Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cbi/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: A. B. B., správca so sídlom Mostná 62, 949 01 Nitra, správkyňa úpadcu: BIOPLYN HOROVCE 2 s. r. o. v konkurze, so sídlom 020 62 Horovce, IČO: 45 556 521, zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom advokátskej kancelárie Dolná 6, Banská Bystrica 974 01, IČO: 47 257 164, proti žalovanému: C. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX D. G., zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie H. XX, XXX XX G. G., IČO: 36 646 181, o zaplatenie 2.780,75 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.376,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 02.02.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.780,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.780,75 eur od 02.02.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 24.1.2022 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo doručované formou publikácie v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky (ďalej aj len ako "obchodný vestník") č. 20/2022 zo dňa 31.1.2022, č. zverejnenia K005980 vyhlásil konkurz na majetok obchodnej spoločnosti BIOPLYN HOROVCE 2 s. r. o. v konkurze, so sídlom Horovce 106, 020 62 Horovce, IČO 45 556 521 (ďalej aj len ako "Úpadca"). Okresný súd Trenčín uznesením z 10.5.2022 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo doručované formou publikácie v Obchodnom vestníku č. 93/2022 zo dňa 16.5.2022, č. zverejnenia K028351 odvolal z funkcie správcu Úpadcu I. A. J. B., so sídlom kancelárie Obrancov mieru 346/4, 018 41 Dubnica nad Váhom, zn. správcu S1960 (ďalej aj len ako "Pôvodná správkyňa") a ustanovil so funkcie správcu Úpadcu A. B. B., so sídlom kancelárie Mostná 62, 949 01 Nitra, zn. správcu S1668 (ďalej aj len ako "Žalobca"). Pôvodná správkyňa v súlade s dikciou ust. a nasl. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako "ZoKR") požiadala o súčinnosť C. C. D., trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX D. G., dátum narodenia XX.XX.XXXX (ďalej aj len ako "Žalovaný"). Žalovaný Pôvodnej správkyni doručil zoznam majetku Úpadcu, v ktorom je zahrnutá taktiež hodnota pokladne Úpadcu vo výške 2.780,75 eur (ďalej aj len ako "Pohľadávka"). Listom zo dňa 29.9.2022 Žalobca vyzval Žalovaného na úhradu Pohľadávky. Žalovaný elektronicky doručil

odpoveď na výzvu, v rámci ktorej Žalobcu informoval, že nedisponuje pokladňou Úpadcu. Existencia Pohľadávky Úpadcu bola Žalobcom overená aj z obsahu hlavnej knihy Úpadcu, v rámci ktorej je evidovaná pokladnica č. 1 (účet 221 100) so zostatkom 2.780,75 eur. Pohľadávka voči Žalovanému bola zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty na základe preradenia súpisovej zložky č. 26 zo súpisu majetku oddelenej podstaty veriteľa UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. publikovaného v Obchodnom vestníku č. 84/2022 z 3.5.2022, č. zverejnenia K025826. Žalobca dňa 12.1.2023 udelil plnú moc obchodnej spoločnosti Witt&Kleim Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO 47 257 164 (ďalej aj len ako "Právny zástupca") na zastupovanie Žalobcu vo veci všetkých a akýchkoľvek pohľadávok Úpadcu voči Žalovanému, ktoré Žalobca z postavenia správcu Úpadcu môže uplatniť. Na základe zákonného prechodu oprávnenia nakladať s majetkom Úpadcu na Žalobcu účinným vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu (ust. § 44 ZoKR) Žalobca ako správca Úpadcu uplatňuje nárok na zaplatenie Pohľadávky od Žalovaného, pričom pre účely ust. § 47 ods. 5 ZoKR Žalobca výslovne vyhlasuje, že tento návrh podáva Žalobca ako správca Úpadcu, a účastníkom konania v právnom postavení žalobcu vystupuje Žalobca. Uvedenie Žalobcu ako zákonného zástupcu Úpadcu je vo formulári uvedené z dôvodu nemožnosti iného procesného označenia Žalobcu a Úpadcu, čo je spôsobené nedostatkom formuláru, nakoľko v ňom v časti A) nemožno uviesť Žalobcu tak, aby bolo zrejmé, že tento vystupuje ako správca Úpadcu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má Žalobca za to, že nakoľko v čase vyhlásenia konkurzu na majetok Úpadcu (1.2.2022) bol jediným štatutárom Úpadcu Žalovaný, je v celom rozsahu a bez obmedzenia zodpovedný za zverené majetkové hodnoty a s týmito nakladať s odbornou starostlivosťou. Z uvedeného vyplýva, že Žalovaný je povinný Pohľadávku ako majetok Úpadcu vydať do funkcie ustanovenému správcovi konkurznej podstaty. Nakoľko hodnota pokladne nebola Žalobcovi ako majetok Úpadcu Žalovaným vydaná, je Žalovaný povinný hodnotu pokladne nahradiť z titulu objektívnej zodpovednosti za vznik škody podľa ust. § 135a ObchZ. Výška Pohľadávky bola určená na základe hlavnej knihy a súčinnosti Žalovaného. Žalobca má za to, že sumu vo výške 2.780,75 eur je Žalovaný povinný uhradiť v prospech konkurznej podstaty Úpadcu k rukám Žalobcu ako správcu Úpadcu. S ohľadom na dikciu ust. § 46 ods. 1 prvá veta ZoKR prešli všetky pohľadávky Úpadcu (t. j. vrátane Pohľadávky voči Žalovanému) tzv. zosplatnením ako zákonným účinkom vyhlásenia konkurzu, v dôsledku čoho sa Pohľadávka stala splatnou ku dňu 1.2.2022 (účinné vyhlásenie konkurzu na majetok Úpadcu s ohľadom na dikciu ust. § 199 ods. 9 ZoKR). K uvedenému dňu bol Žalovaný povinný odovzdať všetky majetkové hodnoty Úpadcu, t.j. vrátane Pohľadávky. S ohľadom na ust. § 369 ods. 1 a 2 ObchZ v spojení s ust. § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia v spojení so základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky platnou pre Pohľadávku v čase vzniku omeškania s jej úhradou, uplatňuje Žalobca úroky z omeškania nasledovne: úrok z omeškania vo výške 9,00 % z dlžnej istiny pre Pohľadávku ročne odo dňa omeškania s úhradou Pohľadávky, t. j. odo dňa 2.2.2022 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v spojení s ust. § 369c ods. 1 ObchZ a ust. § 2 Nariadenia, uplatňuje Žalobca voči Žalovanému náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok v celkovej výške 40,00 eur s ohľadom na skutočnosť, že vzťah medzi Úpadcom a Žalovaným je tzv. absolútnym obchodom podľa ust. § 261 ods. 6 písm. a) ObchZ. Žalobca si zároveň popri istine a úroku z omeškania uplatňuje priznanie nároku na náhradu trov konania.

2. V spore bol vydaný dňa 01.02.2023 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote podáva voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 01.02.2023 odpor, keďže žalobcom uplatnený nárok neuznáva čo do právneho dôvodu a do výšky v celom rozsahu. Žalobca ako správca konkurznej podstaty spoločnosti BIOPLYN HOROVCE 2 s.r.o. v konkurze, IČO: 45 556 521 (ďalej aj ako „spoločnosť“) uplatňuje návrhom na vydanie platobného rozkazu voči žalovanému ako jedinému konateľovi spoločnosti v čase vyhlásenia konkurzu nárok na vydanie pokladne vo výške 2.780,75 eur do všeobecnej konkurznej podstaty spoločnosti, ktorou mal podľa žalobcu žalovaný v čase vyhlásenia konkurzu na spoločnosť ako jej konateľ disponovať. Žalobca v návrhu tvrdí, že listom zo dňa 29.09.2022 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu vydania pokladne spoločnosti vo výške 2.780,75 eur do konkurznej podstaty spoločnosti, pričom žalovaný ho informoval podaním označeným ako „Odpoveď na výzvu“, že predmetnou pokladňou nedisponuje. Žalobca ďalej tvrdí, že existencia pohľadávky spoločnosti voči žalovanému je overená aj z obsahu hlavnej knihy úpadcu, ktorú priložil k podanému návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj zo zoznamu majetku predloženého žalovaným pôvodnému správcovi konkurznej podstaty spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný predmetnú pokladňu na výzvu žalobcu v stanovenej lehote nevydal do konkurznej podstaty spoločnosti, žalobca sa domáha splnenia pohľadávky spoločnosti voči žalovanému súdnou cestou z titulu náhrady škody žalovaným s poukazom na ust. .

Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznáva a rozporuje ho v celom rozsahu čo do jeho právneho dôvodu a výšky. V prvom rade žalovaný uvádza, že žalobca postupoval pri adresovaní výzvy žalovanému zo dňa 29.09.2022 a následne aj pri podaní žaloby na žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 2.780,75 eur z titulu vydania pokladne spoločnosti ku dňu vyhlásenia konkurzu na spoločnosť v rozpore s ustanoveniami so o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaný týmto predkladá súdu Zápisnicu z veriteľského výboru spoločnosti zo dňa 09.01.2023, z ktorej vyplýva, že spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. ako predseda veriteľského výboru spoločnosti zaslala ostatným členom veriteľského výboru dňa 12.12.2022 email, v ktorom im navrhla udeliť správcovi konkurznej podstaty spoločnosti – žalobcovi záväzný pokyn, aby žalobkyňa vyzvala žalovaného - na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 2.780,75 eur (súpisová zložka majetku č. 1 – zostatok v pokladni) zapísanej v súpise majetku všeobecnej podstaty spoločnosti, a to v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy na úhradu dlžnej pohľadávky, a aby žalobkyňa uplatnila nárok na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 2.780,75 eur súdnou cestou, ak žalovaný v stanovenej 5 dňovej lehote dlžnú pohľadávku neuhradí. Ako vyplýva zo zápisnice z veriteľského výboru, podľa uznesenie č. 1 veriteľský výbor v konkurze spoločnosti nechválil udelenie záväzného pokynu žalobcovi v zmysle prechádzajúcej vety. Dôkaz: Zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru spoločnosti zo dňa 09.01.2023 Podľa o konkurze a o reštrukturalizácii: „Správca je povinný vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, požiadať príslušný orgán o uloženie pokynu, ako postupovať pred tým, ako urobí prvý právny úkon v tejto veci. V týchto veciach môže správca urobiť prvé právne úkony, až keď príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ako postupovať alebo až keď súd rozhodne, ako postupovať.“ Žalobca porušil vyššie uvedené ust. Zákona o konkurze a o reštrukturalizácii keď žalovaného vyzval na úhradu žalovanej sumy, ako aj uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy súdnou cestou aj napriek tomu, že veriteľský výbor v konkurze spoločnosti na tieto úkony neudelil žalobcovi záväzný pokyn. Teda žalobca postupoval pri uplatnení výzvy ako aj pri podaní predmetnej žaloby v rozpore s platnou právnou úpravou. Úkon žalobcu označený ako „Výzva na plnenie“ zo dňa 29.09.2022 ako aj podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v predmetnej veci svojím obsahom odporuje zákonu, konkrétne ust. Zákona o konkurze a o reštrukturalizácii, a preto je v zmysle ust. neplatný právnym úkonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pre postup žalobcu v rozpore s ust. Zákona o konkurze a o reštrukturalizácii, nemožno žalobcovi priznať žalovaný nárok, keďže voči žalovanému nie je oprávnený uplatniť a vymáhať žalovaný nárok z titulu odovzdania zostatku pokladne spoločnosti ku dňu vyhlásenia konkurzu na spoločnosť. V danom prípade teda na starne žalobcu absentuje oprávnenie vymáhať predmetný nárok voči žalovanému, preto mu nie je možné daný nárok priznať. Žalovaný ďalej uvádza, že žalovanou sumou ktorá má pochádzať z pokladne spoločnosti nikdy nedisponoval, a táto mu od bývalých konateľov spoločnosti nikdy nebola odovzdaná. Žalovaný pri svojom vymenovaní do funkcie konateľa spoločnosti, ktoré podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti nastalo dňa 06.04.2018 nikdy neprevzal žiadnu sumu z titulu pokladne spoločnosti od bývalých konateľov spoločnosti p. K. L. a p. C. A. , ktorých funkcia konateľov v spoločnosti skončila dňom vymenovania žalovaného za konateľa spoločnosti, t.j. dňa06.04.2018. Zároveň žalovaný uvádza, že spolu s ním bol namiesto p. L. a p. C. A. dňa 06.04.2018 menovaný do funkcie konateľa spoločnosti aj I. D. M.. Je teda možné, že ak C. L. alebo p. A. ako bývalí konatelia spoločnosti pokladňou disponovali, táto mohla byť odovzdaná z ich strany p. M. po jeho vymenovaní do funkcie konateľa spoločnosti bez tohto, že by o tom žalovaný mal vedomosť. Žalovaný tiež uvádza, že dňa 09.11.2020 zanikla funkcia konateľa p. I. M., a namiesto neho bol za konateľa spoločnosti vymenovaný p. I. E. N., bytom: M. H. O., C. XXX XX, P. O.. Vzhľadom na uvedené je teda pravdepodobné, že predmetná pokladňa mohla byť odovzdaná bývalým konateľom p. I. M. novému konateľovi p. N. pri vzniku jeho funkcie konateľa. Zároveň žalovaný uvádza, že ani po zániku funkcie konateľa spoločnosti p. I. N. dňa 01.09.2021, nebolo p. N. žalovanému vydané žiadne peňažné plnenie z titulu odovzdania pokladne spoločnosti. Žalovaný sa dožadoval od bývalých konateľov spoločnosti odovzdania pokladne spoločnosti, avšak táto mu nebola odovzdaná. Žalovaný teda nikdy fakticky nedisponoval predmetnou pokladňou spoločnosti. V danom prípade je teda potrebné v konaní zistiť, kto reálne disponoval s pokladňou spoločnosti, a komu a vôbec či poprípade bola predmetná pokladňa odovzdaná. V danom prípade žalovaný ako konateľ spoločnosti nezodpovedá za škodu vzniknutú spoločnosti podľa ust. , keďže pri výkone svoje pôsobnosti štatutárneho orgánu spoločnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a konal v záujme spoločnosti. Ako už uviedol vyššie, predmetnou pokladňou od nástupu do funkcie konateľa spoločnosti nikdy fakticky nedisponoval, pričom sa dožadoval sa od bývalých konateľov vydania tejto pokladne, avšak táto mu nebola nikdy z ich strany fakticky vydaná. Uvedenú skutočnosť žalovaný preukáže výsluchmi vyššie uvedenými svedkami. Jedna vec je, že pokladňa je účtovne zaznamenaná v hlavnej knihe spoločnosti, avšak druhá vec je tá, či konateľ

spoločnosti t.j. v tomto prípade žalovaný aj reálne disponoval s touto pokladňou, t.j. či mu bola táto pokladňa odovzdaná zo strany bývalých konateľov spoločnosti po skončení ich funkcie. V prípade ak sa totiž v predmetnom konaní preukáže, že bývalí konatelia predmetnou pokladňou disponovali, a túto po ukončení ich funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti neodovzdali novému konateľovi- žalovanému, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili pri výkone ich pôsobnosti. Štatutárny orgán spoločnosti je totiž povinný pri ukončení jeho funkcie v obchodnej spoločnosti odovzdať novému štatutárnemu orgánu všetky dokumenty týkajúce sa vedenia spoločnosti, ako aj všetky majetkové hodnoty spoločnosti, ktoré mu boli zverené a ktorými disponuje v čase skončenia jeho funkcie. Žalovaný ďalej uvádza, že výška nároku ktorý požaduje žalobca uhradiť od žalovaného titulom vrátenia pokladne spoločnosti nezodpovedá skutočnému stavu pokladne ku dňu, kedy došlo k ukončeniu prevádzkovania podniku. Je síce pravdou, že k vyhláseniu konkurzu na spoločnosť došlo dňa 01.02.2022, avšak po vyhlásení konkurzu sa pokračovalo v prevádzkovaní spoločnosti až do septembra 2022. Teda od februára 2022 až do septembra 2022 sa vykonávali účtovné operácie- úhrady z pokladne spoločnosti vynaložené na prevádzku spoločnosti. Stav pokladne spoločnosti k septembru 2022, konkrétne k 16.09.2022, kedy došlo k skončeniu prevádzkovania spoločnosti na základe rozhodnutia žalobcu bol 1.376,33 eur a nie 2.780,75 eur, tak ako požaduje uhradiť žalobca. Žaloba je v žalobcom uplatnenej výške nedôvodná, žalobca nepreukázal a akého dôvodu požaduje od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 2.780,75 eur titulom vrátenia pokladne spoločnosti. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný teda uvádza, že predmetnou pokladňou nikdy nedisponoval, táto mu od bývalých konateľov spoločnosti nebola nikdy odovzdaná, hoci si ju vyžadoval, a teda nezodpovedá za škodu vzniknutú spoločnosti. Zároveň ako uviedol vyššie, žalobkyňa postupovala pri zaslaní výzvy žalovanému na vrátenie pokladne spoločnosti a pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu v rozpore s ust. Z . z. o konkurze a o reštrukturalizácii, keď výzvu zo dňa 29.09.2022 ako aj návrh na vydanie platobného rozkazu v predmetnej veci podala voči žalovanému aj napriek tomu, že jej veriteľský výbor spoločnosti neudelil na takéto úkony záväzný pokyn. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný považuje nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a nepreukázaný a navrhuje aby súd Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 01.02.2023 zrušil a vec postúpil vecne a miestne príslušnému súdu podľa .

3.1 Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním v rámci ktorého uviedol, že Žalobca s Odporom podaným Žalovaným na súd nesúhlasí predovšetkým na základe nasledovných dôvodov: I. Žalobca postupoval v súlade s ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len ako „ZoKR“); II. výzva na plnenie zo dňa 29.09.2022 (ďalej aj len ako „Výzva na plnenie“) adresovaná Žalovanému ako aj podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu (ďalej aj len ako „Návrh na vydanie PR“) sú platnými právnymi úkonmi v zmysle ust. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len ako „ObčZ“); III. skutočnosť, že Žalovaný údajne fyzicky nedisponoval pokladňou Úpadcu (ďalej aj len ako „Pokladňa“) v predmetnom Konaní nezbavuje Žalovaného zodpovednosti za škodu vzniknutú Úpadcovi. Ad I/ Postup Žalobcu údajne v rozpore s ust. ZoKR Žalovaný v Odpore uvádza nasledovné: „žalobca postupoval pri adresovaní výzvy žalovanému zo dňa 29.09.2022 a následne aj pri podaní žaloby na žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 2.780,75 eur z titulu vydania pokladne spoločnosti ku dňu vyhlásenia konkurzu na spoločnosť v rozpore s ustanoveniami so o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaný týmto predkladá súdu Zápisnicu z veriteľského výboru (...) Ako vyplýva zo zápisnice z veriteľského výboru, podľa uznesenia č. 1 veriteľský výbor v konkurze spoločnosti nechválil udelenie záväzného pokynu žalobcovi v zmysle prechádzajúcej vety.“ S ohľadom na uvedené, Žalovaný poukazuje na ust. ZoKR, podľa ktorého „Správca je povinný vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, požiadať príslušný orgán o uloženie pokynu, ako postupovať pred tým, ako urobí prvý právny úkon v tejto veci. V týchto veciach môže správca urobiť prvé právne úkony, až keď príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ako postupovať alebo až keď súd rozhodne, ako postupovať.“ Žalovaný má za to, že zo zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru dlžníka zo dňa 09.01.2023 (ďalej aj len ako „Zápisnica“) vyplýva že „Veriteľský výbor neschválil udelenie záväzného pokynu správcovi konkurznej podstaty Úpadcu (...) aby uplatnila nárok na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 2.780,75 eur súdnou cestou, ak p. D. v stanovenej 5 dňovej lehote dlžnú pohľadávku neuhradí.“ A preto sa domnieva, že postup Žalobcu ako správcu je v rozpore so ZoKR. V nadväznosti na vyššie uvedené, Žalobca si dovoľuje tvrdiť, že ust. ZoKR prezentované Žalovaným v Odpore je vyňaté z celkového kontextu ustanovení spadajúcich do prvého oddielu siedmej hlavy druhej časti ZoKR označeného ako „Príslušný orgán a jeho oprávnenia“. Za účelom objasnenia tvrdenia Žalobcu je

potrebné poukázať na skutočnosť, že z ust. § 84 ods. 1 ZoKR vyplýva, že správca (t.j. Žalobca) je povinný vyžiadať si od príslušného orgánu záväzný pokyn len „(...) vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn (...)“. S uvedeným úzko súvisí ust. § 83 ods. 1 písm. a) až k) ZoKR, z ktorého explicitne vyplýva v akých veciach je príslušný orgán podľa ust. § 82 ZoKR oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn. Z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva príslušnému orgánu oprávnenie uložiť Žalobcovi záväzný pokyn vo veci vymáhania Pohľadávky, teda Žalobca v zmysle ust. § 84 ods. 1 ZoKR ani len nebol viazaný povinnosťou žiadať príslušný orgán o záväzný pokyn vo veci vymáhania Pohľadávky. Preto tvrdenie Žalovaného o postupe Žalobcu v rozpore s ust. § 84 ods. 1 ZoKR je podľa názoru Žalobcu vecne nesprávne a účelné. V súvislosti s uvedeným Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.05.2022, vydanom v konaní vedenom pod spisovou značkou , ktoré bolo doručované formou publikácie v Obchodnom vestníku č. 93/2022 zo dňa 16.05.2022, pod č. zverejnenia K028351, Žalobca bol ustanovený do funkcie správcu Úpadcu. V súlade s ust. § 44 ods. 1 ZoKR tak oprávnenie Úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za Úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, ustanovením Žalobcu do funkcie správcu prešlo na Žalobcu. Podľa ust. § 86 ods. 1 ZoKR „Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením (...)“ a podľa ust. § 86 ods. 2 prvej vety ZoKR „Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona.“ Z uvedeného teda vyplýva, že Žalobca v postavení správcu konkurznej podstaty Úpadcu (i.) je ex lege povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vyhláseného na majetok Úpadcu, i.e. musí vymáhať všetky pohľadávky (vrátane Pohľadávky), ktoré Úpadca má v právnej pozícii veriteľa, aby nedošlo k premlčaniu alebo preklúzii a pod., (ii.) vo veci vymáhania Pohľadávky nebol (a nie je) viazaný postupom podľa ust. § 84 ods. 1 ZoKR, teda žiadať príslušný orgán podľa ust. § 82 ZoKR o záväzný pokyn v zmysle ust. § 83 ods. 1 písm. a) až k) ZoKR a preto (iii.) vo veci vymáhania Pohľadávky od Žalovaného je Žalobca oprávnený konať autonómne a Žalobca nepostupoval v rozpore so ZoKR, keď si od príslušného orgánu nevyžiadal záväzný pokyn. Nota bene, podľa názoru Žalobcu, príslušný orgán ani nebol oprávnený rozhodovať o udelení záväzného pokynu Žalobcovi vo veci vymáhania Pohľadávky. Uvedené opiera o už spomenuté skutočnosti, t.j. ust. § 83 ods. 1 písm. a) až k) ZoKR explicitne vymedzujúce rozsah záväzných pokynov, ktoré príslušný orgán môže Žalobcovi udeliť. Možno konštatovať, že príslušný orgán v predmetnej veci konal nad rozsah jeho oprávnení, keď rozhodoval o udelení záväzného pokynu Žalobcovi vo veci vymáhania Pohľadávky. V súvislosti s tým Žalobca ešte dodáva, že (i.) zasadnutia veriteľského výboru je povinný sa zúčastniť len vtedy, keď ho o to príslušný orgán požiada. V opačnom prípade sa jedná o oprávnenie Žalobcu zúčastniť sa zasadnutia veriteľského výboru, nie jeho povinnosť, (ii.) na činnosť veriteľského výboru dohliada a za ňu zodpovedá predseda (resp. jeho zástupca). Teda nie je (a nebolo) úlohou Žalobcu kontrolovať či uznesenie, o ktorom sa hlasovalo na zasadnutí veriteľského výboru uskutočneného dňa 09.01.2023, bolo v rámci kompetencii príslušného orgánu. V danom prípade za súlad uznesení s ust. § 83 ods. 1 písm. a) až k) ZoKR, prijatých či neprijatých, zodpovedá predseda veriteľského výboru Úpadcu. Na základe uvedených dôvodov preto v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s argumentáciou Žalovaného ohľadne konania Žalobcu v rozpore s ust.§ 84 ods. 1 ZoKR.

3.2 Ad II/ Neplatnosť právnych úkonov. Žalovaný v Odpore v súvislosti s konaním Žalobcu údajne v rozpore s ust. ZoKR ďalej poukazuje na ust. v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“. S ohľadom na uvedené tvrdí, že „Úkon žalobcu označený ako „Výzva na plnenie“ zo dňa 29.09.2022 ako aj podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v predmetnej veci svojím obsahom odporuje zákonu, konkrétne ust. Zákona o konkurze a o reštrukturalizácii, a preto je v zmysle ust. neplatný právnym úkonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pre postup žalobcu v rozpore s ust. Zákona o konkurze a o reštrukturalizácii, nemožno žalobcovi priznať žalovaný nárok, keďže voči žalovanému nie je oprávnený uplatniť a vymáhať žalovaný nárok z titulu odovzdania zostatku pokladne spoločnosti ku dňu vyhlásenia konkurzu na spoločnosť. V danom prípade teda na starne žalobcu absentuje oprávnenie vymáhať predmetný nárok voči žalovanému, preto mu nie je možné daný nárok priznať.“ V tomto smere Žalobca len v stručnosti uvádza, že nakoľko na základe vyššie uvedenej argumentácie možno konanie z jeho strany považovať za konanie v súlade s ust. ZoKR, primerane treba aplikovať ust. ObčZ a úkony vykonané Žalobcom považovať za platné. S ohľadom na uvedené je podľa názoru Žalobcu preto nespochybniteľné, že má nárok a je oprávnený

na vymáhanie Pohľadávky v mene Úpadcu. Uvedené tvrdenie zo strany Žalovaného preto považuje za vecne nesprávne.

3.3 Ad III/ (Ne)zodpovednosť Žalovaného za škodu vzniknutú Úpadcovi. Z tvrdení Žalovaného v podanom odpore vyplýva, okrem iného, že dňa 09.11.2020 sa konateľom Úpadcu stal I. E. N., trvale bytom M. H. O. XXXX/X, XXX XX C. X, dátum narodenia XX.XX.XXXX (ďalej aj len ako „Predchádzajúci konateľ“). Predchádzajúci konateľ funkciu konateľa Úpadcu vykonával do 01.09.2021. Od daného dátumu až do súčasnosti je jediným konateľom Žalovaný. Žalovanému sa podľa jeho vlastných slov počas obdobia viac ako troch rokov odo dňa jeho vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu Úpadcu nepodarilo napriek opakovaným dožiadaniam od Predchádzajúceho konateľa získať Pokladňu. Žalobca v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s tvrdením Žalovaného, že postupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami Úpadcu, keď sa (aj) od Predchádzajúceho konateľa mal dožadovať odovzdania Pokladne. Podľa názoru Žalobcu, Žalovaný nevyužil všetky dostupné prostriedky na získanie Pokladne, hoci tak urobiť mohol. Žalovaný v Konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy alebo iné dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutkové okolnosti. Ide len o ničím podložené tvrdenie Žalovaného. Podľa názoru Žalobcu možno od Žalovaného spravodlivo očakávať, že mal a mohol písomne žiadať od Konateľov vydanie Pokladne a to za účelom zadováženia hmotných dôkazov pre prípadné konanie o náhradu škody spôsobenej Úpadcovi konaním Konateľov. V súvislosti s tým má Žalobca za to, že rovnako možno od Žalovaného spravodlivo očakávať, že za účelom získania Pokladne mal a mohol požiadať príslušný súd, aby zaviazal Konateľov na vydanie Pokladne alebo využiť postup v zmysle ust. § 135a ods. 2 prvej vety ObchZ „Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.“. Teda v mene Úpadcu mal uplatňovať nárok na náhradu škody spôsobenej Úpadcovi Konateľmi a to v momente, kedy mu Pokladňu po prvýkrát nechceli a/alebo nevedeli vydať. Uvedený postup však zo strany Žalovaného, s ohľadom na doteraz predložené dôkazy nepreukázal ani základné náležitosti konania s odbornou starostlivosťou. V tomto Konaní nie je potrebné ustáliť, kto reálne Pokladňou disponoval, a komu a vôbec či poprípade bola Pokladňa odovzdaná. Žalovaný odo dňa 01.09.2021 figuruje ako jediný konateľ Úpadcu a preto bol povinný konať v súlade s ust. § 135a ods. 1 ObchZ, teda odbornou starostlivosťou. Bolo povinnosťou Žalovaného riadne vyriešiť záležitosť ohľadne Pokladne, t.j. nemal sa uspokojiť so stavom, že Konatelia mu Pokladňu nevydali. Nakoľko svojím (ne)konaním tak neurobil ani počas troch rokov odo dňa jeho vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu Úpadcu, podľa názoru Žalobcu Žalovaný v súlade s ust. § 135a ods. 2 prvej vety ObchZ v plnom rozsahu zodpovedá za škodu spôsobenú Úpadcovi a je povinný ju nahradiť. Žalovaný napokon v Odpore uvádza, že „(...) výška nároku ktorý požaduje žalobca uhradiť od žalovaného titulom vrátenia pokladne spoločnosti nezodpovedá skutočnému stavu pokladne ku dňu, kedy došlo k ukončeniu prevádzkovania podniku. Je síce pravdou, že k vyhláseniu konkurzu na spoločnosť došlo dňa 01.02.2022, avšak po vyhlásení konkurzu sa pokračovalo v prevádzkovaní spoločnosti až do septembra 2022. Teda od februára 2022 až do septembra 2022 sa vykonávali účtovné operácie- úhrady z pokladne spoločnosti vynaložené na prevádzku spoločnosti. Stav pokladne spoločnosti k septembru 2022, konkrétne k 16.09.2022, kedy došlo k skončeniu prevádzkovania spoločnosti na základe rozhodnutia žalobcu bol 1.376,33 eur a nie 2.780,75 eur, tak ako požaduje uhradiť žalobca. Žaloba je v žalobcom uplatnenej výške nedôvodná, žalobca nepreukázal a akého dôvodu požaduje od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 2.780,75 eur titulom vrátenia pokladne spoločnosti.“ V tomto smere Žalobca odkazuje na ust. § 67 ods. 1 písm. a) ZoKR, v zmysle ktorého konkurzu vyhláseného na majetok Úpadcu podlieha majetok, ktorý patril Úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.01.2022 vydaným v konaní vedenom pod sp. značkou , ktoré bolo doručované formou publikácie v Obchodnom vestníku č. 20/2022 zo dňa 31.01.2022, č. zverejnenia K005980 bol vyhlásený konkurz na majetok Úpadcu (ďalej aj len ako „Konkurz“). Podľa ust. § 23 ods. 1 ZoKR „Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.“ V čase vyhlásenia Konkurzu, t.j. dňa 31.01.2022 bola v Pokladni evidovaná finančná čiastka v celkovej výške sumy 2.780,75 eur, t.j. Pohľadávka. Preto tvrdenie Žalovaného ohľadne stavu pokladne Úpadcu k dátumu 16.09.2022, kedy došlo k skončeniu prevádzkovania Úpadcu je bezpredmetné a nemožno naň prihliadať, nakoľko pre účely Konania sú podľa ust. § 67 ods. 1 písm. a) ZoKR relevantné majetkové údaje aktuálne ku dňu vyhlásenia Konkurzu, i.e. stav k 31.01.2022.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k reagoval vyjadrením z 03.04.2023, ktoré bolo následne doručené žalobcovi, v rámci ktorého žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a ďalej uviedol k postupu

žalobcu v rozpore so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, že Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že žalobca postupoval pri adresovaní výzvy žalovanému zo dňa 29.09.2022 na vydanie pokladne úpadcu, a následne aj pri podaní predmetnej žaloby na úhradu žalovanej pohľadávky v rozpore s ust. o konkurze a o reštrukturalizácii v platnom znení, keď veriteľský výbor úpadcu neschválil udelenie záväzného pokynu žalobcovi na uplatenie dlžnej čiastky z pokladne úpadcu voči žalovanému súdnou cestou. Na vyššie uvedené tvrdenie žalovaného žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že podľa jeho názoru ust. o konkurze a o reštrukturalizácii žalovaný vyňal z celkového kontextu ustanovení spadajúcich do prvého oddielu siedmej hlavy druhej časti ZoKR označeného ako „Príslušný orgán a jeho oprávnenia“. Ďalej podľa tvrdenia žalobcu je oprávnený orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn len vo veciach uvedených v ust. až k) o konkurze a o reštrukturalizácii. Podľa názoru žalobcu z predmetného ustanovenia nevyplýva príslušnému orgánu oprávnenie uložiť správcovi záväzný pokyn vo veciach vymáhania pohľadávok, a teda žalobca nebol údajne viazaný povinnosťou žiadať príslušný orgán o vydanie záväzného pokynu vo veci vymáhania pohľadávky. Ďalej žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prešlo oprávnenie konať za úpadcu vo všetkých veciach na správcu – žalobcu podľa ust. . Žalobca ďalej poukazuje na ust. ZoKR z ktorého vyplýva, že správca je oprávnený a zároveň povinný využívať všetky právne prostriedky na vymáhanie a ochranu majetkových práv podliehajúcich konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Žalobca tak podľa jeho názoru nepostupuje v danej veci v rozpore so ZoKR. Ďalej podľa názoru žalobcu príslušný orgán - veriteľský výbor konal nad rozsah svojich oprávnení vo veci udelenia záväzného pokynu. Žalovaný s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a právny názor žalobcu považuje za nesprávny. Podľa názoru žalovaného adresovanie výzvy žalobcu žalovanému na úhradu dlžnej čiastky vo výške 2.780,75 eur z titulu vydania pokladne úpadcu a uplatnenie nároku na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 2.780,75 eur súdnou cestou sú veci na ktoré je potrebné udelenie záväzného pokynu oprávneného orgánu – veriteľského výboru podľa ust. ZoKR. V danom prípade totiž žalobca – správca žiada žalovaného o vydanie, resp. poukázanie finančnej sumy 2.780, eur z titulu vydania pokladne, teda finančných prostriedkov, ktoré tvoria súčasť všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu, a ktoré slúžia priamo na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu z konkurznej podstaty. Podľa názoru žalovaného sa teda jedná o vec ktorá súvisí o speňažovaním majetku úpadcu na ktorú je oprávnený orgán – veriteľský výbor oprávnený uložiť žalobcovi - správcovi záväzný pokyn podľa ust. ZoKR. Vzhľadom k tomu, že veriteľský výbor žalobcovi takýto záväzný pokyn neudelil ako vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru úpadcu zverejnenej v obchodnom vestníku dňa 12.01.2023, a žalobca aj napriek tomu voči žalovanému uplatnil vymáhanie pohľadávky vo výške 2.780,75 eur súdnou cestou, postupoval tým žalobca v rozpore s ust. ZoKR. Žalobca týmto konaním protiprávne a svojvoľne uplatnil právo v rozpore s rozhodnutím najvyššieho orgánu zastupujúceho veriteľov v konkurze úpadcu, čím došlo z jeho strany k zneužitiu práva podľa , a preto toto zneužitie práva nemôže v zmysle uvedeného článku požívať právnu ochranu. Žalovanému je zrejmé, že dňom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, prechádzajú oprávnenia úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenia konať za úpadcu vo všetkých týchto veciach na správcu – v danom prípade na žalobcu, a že správca je povinný uplatňovať všetky prostriedky na vymáhanie pohľadávok. Avšak ak veriteľský výbor ako orgán ktorý zastupuje všetkých veriteľov v konkurznom konaní a orgán prostredníctvom ktorého veritelia vykonávajú svoje práva v konkurznom konaní, prijme na svojom zasadnutí rozhodnutie, mal by ním byť správca úpadcu viazaný a rešpektovať ho, keďže je to rozhodnutie zástupcov všetkých veriteľov úpadcu v konkurze úpadcu. V danom prípade žalobca - správca svojvoľne a v rozpore s rozhodnutím veriteľského výboru z decembra 2022 svojvoľne uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie sumy 2.780,75 eur, čím došlo zo strany žalobcu k zneužitiu práva podľa a takémuto konaniu nemôže súd poskytnúť právnu ochranu. Ak teda súd dospeje k záveru, že na vymáhanie predmetného nároku zo strany žalobcu nebol potrebný záväzný pokyn veriteľského výboru, žalovaný žiada, aby súd takéto konanie žalobcu posúdil ako zneužitie práva, keďže žalobca konal v rozpore s rozhodnutím veriteľského výboru ako najvyššieho orgánu veriteľov úpadcu v konkurznom konaní vykonávajúcom oprávnenia všetkých veriteľov. Žalovaný uvádza, že neobstojí argument žalobcu o tom, že nie je úlohou žalobcu kontrolovať uznesenie veriteľského výboru, na ktorom ani žalobca nebol prítomný, pričom za toto rozhodnutie zodpovedá predseda veriteľského výboru. V zmysle ust. ZoKR je správca konkurznej podstaty úpadcu oprávnený zúčastniť sa na každej schôdzi veriteľského výboru, okrem prípadu ak si veriteľský výbor z dôležitých dôvod nevyhradí zasadnutie bez jeho účasti. V danom prípade si veriteľský výbor nevyhradil konanie schôdze veriteľského výboru bez účasti žalobcu. Žalobca bol teda oprávnený sa schôdze veriteľského výboru zúčastniť. Žalobca bol preukázateľne oboznámený s prijatým

rozhodnutím na schôdzi veriteľského výboru úpadcu, keďže mu po skončení schôdze bola v zmysle ust. §38 ods. 6 ZoKR doručená zo strany veriteľského výboru zápisnica zo schôdze, ktorú žalobca zverejnil v Obchodnom vestníku. Žalobca bol tak preukázateľne oboznámený s rozhodnutím veriteľského výboru na schôdzi veriteľského výboru v zmysle ktorého nebol daný súhlas veriteľským výborom žalobcovi na súdne uplatnenie nároku na náhradu dlžnej pohľadávky vo výške 2.780,75 eur. Napriek tomu, žalobca v rozpore s rozhodnutím zástupcov veriteľov v konkurznom konaní úpadcu uplatnil nárok voči žalovanému. III. K nezodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú úpadcovi: Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že postupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami úpadcu, keď od predchádzajúceho konateľa sa mal dožadovať vydania a odovzdania pokladne. Podľa žalobcu žalovaný nevyužil všetky dostupné prostriedky na získanie pokladne. V konaní neboli podľa žalobcu predložené žiadne dôkazy ktoré by preukazovali žalovaným tvrdené skutočnosti. Žalobca ďalej tvrdí, že bolo možné od žalovaného spravodlivo očakávať, že mal a mohol písomne žiadať od konateľov vydanie pokladne pre zabezpečenie písomných dôkazov pre prípadné konanie o náhradu škody. Zároveň žalobca tvrdí, že žalovaný mal a mohol od bývalých konateľov žiadať prostredníctvom súdu o vydanie pokladne, resp. mohol uplatniť postup podľa ust. . Podľa názoru žalobcu v predmetnom konaní nie je potrebné ustáliť, kto reálne pokladňou disponoval a komu vôbec a či bola pokladňa odovzdaná, keďže žalovaný odo dňa 01.09.2021 figuruje ako jediný konateľ úpadcu a bol povinný konať v súlade s ust. ObcZ. Žalovaný na vyššie uvedené tvrdenia žalobcu uvádza, že ním uvádzané skutkové okolnosti sa preukážu práve výsluchmi ním navrhovaných svedkov v konaní- bývalých konateľov úpadcu, a síce že pri nástupe žalovaného do funkcie konateľa úpadcu dňa 06.04.2018, mu nebola zo strany bývalých konateľov p. K. L. a p. C. C. A. odovzdaná žiadna pokladňa úpadcu, ktorá ale preukázateľne v čase vykonávania funkcie bývalých konateľov u úpadcu existovala a ktorou museli bývalí konatelia disponovať. Ako uvádza žalovaný v predmetnom konaní opakovane sa od bývalých konateľov úpadcu po svojom vymenovaní do funkcie konateľa úpadcu dožadoval vydania pokladne úpadcu, keďže jej existenciu preukazovala účtovná závierka spoločnosti a pokladničné knihy, avšak z ich strany mu pokladňa nebola vydaná. Je evidentné ako vyplýva z účtovných závierok úpadcu za obdobie rokov 2017 a 2018, ako aj z pokladničnej knihy úpadcu za rok 2018, že úpadca v tomto období evidoval pokladňu a finančnú hotovosť v nej. Teda bývalí konatelia ako orgán zodpovedný za majetkové hodnoty úpadcu museli s touto pokladňou v danom období disponovať. Z pokladničnej knihy úpadcu za rok 2018 vyplýva, že dňa 17.01.2018, t.j. ešte pred vymenovaním žalovaného do funkcie konateľa úpadcu (vymenovaný dňa 06.04.2018), sa z pokladne vykonávali úhrady faktúr úpadcu. K vymenovaniu žalovaného za konateľa úpadcu – 06.04.2018 sa podľa pokladničnej knihy úpadcu za rok 2018 malo nachádzať v pokladni úpadcu suma 8.552,99 eur. To len preukazuje tvrdenie, že bývalí konatelia úpadcu pokladňou disponovali. Avšak pri skončení vykonávania ich funkcie konateľov ku dňu 06.04.2018, túto neodovzdali žalovanému ako novému konateľovi, čím porušili svoje povinnosti vyplývajúce im z funkcie konateľov, a síce povinnosť konateľa odovzdať pri ukončení jeho funkcie všetky majetkové hodnoty spoločnosti s ktorými ku dňu ukončenia funkcie disponuje novému konateľovi. V danom prípade za škodu vzniknutú úpadcovi zodpovedajú bývalí konatelia úpadcu, a nie žalovaný. V predmetnom prípade je tak zo strany žalobcu nesprávne založená pasívna vecná legitimácia, a preto žalovaný vznáša námietku nesprávnej pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že v tomto konaní je práve najpodstatnejšie zistiť a ustáliť kto reálne, fakticky s predmetnou pokladňou disponoval pre účely následného určenia subjektu zodpovedajúceho za vzniknutú škodu úpadcovi a pre správne určenie pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Predmetná skutočnosť sa dá zistiť jedine výsluchmi navrhovaných bývalých konateľov úpadcu. Zároveň žalovaný navrhuje vykonať aj výsluch bývalej prvej konateľky žalovaného p. B. B., bytom: XXX, B. XXX XX P. O., keďže aj táto mohla eventuálne predmetnou pokladňou disponovať v čase výkonu jej funkcie konateľa úpadcu. Žalovaný žiada súd aby navrhovaných svedkov predvolal. Žalovaný považuje za neopodstatnené tvrdenia žalobcu, že žalovaný si mohol zabezpečiť písomné doklady o tom, že od bývalých konateľov požadoval vydanie pokladne. Takéto písomné žiadosti nie je konateľ povinný v zmysle žiadneho zákonného ustanovenia realizovať. Žalovaný nepredpokladal, že by v budúcnosti mohol vzniknúť nejaký súdny spor týkajúci sa vydania predmetnej pokladne úpadcu, preto všetky žiadosti o vydanie pokladne boli realizované ústnou formou, čo žalovaný aj v konaní preukáže. Na tvrdenie žalobu, že žalovaný mohol uplatniť postup podľa ust. a uplatňovať náhradu škody za spoločnosť v momente, keď mu nechceli bývalí konatelia pokladňu vydať, žalovaný uvádza, že žalovaný zvolil postup, v zmysle ktoré požadoval od bývalých konateľov vydanie predmetnej pokladne na základe im adresovaným ústnym výzvam. Žalovaný teda konal s odbornou starostlivosťou, keď opakovanie vyzýval bývalých konateľov na vydanie pokladne. V danom prípade ako už žalovaný uviedol je potrebné zistiť kto reálne pokladňou disponoval, a či bola táto pokladňa odovzdaná žalovanému pri jeho nástupu

do funkcie konateľa úpadcu v apríli 2018. V prípade ak pokladňou disponovali bývalí konatelia, pričom túto pokladňu žalovanému neodovzdali, a neinformovali spoločníkov úpadcu, že pokladňu žalovanému neodovzdali, porušili tým svoje povinnosti v zmysle ust. , čím úpadcovi spôsobili škodu a pasívne vecne legtimovaný v tomto konaní by mali byť bývalí konatelia. Žalobcovi bolo žalovaným oznámené po adresovaní výzvy žalobcu na vydanie pokladne, že pokladňou nedisponuje, a že žiadnu hotovosť od prechádzajúcich konateľov neprevzal. Žalobca si mal v zmysle ust. ZoKR vyžiadať od bývalých konateľov informáciu, či disponovali pokladňou úpadcu počas výkonu ich funkcie konateľov úpadcu, či bola pokladňa niekomu odovzdaná pri ich ukončení funkcie konateľov a pri vymenovaní žalovaného do funkcie konateľa úpadcu, poprípade prečo pokladňa odovzdaná nebola. V danom prípade by sa tak zistilo kto reálne fakticky disponoval s pokladňou, a či bola táto odovzdaná novým konateľom, resp. dôvody pre ktoré odovzdaná nebola. Uvedené zistenie by malo podstatný význam pre určenie správnej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Žalobca však nevyužil zákonné oprávnenie v zmysle ust. ZoKR, bývalých konateľov nepožiadal o poskytnutie súčinnosti, hoci mal vedomosť o tom, že pokladňa nebola žalovanému pri vymenovaní do funkcie konateľa úpadcu zo strany bývalých konateľov vydaná. Žalobca prenáša zodpovednosť za škodu na žalovaného ako na posledného konateľa zapísaného v Obchodnom registri, bez toho, že by náležite zistil ktorá osoba reálne disponovala s pokladňou, a ktorý konateľ porušil svoju povinnosť riadne viesť pokladňu a odovzdať ju žalovanému pri jeho vymenovaní do funkcie konateľa úpadcu. IV. K stavu pokladne : Žalobca tvrdí, že v čase vyhlásenia konkurzu bol stav pokladne vo výške 2.780,75 eur. Neobstojí podľa názoru žalovaného tvrdenie žalobcu, že k septembru 2022, kedy došlo k ukončeniu prevádzkovania úpadcu bol stav pokladne vo výške 1.376,33 eur, a teda že žalobca požaduje nárok v nesprávnej výške. Žalovanému je známe, že v zmysle ust. ZoKR konkurzu podlieha majetok ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, avšak v prípade ak prevádzka podniku úpadcu pokračovala aj po vyhlásení konkurzu, je nutné zohľadniť aj majetkové hodnoty – finančné prostriedky vynaložené na prevádzku podniku úpadcu a na zachovanie majetkových hodnôt v konkurznom konaní. Z výpisu z pokladničnej knihy úpadcu za obdobie od 01.02.2022 do 16.09.2022 je zrejmé, že finančné prostriedky vynaložené úpadcom za dané obdobie boli vynaložené len na prevádzku podniku úpadcu, ktorého prevádzka bola ukončená v septembri 2022. Vynaložené náklady súvisiace s prevádzkou podniku, ktoré vyplývajú z pokladničnej knihy boli vynaložené len na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu súvisiacich s prevádzkou podniku po vyhlásení konkurzu, aby nevznikali pohľadávky proti podstate. Pri rozhodovaní je teda nutné zohľadniť aj túto skutočnosť. V danom prípade žalovaný poukazuje aj na ust. v zmysle ktorého je pre súd pri vydaní rozsudku rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. S poukazom na predmetné ustanovenie by mal byť pre súd v prípade posúdenia dôvodnosti nároku žalobcu smerodajný stav pokladne k obdobiu september 2022, kedy došlo k ukončeniu prevádzkovania podniku úpadcu.

5. Na rozhodnutie sporu súd nariadil termín pojednávania, ktoré uskutočnil za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.

6.1 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že žalobca sa v celom rozsahu pridŕža doterajších písomných podaní a iba v stručnosti si dovoľuje doplniť argumentáciu k námietke žalovaného vo vzťahu k výške uplatňovanému nároku. Žalovaný tvrdí, že pokladňou nikdy nedisponoval a zároveň tvrdí, že z nej boli realizované platby z čoho odvádza zníženie reálnej hodnoty pokladne. Tvrdenia žalovaného sú vnútorne logicky rozporované a to až do tej miery kedy sa táto procesná obrana vzájomne vylučuje. Ak totiž žalovaný nikdy nedisponoval pokladňou nemohol z nej realizovať platby a zároveň ak z nej boli realizované platby musel ňou disponovať. Ak takto konštruovanú procesnú obranu žalobca považuje za účelovú, nakoľko ak aj žalovaný realizoval platby v mene úpadcu po vyhlásení konkurzu konal tak v rozpore zo svojimi právomocami nakoľko právo disponovať majetkom úpadcu v okamihu vyhlásenia konkurzu prešlo na správcu a akékoľvek úkony ktoré ukracujú plnenie pohľadávok konkurzných veriteľov sú voči ním neúčinné pričom medzi takéto úkony je potrebné zahrnúť aj úkony vykonania platieb z prostriedkov úpadcu bez výslovného pokynu správcu. Naviac tu žalobca poukazuje, na to, že po vyhlásení konkurzu sa pohľadávky dôsledne delia na pohľadávky ktoré sa prihlasujú a tzv. pohľadávky proti podstate ktorých uplatňovanie je prísne formalizované a konateľom nie je priznané právo ani právomoc tento proces obchádzať a bez akejkoľvek participácie správcu vykonávať úhrady pohľadávok ktoré nemuseli byť oprávnenými pohľadávkami proti podstate. Žalobca tak namieta, že žalovaný nepreukázal oprávnenosť, výšku, ani právny dôvod vykonaní platieb a nie je tak možné jednoznačne určiť, že ide o oprávnené nároky ktoré boli vykonané v súlade s pokynom správcu a môže sa tak o ich

hodnotu znížiť žalovaný nárok. Vo vzťahu k prevádzkovaniu podniku si žalobca dovoľuje doplniť, že prevádzka podniku po vyhlásení konkurzu je osobitnou formou vedenia konkurzu ktorému musí bezpodmienečne predchádzať rozhodnutie správcu, ktoré naviac musí vychádzať z úspešnosti testu podmienok realizácie, tzv. prevádzkového konkurzu. V danom prípade žalobca podnik úpadcu po vyhlásení konkurzu neprevádzkoval. Dochádzalo výlučne k správe majetku v rámci ktorej správca umožnil, aby majetok úpadcu bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením tak, ako to má na mysli ustanovenie podľa a to aj prostredníctvom činnosti bývalých zamestnancom úpadcu. Naviac žalobca poukazuje na to, že aj ak by bol podnik úpadcu prevádzkovaný, táto prevádzka je zverená správcovi, nie štatutárovi úpadcu a výlučne správcovi je zverené oprávnenie plniť pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu. Žalobca tak uzatvára, že akékoľvek platby žalovaného realizované v mene úpadcu po vyhlásení konkurzu z prostriedkov úpadcu bez ohľadu na ich dôvod, tak sú v celom rozsahu voči konkurzným veriteľom neúčinné a na porušenie povinností žalovaného pri takejto činnosti sa objektívna zodpovednosť vzťahuje bez obmedzení nakoľko takouto činnosťou žalovaný presiahol rámce svojich právomocí. Žalobca tak považuje žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu na tejto trvá.

6.2 V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu uviedol, žalobca v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe a je toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný svojim konaním neplnil povinnosti mu vyplývajúce z funkcie konateľa úpadcu riadne, v dôsledku čoho zodpovedá za škodu tak úpadcovi vzniknutú. Vo vzťahu k uznaným čiastočným platbám žalobca si dovoľuje dodať, že oprávnenosť žalovaným vykonanej úhrady z pokladne namietal v odseku 21 svojho vyjadrenia k odporu zo dňa 08.03.2023. Z ohľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby mu bol v celom rozsahu priznaný žalovaný návrh vrátane uplatnených trov konania.

7.1 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach v konaní. Žalobu považuje za nedôvodnú, predčasnú. V prvom prípade uvádza, že na strane žalobcu nie je daná aktívna legitimácia nakoľko z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že nárok bol uplatnený úpadcom a nie správcom. Aktívne vecne legitimovaným subjektom je v danom prípade z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu správca nie úpadca. Neobstojí záver správcu o nedostatku formulára na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu keďže správca ako žalobca mohol, mal byť v tom formulári označený ako žalobca a nie ako zástupca. Žalobu považuje žalovaný za predčasnú, podanú v rozpore zo konkrétne s ustanovením podľa ZRK, podľa . Správca totižto nemal oprávnenie na podanie tejto žaloby voči žalovanému, keď veriteľský výbor úpadcu na zasadnutí veriteľského výboru dňa 09.01.2023 správcovi neschválil udelenie záväzného pokynu, aby uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 2.780,75 eur z titulu vydania pokladne úpadcu súdnou cestou. V danom prípade správca v zmysle ZRK písm. a) pred podaním predmetnej žaloby potreboval súhlas veriteľov výboru úpadcu ako príslušného orgánu na vymáhanie žalovanej sumy z titulu vydania finančnej hotovosti z pokladne úpadcu. To vzhľadom na to, že sa zo strany správcu sa jedná priamo o úkon smerujúci zabezpečeniu peňažnej hotovosti, výplatu konkurzu. A teda ide o úkon ktorý je v zmysle potrebné rozumieť ako speňažovanie majetku úpadcu. Takýto záväzný pokyn na vymáhanie predmetnej sumy správcom veriteľským výborom ako oprávneným orgánom správcovi nebol daný čo preukazuje zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 09.02.2023. Ak správca mal pochybnosti o tomto záväznom pokyne bol povinný v zmysle požiadať súd o vydanie uznesenia ako v predmetnej veci postupovať čo však nevykonal a v rozpore s týmto záväzným pokynom veriteľského výboru voči žalovanému uplatnil pohľadávku na vydanie hotovosti z pokladne úpadcu. Má za to, že v danom prípade ide zo strany žalobcu o zjavné zneužitie práva. Zároveň žalovaný je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal ani splnenie všetkých predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu žalovaným ktorú musí v konaní preukázať žalobca. Žalobca nepreukázal akým konkrétnym konaním žalovaný porušil svoju právnu povinnosť a aká je konkrétna právna povinnosť žalovaným porušená. V prípade, ak by mal súd po právnom posúdení za to, že sú splnené predpoklady žalovaným na vznik škody, žalovaný navrhuje, aby súd vykonal dokazovanie v rozsahu výsluchu bývalých konateľov úpadcu p. L., p. A. a p. M. a to na preukázanie tej skutočnosti, či po ukončení funkcie konateľov, konateľa p. L. p. A. bola žalovanému ako novému konateľovi úpadcu odovzdaná pokladňa úpadcu. Zároveň navrhuje v tomto smere aj výsluch žalovaného ako strany. Uvedené považuje za dôležité vykonať z hľadiska zistenia subjektu zodpovedného za prípadnú škodu. Zároveň žalovaný je úpadca. Žalobcom požadovaná náhrada škody je nedôvodná čo aj do výšky uplatnenia, žalobca upomína fakt, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nedošlo k ukončenia prevádzkovania podniku úpadcu, ale táto prevádzka podniku pokračovala

až do septembra 2022, pričom na zabezpečenie prevádzky podniku za účelom dosahovania zisku a uspokojenia pohľadávok veriteľov bolo nutné v tomto období vynaložiť určité majetkové hodnoty. Ako vyplýva z pokladničnej knihy za obdobie 01.02.2022 do 16.09.2022 tieto majetkové hodnoty na zabezpečenie prevádzky boli vynaložené z pokladne úpadcu, pričom všetky súviseli z prevádzkou podniku úpadcu. K 16.09.2022 bol stav pokladne úpadcu vo výške 1.376,33 eur a nie vo výške 2.780,75 eur. Z uvedeného vyplýva, že ak úpadcovi vznikla konaním žalovaného v súvislosti z dispozíciou pokladňou úpadcu nejaká škoda, nebola vzniknutá v žalobcom uplatňovanej výške. Čo sa týka tvrdení žalovaného na dnešnom pojednávaní ide o nové skutkové tvrdenia ktoré mohli byť zo stany žalobcu uplatnené skôr a s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania navrhuje súdu, aby na ne neprihliadal. Vzhľadom na náhradu trov konania vo výške 100%, alternatívne po vykonaní dokazovaní ak bude mať za to, že žaloba je dôvodná a, že žalovaný za škodu zodpovedá, tak žalovaný navrhuje, aby súd priznal žalobcovi čo do výšky reálnu škodu vo výške zostatku pokladne ku dňu skončenia prevádzkovania podniku vo výške 1.376,33 eur a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú. V tomto prípade žiada, aby súd náhradu trov konania strane nepriznal.

7.2 V záverečnom návrhu právny zástupca žalovaného uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na vyjadrenia v konaní a to aj na prednes na pojednávaní a navrhuje súdu, rozhodnúť v zmysle prednesov na pojednávaní.

8.1 Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Súd dokazovanie výsluchom svedkov označených žalovaným a žalovaného nevykonal, nakoľko ich výkon by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Skutočnosti zistené výsluchom označených osôb súd nepovažoval za relevantné vo vzťahu k rozhodnutiu predmetného sporu.

8.2 Súd vykonal dokazovanie listinami a to: hlavná kniha úpadcu; odpoveď na výzvu; výzva na plnenie z 29.09.2022; e-mail z 16.02.2022; zoznam majetku úpadcu; výpis z obchodného vestníka č. 8/2023; pokladničná kniha úpadcu za obdobie od 01.01.2022 do 16.02.2022; výpis z obchodného vestníka č. 93/2022; výpis z obchodného vestníka č. 20/2022; pokladničná kniha úpadcu za rok 2018; účtovná závierka úpadcu zo dňa 31.01.2017; účtovná závierka úpadcu zo dňa 31.01.2018.

9.1 Na základe vykonaného dokazovanie a ustálenia sporných a nesporných skutočností súd zistil na rozhodnutie o podanej žalobe nasledovný skutkový stav: Uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. zo dňa 24.01.2022, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 20/2022 dňa 31.01.2022 bolo rozhodnuté o zastavení reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi BIOPLYN HOROVCE 2 s.r.o., bolo začaté konkurzné konanie, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, do funkcie bola ustanovená I. A. J. B. ako správkyňa, bolo začaté hlavné insolvenčné konanie, bolo uložené správcovi vypracovať a predložiť do 15 dní súdu správu o stave a zisťovaní majetku, bolo uložené správcovi bez zbytočného odkladu individuálne informovať o vyhlásení konkurzu známych veriteľov, veritelia boli vyzvaní na prihlasovanie svojich pohľadávok a bolo uskutočnené poučenie veriteľov a účastníkov konkurzného konania. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 10.05.2021 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 93/2022 dňa 16.05.2022 súd rozhodol o odvolaní I. A. J. B. z funkcie správcu a o ustanovení do funkcie A. B. B.. 9.2 Veriteľský výbor úpadcu na základe návrhu veriteľa UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., dňa 09.01.2023 prijal uznesenie, ktorým neschválil udelenie pokynu správcovi konkurznej podstaty úpadcu, k tomu aby vyzval konateľa úpadcu – žalovaného na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 2.780,75 eur a prípadne aby uplatnil nárok na úhrade dlžnej pohľadávky v uvedenej výške súdnou cestou.

9.3 V pokladničnej knihe úpadcu bol zostatok k 31.12.2018 v sume 8.634,11 eur, k 31.01.2022 v sume 2.780,75 eur, k 16.09.2022 v sume 1.376,33 eur.

9.4 Žalovaný bol vymenovaný do funkcie konateľa úpadcu dňa 06.04.2018 a funkciu konateľa vykonáva ako aktuálne jediný až do súčasnosti. Žalovaný ako konateľ úpadcu nezabezpečil riadne prevzatie účtovníctva úpadcu v časti pokladne spolu s hotovosťou pokladne a počas obdobia výkonu svojej funkcie neuskutočnil žiadny úkon smerujúci k uplatneniu práva na súde v súvislosti so zabezpečením kompletnosti pokladne.

9.5 Po vyhlásení konkurzu úpadcu sa pokračovalo v prevádzkovaní podniku úpadcu a to až do 16.09.2022, kedy bola prevádzka podniku ukončená.

10.1 Súd na rozhodnutie o uplatnenom nároku na vyššie uvedený skutkový stav použil nasledovné právne predpisy: Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako "") konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti."

10.2 Podľa prvá veta konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili."

10.3 Podľa dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania."

10.4 Podľa písmeno a) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

10.5 Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

10.6 Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

10.7 Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

10.8 Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

10.9 Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej aj len ako "Nariadenie") sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho pol roka

omeškania.

10.10 Podľa § 2 odsek 2 nariadenia Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania."

10.11 Podľa § 2 Nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“

10.12 Podľa v znení neskorších predpisov neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10.13 Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

10.14 Podľa prvá veta nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

10.15 Podľa Príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.

10.16 Podľa príslušným orgánom na účely tohto zákona je a) veriteľský výbor, ak ide o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu, b) zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu; ak možno odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom spolu so zabezpečeným veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení veritelia, prípadne aj veriteľský výbor, ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí aj na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza zo zistenej sumy zabezpečených pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok proti podstate priradených k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých súpisových zložiek majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku, c) veriteľský výbor a dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty, d) dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty, e) súd, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu a zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty je popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom; to platí rovnako pri dotknutých zabezpečených veriteľoch podľa písm. b) až d).

10.17 Podľa príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o a) speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy sa záväzný pokyn nevyžaduje, b) speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, c) spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty, d) odplatný prevod podniku alebo jeho časti,

e) speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej pohľadávky, f) prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí, ak sa prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred vyhlásením konkurzu na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti, g) prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej pohľadávky, h) uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, i) uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 3% obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie, j) pokračovanie v prevádzkovaní podniku, ak je úpadcom inštitúcia podľa § 176 ods. 1 alebo ods. 5, na ktorú sa vzťahuje šiesta časť tohto zákona, k) zriadenie záložného práva na majetok úpadcu.

10.18 Podľa v iných veciach nie je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi.

10.19 Podľa správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.

10.20 Podľa správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.

10.21 Podľa článku 5 (ďalej len „“) zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

10.22 Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

10.23 Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

10.24 Podľa § 152 odsek 2CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

10.25 Podľa ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

10.26 Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

11. Na základe vykonaného dokazovania s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd spor strán právne posúdil takto: Právne vzťahy medzi stranami sporu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení a následne podľa príslušných ustanovení (v otázke platnosti právneho úkonu v zmysle ) nakoľko žalobcom je uplatňovaný nárok na náhradu škody v mene úpadcu, obchodnej spoločnosti voči jeho konateľovi. Právny vzťah medzi konateľom a spoločnosťou predstavuje tzv. absolútny obchodný vzťah v zmysle písmeno a) Obchodného zákona. Žalobca podanou žalobou sa domáha rozhodnutia o povinnosti žalovaného na zaplatenie sumy 2.780,75 EUR z titulu náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný ako konateľ spoločnosti úpadcu, ktorý si riadne s odbornou starostlivosťou neplnil svoje povinnosti konateľa a v tejto príčinnej súvislosti vznikla spoločnosti úpadcu škoda, ktorú po vyhlásení konkurzu v mene úpadcu uplatňuje žalobca ako správca. Do spisu boli predložené ako zo strany žalobcu tak zo strany žalovaného účtovné doklady v podobe výpisu z účtovníctva úpadcu, relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku v časti pokladne, ktoré súd považuje za nesporné aj vzhľadom k tomu, že neboli včas ani jednou zo strán spochybnené.

12. Súd považuje za potrebné na tomto mieste poukázať na to, že v uvedenom prípade aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania a to na nové skutočnosti prednesené ako za stranu žalobcu tak za stranu žalovaného na pojednávaní. Obe procesné strany boli riadne právne zastúpené, mali dostatok času sa k žalobe vyjadriť resp. žalobu doplniť a reagovať na vyjadrenie žalovaného, prečo k tomu nedošlo relevantne nezdôvodnili, a preto na skutočnosti prvý krát uplatnené až na pojednávaní súd z uvedeného dôvodu neprihliadal. V prípade žalobcu išlo o skutočnosti týkajúce sa popretia výšky nároku z titulu oprávnenosti vynaložených nákladov žalovaným počas prevádzky podniku úpadcu a v prípade žalovaného obranu v časti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zásada sudcovskej koncentrácie konania znamená že strany nie sú oprávnené vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Porušenie koncentrácie konania má za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu ( ). Účelom sudcovskej koncentrácii konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné prostriedky až na pojednávaní. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliada. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú predložené včas, ak ich strana mohla vykonať už skôr, ak by konala starostlivo. Ak neexistujú osobitné dôvody v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení až na pojednávaní nie je včasné. Výnimočne môže súd oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku resp. procesnej obrany ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napríklad právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napríklad neschopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdenia určitých skutočností), čo však nie je možné (subjektívne kritériá) aplikovať v prípade ak je strana sporu zastúpená právnym zástupcom. 13. Na základe vykonaného dokazovania ako aj na základe ustálenia nesporných skutočností, súd považoval za preukázané, že žalovaný bol konateľom úpadcu od 06.04.2018, od kedy bol zodpovedný spoločnosti úpadcu za riadny výkon svojej funkcie v zmysle . Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bol do funkcie správcu ustanovený žalobca. Žalobca pri výkone svojej funkcie zistil nedostatky pri súpise majetku a kontrole účtovnej dokumentácie v časti pokladni, ktorej hotovosť správcovi nebola žalovaným ako konateľom odovzdaná s odôvodnením že s ňou žalovaný nikdy nedisponoval. Zároveň žalobca zistil, že žalovaný ako konateľ nepodal voči predchádzajúcim konateľom žiadnu žalobu, ktorou by sa domáhal nároku vo vzťahu k nekompletnej pokladni. Preto ustálil, že existuje pohľadávka úpadcu voči žalovanému titulom nároku na náhradu škody vzniknutej vo výške chýbajúcej hotovosti v pokladni z dôvodu zanedbania odbornej starostlivosti žalovaného pri výkone svojej funkcie konateľa.

14. Nakoľko žalobca ako správca na základe zistených skutočností pri výkone funkcie správcu, mal za to, že tu existuje pohľadávka úpadcu voči žalovanému, podal žalobu na plnenie, ktorou sa domáha splnenia povinnosti voči žalovanému. Žalobca podal žalobu ako správca úpadcu, pričom súd v uvedenom prípade označenie žalobcu v podanej žalobe v spojení s vysvetlením žalobcu považoval za dostatočné. Žalobca podal žalobu na formulári určenom na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania, kde je možnosť vyplnenia políčok ako žalobca a jeho zákonný zástupca. Žalobca nemal ako vyplniť do uvedeného formulára skutočnosť, že v uvedenom prípade ide o správcu a to správcu konkrétneho úpadcu, ktorého rovnako potreboval do uvedeného formulára označiť. Zvolil preto možnosť, že ako žalobcu označil úpadcu a seba vyplnil v časti zákonného zástupcu, pričom v odôvodnení žaloby jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho k tomu viedli a presne uviedol, že žalobcom je správca úpadcu, pričom účastníkom konania (stranou sporu) je žalobca v pozícii správcu. Uvedené súd považuje za zrozumiteľné, logické a iný postup, ktorý by viedol k zamietnutiu žaloby, by bol príliš formalistický.

15. Po vyhlásení konkurzu žalobca ďalej prevádzkoval podnik úpadcu a tento ukončil svoju činnosť ku dňu 16.09.2022. Počas prevádzky podniku z pokladne úpadcu boli hradené náklady na prevádzku podniku. Začiatočný stav pokladne ku dňu vyhláseniu konkurzu bol vo výške 2.780,75 eur a konečný stav ku dňu ukončenia prevádzky podniku bol vo výške 1.376,33 eur.

16. Žalovaný sa proti podanej žalobe bránil neplatnosťou podanej žaloby z dôvodu absencie záväzného pokynu veriteľského výboru pre žalobcu, nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie a nesprávnosťou výšky uplatneného nároku. Na pojednávaní vzniesol ešte následne aj námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, vo vzťahu ku ktorej súd uvádza, že na uvedené ako samostatnú časť obrany prihliadať nebude, nakoľko žalovaný ju prvý krát uplatnil na pojednávaní pričom súdu bližšie neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že ju neuplatnil skôr, pričom od doručenia platobného rozkazu spolu so žalobou bol žalovaný riadne právne zastúpený. De facto sa ňou súd ale z úradnej povinnosti zaoberal, nie však ako súčasť obrany strany sporu (odsek 14 rozsudku).

17. K prvej časti obrany žalovaného súd uvádza, že žalovaný sa bránil tým, že žalobca ako správca postupoval pri uplatnení nároku na náhradu škody vo výške 2.780,75 eur v rozpore s ustanoveniami . Poukazoval na to, že veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 09.01.2023 neschválil udelenie záväzného pokynu správcovi konkurznej podstaty úpadcu, aby vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlžnej pohľadávky a ak k úhrade nedôjde, aby si uplatnil nárok na úhradu dlžnej pohľadávky súdnou cestou. Žalovaný samotnú žalobu považoval za neplatný právny úkon nakoľko odporuje zákonu a to s poukazom na , kedy žalobca konal v rozpore so závermi uznesenia veriteľského výboru a to napriek tomu, že nemal súhlas veriteľského výboru podal predmetnú žalobu.

18. Dňom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, prechádzajú oprávnenia úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenia konať za úpadcu vo všetkých týchto veciach na správcu. To znamená, že v uvedenom prípade vyhlásením konkurzu dňa 01.02.2022 prešlo oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu z úpadcu na žalobcu v pozícii správcu. Správca je povinný v zmysle svojej zákonnej povinnosti uplatňovať všetky prostriedky na vymáhanie pohľadávok ( ). Súd v tejto časti obrany poukazuje ďalej na znenie , 83, 84 , ktoré nastavili mechanizmus pôsobenia subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konkurze, a to jednak súdu, správcu ako aj veriteľov resp. ich veriteľských orgánov v súvislosti aj so správou majetku úpadcu. Všetky subjekty musia pôsobiť vo vzájomnej súčinnosti a to tak, aby vedenie konkurzu bolo vyvážené a spravodlivé pre všetkých zúčastnených. V zmysle príslušný orgán ukladá záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu. Vyhlásením konkurzu prechádza na správcu právo nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku. Správca koná v mene a na účet úpadcu. Majetok slúži na uspokojovanie pohľadávok veriteľov úpadcu, a preto efektívna správa tohto majetku je mimoriadne dôležitá. Veritelia vykonávajú dohľad nad činnosťou správcu pri správe a speňažovaní majetku formou záväzných pokynov, pričom zákon jasne vymedzuje (ustanovuje), na akú činnosť je kto oprávnený, a kedy správca môže konať iba na základe záväzného pokynu veriteľov, ktorých vôľa je vyjadrená v rozhodnutí veriteľského výboru. Veritelia a ich orgány sú oprávnení udeliť správcovi záväzný pokyn len v taxatívne vymenovaných prípadoch, čím sa správcovi ponecháva aj určitá miera samostatnosti vo vedení konkurzu. V ostatných prípadoch /

okrem taxatívne vymedzených/ sa veriteľský výbor môže vyjadriť k postupu správcu, môže mu odporučiť ako postupovať, ale toto odporučenie nie je pre správcu záväzné. V uvedenom prípade na základe iniciatívy a návrhu jedného z veriteľov, spoločnosti UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 09.01.2023 neudelil správcovi záväzný pokyn na vymáhania pohľadávky voči žalovanému vo výške 2.780,75 eur. V zmysle príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o: a) speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy sa záväzný pokyn nevyžaduje, b) speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, c) spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty, d) odplatný prevod podniku alebo jeho časti, e) speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej pohľadávky, f) prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí, ak sa prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred vyhlásením konkurzu na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti, g) prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej pohľadávky, h) uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, i) uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 3% obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie, j) pokračovanie v prevádzkovaní podniku, ak je úpadcom inštitúcia podľa alebo ods. 5, na ktorú sa vzťahuje šiesta časť tohto zákona, k) zriadenie záložného práva na majetok úpadcu.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného znenia pokyny veriteľského výboru sa týkajú hlavne fázy speňažovania, kde majú veritelia dominantné postavenie oproti správcovi. V iných veciach, okrem taxatívne vymedzených v ustanovení , nie je príslušný veriteľský orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. V uvedenom prípade je preto možné prijaté uznesenie, ktorým veriteľský výbor neschválil vymáhanie pohľadávky považovať len za odporúčaný postup zo strany veriteľského výboru, ktorý však sám o sebe pre správcu záväzný nie je. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní poukázal na to, že správca potreboval podľa názoru žalovaného súhlas veriteľského výboru na vymáhanie žalovanej sumy z titulu vydania finančnej hotovosti z pokladne úpadcu, pričom uvedené by bolo možné považovať priamo za úkon smerujúci k zabezpečeniu peňažnej hotovosti na výplatu v konkurze. Uvedené tvrdenie žalovaného však súd považuje v rozpore so skutočnosťou tvrdenou v žalobe žalobcom a vyplývajúcou aj z vykonaného dokazovania zápisnicou o hlasovaní veriteľského výboru z 09.01.2023. Samotný veriteľský výbor nedával súhlas na vydanie veci z pokladne ale dával súhlas na uplatnenie nároku na úhradu pohľadávky a následne jej vymáhanie. Aj samotná žaloba je právne zdôvodnená existenciou pohľadávky, ktorá vznikla voči žalovanému z titulu jeho objektívnej zodpovednosti za škodu podľa . Nejde o žalobu o vydanie veci, finančnej hotovosti, ale o splnenie povinnosti z dôvodu zodpovednostného vzťahu, na ktorú jednoznačne predchádzajúci pokyn veriteľského výboru správca nepotrebuje.

20. Súd poukazuje na oprávnenie správcu v zmysle v zmysle ktorého je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Správca pri výkone svojej funkcie vymáha majetkové práva, ktoré podliehajú konkurzu, teda najmä ide o vymáhanie pohľadávok, ktoré má úpadca v právnej pozícii veriteľa, pričom musí konať tak, aby nedošlo k vzniku škody na pohľadávkach, kde v prípade pohľadávok hrozí predovšetkým preklúzia a premlčanie. Preto ak si podanou žalobou žalobca uplatnil pohľadávku voči žalovanému titulom nároku zo zodpovednosti za škodu, na takéto uplatnenie pohľadávky žiaden pokyn veriteľského výboru nebol potrebný, preto ani argumentácia, obrana žalovaného v tejto časti nie je dôvodná. Oprávnenie žalobcu ako správcu konať samostatne vo veciach uplatňovania pohľadávok vyplýva priamo zo znenia bez akéhokoľvek ďalšieho obmedzenia a podanou žalobou žalobca ako správca uplatňuje pohľadávku voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody, preto uvedený postup aj žaloba je v súlade so zákonom, v jeho medziach, tak ako mu to zákon umožňuje. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetné uplatnenie nároku zo strany žalobcu na súde je platný úkonom, preto súd len stručne potom uvádza, že nepovažuje za dôvodnú obranu žalovaného ani v časti v rámci ktorej poukazoval na neplatnosť právneho

