Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Co-121-2019.pdf
PDF · 117.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/121/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., R., J. Y. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.485,76 EUR a určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 18Csp/48/2017
- 131 zo dňa 19. 03. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež okresný súd) napadnutým rozsudkom prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.485,76 EUR spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 01. 05. 2016 do zaplatenia a druhým výrokom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu dňa 20. 12. 2011 je neplatná.
2.1. Okresný súd vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX o revolvingovom úvere zo dňa 20. 12. 2011 mu žalovaný poskytol úver v sume 1.284,25 EUR. Žalobca uhradil sumu 3.689,64 EUR a zrážkami zo mzdy 80,37 EUR. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že uvedená zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov a za absolútne neplatnú. Žiadal, aby mu žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie v sume 2.485,76 EUR. 2.2. Žalobca sa súčasne domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. 2.3. Predošlý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18Csp/48/2017 - 62 zo dňa 30. 06. 2017 odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesením č. k. 16Co/380/2017-94 zo dňa 21. 11. 2018 a vec vrátil na ďalšie konanie.
3.1. Okresný súd zo zmluvy - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX podpísanej žalobcom 15. 11. 2011 a v žalovaným dňa 20. 12. 2011 zistil, že ide v právny vzťah podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v ktorom je žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobca sa zaviazal zaplatiť úver 1.500 EUR s úrokovou sadzbou 70,01 % . Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a táto podstatná zložka právneho úkonu je v rozpore s
dobrými mravmi, lebo výška úrokov je neprimeraná v porovnaní s úrokovou mierou, uplatňovanou najmä bankami v dobe jej dojednania. 3.2. Ďalej okresný súd zistil, že spotrebiteľská úverová zmluva neobsahuje povinné náležitosti, týkajúce sa konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý údaj je obligatórnou náležitosťou zmluvy a musí byť výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z iných náležitostí, napr. počtu splátok úveru. Počet a výška splátok úveru je samostatnou predpísanou zmluvnou náležitosťou. Zmluva neobsahuje ani údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. 3.3. Okresný súd na základe posúdenia zmluvného úroku, ktorý bol dojednaný v rozpore s dobrými mravmi a z dôvodu chýbajúcich podstatných náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , vyslovil prejudiciálny záver, ktorým považoval úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 39 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne prijal záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Tým mal okresný súd preukázaný dôvod a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
4. Dôvodnosť žalobného nároku mal okresný súd preukázanú tým, že žalobca prijal od žalovaného sumu 1.284,25 EUR a spolu so zrážkami zo mzdy uhradil žalovanému do apríla 2016 sumu 3.770,01 EUR. Nakoľko spotrebiteľský úver posúdil okresný súd ako bezúročný a bez poplatkov, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 2.485,76 EUR, ktoré bolo vyčíslené po odrátaní poskytnutej sumy 1.284,25 EUR od celého plnenia žalobcu. Okresný súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na zaplatenie 8,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.485,76 EUR od 01. 05. 2016, keď vychádzal z toho, že vo výzve na vrátenie bezdôvodného obohatenia bola žalovanému stanovená lehota do 30. 04. 2016.
5. Okresný súd posudzoval Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Dohodu o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, lebo žalobca ako spotrebiteľ bol nútený podpísať uvedenú dohodu ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zapretia ich výkonu, napriek tomu, že v úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzula je skutočnosť, že bola dodávateľom vopred naformulovaná. Nebolo preukázané, že zmluvná podmienka, ktorou je samotná dohoda o zrážkach zo mzdy, bola dojednaná individuálne, lebo zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Z uvedeného dôvodu okresný súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 20. 12. 2011 je neplatná.
6. Žalobca bol v konaní úspešný a podľa § 255 ods. 1 CSP má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7.1. Žalovaný vo včas podanom odvolaní namietal, že rozsudok neobsahuje potrebné odôvodnenie skutkových zistení neplatnosti úverovej zmluvy pre rozpor úrokov s dobrými mravmi. Okresný súd svoj záver nevysvetlil v skutkových a právnych súvislostiach. V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu požadovanú na finančnom trhu. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnaní sa má zohľadniť nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, podľa ktorých je prípustný záver o bezúročnosti úveru. Konečnú splatnosť úveru únijné právo nepozná, čo viedlo k zmene zák. č. 129/2010 Z. z. od 01. 05. 2018 novelou vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z.. Ak by konečná splatnosť úveru mala byť náležitosťou zmluvy v rámci zabezpečenia ochrany spotrebiteľa, potom nedáva uvedená zmena zákona, ani rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 racionálny význam. 7.2. Odvolanie proti výroku o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný odôvodnil tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje a nepredpokladá Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný. 7.3. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo aby celú vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. V replike na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaný zopakoval, že obsah napadnutého rozsudku je nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie neuviedol, v rozpore s ktorými ustanoveniami zákona bola neplatne uzavretá úverová zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy.
8.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka od 01. 01. 2008 platí, že ak v spotrebiteľskej zmluve, v ktorej je predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť, pričom prihliadne na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Od 01. 11. 2008 nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy. Od 01. 06. 2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, teda aj bankovom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V posudzovanej veci výška odplaty dosahuje 70 %, čo je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi, čo rešpektuje aj rozhodovacia prax všeobecných súdov, na ktorú žalobca poukázal. 8.2. Odplata za poskytnutie úveru je v prejednávanom prípade takou súčasťou zmluvného vzťahu, bez ktorej by samotný zmluvný vzťah i úverová zmluva stratili jednu z charakteristických čŕt. Dohodu o odplate za poskytnutie úveru nie je možné odčleniť od samotnej úverovej zmluvy, na základe čoho je potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o odplate neplatná pre rozpor s dobrými mravmi i so zákonom, potom sa v zmysle § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, čo zakladá neplatnosť samotnej úverovej zmluvy. Zotrval aj na správnosti záveru, že úverovú zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie termínu konečnej splatnosti a iných obligatórnych náležitosti vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch. 8.3. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, a táto nebola riadne dojednaná, jej obsah nemohol žalobca ovplyvniť, zmeniť ani vylúčiť niektoré jej ustanovenia. Zabezpečenie záväzku bez vyplnenia dlžnej sumy a presných pravidiel na jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. bez uvedenia dlžnej sumy sa veriteľ môže domáhať plnenia v ľubovoľnej výške, ktorú sám určí. žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovaného na pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil, ale z iných skutkových dôvodov, ako uviedol okresný súd.
10. Na pojednávanie na odvolacom súde sa dostavil žalobca a jeho právny zástupca, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
11. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zmluvu považuje za neplatnú v celom rozsahu, lebo odplata je súčasťou úverovej zmluvy a odplata je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná časť právneho úkonu. Sporná úverová zmluva obsahuje úrok 70 % ročne a v čase uzavretia zmluvy bola obvyklá úroková miera 6,56 %. Neplatnosť zmluvy možno vyvodiť aj z dôvodu, že konečné náležitosti úverovej zmluvy v bode 6. formuloval dodávateľ, teda nedošlo k zhode prejavov s vôľou žalobcu v rozsahu, ktorý je uvedený v bode 5. Pokiaľ by bola zmluva považovaná za platnú, je dôvod na jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, pretože neobsahuje predpísané náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej bolo vlastne vymožené aj bezdôvodné obohatenie. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalobcovi nebola poskytnutá dohodnutá suma 1.500 EUR, ale hneď na začiatku bol zrazený poplatok, takže vyplatená mu bola sumy 1.284,- EUR. Peňažné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti. Žalovaný bol pri uzavretí zmluvy zastúpený treťou osobou, u ktorej žalovaný nepreukázal rozsah zastúpenia predložením plnej moci. To je aj (ďalším) dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
12.1. Okresný súd založil rozhodnutie na závere, že úverová spotrebiteľská zmluva je neplatná z dôvodu posúdenia úrokovej sadzby úveru vo výške 70 % ročne v rozpore s dobými mravmi. V tom prípade bolo nadbytočné a mätúce uvádzať dôvody pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, ktoré majú význam v prípade posúdenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy ako platného právneho úkonu, ktorý však nie je v súlade s predpísanými náležitosťami. 12.2. Vysvetlenie skutkových záverov a ich prejudiciálne právne posúdenie, na základe ktorých okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie bolo nejasné a nezrozumiteľné, čo bolo dôvodom už predošlého zrušenia rozhodnutia, kedy okresný súd uvažoval aj o tom, že úverová zmluva vôbec nevznikla. Odvolací súd poukázal na to, že úverová zmluva nevyžaduje písomnú formu. Uzavretiu a existencii spotrebiteľskej úverovej zmluvy môže nasvedčovať už to, že dlžník, ktorý preukázateľne požadoval úver, prijal v konkrétnych skutkových súvislostiach od veriteľa
peňažné prostriedky. V prípade chýbajúcej písomnej formy spotrebiteľskej úverovej zmluvy prichádza do úvahy použitie osobitnej právnej úpravy v zák. č 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vznik zmluvy nie je viazaný iba na formálne znaky úverovej zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku. Popritom mal okresný súd posúdiť, či dohodnutý úrok vo výške 70,01 %, nezaklatá neplatnosť právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, táto je v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, právnym prostriedkom na zabezpečenie záväzku. Jej vznik a existencia je odôvodnená existenciou pohľadávky z právneho vzťahu, ktorý zabezpečuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy má význam len popri úverovej zmluve, od ktorej je závislá.
13.1. Súd je povinný uprednostniť taký výklad sporného právneho úkonu, ktorý rešpektuje autonómiu vôle zmluvných strán a umožňuje zachovať platnosť právneho úkonu. Práva a povinnosti zmluvných strán je potrebné vyvodiť z účelu právnej úpravy, aj zo znenia právnej normy. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy je záväzok veriteľa, že poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky v určitej sume a dlžník sa zaväzuje po a) poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a po b) zaplatiť úrok, ktorý predstavuje odplatu za dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. 13.2. Na rozdiel od úverovej zmluvy uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá tiež nemusí mať písomnú formu, ale dlžník je vždy povinný platiť aj dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov, v prípade spotrebiteľskej úverovej zmluvy má nedostatok písomnej formy pre veriteľa ten dôsledok, že poskytnutý úver sa považuje podľa § 11 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. 13.3. V prípade, že súd považuje odplatu za úver ako časť právneho úkonu, za dojedanú v rozpore s dobrými mravmi, nie je na mieste záver, že táto právna vada postihuje neplatnosťou celý právny úkon, t. j. že spotrebiteľská úverová zmluve je neplatná ako celok.
14. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31. 12. 2012 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), i), j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v rase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
15.1. Pre platné uzavretie spotrebiteľskej úverovej zmluvy nie je podstatné, aby zmluva obsahovala všetky predpísané náležitosti, lebo podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch je dôsledkom chýbajúcej písomnej formy to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súhlasný prejav vôle zmluvných strán, ktorý preukazuje poskytnutie a prijatie spotrebiteľského úveru treba vyvodiť zo zhodných údajov, uvedených v bode 5. a 6. spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Pokiaľ spotrebiteľ prevzal peňažné prostriedky, spotrebiteľská úverová zmluva nadobudla účinnosť najneskôr prijatím peňažných prostriedkov. Tým nie je dotknuté uplatnenie sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy z dôvodov podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktorú súd prihliadne bez ohľadu na správanie spotrebiteľa, v rámci súdnej kontroly dodržania predpisov na ochranu spotrebiteľa. 15.2. Na posúdenie dodržania písomnej formy zmluvy sa aplikuje vnútroštátne právo. Požiadavka podpísania zmluvy podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na všetky predpísané náležitosti zmluvy uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré nemožno nahrádzať jednostranným oznámením veriteľa o schválení úveru. Jednostranné oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré žalovaný realizoval 20. 12. 2011 a obsahuje zmluvné podmienky, na ktorých sa zmluvné strany v spotrebiteľskej úverovej zmluve nedohodli, nie je v súlade s všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka, upravujúcou písomnú formu spotrebiteľskej úverovej zmluvy, pretože nie je podpísané oboma zmluvnými stranami a z toho dôvodu sa nestáva súčasťou zmluvy.
16.1. Podstatnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy je dohoda (konsenzus) zmluvných strán o poskytnutí peňažných prostriedkov veriteľom a ich prijatie dlžníkom, ktorému vzniká povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Povinnosť zaplatiť odplatu, t. j. úrok, odplatu za služby, prípadne ďalšie poplatky má dlžník, ktorý je spotrebiteľom len v prípade, ak spotrebiteľská úverová zmluva nemá právne vady, s ktorými spája Zákon o spotrebiteľských úveroch bezodplatnosť úveru. 16.2. Z uvedeného vyplýva, že sa uplatní osobitná právna úprava podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a právny záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, prípadne záver, že vôbec nedošlo k uzavretiu zmluvy podľa Občianskeho zákonníka nebol správny. Záver, z ktorého vychádzal okresný súd, že dohodu o odplate nie je možné oddeliť od zvyšku právneho úkonu, t. j., že úver nie je bezodplatný právny úkon, sa pri posúdení právneho úkonu podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch neuplatní.
17.1. V posudzovanej veci odvolací súd zistil, že nebola dodržaná písomná forma úverovej zmluvy, lebo jej podstatné náležitosti, uvedené v oznámení o schválení úveru z 20. 12. 2011, kde sa uvádza odplata za poskytnutie služby v sume 215,75 EUR, podpísal len žalovaný. 17.2. Povinnou náležitosťou zmluvy je skutočná hodnota RPMN za úver. Pre posúdenie bezúročnosti úveru má podstatný význam nesprávne uvedená hodnota RPMN v neprospech spotrebiteľa. Skutkový záver o tom, že hodnota RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa vyplýva zo zistenia, ktorý nebol medzi stranami sporný, lebo žalobcovi neboli poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej výške 1.500 EUR, ale žalovaný si pri poskytnutí peňažných prostriedkov strhol sumu 215,75 EUR ako odplatu za budúcu službu podľa čl. 8.1. písm. a) dohody o odklade splátok, ktorá mala byť poskytnutá na žiadosť dlžníka. Žalovaný na začiatku zmluvného vzťahu zrazil poplatok 215,75 EUR ako odplatu na poskytnuté služby a poskytnutý úver tak predstavuje podstatne nižšiu sumu ako je uvedené v zmluve. V tej súvislosti všeobecné súdy už prijali záver, že uvedený poplatok za poskytnutie úveru vzhľadom na výšku poskytnutého úveru je neprijateľná zmluvná podmienka, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Veriteľovi umožňuje odpočítať poplatok za službu v čase, keď spotrebiteľ o poskytnutie služby nepožiadal, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť za niečo, čo mu nebolo poskytnuté. Poplatok zvyšuje náklady spotrebiteľa, spojené s úverom. 17.3. Napokon ďalším dôvodom bezúročnosti úveru je posúdenie úrokovej sadzby vo výške 70,01 % ako neplatného dojednania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteniami okresného súdu, ktorými odôvodnil rozpor s dobými mravmi. Záver o neplatnosti dohodnutej úrokovej
sadzby sa premieta do posudzovanej spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, že na spornú úverovú zmluvu sa hľadí, akoby úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru vôbec neobsahovala.
18. Výška peňažných plnení zmluvných strán nebola sporná a z uvedených dôvodov došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške, v ktorej plnenie žalobcu prevyšovalo plnenie žalovaného. Titulom pre vydanie bezdôvodného obohatenia je zistenie, že sporná spotrebiteľská úverová zmluva považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú.
19. Okresný súd dôvodne vyhovel žalobe aj v tej časti, v ktorej posudzoval ako neplatnú Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktorá je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, lebo žalobca ako spotrebiteľ bol nútený podpísať uvedenú dohodu ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zapretia ich výkonu, napriek tomu, že v úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
20.1. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ by bola úverová zmluva neplatná, alebo by išlo len o zdanlivý právny úkon, potom by dohoda o zrážkach zo mzdy nemohla byť posudzovaná samostatne ako platný právny úkon, lebo ide o adhéznu zmluvu, ktorej by chýbal právny dôvod, predmet zabezpečenia, t. j. zmluvného plnenia, ktoré dohoda zabezpečuje. Taká zmluva nemôže zabezpečovať niečo, čo neexistuje. 20.2. Posudzovaná úverová zmluva je síce platná, ale v dôsledku právnych vád, ktoré sú v rozpore s § 9 ods. 1, 2 v spojení s § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Právne vady úverovej zmluvy postihujú samotný predmet zabezpečenia, lebo dohodou o zrážkach zo mzdy je zabezpečená nielen istina, ale aj príslušenstvo pohľadávky, na ktoré žalovaný veriteľ (dodávateľ) nemá voči spotrebiteľovi právny nárok. 20.3. V spornej dohode o zrážkach zo mzdy sa v čl. I uvádza, že pohľadávky za spoločnosti Profi Credit Slovakia, s. r. o., zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom, príslušenstvom úveru, uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len „Pohľadávky“). Uvedené peňažné nároky veriteľa, označené ako pohľadávky, nie sú v spornej Dohode o zrážkach zo mzdy rozlíšené a nie je možné oddeliť istinu, na ktorú má veriteľ nárok od príslušenstva, na ktoré už nárok nemá. Sporná dohoda zabezpečuje aj také pohľadávky, na ktoré žalovaný nemá právny nárok a z toho dôvodu dlžník (žalobca) má právny záujem na neplatnosti takej dohody, ktorá je v rozpore s hmotným právom, ktorým je Zákon o spotrebiteľských úveroch. 20.4. Pri posúdení veci sa uplatní zásada, podľa ktorej nik nie je povinný podrobiť sa plneniu, ktoré nemá základ v platnom práve. Ani dohodou zmluvných strán nemožno nahradiť to, čo je na ochranu spotrebiteľa tým skôr, že takáto dohoda nebola individuálne dojednaná, ale má základ vo formulárovej zmluve, ktorej text predložil žalovaný dodávateľ a spotrebiteľ nemal možnosť obsah právneho úkonu ovplyvniť. V tom smere boli zistenia a závery okresného súdu správne. 20.5. Súd vyhovel určovacej žalobe, keďže konanie o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy začalo podľa predošlej právnej úpravy § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, účinnej do 30. 06. 2016 v spojení s § 470 ods. 2 CSP.
21. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné a odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, pretože okresný súd napriek nesprávnym skutkovým a právnym záverom, správne zistil bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. V konaní mal odvolací súd preukázané, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume, ktorú okresný súd priznal. Okresný súd správne posúdil dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.
21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.