Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20C-20-2019.pdf
PDF · 115.23 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica JUDr. Libušou Záthureckou v sporovej veci žalobkyne F.. Mg. Z. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XX, G. G., právne zastúpená Mgr. Peter Lupták, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Nám. Š. Moyzesa 3, Banská Bystrica, IČO: 43 883 907 proti žalovanému F.. K. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XX, G. G., právne zastúpený JUDr. Andrea Stupárová, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Novomeského 1266/25, Veľká Lúka, IČO: 50 224 620, o zaplatenie 1 087,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou 31. 10. 2018 domáhala od žalovaného zaplatenia 1.087,26 eur. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania.
2. K dôvodom uplatneného nároku uviedla, že 26. 05. 2015 uzatvorila so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok, za kúpnu cenu 45.500,- eur, z ktorej zaplatila polovicu 25.000,- eur. K okolnostiam uzavretia zmluvy doplnila, že od začiatku bola žalovaným ubezpečovaná, že ide o stavebný pozemok, s inžinierskymi sieťami, a že na ňom môže bez problémov stavať rodinný dom. Následne zistila, že kúpený pozemok nie je stavebným pozemkom, že inžinierske siete nie sú funkčné, že žalovaný nemá súhlas vlastníkov susediacich pozemkov na napojenie na inžinierske siete. Všetky tieto skutočnosti jej žalovaný zamlčal. Žalovaná preto 20. 05. 2016 od kúpnej zmluvy odstúpila. Žalovaný prevzal písomné odstúpenie od zmluvy 07. 06. 2016. Po odstúpení od zmluvy uzatvorili zmluvu o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam 07. 11. 2016 z dôvodu obnovenia právneho stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy, keďže to bol jediný spôsob ako získať späť vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny. V dôsledku uvedenia do omylu zo strany žalovaného, žalobkyni vznikli výdavky spojené so zaplatením správneho poplatku 266,- eur za zrýchlený zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, s vypracovaním znaleckého posudku F.. K. V. na účel poskytnutia úveru na výstavbu rodinného domu vo výške XXX,- eur, s vypracovaním znaleckého posudku Ing. Z. H. na účel prenesenia záložného práva z kúpeného pozemku vo výške 200,- eur, s výdavkami u notára spolu vo výške 5,26 eur, s právnymi službami Z.. G. a so zaplatením správneho poplatku vo výške 66,- eur za návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností na základe spätného prevodu vlastníckeho práva. V dôsledku toho, že žalovaný uviedol žalobkyňu do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy, vznikli jej preukázateľné výdavky v sume minimálne 1.087,26 eur.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, ktorým v celom rozsahu neuznal nárok žalobkyne. Potvrdil, že so žalobkyňou uzavrel kúpnu zmluvu, od ktorej odstúpil v októbri 2015 z dôvodu nezaplatenia celej kúpnej ceny. Až následne, 20. 05. 2016, odstúpila od zmluvy žalobkyňa. Následne pristúpil na mimosúdne vysporiadanie vzťahu a to uzavretím zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva z 07. 11. 2016, ktorým došlo k vráteniu si vzájomných plnení. Žalobkyňa z vlastného porušenia povinnosti zaplatiť kúpnu cenu si bezdôvodne uplatňuje nárok vo voči žalovanému. Žalovaný neporušil svoju povinnosť, žalobkyňu upozornil na skutočnosti uvedené v článkoch V až VII kúpnej zmluvy, ktoré limitovali výstavbu v uvedenej lokalite, a oboznámil ju so všetkými dostupnými dokladmi. Žalobkyňa sa pričinila o to, že nedošlo k vzájomnému plneniu z kúpnej zmluvy. I napriek tomu zaťažila pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy záložným právom v prospech Tatra banka, a.s. Záverom žalovaný namietal premlčanie nároku žalobkyne vzhľadom na dátumy úhrad za jednotlivé položky, ktoré tvoria uplatnený nárok. Doplnil, že polovicu, 33,- eur, zo správneho poplatku vo výške 66,- eur zaplatil žalovaný čo bolo dohodnuté v zmluve o spätnom prevode práva. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
4. V ďalšom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že žalovaný pred uzavretím zmluvy žalobkyňu úmyselne uviedol do omylu, keď jej zamlčal, že popri pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, je naplánovaný obchvat, že žalovaný nemá a ani nebude mať súhlas od vlastníkov susediacich nehnuteľností na napojenie na ich inžinierske siete, že nemá vysporiadané záväzkové vzťahy s majiteľmi inžinierskych sietí, že nemá súhlas od vlastníkov susediacich pozemkov na prístup k pozemku, keďže vlastníci susediacich nehnuteľností evidujú voči žalovanému nezaplatenú sumu za súhlas s pripojením na inžinierske siete a s vybudovaním cesty vo výške 100.000,- eur. O týchto skutočnostiach sa žalobkyňa dozvedela po náhodnej návšteve u veterinárneho lekára MVDr. S., ktorého navštívila so svojím psom, a ktorý je jedným z vlastníkov dotknutých inžinierskych sietí. Žalobkyňa namietala účinnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, ktoré malo formu emailu bez zaručeného elektronického podpisu. Keby uvedené informácie pred uzavretím zmluvy boli žalobkyni známe, kúpnu zmluvu by neuzatvorila a k vynaloženiu nákladov, ktorých zaplatenia sa domáha v tomto konaní, by nedošlo. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od ustanovení § 43, 415 a 424 Občianskeho zákonníka. Žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, nekonať úmyselne proti dobrým mravom. Zaplatením jednotlivých položiek došlo u žalobkyne k zmenšeniu jej majetkového stavu o 1.087,26 eur. K príčinnej súvislosti uviedla, že nebyť toho, že žalovaný jej zatajil nevysporiadané vzťahy s vlastníkmi inžinierskych sietí a prístupovej cesty, a teda faktickú nemožnosť postavenia rodinného domu, kúpnu zmluvu by neuzatvorila, nevynaložila by náklady na správne poplatky a ostatné položky. O škode sa dozvedela po právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru o spätnom prevode vlastníckeho práva na žalovaného, teda 21. 03. 2017.
5. V nasledujúcom vyjadrení žalovaný zdôraznil, že predmetom kúpnej zmluvy bola orná pôda, žalobkyňa mala vedomosť o tom, v akom stave sa pozemok nachádzal. Žalobkyňa bola tou, ktorá porušila svoju povinnosť nezaplatením zvyšku kúpnej ceny. Celé následné výdavky žalobkyne vyplynuli zo skutočnosti, že žalobkyňa porušila povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, a to zaplatiť kúpnu cenu. Žalobkyňa zaťažila záložným právom predmet kúpy v prospech banky bez toho, aby si splnila povinnosť doplatiť zvyšok kúpnej ceny z kúpnej zmluvy. Žalobkyňa teda nepoužila poskytnutý úver z banky, v prospech ktorej zaťažila pozemok, na doplatenie kúpnej ceny, ale na iné vlastné transakcie, za ktoré má niesť vinu žalovaný. Žalobkyňa nespresnila akú konkrétnu povinnosť žalovaný porušil.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov a listinnými dôkazmi, ktoré osobitne neoboznamoval, keďže tieto sporovým stranám doručil a s ich obsahom sa oboznámili.
7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v októbri 2015 sa dozvedela o tom, že je problém s inžinierskymi sieťami. V decembri 2015 sa dozvedela, že dôvodom je preseknutý prívod. V januári 2016 zorganizovala stretnutie s vlastníkmi nehnuteľností za účelom sfunkčnenia inžinierskych sietí a prístupovej cesty, kde bolo žalovanému povedané, aby doplatil každému vlastníkovi po 30.000,- eur v lehote do marca 2016. Keďže sa tak nestalo, od zmluvy odstúpila v máji 2016. Náklady za vypracovanie znaleckého posudku jej vznikli z dôvodu, že súčasne s uzavretím kúpnej zmluvy žalobkyňa uzatvárala aj záložnú zmluvu s bankou, keďže záložné právo z bytu, ktorý predala, presunula na pozemok. Bankový úver brala v roku 2005. Zmluva o spätnom prevode bola uzavretá z dôvodov na strane žalovaného, ktorý nechcel
žalobkyni vrátiť zaplatenú časť kúpnej ceny. V súvislosti s touto druhou zmluvou bol vypracovaný druhý znalecký posudok.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na zmluve o spätnom prevode trval, pretože chcel mať istotu, že sa mu vráti odťažený pozemok.
9. Svedok MVDr. V. S., ktorý býva v N., Na B. 5, vypovedal, že spolu s ďalšími piatimi susedmi vybudovali inžinierske siete, ako aj prístupovú cestu, k svojím domom na vlastné náklady s tým, že žalovaný kúpil pozemky, ktoré sú za ich rodinnými domami smerom na družstvo a chcel sa pripojiť na ich inžinierske siete. Medzi vlastníkmi a žalovaným prebehlo niekoľko rokovaní o napojenie na siete. Podmienky na napojenie na siete boli tak finančné ako aj technické. Keby žalovaný pred výstavbou svojich sietí neobišiel vlastníkov a nenapojil sa na čierno, nebol by žiadny problém, avšak pri napojení u pani G. došlo k preseknutiu kábla. Žalovaný má prístup na pozemky aj po poľnej ceste od družstva, avšak cestu, ktorú vybudovali k svojím pozemkom, nie je v ich vlastníctve, preto by žalovanému nemohli brániť v prístupe k pozemkom. Žalovaný bol informovaný, že napojiť sa na siete môže až po splnení podmienok. Žalobkyňa mu oznámila, že kúpila pozemok žalovaného, na čo jej oznámil, že tam je problém s napojením na inžinierske siete, že to nie je vysporiadané.
10. Svedkyňa H. G., vlastníčka nehnuteľnosti Na B. v N., k veci vypovedala, že inžinierske siete, ako aj cestu si vybudovali vlastníci stojacich nehnuteľností sami. Vlastníci rokovali so žalovaným, pričom nedošlo k dohode o adekvátnej cene za pripojenie k inžinierskym sieťam, ale zo strany vlastníkov ani nebol súhlas, aby sa na pozemkoch žalovaného stavali rodinné domy. Spor nastal, keď žalovaný na svojich pozemkoch vybudoval siete, kanalizáciu, vodu a chcel sa bez súhlasu pripojiť na ich siete. Svedkyňa doplnila, že má vedomosť, že sa cez inzeráty predávali pozemky žalovaného ako stavebné pozemky, hoci stavebné nie sú. keďže nemajú pripojenie na inžinierske siete.
11. Z kúpnej zmluvy (ďalej len „kúpna zmluva“) uzavretej medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným ako predávajúcim z 26. 05. 2015 je zrejmý predmet zmluvy, a to pozemok - parcela číslo XXXX/XX, orná pôda o výmere 700 m2, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Banská Bystrica na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., obec G. G., okres G. G. a kúpna cena 45.500,- eur.
12. Podľa článku V. bodu 5. kúpnej zmluvy predávajúci upozornil kupujúceho, že s výstavbou na predmetnej parcele môže začať až po kolaudácií IS k IBV na B. podľa schválenej PD a stavebného povolenia.
13. Podľa článku V. bodu 6. kúpnej zmluvy predávajúci upozornil kupujúceho, že pred začatím výstavby je kupujúci povinný predmetný pozemok vyňať z pôdneho fondu.
14. Podľa článku V. bodu 7. kúpnej zmluvy predávajúci upozornil kupujúceho na skutočnosť, že vybudovanie prístupovej komunikácie (vyasfaltovanie) a chodníkov nie je predmetom tejto zmluvy. Uvedené bude riešené spoločenstvom vlastníkov pozemkov v danej lokalite po zastavaní územia.
15. Podľa odstúpenia od zmluvy z 20. 05. 2016 žalobkyňa písomne oznámila žalovanému, že odstupuje od zmluvy z dôvodu vád na pozemku: -popred pozemok je naplánovaný obchvat, -inžinierske siete nie sú funkčné pre výstavbu rodinného domu, -nie je súhlas od vlastníkov na napojenie na ich IS - hlavnú vetvu v prípade výstavby rodinného domu, -nie je súhlas na prejazd k pozemkom v prípade výstavy rodinného domu, -tento stav tu bol pred podpisom kúpnej zmluvy a trvá dlhodobo a k dnešnému dňu vady nie sú odstránené.
16. Podľa doručenky do vlastných rúk odstúpenie od zmluvy žalovaný prevzal 07. 06. 2016.
17. Zmluvou o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretou 07. 11. 2016 a jej dodatkom z 20. 03. 2017 žalobkyňa ako prevodca a žalovaný ako nadobúdateľ sa zmluvné strany dohodli, že vlastnícke právo, ktoré nadobudla žalobkyňa ako kupujúca z kúpnej zmluvy prevedie na žalovaného ako predávajúceho z kúpnej zmluvy, z dôvodu zániku kúpnej zmluvy, nadobudne žalovaný proti povinnosti žalovaného vrátiť žalobkyni zaplatenú časť kúpnej ceny.
18. Podľa faktúr č. XXXXXXXXX z XX. XX. XXXX a č. XXXXXXXXX z XX. XX. XXXX vystavenej Advokátskou kanceláriou G. a spol. boli žalobkyni fakturované právne služby advokáta v súvislosti s vypracovaním zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva spolu vo výške 300,- eur (2 x 150,- eur).
19. Doklad o zaplatení z 08. 06. 2015 potvrdzuje zaplatenie E-kolku vo výške 266,- eur.
20. Príjmový pokladničný doklad č. 44/2015 z 11. 03. 2015 vystavený F.. K. V. preukazuje zaplatenie 250,- eur za vypracovanie znaleckého posudku č. 44/2015 zo strany žalobkyne.
21. Príjmový pokladničný doklad z 25. 11. 2016 vystavený F.. Z. H. preukazuje zaplatenie 200,- eur za vypracovanie znaleckého posudku č. 85/2016 zo strany žalobkyne.
22. Doklad o zaplatení z 20. 03. 2017 potvrdzuje zaplatenie notárskych poplatkov vo výške 5,26 eur u notárky Z.. I. H..
23. Z emailov posielaných medzi žalobkyňou a žalovaným od 30. 04. 2015 do 05. 05. 2015 je zrejmá komunikácia medzi stranami pred uzavretím kúpnej zmluvy.
24. Z emailov posielaných medzi žalobkyňou a žalovaným od 09. 07. 2015 do 13. 10. 2015 je zrejmá komunikácia medzi stranami ohľadom doplatenia zvyšku kúpnej ceny.
25. Z emailov posielaných medzi žalobkyňou, žalovaným a JUDr. G. od júla 2016 do októbra 2016 je zrejmá komunikácia pred uzavretím zmluvy o spätnom prevode práva.
26. Príjmový pokladničný doklad z 08. 11. 2016 vystavený JUDr. O. G. potvrdzuje zaplatenie správneho poplatku do katastra nehnuteľností vo výške 33,- eur.
27. Podľa zmluvy o napojení na inžinierske siete z 27. 08. 2008 uzavretej medzi Ing. Z. H. zastupujúcim majiteľov existujúcich inžinierskych sietí a Ing. K. Z. zastupujúcim stavebníkov novovybudovaných inžinierskych sietí sa strany dohodli na platobných podmienkach pre napojenie na vybudované inžinierske siete, a to v sume 346.663,90 Sk.
28. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Zákonné ustanovenie § 424 OZ vyjadruje požiadavku naplnenia subjektívnej stránky konania škodcu, a to úmyselné konanie proti dobrým mravom. Zavinenie vo forme úmyselného konania vyjadruje subjektívnu stránku konajúceho škodcu. V prípade úmyselného konania škodcu sa však jeho úmyselné konanie (zavinenie) na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti za škodu nepredpokladá. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel škodcu zaťažuje poškodeného. Okrem existencie škody predpokladom zodpovednosti je aj príčinná súvislosť medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou, ktorých existenciu tiež dokazuje poškodený. Predpokladom zodpovednosti je existencia škody, úmyselné konanie a príčinná súvislosť medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom so zámerom spôsobiť škodu a škodou. Nie je konaním proti dobrým mravom ak sleduje výkon práva vlastný prospech konajúceho a nie poškodenie iného. Medzi akty spadajúce pod § 424 OZ možno zaradiť napríklad konanie vykazujúce znaky zákernosti, pomsty, bezohľadnosti a neprimeranej ziskuchtivosti. Konanie, ktoré smeruje k uskutočneniu výsledku, ktorý je zákonom predpokladaný je konaním dovoleným i v prípade, že jeho vedľajším následkom je prípadný vznik ujmy iného.
29. Medzi žalobkyňou a žalovaným nebolo sporné, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, že žalobkyňa nezaplatila celú kúpnu cenu, že pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, zaťažila záložným právom pôvodne viaznucim na inej nehnuteľnosti, že žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, a že k vráteniu vzájomných plnení zo zmluvy došlo na základe zmluvy o spätnom prevode práva.
30. Sporným medzi stranami bolo splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy a zmluvy o spätnom prevode práva, a v prípade existencie nároku žalobkyne, otázka jeho premlčania.
31. Žalobkyňa so žalovaným boli v právnom vzťahu z kúpnej zmluvy (uzavretej 26. 05. 2015), na základe ktorej žalobkyňa v postavení kupujúcej kupovala od žalovaného v postavení predávajúceho pozemok. Žalovaný si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, keď vlastnícke právo k pozemku previedol na žalobkyňu. Žalobkyňa splnila svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy len sčasti, keď za pozemok nezaplatila celú kúpnu cenu, ale len jej časť, teda polovicu. I napriek nezaplateniu celej kúpnej ceny, žalobkyňa zaťažila pozemok záložným právom v prospech banky.
32. V kúpnej zmluve bol predmet kúpy - pozemok označený ako orná pôda. Podľa bodov 5., 6. a 7. článku V. kúpnej zmluvy žalobkyňa ako kupujúca bola upozornená, že inžinierske siete na pozemku nie sú skolaudované, že pred začatím výstavby je potrebné pozemok vyňať z pôdneho fondu a predmetom kúpnej zmluvy nie je vybudovanie prístupovej cesty. I napriek vedomosti o obsahu kúpnej zmluvy, žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy z dôvodu, že pozemok mal vady, a preto ho nebolo možné použiť na účel výstavby rodinného domu, (popred pozemok je naplánovaný obchvat, nefunkčné inžinierske siete, chýbajúci súhlas od vlastníkov na napojenie na ich inžinierske siete, nesúhlas na prejazd k pozemkom v prípade výstavy rodinného domu), ktoré neboli zo strany žalovaného odstránené. Odstúpením od kúpnej zmluvy sa kúpna zmluva zrušila od počiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo malo za následok vrátenie si vzájomných plnení (§ 457 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa mala povinnosť previesť vlastnícke právo na žalovaného a žalovaný mal povinnosť vrátiť zaplatenú časť kúpnej ceny žalobkyni. Za účelom vrátenia vzájomných plnení v dôsledku vzájomnej nedôvery (pozemok bol zaťažený záložným právom v prospech tretej osoby) žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o spätnom prevode vlastníckeho práva.
33. Žalobkyňa uzavretie kúpnej zmluvy na pozemok majúci vady považuje zo strany žalovaného za úmyselné konanie proti dobrým mravom, keď žalovaný pred uzavretím zmluvy uviedol žalobkyňu do omylu, keďže vedel, že pozemok má vady, a napriek tomu kúpnu zmluvu so žalobkyňou uzavrel. Povinnosťou žalobkyne v konaní bolo preukázať, že žalovaný konal úmyselne (úmysel škodcu sa podľa § 424 Občianskeho zákonníka nepredpokladá, ale musí byť poškodeným preukázaný) v rozpore s dobrými mravmi, čím chcel spôsobiť žalobkyni škodu. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané úmyselné konanie žalovaného proti dobrým mravom. Z obsahu uzavretej kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa bola pred uzavretím kúpnej zmluvy oboznámená so stavom pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Nebolo preukázané, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu s tým úmyslom, aby žalobkyňu poškodil. Žalovaný chcel predať pozemok, čím sledoval vlastný prospech, čo bez ďalšieho nie je možné podradiť pod konanie v rozpore s dobrými mravmi (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 3834/10 z 01. 09. 2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 951/2011 z 24. 04. 2013) Pokiaľ si žalobkyňa neprečítala obsah kúpnej zmluvy (najmä článok V a v ňom obsiahnuté upozornenia na vady), ktorú dobrovoľne podpísala, považovala kúpnu zmluvu za platnú, pričom po zistení vád od platnej kúpnej zmluvy odstúpila (nie je možné odstúpiť od neplatného právneho úkonu), príčinou takéhoto konania žalobkyne nebolo konanie žalovaného nesúladné s dobrými mravmi, ale nedôslednosť, či neopatrnosť zo strany žalobkyne. Žalobkyňa po uzavretí kúpnej zmluvy zistila, že pozemok má vady, pre ktoré ho nemôže použiť na chcený účel, a preto odstúpila od zmluvy (§ 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa nenamietala neplatnosť zmluvy z dôvodu, že mala byť uvedená do omylu pri uzatvorení kúpnej zmluvy. V prípade uzavretia zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva žalobkyňa taktiež nepreukázala, že dôvodom uzavretia tejto zmluvy bolo úmyselné konanie žalovaného proti dobrým mravom.
34. Žalobkyni mala vzniknúť škoda predstavujúca poplatky, ktoré žalobkyňa vynaložila v súvislosti s kúpnou zmluvou a zmluvou o spätnom prevode vlastníckeho práva. Poplatky spojené s kúpnou zmluvou predstavovali správny poplatok vo výške 266,- eur (zaplatený 08. 06. 2015) za zrýchlený zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne do katastra nehnuteľností a cena znaleckého posudku za ohodnotenie pozemku na účely prenesenia záložného práva, z inej nehnuteľnosti na pozemok vo výške 250,- eur (zaplatený 11. 03. 2015). Poplatky spojené so zmluvou o spätnom prevode vlastníckeho práva predstavovali cenu znaleckého posudku za ohodnotenie pozemku na účely prenosu záložného práva z pozemku na inú nehnuteľnosť vo výške 200,- eur (zaplatený 25. 11. 2016), poplatok za osvedčenie pravosti podpisu na listine notárom vo výške 5,26 eur (zaplatené 20. 03. 2017), správny poplatok vo výške 66,- eur a cena za právne služby poskytnuté JUDr. Bacíkovou vo výške 300,- eur (zaplatené 08. 11. 2016), teda spolu 1.087,26 eur. Zaplatením za v predchádzajúcej vete vypočítané úkony nepochybne došlo k zmenšeniu majetku u žalovanej, avšak len v rozsahu 1.054,26 eur (1.087,26 eur - 33,- eur), keďže
na zaplatení správneho poplatku vo výške 66,- eur sa v rozsahu polovice, 33,- eur, podieľal žalovaný (zaplatená časť správneho poplatku 08. 11. 2016).
35. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi tvrdeným, avšak nepreukázaným konaním žalovaného, a vznikom škody žalobkyne, táto taktiež nebola preukázaná. Žalobkyňa zaplatila správny poplatok vo výške 266,- eur z dôvodu začatia konania o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností v lehote 15 dní, teda v zrýchlenom konaní, (zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch), nie v dôsledku konania žalovaného. Za vyhotovenie znaleckého posudku zaplatila znalcovi Ing. Petrovi Rafajovi cenu 250,- eur z dôvodu, že si chcela preniesť záložné právo z inej nehnuteľnosti na pozemok, nie v dôsledku konania žalovaného. Následne, po odstúpení od zmluvy zo strany žalobkyne, žalobkyňa zaplatila 200,- eur za vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku z dôvodu prenesenia záložného práva z pozemku na inú nehnuteľnosť, 300,- eur za poskytnutie právnych služieb advokátkou JUDr. G., polovicu správneho poplatku 33,- eur a poplatok za overenie podpisu 5,26 eur z dôvodu vysporiadania vzájomných vzťahov so žalovaným zo zrušenej zmluvy. Príčinou vzniku nákladov, ktoré žalobkyni vznikli po odstúpení od zmluvy, bolo využitie právnych služieb, začatie konania pred orgánom verejnej správy a zaťaženie pozemku záložným právom. Z emailovej komunikácie bolo preukázané, že vzájomné vzťahy medzi sporovými stranami sa po uzavretí zmluvy naštrbili, keď žalobkyňa vyčítala žalovanému, že ju uviedol do omylu a žalovaný vyzýval žalobkyňu na splnenie zmluvnej povinnosti - doplatenie kúpnej ceny. Žalobkyňa kúpený pozemok zaťažila záložným právom. Bolo preto pochopiteľné, že žalovaný trval na "odťažení" pozemku a k spätnému prevodu nedošlo na základe súhlasu žalovaného, ale až na základe písomnej zmluvy o spätnom prevode práva po vymazaní záložného práva viaznuceho na pozemku a vinkulácie zaplatenej časti kúpnej ceny. Dôvodom nákladov spojených s uzavretím zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva nebolo úmyselné konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi voči žalobkyni.
36. Keďže žalobkyňa odstúpila od zmluvy v dôsledku tvrdených vád pozemku, mala právo domáhať sa od žalovaného nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady podľa § 598 Občianskeho zákonníka, prípadne práva na náhradu škody podľa § 600 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 600 Občianskeho zákonníka predpokladá protiprávne konanie škodcu, vo forme porušenia povinnosti poskytnúť riadne (bezvadné) plnenie, vznik škody, ktorú nie je možné pokryť uplatnením nároku zo zodpovednosti za vady a príčinnú súvislosť medzi konaním a škodou. Pokiaľ ide o možné posúdenie nároku žalobkyne ako nároku na náhradu škody podľa § 600 Občianskeho zákonníka, ani v tomto prípade nie sú splnené podmienky tohto nároku. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, keďže podľa kúpnej zmluvy žalovaný žalobkyňu upozornil na to, že pozemok je vedený v katastri nehnuteľností ako orná pôda, že je potrebné skolaudovať inžinierske siete, ako aj na skutočnosť, že k pozemku nie je vybudovaná prístupová cesta. Žalobkyňa nepreukázala ani porušenie prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného (§ 415 Občianskeho zákonníka), keďže žalovaný sa podľa kúpnej zmluvy nezaviazal vyňať pozemok z pôdneho fondu, prípadne skolaudovať inžinierske siete, či vybudovať prístupovú cestu. Naopak žalobkyňa porušila povinnosť predchádzať vzniku škody, keď i napriek tomu, že podľa kúpnej zmluvy vedela, aký je stav pozemku, vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným spoliehajúc sa, že k vybudovaniu cesty, napojeniu na inžinierske siete a vyňatiu pozemku z pôdneho fondu dôjde. Navyše bez toho, aby zaplatila celú kúpnu cenu, pozemok zaťažila záložným právom, s ktorým boli spojené nemalé náklady, ktorých náhradu v podobe škody žalobkyňa žiada od žalovaného. Žalobkyňa nepreukázala žiadne porušenie povinnosti žalovaného ani v súvislosti s tvrdeným vznikom škody v dôsledku uzavretia zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva a s tým vynaloženými výdavkami.
37. Súd nemal preukázané naplnenie zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody podľa § 424 Občianskeho zákonníka, ani podľa § 600 Občianskeho zákonníka, či § 415 Občianskeho zákonníka, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
38. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
39. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla to neplatí ak ide o škodu na zdraví.
40. Zmyslom úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je pôsobiť na subjekty, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ).
41. Ustanovenie § 106 ods. 1 OZ viaže začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na okamih vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a škodcovi, t. j. osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený o vzniknutej škode a škodcovi skutočne dozvedel. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Uplynutím subjektívnej premlčacej doby dôjde k premlčaniu aj keby objektívna doba ešte plynula, teda ak sa skončí plynutie jednej z premlčacích dôb, právo sa premlčí bez ohľadu na to, že poškodenému plynula ešte druhá premlčacia doba. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 OZ) je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Tým sa mieni nielen protiprávny úkon, či zákonom osobitne kvalifikovaná udalosť, ktoré viedli k vzniku škody, ale aj vznik škody samej. Objektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než k škode vôbec došlo.
42. Žalovaný namietal premlčanie práva žalobkyne na náhradu škody. I napriek tomu, že nárok žalobkyne nie je daný, súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Rozhodujúcim dňom pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby ohľadom práva na náhradu škody by bolo odstúpenie žalobkyne od zmluvy, 20. 05. 2016, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tvrdenom úmyselnom konaní žalovaného a vzniku škody. Subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka by uplynula o dva roky, 20. 05. 2018, teda pred podaním žaloby na súd (31. 10. 2018). Súd mal potom za to, že nárok žalobkyne je premlčaný v časti uplatnenia zaplatenia poplatku vo výške 266 Eur zaplatený dňa 08. 06. 2015, cena znaleckého posudku 250 Eur zaplatená dňa 11. 03. 2015. Nároky spojené so zmluvou o spätnom prevode vlastníckeho práva, a to cena znaleckého posudku 200 Eur, notársky poplatok 5,26 Eur a správny poplatok 33 Eur, cena za právne služby 300 Eur, keďže takáto škoda jej vznikla až vykonanou úhradou by boli uplatnené včas.
43. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu neúspešná. Zamietnutie žaloby predstavuje úspech žalovaného. Súd preto podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň určil žalovanému lehotu na plnenie do troch dní od rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške trov podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.