Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B1-8Csp-12-2019.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Subarea
B1-8Csp/12/2019
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: V. K., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XX, G., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o. so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie poistného plnenia 7.037,07 € s príslušenstvom, o zastavení konania, takto
rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia poistného plnenia vo výške 7.037,07 € s príslušenstvom.
2. Žalobca zobral žalobu späť podaním doručeným súdu 22.02.2024. Žalovaný so zastavením konania vyjadril súhlas v podaní zo 04.03.2024. Preto súd konanie podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zastavil.
3. Žalobca žiadal, aby súd o trovách konania v súvislosti so zastavením konania uplatnil § 257 CSP, pretože ide v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný s týmto postupom nesúhlasil. Sporné teda je, či sú splnené dôvody pre to, aby súd aplikoval § 257 CSP a napriek zavineniu zastavenia konania na strane žalobcu žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
4. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
5. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
6. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je, že úspešný účastník má voči neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Úspech vo veci (tiež zodpovednosť za výsledok sporu) pritom súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) je charakteristická pre sporové konania (akým je aj predmetná právna vec) a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane (účelne vynaložené, preukázané) trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Úspech vo veci súd zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku.
7. Táto zásada je doplnená zásadou zavinenia vyjadrenou v § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (porov. uznesenie NS SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).
8. Podľa súdnej praxe, ak súd aplikuje § 257 CSP, musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Použitie tohto ustanovenia ďalej odôvodňujú aj osobné pomery strany sporu, nízky príjem, povaha a okolnosti sporu, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy (v tomto zmysle napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.12.2019, sp. zn. 14Co/198/2017-516). Cez prizmu týchto kritérií posudzoval súd aj danú vec.
9. Čo sa týka osobných pomerov žalovaného, súd z registra účtovných závierok pre rok 2022 (schválenej 23.06.2023; dostupné na http://registeruz.sk/) zistil, že dosiahnuté tržby žalovaného za rok 2022 (52,15 mil. €) a zisk za rok 2022 (583 tis. €) nasvedčujú tomu, že nepriznanie náhrady trov konania rádovo v stovkách eur nemôže predstavovať ohrozenie majetkovej podstaty žalovaného. Na druhej strane, uvedená skutočnosť sama o sebe nie je relevantná, pretože rozhodovanie o náhrade trov konania neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (napr. cit. nález ÚS ČR, I. ÚS 2862/07). V opačnom prípade by prakticky vždy bol daný dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ak by proti sebe v spore stáli dve strany s rôznym majetkovým zázemím. Hypotéza normy obsiahnutej v § 257 CSP, vyjadrená slovom „výnimočne“ totiž predpokladá, že aplikácia výnimky v tejto norme bude dôvodná len výnimočne, nie automaticky a vždy. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Inými slovami, skutočnosť, že sa javí, že žalovanému nepriznanie náhrady trov konania takpovediac „neublíži“, kým žalobcovi v majetkovej sfére „ublížiť“ môže, samo o sebe nezakladá výnimočnosť, ktorú predpokladá § 257 CSP.
10. Čo sa týka osobných pomerov žalobcu, súd si obstaral lustráciu v Sociálnej poisťovni a zistil, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku aktuálne v sume 272 € mesačne. Invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z 08.08.2017, č. k. 800 325 6162 0 od 11. apríla 2017, čo je preukázané z tohto rozhodnutia. Z citovaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne je preukázané, že žalobca je uplatniteľný na trhu práce, pričom jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovený na 50%. To zodpovedá aj odbornému posudku o invalidite z 28.06.2017, ktorý žalobca predložil. Novšie lekárske správy, z ktorých by vyplývali aktuálne obmedzenia žalobcu na trhu práce alebo novší posudok o invalidite súdu žalobca nepredložil. Z lustrácií zo Sociálnej poisťovne súd tiež zistil, že v období od 10/2022 dosiaľ je žalobca zamestnaný ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, a. s., kde dosahuje mesačný vymeriavací základ od 812,59 € do 1290,19 € (medzi 10/2022 do 01/2024) a za január 2024 dosiahol vymeriavací základ 1.154,46 €. Z lustrácie obyvateľstva súd zistil, že žalobca je otcom troch detí, z ktorých je maloleté len jedno (N. K., J.. XX.XX.XXXX), dve sú plnoleté (V. K., J.. XX.XX.XXXX M. I. K., J.. XX.XX.XXXX). Žalobca nepreukázal, či sú jeho plnoleté deti zaopatrené alebo nie, prípadne aké výdavky mu vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o ne (vrátane maloletého). Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že
manželka žalobcu D. K. je zamestnaná v Mestskej časti Bratislava - Petržalka a dosahovala vymeriavací základ v období od 03/2023 do 01/2024 v sumách od 321,26 € do 1.347,49 €. Z údajov dostupných v katastri nehnuteľností súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX na XX. p. v bytovom dome so súp. č. XXX na Z. W.. XX I. G., ktorý nadobudol darovaním v r. 2015. Na byte viazne ťarcha v podobe záložného práva voči Slovenskej sporiteľni, a. s. Výšku prípadného záväzku voči súdu žalobca nedokladoval. Z lustrácie v bankách súd nezistil, že by mal žalobca bankový účet (č. l. 214).
11. Z hľadiska povahy veci treba uviesť, že vo veci sa neaplikovala medzinárodná zmluva, ani cudzie právo. Z právneho hľadiska ide o jednoduchú vec. Nejde ani o zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, pretože z tohto hľadiska ide o problematiku, ktorá je ustálená (na to poukazoval aj žalovaný na pojednávaní, kde dokladoval obdobné poistné podmienky ďalších poisťovní). Išlo o spor z havarijného poistenia a v tomto smere sa nedá povedať, že by si späťvzatie vyžiadala zložitá problematika veci. Sám žalovaný mal k žalobe od počiatku ten istý a rovnaký odmietavý postoj a ten formuloval od počiatku transparentne a žaloba sa týkala len výkladu ustanovení poistnej zmluvy, ktorú strany uzatvorili. Išlo o majetkový spor, kedy žalobca požadoval plnenie nad rámec plnenia, ktorú žalovaný žalobcovi poskytol. Inými slovami, nejde o prípad, kedy by žalovaný neplnil poistné plnenie, ale spor bol o výške poistného plnenia, pretože podľa žalobcu mal plniť viac. Spor nadväzuje na poistnú udalosť, pri ktorej došlo k zraneniu žalobcu a to dokonca viedlo k invalidite, ale nejde o spor i nároky v súvislosti zo spôsobenej škody na zdraví. Napokon aj dokumenty, ktoré k späťvzatiu žalobca pripojil sú listinami, ktoré boli vyhotovené ešte pred podaním žaloby na súd (napr. stanovisko NBS z 21.12.2017 na č. l. 180), resp. sú viac ako dva roky staré (napr. stanovisko Protimonopolného úradu SR z 5.1.2022 na č. l. 184), prípadne ich žalobca má takmer rok (stanovisko Komisie EÚ z 26.06.2023 na č. l. 188), ktoré však podľa súdu ani jedna nemá vplyv na zavinenie žalovaného na zastavení konania. Taktiež výška hodnoty sporu nezakladá záver o tom, že by prípadná náhrada trov konania bola neprimerane vysoká (hodnota jedného úkonu tarifnej odmeny je 237,34 €). Podľa názoru súdu z hľadiska parametrov akými sú povaha a okolnosti sporu, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy nešlo o žiaden výnimočný, resp. komplikovaný alebo nejasný prípad z oblasti, ktorá by sa v aplikačnej praxi ešte len vyvíjala.
12. Aplikovať § 257 CSP je namieste len „výnimočne“, pričom musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa. O takú vec nejde. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú dané ani osobnými pomermi, z ktorých vyplynulo, že žalobca je zamestnaný a poberá invalidný dôchodok. Nepreukázal dostatočne, či existujú u neho iné, ďalšie obmedzenia na trhu práce, najmä ak je zjavné, že je zamestnaný a dosahuje príjem zo zamestnania. Okrem tohto príjmu tiež poberá invalidný dôchodok. Nepreukázal, či došlo na jeho strane k takým zmenám v zdravotnom stave, ktoré by zvýšili jeho zníženie schopnosti uplatnenia na trhu práce. Súd nemal preukázané, že by v prípade trov konania, ktoré predpokladá súd na úrovni stovák eur až jednej tisícky eur došlo s ohľadom na situáciu v domácnosti žalobcu k ochromeniu chodu domácnosti, najmä ak je žalobca zamestnaný a nebolo preukázané, že by dve staršie a plnoleté deti žalobcu boli nezaopatrené, resp. že by nebola riadne zabezpečená ich výživa. Javí sa síce, že u žalovaného nepriznanie náhrady nespôsobí žiadne dôsledky v jeho činnosti, ale len na tejto skutočnosti nemôže byť rozhodnutie podľa § 257 CSP založené, navyše v situácii, kedy žalovaný zjavne nedal pre späťvzatie žaloby žalobcovi vôbec žiadnu príčinu, ani nedošlo počas konania k zmene jeho postoja alebo k formulovaniu iných alebo nových dôvodov nedôvodnosti žaloby. V skratke, súd rozumie žalobcovi, že akákoľvek náhrada trov konania bude mať do jeho majetkovej sféry dopad, ale to je práve dôsledok zodpovednosti za zavinenie vo vzťahu k trovám konania a zjavne nejde o výnimočné okolnosti zakladajúce dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca za daných okolností žalobca hodnoverne nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a ani nepreukázal výnimočnosť, pre ktorú by bolo dôvodné úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznať. Na aplikáciu § 257 CSP preto nie je daný žiaden dôvod.
13. Vzhľadom na uvedené o náhrade trov konania súd vo výroku II. podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol, že patrí žalovanému v rozsahu 100%, pretože žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby. Súd nezistil, že by k späťvzatiu došlo z dôvodov na strane žalovaného, napr. preto, že by žalovaný plnil po podaní žaloby alebo by došlo k inému správaniu žalovaného, ktoré by zakladalo zavinenie zastavenia konania na strane žalovaného.
14. Tento záver v zásade nevylučuje možnosť povoliť splácanie náhrady trov konania (potom, čo bude ustálený okruh preukázaných a účelne vynaložených úkonov) v splátkach, čo je otázka, ktorá je v
pôsobnosti vyššieho súdneho úradníka, ktorý bude o trovách konania rozhodovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona