Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: T. K., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, XXX XX N., zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Konkoľovou, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 325,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -70 zo dňa 16.08.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 275,15 eura, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 275,15 eura od 21.9.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 69,14 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu, ktorou bola Všeobecná úverová banka, a.s., sa podanou žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 325,34 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 09.04.2016 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd žalovanej uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 20.03.2015 bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 360,81 eura na kúpu spotrebného tovaru. Žalovaná uhradila akontáciu vo výške 40,09 eura z kúpnej ceny, ktorá bola vo výške 400,90 eura a na zvyšok kúpnej ceny bola žalovanej poskytnutá pôžička. Pôžička mala byť zaplatená v 30 mesačných splátkach po 16,73 eura. Žalovaná zmluvne dohodnuté povinnosti porušila keďže zaplatila len čiastku 117,11 eura. Z uvedeného dôvodu bol úver zosplatnený a celkový dlh žalovanej tak predstavuje čiastku 325,34 eura. Súd konštatoval, že žalovaná, ktorú poučil o jej procesných právach a povinnostiach, sa k žalobe nevyjadrila. Uznesením č.k. -63 z 21.05.2019 súd pripustil zmenu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky z pôvodného žalobcu na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. ku dňu 16.04.2019. Z vykonaného dokazovania súd zistil vznik záväzkového vzťahu, ako bolo uvedené v žalobe. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 27,83 %, RPMN bola 27,83 %, priemerná hodnota RPMN 34,42

%, celková čiastka 487,80 eura, splatnosť prvej splátky 20.04.2015, splatnosť ďalších splátok vždy k 20. dňu v mesiaci a konečná splatnosť bola v septembri 2017. Žalovaná okrem akontácie uhradila po poskytnutí úveru 7 splátok po 16,73 eura, čo bolo spolu 117,11 eura. Upomienkou z 27.01.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok do 05.03.2016 s tým, že ak k úhrade splátky splatnej v mesiaci november 2015 nedôjde, bude možné úver zosplatniť. Upomienku žalovaná prevzala 03.02.2016. Keďže na upomienku nereagovala, právny predchodca žalobcu vyhotovil dve oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, jedno bez uvedenia dátumu a druhé s dátumom 26.03.2016, ktorým bolo žalovanej oznámené, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žaloba bola dôvodnou v časti. Zmluva, nárok z ktorej bol predmetom konania, obsahovala podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch platným a účinným v čase uzavretia zmluvy. Pri skúmaní predpokladov pre zosplatnenie úveru dospel k záveru, že žalobca nepreukázal riadne zosplatnenie úveru, nakoľko nepreukázal odoslanie právneho úkonu o zosplatnení žalovanej. Preto mal súd prvej inštancie za to, že žalobca mal právo požadovať iba splátky splatné do dňa vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Keďže v čase podania žaloby, aj v čase vyhlásenia rozsudku už bola splatná aj posledná splátka úveru, súd skúmal či žalobou nebol uplatňovaný premlčaný nárok. Splátky úveru boli podľa predloženej zmluvy splatné od 20.04.2015 postupne vždy k 20. dňu v mesiaci až do 20.09.2017. Žaloba bola elektronicky odoslaná dňa 25.01.2019. Vzhľadom na neplatnosť zosplatnenia úveru sa premlčanie počíta od splatnosti každej splátky osobitne. Za tohto stavu potom sú premlčané splátky splatné od 20.08.2015 do 20.01.2016, teda 6 splátok. Nepremlčané ostali iba splátky splatné od 20.02.2016 do 20.03.2017. Vychádzajúc z údajov uvedených v žalobe v spojení s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä z prehľadu splátok a úhrad, žalobca si za február 2016 uplatnil splátku vo výške 16,73 eura a potom zvyšok istiny vo výške 258,42 eura. Keďže súd je viazaný žalobným návrhom v tom smere, že nemôže priznať viac ako si žalobca uplatnil žalobou, súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 275,15 eura predstavujúcej súčet splátky splatnej vo februári 2016 a zvyšku istiny. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia premlčaných splátok súd žalobu zamietol. Nakoľko žalovaná nezaplatila žalobcovi dlh, ktorý bola povinná vrátiť, čím sa dostala do omeškania, uložil žalovanej zaplatiť aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej splátky podľa zmluvy o úvere, t.j. do 21.09.2017. V prevyšujúcej časti žiadaných úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na , na ustanovenia o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy - , b) d), na ustanovenia - , , , , , , , a na ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. v spojení s . Nakoľko žalobca nebol úspešný v celom rozsahu, jeho úspech bol v rozsahu 84,57 % a neúspešný v rozsahu 15,43 %, preto uložil žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 69,14 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to proti prvému a tretiemu výroku rozsudku z dôvodov podľa a . Podľa žalovanej súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v nadväznosti na o bankách. Neboli dodržané podmienky v zmysle tohto zákonného ustanovenia keďže absentuje písomná výzva pred postúpením pohľadávky a postúpenie je tak neplatným právnym úkonom. Podľa žalovanej v zmluve tiež absentujú viaceré náležitosti, pre ktoré zmluva mala byť posúdená tak, že úver, na základe nej poskytnutý, by mal byť bezúročný a bezpoplatkový. V zmluve nie je uvedený druh spotrebiteľského úveru, nie je tam uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čím absentujú náležitosti podľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri poskytovaní úveru veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože úver bol žalovanej poskytnutý bez akýchkoľvek údajov o jej príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave. Na účely posudzovania jej schopností splácať úver z uvedeného dôvodu má byť úver posúdený ako bezúročný a bez poplatkov. Podľa žalovanej je tiež otázne či vôbec zmluva je platným právnym úkonom keďže nebolo preukázané aby došlo čo i len k formálnemu zisťovaniu celkovej zadlžnosti žalovanej, jej ekonomickej situácie, zmluva by tak mala byť posúdená ako absolútne neplatná, a preto by strany sporu boli povinné v zmysle vrátiť všetko to, čo podľa nej dostali. Za tejto situácie by bol nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný, keďže by tak uplynula 2-ročná subjektívna, ako aj 3-ročná objektívna lehota. Podľa žalovanej je taktiež nedôvodné priznanie úroku z omeškania, nie len z istiny, ale aj z príslušenstva pohľadávky, žalovaná preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu v akom bolo odvolaním napadnuté, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a v rámci prípravy rozhodnutia o odvolaní žalovanej vyzval strany sporu v súlade s ust. k tomu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 16.04.2019, k a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 20.03.2015 a k o bankách v znení účinnom k 16.04.2019, ktoré pri rozhodovaní o nároku žalobcu súdom prvej inštancie použité neboli.

Žalobca sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril.

Žalovaná vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedla, že zotrváva na svojom právnom názore vyjadrenom v odvolaní k tomu, že neboli dodržané podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže absentuje písomná výzva pred postúpením pohľadávky. Podľa žalovanej žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aby jeho právny predchodca akýmkoľvek spôsobom písomne vyzval žalovanú k úhrade dlhu, resp. aby táto výzva bola objektívne spôsobilá dostať sa do dispozičnej sféry žalovanej. Žalovaná taktiež uviedla, že pri posudzovaní predmetu sporu mali byť aplikované aj ust. § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nebolo preukázané posudzovanie schopností žalovanej splácať spotrebiteľský úver.

5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj jeho konanie v zmysle ust. a nasl. , zhodnotil stanovisko žalovanej k výzve odvolacieho súdu, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 23.04.2020 ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej opodstatneným nebolo.

6. Odvolacia argumentácia žalovanej, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie, bola skoncentrovaná na tvrdenie o nesprávnosti skutkových zistení a tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

7. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok posúdil správne. Vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a na správnosti jeho právneho posúdenia nemení nič to, že sa nezaoberal aj ďalšími právnymi normami, aplikácia ktorých bola namieste vzhľadom na to, že predmetný nárok bol nárokom zo zmluvy, ktorá bola uzatvorená s dlžníkom majúcim status spotrebiteľa.

10. Podľa o bankách v znení účinnom k 16.04.2019, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 16.04.2019 (1) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa. (3) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu, upravujúcich konkurzné konanie alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa , ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa , ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska. (4) Pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného predpisu.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 20.03.2019 (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 20.03.2019 (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

11. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení citovaných v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, ako aj z ustanovení citovaných súdom prvej inštancie v jeho rozsudku v kontexte skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebol žalovanou do času než o nároku žalobcu súd prvej inštancie rozhodol spochybnený, čím sa stal nesporným, odvolací súd konštatuje riadne zistenie skutkového stavu rozhodného pre posúdenie veci súdom prvej inštancie a právne závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel vychádzajú zo skutkových zistení. Po rozhodnutí dal zrozumiteľné, dostatočne konkrétne vysvetlenie dôvodov rozhodnutia ku ktorému dospel. Odvolací súd preto k odvolacím dôvodom žalovanej len dodáva:

12. Pokiaľ žalovaná namietala nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s odkazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je potrebné uviesť, že v danom prípade k postúpeniu pohľadávky došlo v priebehu konania ku dňu 16.04.2019. V tom čase bol už úver po konečnej splatnosti úveru keďže tento bol splatný 20.09.2017. V čase postúpenia pohľadávky platilo ust. , o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je možné postúpiť len pohľadávky po splatnosti a len na osoby oprávnené poskytovať spotrebiteľské úvery. Intrum Slovakia, s.r.o. je, ako vyplýva z údajov vo verejných registroch, od 05.08.2016 zapísaný do zoznamu poskytovateľov spotrebiteľských úverov, na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. ODB-3476/2016-2. K dátumu realizovaného postúpenia pohľadávky sa vyžadovala výzva veriteľa dlžníkovi pred postúpením pohľadávky v zmysle zákona o bankách. Zo spisu vyplýva, že žalovaná bola veriteľom vyzývaná listom z 27.01.2016 k úhrade nedoplatku na splátkach s upozornením na oprávnenie úver zosplatniť. Predmetná písomnosť bola žalovanej doručená 03.02.2016. Žalovaná napriek výzve veriteľovi dlh nezaplatila. Samotná zmluva o postúpení pohľadávok je založená v registri Okresného súdu Stará Ľubovňa pod sp.zn. . Z uvedeného vyplýva, že odvolacia argumentácia žalovanej k nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu bola bez relevancie.

13. Pokiaľ žalovaná namietala, že zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver neobsahuje zákonné náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. a) a f) Zákona o spotrebiteľskom úvere, t.j. že nie je v nej uvedený druh spotrebiteľského úveru, je potrebné uviesť, že v zmluve druh úveru uvedený je, nakoľko v predmete financovania pôžičky je výslovne uvedené, že ide o viazaný spotrebiteľský úver. Pokiaľ žalovaná namietala, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, táto zákonom vyžadovaná náležitosť je taktiež obsahom zmluvy nakoľko v zmluve je vyslovene uvedené, že doba trvania zmluvy je do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy.

14. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaná v čase uzatvorenia zmluvy bola podnikajúcim subjektom, s prideleným IČO: 47 860 961, s príjmom z podnikania za rok predchádzajúci uzatvoreniu zmluvy vo výške 6.000 eur, s nákladmi za bývanie mesačne vo výške 60 eur, nie je tak možné mať za relevantné tvrdenie žalovanej prezentované v odvolaní, že by veriteľ poskytol žalovanej úver bez akýchkoľvek údajov o jej príjmoch a výdavkoch a že by z tohto dôvodu mal byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ by veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1, nebol by oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V danom prípade súd prvej inštancie zistil, že predpoklady pre zosplatnenie úveru preukázanými neboli, práve preto sa zaoberal premlčaním jednotlivých splátok z úveru. Predmetná odvolacia argumentácia žalovanej v tomto zmysle bola taktiež bez relevancie. Pokiaľ žalovaná namietala, že zmluva by mala byť neplatná z dôvodu údajných porušení veriteľa, z toho dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy sa nemalo postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, keďže nemala byť zisťovaná ekonomická situácia žalovanej, je potrebné uviesť, že dôsledky porušenia povinnosti veriteľa vyplývajú z ust. o spotrebiteľských úveroch a spočívajú buď v bezúročnosti, bezpoplatkovosti úveru alebo nemožnosti veriteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Dôsledkom nie je

absolútna neplatnosť zmluvy ako mienila žalovaná, a preto ani namietanie premlčania, ktoré by malo byť podľa žalovanej posudzované pri uplatňovanom nároku ako nárok z bezdôvodného obohatenia nebolo relevantné.

15. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré odvolací súd doplnil v nadväznosti na výhrady žalovanej, k dôvodom prvoinštančného rozsudku, je možné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ uložil žalovanej zaplatiť nepremlčané splátky úveru, spolu vo výške 275,15 eura, spolu s úrokom z omeškania, ako uviedol vo vyhovujúcom výroku. Nakoľko žalovaná splátky úveru predstavujúce vo svojom súhrne požičanú sumu vrátane ceny úveru, žalobcovi nezaplatila, preto dôvodne z takto kvantifikovanej sumy uložil súd prvej inštancie žalovanej platiť aj úrok z omeškania. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil; správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania odzrkadľujúci výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo.

16. V odvolacom konaní nebola žalovaná úspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle v spojení s ust. nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania následne súdom prvej inštancie vo výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania, preto žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.