úkonu v zmysle , nakoľko konanie žalobcu ako správcu bolo v súlade so zákonom a oprávnením, ktoré mu zákon zveruje. 21. Rovnako súd nepovažuje za dôvodnú ani obranu v časti v rámci ktorej poukazuje na protiprávne konanie žalobcu a to z dôvodu, že svojvoľne uplatnil právo v rozpore s rozhodnutím najvyššieho orgánu zastupujúceho veriteľov v konkurze úpadcu, čím došlo z jeho strany k zneužitiu práva podľa , a preto toto zneužitie práva nemôže v zmysle uvedeného článku požívať právnu ochranu. Vzhľadom k vyššie uvedenému zákonnému oprávneniu žalobcu ako správcu a to ako v zmysle v spojení s je žalobca ako správca nielen oprávnený ale aj povinný uplatňovať a následne vymáhať všetky majetkové práva podliehajúce konkurzu medzi ktoré pohľadávka úpadcu voči žalobcovi jednoznačne patrí. Preto potom aj podanie žaloby na plnenie nemôže byť považované za konanie naplňujúce zjavné zneužitie práva, ktoré by v zmysle článku 5 nepožívalo právnu ochranu. 22. Čo sa týka obrany v časti, rámci ktorej žalovaný odmieta svoju zodpovednosť za škodu z dôvodu, že sumou, ktorá sa mala nachádzať v pokladni úpadcu nikdy nedisponoval a zo strany predchádzajúcich konateľov mu nikdy nebola odovzdaná v spojení s čím považuje seba ako nesprávne žalovanú osobu, teda vzniesol v spore námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd uvádza, že obranu ani v tejto časti nepovažuje za dôvodnú. Žalovaný je a v čase vyhlásenia konkurzu bol jediným konateľom úpadcu. Ako konateľ úpadcu bol povinný vykonávať všetky svoje povinnosti v zmysle ako aj spoločenskej zmluvy. V tomto smere súd poukazuje na znenie v zmysle ktorého je zabezpečenie riadneho vedenia účtovníctva spoločnosti zásadnou úlohou konateľov. Z tohto dôvodu je zakotvená kogentnou normou, od ktorej sa spoločenská zmluva nemôže odchýliť a zveriť túto povinnosť do pôsobnosti iného orgánu spoločnosti. Pokiaľ účtovníctvo nie je v spoločnosti vedené riadne, konateľ porušil jednu zo svojich základných povinností a zodpovedá za škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobil. Za riadne vedenie účtovníctva treba považovať vykonávanie tejto činnosti v súlade s až 40, ako aj v súlade s ostatnými právnymi predpismi, predovšetkým so o účtovníctve. Zabezpečením riadneho vedenia účtovníctva sa, musí rozumieť nielen vedenie účtovníctva v súlade so zásadami a pravidlami podľa zákona o účtovníctve, ale aj prijatie všetkých náležitých opatrení na predídenie strate účtovníctva. Pod uvedenú situáciu je možné subsumovať aj prípad v zmysle podanej žaloby, kedy podľa názoru súdu aktuálny konateľ zodpovedá za výkon svojej funkcie a je zodpovedný za jej riadnu realizáciu t. j. ak sa chce vyviniť zo svojej zodpovednosti musí urobiť všetko preto, aby riadne vedenie účtovníctva zabezpečil, a to príslušné doklady ako aj finančnú hotovosť, ktorá v prípade pokladne je jej neoddeliteľnou súčasťou. Ak žalovanému pokladňa za ktorú zodpovedá ako konateľ spoločnosti s finančnou hotovosťou nebola predchádzajúcimi konateľmi riadne odovzdaná, mal urobiť všetko preto, aby sa k jej obsahu dostal, obzvlášť za situácie, že od jeho uvedenia do funkcie konateľa došlo pred značne dlhým časovým úsekom (od 06.04.2018), od kedy bol za riadny výkon funkcie konateľa a teda aj za riadne vedenia a obsah účtovníctva zodpovedný. V zmysle je konateľ povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Odbornú starostlivosť je možné vymedziť ako spôsob konania na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladaných eventualít postupov a následkov zvoleného postupu. Žalovaný sa bránil tým, že od bývalých konateľov požadoval vydanie pokladne, avšak táto mu odovzdaná nebola. Výzvy podľa tvrdenia žalovaného boli predchádzajúcim konateľom adresované výlučne ústnou formou a z ich strany nebola na ne žiadne odozva. Na preukázanie uvedeného žalovaný navrhol v spore vykonať aj dôkazy a to výsluchy predchádzajúcich konateľov úpadcu a to K. L., I. D. M., C. C. A., I. E. N. a B. B. ako aj výsluch samotného žalovaného. Súd tieto dôkazy nevykonal, nakoľko ich výkon nepovažoval za súladný so zásadou hospodárnosti konania. Ak aj by sa preukázalo uvedenými výsluchmi, že žalovaný predchádzajúcich konateľov ako tvrdil vyzýval na vydanie pokladne so všetkým čo bolo jej súčasťou, zodpovednosti žalovaného za škodu by ho to nezbavilo. Súd má za to, že žalovaný ako konateľ mal konať s odbornou starostlivosťou, ktorá podľa názoru súdu nebola naplnená, ak sa žalovaný „uspokojil“ s tým, že bývalých konateľov vyzval na vydanie pokladne a následne nič viac v predmetnej veci neurobil. Neurobil žiadny úkon smerujúci k uplatneniu práva, nepodal žiadnu žalobu na súd, nežiadal prostredníctvom nej o vydanie veci, ktorú ako tvrdil žalovaný predmetné osoby zadržovali resp. neuplatnil si od nich iný typ nároku v mene spoločnosti napríklad nárok na náhradu škody, ktorá spoločnosti úpadcu vznikla. Vychádzajúc z uvedeného samotná nevedomosť žalovaného o tom, kde sa nachádza pokladňa, komu bola odovzdaná, nakoľko žalovaný pripustil možnosť, že bola odovzdaná druhému konateľovi, I. D. M. (ktorého funkcia konateľa zanikla dňa 09.11.2020) je k jeho zbaveniu zodpovednosti irelevantná, a skôr naopak, potvrdzuje benevolentný prístup žalovaného k plneniu si svojich povinností ako konateľa. 23. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom je obchodnom právnym vzťahom v zmysle písmeno a) (absolútny obchodný vzťah). Zodpovednosť konateľa sa spravuje

režimom a nasledujúcich v spojení s . V zmysle sú predpokladmi vzniku škody protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť. Ide o zodpovednosť objektívnu, s možnosťou uplatnenia liberačných dôvodov v zmysle . K naplneniu predpokladov na vznik škody súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo ku konaniu žalovaného v rozpore s , 135a a to nekonaním žalovaného pri zabezpečovaní účtovníctva a obchodných dokladov s odbornou starostlivosťou, nakoľko po zvolení do funkcie neurobil všetko čo mal pre to, aby zabezpečil kompletné účtovníctvo úpadcu, vrátane obsahu pokladne t. j. dokladov aj finančnej hotovosti. Po zistení nedostatkov neurobil žiadne právne kroky k tomu, aby nárok spoločnosti zabezpečil a nepodal žiadnu žalobu vo vzťahu k uvedenému nároku. Uvedené konanie jednoznačne nemožno charakterizovať ako konanie s odbornou starostlivosťou, preto z jeho strany došlo k porušeniu jeho zákonnej povinnosti, za ktoré musí niesť zodpovednosť. S porušením jeho povinnosti je spojený vznik škody a to vo výške finančnej hotovosti pokladni, ktorá výška ku dňu vyhláseniu konkurzu bola účtovne zaznamenaná vo výške 2.780,75 eur, následne po prevádzkovaní podniku bola vo výške 1.376,33 eur. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody je jednoznačne daná, ak by žalovaný bol svoj nárok uplatnil či už žalobou o vydanie veci alebo žalobou o zaplatenie, k vzniku škody by nebolo došlo. 24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd považoval námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie za nedôvodnú, nakoľko žalovaný bol v čase vyhlásenia konkurzu jediným konateľom úpadcu, jeho zodpovednosť za jeho odborné konanie vo funkcie konateľa vyplýva zo zákona, žalovaný nekonal v súlade s uvedeným a zodpovednosti sa ani v zmysle liberačných dôvodov nezbavil. 25. Čo sa týka výšky nároku a obrany žalovaného v tejto časti, obranu žalovaného považoval za čiastočne dôvodnú. Z účtovnej evidencie z dokladov úpadcu mal súd za preukázané posledný stav pokladne, ku dňu ukončenia prevádzkovania podniku, ktorý bol vo výške 1.376,33 eur a stav pokladne ku dňu vyhláseniu konkurzu vo výške 2.780,75 eur. Žalovaný sa v spore bránil tým, že ak by súd jeho predchádzajúcu obranu nepovažoval za dôvodnú, tak výška nároku nie je vyčíslená žalobcom správne, nakoľko po vyhlásení konkurzu bolo pokračované v prevádzkovaní podniku a z pokladne boli uskutočňované úhrady tak, že zostatok ku dňu ukončenia prevádzky podniku bol vo výške 1.376,33 eur. Žalobca k tej časti obrany uviedol v bode 21 vyjadrenia k odporu že: „odkazuje na ust. , v zmysle ktorého konkurzu vyhláseného na majetok Úpadcu podlieha majetok, ktorý patril Úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.01.2022 vydaným v konaní vedenom pod sp. značkou , ktoré bolo doručované formou publikácie v Obchodnom vestníku č. 20/2022 zo dňa 31.01.2022, č. zverejnenia K005980 bol vyhlásený konkurz na majetok Úpadcu (ďalej aj len ako „Konkurz“). Podľa ust. „Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.“ V čase vyhlásenia Konkurzu, t.j. dňa 31.01.2022 bola v Pokladni evidovaná finančná čiastka v celkovej výške sumy 2.780,75 Eur, t.j. Pohľadávka. Preto tvrdenie Žalovaného ohľadne stavu pokladne Úpadcu k dátumu 16.09.2022, kedy došlo k skončeniu prevádzkovania Úpadcu je bezpredmetné a nemožno naň prihliadať, nakoľko pre účely Konania sú podľa ust. relevantné majetkové údaje aktuálne ku dňu vyhlásenia Konkurzu, i.e. stav k 31.01.2022.“ Všetky ďalšie skutkové tvrdenia žalobca ohľadom výšky nároku a obrany žalovaného v tejto časti vzniesol až na pojednávaní, kde poprel reálnosť nákladov spojených s prevádzkovaním podniku a ich dôvodnú, oprávnenú s vedomým správcu úhradu žalovaným. Do pojednávania sa žalobca k výške nákladov spojených s prevádzkovaním podniku, napriek tomu, že mu vyjadrenie žalovaného a obrana žalovaného aj v tejto časti, spolu s listinnými dôkazmi, bola riadne doručená, bližšie nevyjadril, ich vynaloženie bez súhlasu správcu a ich celkovú účelovosť nerozporoval. Poukazoval iba na potrebu ustáliť pohľadávku ku dňu vyhláseniu konkurzu, kedy mal podľa účtovníctva úpadca určitú výšku pokladne, ktorej mala zodpovedať aj výška finančnej hotovosti, ku vzťahu ktorým nesie zodpovednosť práve žalovaný ako konateľ úpadcu. 26. S tvrdením žalobcu sa však súd nemôže stotožniť. Ak po vyhlásení konkurzu dochádza k prevádzke podniku, čo bol uvedený prípad, bez ohľadu na to, o akú prevádzku išlo, či o riadnu výrobnú alebo len o udržiavaciu, za účelom zabezpečenia toho, aby nedošlo k znehodnoteniu majetku úpadcu, s takouto prevádzkou sú jednoznačne spojené určité náklady, ktoré s ňou súvisieť budú. Žalovaný predložil do spisu spolu s podaným odporom výpis z pokladni úpadcu ku dňu ukončeniu prevádzky podniku, ktorý žalobca do pojednávania nerozporoval. