uhradil svoje záväzky voči veriteľom. Žalovaná svoju povinnosť nesplnila ani v časti, aj napriek skutočnosti, že na to mala dostatok prostriedkov a nebola ničím limitovaná pri ich úhrade. Žalovaná v čase pred vyhlásením konkurzu splácala pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami, úhrady boli vykonávané prostredníctvom exekučných zrážok zo mzdy, výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy bola 132, 67,- EUR, takže nie je pravda, že v čase vyhlásenia konkurzu mala žalovaná príjem 93,- EUR. Podmienka platobnej neschopnosti musí byť splnená, aby súd mohol návrhu žalovaného vyhovieť. Takéto vyhlásenie je súd povinný považovať za pravdivé, ibaže by tu boli dôvodné pochybnosti. Konkurzný súd je v procese vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v úlohe štatistu. Zo zákona považuje tvrdenia dlžníka za pravdivé a zároveň nemá možnosť ako nadobudnúť dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení dlžníka. Veritelia sa totiž o vyhlásení konkurzu dozvedia spravidla po rozhodnutí súdu. Ak teda dlžník vyhlási, že je platobne neschopný, hoci tomu tak nie je, navodí účinky spojené s týmto vyhlásením, splní jednu z podmienok vyhlásenia konkurzu a v prípade vyhlásenie konkurzu v konečnom dôsledku poškodí svojich veriteľov. Platobná neschopnosť je zásadnou podmienkou oddlženia dlžníka, dôsledkom čoho nastáva zánik vymáhateľnosti pohľadávok, účelom oddlženia je však zánik vymáhateľnosti pohľadávok voči osobám, ktoré sú skutočne platobne neschopné vzhľadom na ich majetkové pomery. Žalovaná v čase vyhlásenia konkurzu mala dlhodobo pravidelný mesačný príjem, z ktorého mohla svoje záväzky voči veriteľom postupne uspokojovať. Žalobca pochybnosť o platobnej neschopnosti odvodzuje od toho, že žalovaná mala v čase vyhlásenia konkurzu pravidelný mesačný príjem, nakoľko boli žalovanej strhávané exekučné zrážky zo mzdy. Skutočnosť, že dlžník sa nachádza v zlej finančnej situácií bez ďalšieho nijakým spôsobom nezakladá jeho platobnú neschopnosť, čiže neschopnosť plniť záväzky voči veriteľom aspoň čiastočne. Žalovaná nijak nepreukázala svoju platobnú neschopnosť, nakoľko boli žalovanej vykonávané zrážky zo mzdy v čase vyhlásenia konkurzu a napriek tomu bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov prestala uhrádzať pravidelné mesačné splátky voči žalobcovi. Žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že prišla o zamestnanie, majetok a zostali jej len dlhy, ale žiadne z týchto tvrdení neodôvodnila predložením dokladov, ktoré by to potvrdzovali, z uvedených dôvodov nenaplnila základný predpoklad na odôvodnenie svojich tvrdení a neuniesla tak bremeno tvrdenia. Vzhľadom na uvedené trval na žalobe.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 24.04.2019, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, vyjadrením právneho zástupcu žalovanej, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 26.03.2008, písomnými vyjadreniami žalovanej a jej právneho zástupcu zo dňa 08.07.2019, 09.02.2020, 30.04.2020, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 01.08.2019, spisom OS NR sp.zn.23Odk/46/2018, rozhodnutím NS Slovenskej republiky zo dňa 9. októbra 2013 sp. zn. 1MCdo 11/2012, Ro NS ČR z 20. 6. 2007, sp. zn. 32 Odo 1433/2006, rozsudkom OS Nitra zo dňa 20.02.2020 č. k. 28Odi/1/2019- 116, právoplatným dňa 07.03.2020 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
5. Právny zástupca žalobcu trval na žalobe a na dôvodoch uvedených v písomných vyjadreniach. Na výzvu súdu, aby právny zástupca žalobcu odstránil rozpor v označení zmluvy o úvere uvedenej v žalobe a v priloženej zmluve k žalobe, uviedla, že zrejme došlo k chybe v písaní. Navrhla zároveň odročiť pojednávanie z dôvodu, že žalobca zabudol priložiť prílohy k zmluvám o postúpení pohľadávok.
6. Právny zástupca žalovanej, trval na dôvodoch uvedených v písomných vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť. K rozhodnutiu OS BA I. č. k. 8Odi/1/2018-133, na ktoré poukázal žalobca uviedol, že v ňom išlo o vec, ktorú nemožno porovnávať s prejednávanou, nakoľko v konaní pred OS Bratislava bol žalovaný v inom pracovnom postavení ako žalovaná, mal vyšší príjem aj dôchodok. Namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázal na zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 a zo dňa 14.12.2015. Predmetom postúpenia mali byť pohľadávky, ktoré mali byť uvedené v prílohách k zmluvám, ktoré však žalobca nepredložil. Mal za to, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu a nadobudnutie pohľadávky voči žalovanej. Poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 28Odi/1/2019.
7. Súd posudzoval konkrétne podmienky v danej právnej veci. V prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok.
8. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
9. Veriteľ má právo na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia §166f ods. 1 ZKR, nakoľko ide o spor medzi stranami konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa § 20 písm. d) CSP. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného bol vedený Okresným súdom Nitra. Žalovaný ako dlžník bol v konaní pasívne vecne legitimovaný.
10. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej č.k. 23Odk 46/2018-27 zo dňa 22.08.2018 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 166/2018 zo dňa 28.08.2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2018. Šesťročná lehota na podanie žaloby na zrušenie oddlženia začala plynúť dňom 14.09.2018 a uplynie dňa 13.09.2024. Žalobca podal žalobu dňa 29.04.2019, teda v zákonnej lehote.
11. Súd ďalej skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, ktorú namietal žalovaný. Aj bez tejto námietky bol súd povinný skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby na zrušenie oddlženia. Žalobca preukazoval aktívnu legitimáciu Zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 a zo dňa 14.12.2015, a Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 24.07.2008 (v žalobe síce uviedol deň 04.11.2009, čo bola zrejme chyba v písaní, nakoľko k žalobe bola pripojená zmluva č. 003960111100708 zo dňa 24.07.2008, ktorú uzatvorila žalovaná).
12. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 mal súd za preukázané, že bola uzatvorená medzi VŠEOBECNÁ ÚVEROVÁ BANKA, A.S. Bratislava a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ktorou postúpil postupca - Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské nivy l, 829 90 Bratislava, na postupníka: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, pohľadávky Postupníkovi a Postupník sa stal novým veriteľom Pohľadávok. Štruktúra Pohľadávok bola uvedená v Prílohe 1 tejto Zmluvy. Pohľadávky sa postupovali spolu so všetkými právami a výhodami, ktoré sa k nim viažu alebo ktoré vznikajú vo vzťahu k Pohľadávkam. Za týmto účelom sa každá Pohľadávka postupuje spolu s Príslušenstvom pohľadávky.
13. Štruktúru Pohľadávok, ktorá mala byť uvedená v Prílohe č. 1 k zmluve, na ktorú sa v zmluve strany odvolávali, žalobca nepredložil.
14. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 mal súd za preukázané, že bola uzatvorená medzi: postupcom BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava a postupníkom: BENCONT COLLECTION, a. s. Vajnorská 100/A, ktorou postúpil postupca postupníkovi pohľadávky špecifikované v Prílohe č.1 - Zoznam postupovaných pohľadávok, a to so všetkým príslušenstvom,
všetkými právami a povinnosťami, zabezpečovacími prostriedkami a záložnými právami, ktoré sú s pohľadávkami spojené a záväzok postupníka zaplatiť Postupcovi, za Postupované pohľadávky odplatu. V prílohe č. 1 - Zoznam postupovaných pohľadávok, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, boli definované Postupované pohľadávky, a to čo do právneho dôvodu, výšky a osôb dlžníkov.
15. Uvedenú prílohu č. 1 - Zoznam postupovaných pohľadávok - žalobca k žalobe, ani k zmluve nepriložil.
16. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 24.07.2008, reg. číslo: 003960111100708, mal súd za preukázané, že bola uzatvorená medzi: Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a Editou Horváthovou ako dlžníkom, Gejzom Horváthom ako spoludlžníkom, ktorou poskytol veriteľ - VÚB, a.s. dlžníkovi spotrebný úver vo výške 200.000,- Sk, na splatenie zostatku spotrebiteľských úverov, s celkovým počtom 84 splátok, s mesačnou splátkou vo výške 3889,96 Sk.
17. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 525 ods. 2 OZ , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
20. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
21. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
22. Postupník môže dosiahnuť účinnosti postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že mu písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Táto povinnosť zo strany postupníka je splnená i doručením žaloby, ktorou žalobca uplatňoval zrušenie oddlženia spolu so zmluvou, ktorou bola pohľadávka postúpená.
23. V posudzovanom prípade bola zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 24.07.2008, reg. číslo: 003960111100708, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom. Túto zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, bola uzatvorená v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zák. č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
24. V zmysle rozhodnutia NS Slovenskej republiky zo dňa 9. októbra 2013 sp. zn. 1MCdo 11/2012
- vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie, ukáže sa až v konaní samotnom. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.
25. Zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu predpokladá, že k pôvodnej právnej skutočnosti, ktorou bol záväzkový vzťah založený, pristúpi následne ďalšia právna skutočnosť. Občiansky zákonník v ustanovení § 524 upravuje takú zmenu subjektov záväzkového vzťahu na základe dohody o postúpení pohľadávky, ktorá spočíva v zmene veriteľa. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie pôvodného veriteľa. Následky postúpenia pohľadávky sa
prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím zmluvy, ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie dlžníkovi oznámil, príp. postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, ani súčinnosť, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne postavenie dlžníka nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi. Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Postúpenie pohľadávky znamená trvalú zmenu veriteľa a má za následok, že postúpením prechádza na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, a to v stave, v akom sa nachádzala v dobe postúpenia (t.j. v okamžiku účinnosti zmluvy o postúpení). Na postupníka s pohľadávkou okrem iných prechádza tiež právo na súdne uplatnenie (nárok) vrátane oprávnenia na jej vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva je zmluva o postúpení pohľadávky. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník stáva sa aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho.
26. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom. Podmienkou jej platnosti je písomná forma. V ostatnom musí zmluva vyhovovať všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu, ktoré sú zakotvené v § 37 a nasl. OZ. Iba platná zmluva o postúpení pohľadávky môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa.
27. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky patrí označenie: účastníkov zmluvy a označenie postúpenej pohľadávky spôsobom, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je predmetom postupu. Identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí obsahovať riadne označenie dlžníka postupcu a opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupované pohľadávky musia byť identifikované dostatočne určite tak, aby neboli zameniteľné s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi a aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.
28. V zmysle Ro NS ČR z 20.06.2007, sp. zn. 32 Odo 1433/2006, určitosť predmetu písomného právneho úkonu nie je obmedzená len na prípady, keď je tento predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý zachytáva obsah úkonu; požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne teda každému, a nielen zmluvným stranám úkonu objektívne poznateľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený celkom nezameniteľným spôsobom.
29. S poukazom na uvedené a na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013, nemal súd za preukázané postúpenie pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 24.07.2008, reg. číslo: 003960111100708 z pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské nivy l, 829 90 Bratislava, na postupníka: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava. V zmluve bol odkaz na štruktúru postupovaných pohľadávok, ktorá mala tvoriť Prílohy 1 tejto Zmluvy, avšak príloha nebola súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013. Zo samotného obsahu zmluvy nebolo zrejmé, aké pohľadávky a voči komu postúpil postupca na postupníka. Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu Prílohy 1 tejto Zmluvy. Z uvedeného dospel súd k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013, nebola platným právnym úkonom v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, nakoľko v nej absentovala jedna z jej podstatných náležitostí, ktorou bolo označenie postúpenej pohľadávky spôsobom, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka bola predmetom postupu. Zo zmluvy nebolo možné zistiť, aká pohľadávka bola postupovaná, rovnako ani z Prílohy č. 1 k zmluve, ktorá nebola ani súčasťou zmluvy. Nakoľko absentoval jeden z predpokladov platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013, ktorým bolo a označenie postúpenej pohľadávky spôsobom, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je
predmetom postupu, vyvodil súd záver, že uvedená zmluva bola absolútne neplatná. Iba platná zmluva o postúpení pohľadávky mohla mať za následok zmenu v osobe veriteľa, pričom nový veriteľ nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a úplný výkon. Neplatnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 nemohlo dôjsť ku zmene v osobe veriteľa, a teda ani k nadobudnutiu aktívnej vecnej legitimácie.
30. Nakoľko súd vyhodnotil Zmluvu zo dňa 25.09.2013 za neplatný právny úkon, dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s., Bratislava a BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Bratislava, a ani medzi BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Bratislava a BENCONT COLLECTION, a. s. Vajnorská 100/A, Bratislava, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015. Obdobne ako v zmluve zo dňa 25.09.2013, aj v Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, bol odkaz na prílohu č. 1 - Zoznam postupovaných pohľadávok, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, a v ktorej mali byť definované Postupované pohľadávky, čo do právneho dôvodu, výšky a osôb dlžníkov, medzi nimi aj postúpenie pohľadávky dlžníčky Edity Horváthovej.
31. Uvedená príloha nebola súčasťou zmluvy, a žalobca ju k žalobe nepriložil. Nepreukázaním zoznamu postupovaných pohľadávok, absentovala jedna z podstatných náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou bolo označenie - identifikácia postúpenej pohľadávky spôsobom, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je predmetom postupu. Súd dospel k záveru, že ani Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, nevyhovovala všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda bola absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
32. Súd v posudzovanom prípade primárne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa - žalobcu, teda či bol nositeľom práva, ktorého sa v tomto konaní domáhal a osobou oprávnenou na podanie žaloby na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. Len pokiaľ by bola táto podmienka splnená, zaoberal by sa súd skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok zrušenia oddlženia.
33. Z vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich, z pôvodnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a. s. Bratislava a dlžníčkou Editou Horváthovou.
34. Žalobca nepreukázal zmluvami a postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2013 a zo dňa 14.12.2015 následnú reťaz zmien v osobe veriteľa, vo vzťahu k pohľadávke a k jej pôvodnému veriteľovi. Na základe absolútne neplatných zmlúv nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, ani k zmene veriteľa, ani k nadobudnutiu aktívnej vecnej legitimácie. Nakoľko žalobca nebol subjektom práva, ktoré bolo predmetom konania, nemohol sa ako veriteľ domáhať v tomto konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka v zmysle § 166f ods. 1 ZKR, § 166g ods. 2 písm. c) a písm. f) ZKR a nasl.
35. Nakoľko nebola splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie veriteľa na podanie žaloby v zmysle § 166f ods. 1 ZKR, na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, nezaoberal sa súd skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok pre zrušenie oddlženia a žalobu zamietol.
36. Zamietnutie žaloby znamenalo úspech žalovanej v konaní.
37. Súd zamietol návrh žalobcu na odročenie pojednávania a návrh na doplnenie dokazovania predložením príloh k zmluvám o postúpení pohľadávok z dôvodu, že uvedené odročenie by predĺžilo konanie a bolo neefektívne, nakoľko súd vedel aj bez uvedeného vo veci rozhodnúť. Žalobca mal vedomosť o tom, že tieto dodatky k zmluvám nepredložil v tomto konaní spolu s návrhom zo dňa 24.04.2019, doručený na súd dňa 29.04.2019, ani v konaní vedenom pod sp. zn. 28Odi/1/2019, ktoré konanie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2020.
38. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 a §262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý úspech nemal v celom rozsahu.
39. O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súd prvej inštancie /§357 písm. m) CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).