Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-1Pc/46/2019

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Matúša Badža, nar. 01.09.2019, bytom Letná 40, 059 01 Spišská Belá, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov matky P. I., E.. XX.XX.XXXX, I. P. XX, XXX XX S. I., zastúpená advokátkou Mgr. Máriou Baranovou, LLM, so sídlom kancelárie Továrenská 43, 064 01 Stará Ľubovňa, a otca neuvedeného, za účasti muža, ktorého otcovstvo má byť určené: A. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX S. K., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Junasom, so sídlom Letná 41/0, 058 01 Gánovce, o návrhu muža, ktorého otcovstvo má byť určené o určenie otcovstva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 26.09.2019 sa navrhovateľ ako muž, ktorého otcovstvo má byť určené domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že navrhovateľ je otcom maloletého A. I., E.. XX.XX.XXXX z matky P. I., X.. I., E.. XX.XX.XXXX. Zároveň žiadal, aby súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 40 EUR vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk žiadal upraviť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú sobotu a každú nedeľu vždy v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. a to tak, že v stanovenom čase maloletého preberie od matky pred jej bydliskom, kde jej ho v stanovenom čase tiež odovzdá.

2. Návrhom doručeným súdu dňa 12.05.2020 navrhovateľ požiadal o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd do rozhodnutia vo veci samej upravil styk navrhovateľa s maloletým A. I., E.. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú sobotu od 14.00 hod do 16.00 hod. Matku žiadal zaviazať povinnosťou v určenom čase v mieste bydliska maloletého dieťaťa maloleté dieťa riadne pripravené odovzdať otcovi a ten je povinný v určenom čase, na tom istom mieste maloleté dieťa odovzdať matke.

3. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že matka maloletého dieťaťa vie, že navrhovateľ je otcom maloletého, avšak naďalej mu neumožňuje ani len v minimálnom rozsahu sa s maloletým stretávať a navrhovateľ ho nemôže ani len vidieť. Maloletý je vo veku, ktorý je z hľadiska formovania citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom veľmi dôležitý. Matka maloletého svojou neochotou a neumožňovaním styku s maloletým bráni maloletému dieťaťu a navrhovateľovi v tom, aby sa ich vzťah prirodzene vyvíjal a utužoval. Svojím postojom sa matka snaží o úplné vylúčenie navrhovateľa ako otca zo života ich dieťaťa. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je schopný postarať sa o maloletého po celú dobu stretávania sa a má vytvorené vhodné podmienky na realizáciu styku s maloletým, preto nie je žiaden dôvod na to, aby jeho styk so synom závisel od ľubovôle matky maloletého. Navrhovateľ sa chce podieľať na výchove ich dieťaťa. Dieťa má právo poznať svojho rodiča, má právo na zachovanie jeho rodinných zväzkov, má právo, aby sa jeho vzťah k otcovi vyvíjal a má právo na udržovanie pravidelného stretávania sa s ním. Tomuto právu korešponduje aj právo otca na pravidelný

styk s dieťaťom. Matka maloletého tieto základné práva dieťaťa a ani práva otca vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a zo Zákona o rodine nerešpektuje. Takéto správanie sa matky maloletého nemožno hodnotiť inak, ako konanie v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ má za to, že je potrebná nevyhnutná dočasná úprava pomerov účastníkov pre naliehavosť danú záujmom maloletého dieťaťa na vytvorenie a upevňovanie prirodzenej väzby k tomu z rodičov, ktorý má maloletého v osobnej starostlivosti. Ak by takýto stav pretrvával aj naďalej, môže to mať vážny dopad na zdravý psychický vývin dieťaťa.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí, považuje ho vzhľadom na to, že o otcovstve navrhovateľa k maloletému dieťaťu nebolo ešte meritórne rozhodnuté za predčasný. Navyše matka má pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy styku s maloletým dieťaťom a spochybnila aj na navrhovaný petit, kde dieťa má matka mať povinnosť vydať otcovi bez predchádzajúcej prípravy na styk s dieťaťom a bez navykacieho režimu.

5. Navrhovateľ aj po vyjadrení matky zotrval na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Podľa (ďalej len ,P“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa (ďalej len ,P“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

11. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa prvej vety súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

15. Podľa § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

16. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.

17. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu. Teda neodkladné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, takzvanú výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského roka, aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Právo stretávania sa s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas styku, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie, ktoré prenikavo zasahuje do výkonu práv a povinností rodiča, ako aj práv dieťaťa, preto je vždy potrebné spoľahlivo zistiť, či realizácia styku s dieťaťom skutočne ohrozuje jeho záujem, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

18. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavného starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

19. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa. Právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje právo dieťa na starostlivosť oboch rodičov. Pokiaľ je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhému rodičovi by malo byť umožnené stýkať sa s dieťaťom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti o dieťa čo najviac naplnený. Takáto úprava styku dieťaťa s rodičom je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z 15.3.2016, sp. zn. ). Úprava styku rodiča s dieťaťom pritom predstavuje len rámcový základ stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá vo svojej osobnej starostlivosti, t. j. ide o určitú garanciu styku (obdobne nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. z 20.1.2005).

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu a z listinných dôkazov k nemu pripojených.

22. Po zvážení všetkých skutočností uvádzaných v návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky vyžadované vyššie uvedenou platnou právnou úpravou na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v konaní o určenie otcovstva je v postavení muža, ktorého otcovstvo má byť k maloletému Matúšovi určené. Hoci tvrdenia o jeho otcovstve k maloletému sú nateraz v rovine zhodných skutkových tvrdení účastníkov konania, k určeniu otcovstva doposiaľ právne aprobovaným spôsobom nedošlo. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že navrhovateľ neosvedčil svoje postavenie otca maloletého dieťaťa a jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa vzhľadom na túto okolnosť javí ako predčasný. Rovnako treba prisvedčiť tvrdeniu matky, že úprava styku s maloletým, tak ako ju navrhol navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v záujme maloletého dieťaťa. Upraviť styk navrhovateľa s maloletým Matúšom bez predchádzajúceho navykacieho režimu, a to vzhľadom na jeho vek ako aj okolnosť, že navrhovateľa vôbec nepozná, keďže sa doposiaľ nestretli, nie je v záujme tohto maloletého.

23. Súd konštatuje, že v danom prípade nezistil dôvodnosť podaného návrhu zo strany navrhovateľa a preto neodkladné opatrenie v celom rozsahu zamietol.

24. O trovách konania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým skončí konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. ( ) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. ( a ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. ( ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 ) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )