Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-3056-2023.pdf
PDF · 77.09 KB
Case nature
Subarea
6Ek/3056/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: IGLASS AKTÍV, s.r.o., IČO: 35 850 612, so sídlom: Fedinova 8, 851 01 Bratislava, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti povinnému: FINK Group Slovakia s. r. o., IČO: 54 223 938, so sídlom: Františkánske námestie 7, 811 01 Bratislava, zast. splnomocneným zástupcom: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, D. - E., o vymoženie pohľadávky vo výške 563 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ivanou Kráčalík Pohovejovou, so sídlom exekútorského úradu: C. X, XXX XX D., pod sp.zn. 416EX 492/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávneným nárok na náhradu účelne vynaložených trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 13.12.2023 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 563 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 11Up/1369/2023 zo dňa 16.10.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.11.2023. 2. Exekučný súd poverením zo dňa 22.12.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivanu Kráčalík Pohovejovú, ktorá ju vedie pod sp.zn. 416EX 492/23. 3. Povinný doručil súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote podanie s názvom „Námietky proti exekúcii spolu s námietkami proti trovám exekúcie s návrhom na odklad a zastavenie exekúcie“. Súd posúdil podľa obsahu predmetné podanie ako návrh na zastavenie exekúcie. Povinný uviedol, že dňa 04.06.2021 sa obrátil na spoločnosť IGLASS AKTÍV, s. r. o., Fedinova 8, 851 01 Bratislava (ďalej len: dodávateľ) s dopytom o vypracovanie cenovej ponuky s rozmermi od architekta. Dodávateľ však trval na tom, že tam vyšle svoj tím na zameranie, s čím povinný súhlasil a na základe toho mu vypracovali cenovú ponuku, k odsúhlaseniu cenovej ponuky zo strany povinného ale nedošlo z interných dôvodov spoločnosti. Dňa 04.05.2023 povinný kontaktoval dodávateľa opätovne s dopytom či cenová ponuka zostala nezmenená, aj keď spoločnosť poslala povinnému upravenú cenovú ponuku, z dôvodu, že sa nepodarilo dodávateľovi nájsť staré zameranie povinného, žiadali prísť a vykonať zameranie opäť na základe čoho poslali povinnému ďalšiu cenovú ponuku a zálohovú faktúru, ktorú povinný uhradil. Keď však sklo prišiel dodávateľ namontovať (išla im otvoriť asistentka) zistili, že podľa zamerania by sklo išlo priamo cez otvor na zásuvku a dodávateľ povedal, že to tam nebolo (otvor sa však robí s postavením obkladu), že to bude musieť posunúť, čím sa vyskytol povinnému výsledok osadenia skla, kde otvory nesedia, ale sú posunuté od seba o 5 cm. Keď sa povinný spoločnosti sťažoval, poslali mu vyjadrenie, že chyba je na strane povinného, lebo nebolo svetlo, lebo kúpeľňa nebola vyprataná,...a pýtali si od povinného návrh na riešenie, avšak aby sa mohol povinný k danej veci vyjadriť, hľadal názor od troch majstrov, kde sa všetci vyjadrili, že je chyba u toho, kto robí zameranie, povinný sa pýtal úmyselne čo by bolo keby poznal zlé miery a robilo by sa zameranie a bolo mu povedané, že by ho upozornili, že tam má zásuvku a riešilo by sa to buď výmenou obkladu, keďže sa obkladač pravdepodobne nedržal projektu
alebo vypracovaním iných mier, ktoré by boli správne. Ďalej povinný kontaktoval architekta, či sa aj tak už keď je sklo zle osadené dá nájsť nejaké riešenie. Dňa 20.05.2023 spoločnosť napísala povinnému, či našiel riešenie, ale keďže bol povinný z dôvodu ochorenia na rakovinu člena rodiny odcestovaný v zahraničí, dodávateľ dal na vymáhanie spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. a k inému riešeniu nechcel pristúpiť. V danej veci povinný kontaktoval aj Slovenskú obchodnú inšpekciu, kde mu povedali, že tento predmet nepodlieha pod ich právomoc keďže sa jedná o zle osadené sklo, ale tiež mu radili sumu neuhrádzať. Z dôvodu zlyhania dodávateľa vo viacerých aspektoch, vrátane dodržiavania zmluvných špecifikácii a štandardov presnosti, ako aj neochoty vyriešiť vzniknutý problém v duchu profesionality žiadal povinný o zastavenie exekučného konania. Povinný poukázal na to, že čelí finančným stratám, ale aj vážnemu narušeniu každodennej rutiny a zbytočnej psychickej záťaži, čo má negatívny dopad na osobný život povinného. Povinný tvrdí, že nemal možnosť sa predtým oboznámiť a vyjadriť sa k výške a vzniku pohľadávky a o predmetnej pohľadávke nemal žiadnu vedomosť. Pred začatím exekúcie kontaktovalo povinného viacero advokátov, ale všetci si pýtali peniaze a nikto neponúkal inak vyriešiť situáciu. 4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nárok bol uplatnený v exekúcii z dôvodu neplnenia súdom uloženej povinnosti v exekučnom titule, na základe ktorého je vedená táto exekúcia. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Návrh povinného na zastavenie exekúcie navrhol v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný a na exekúcii trvá naďalej v celom rozsahu.
5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 7. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 9. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil aj s vyjadrením oprávneného. 10. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. 11. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, návrhom na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného, mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Povinný v podanom návrhu uvádzal skutočnosti, ktoré súvisia so základným konaním. Súd konštatuje, že povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, pretože tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odpor, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Súd má teda za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok) 13. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 15. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávneným voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.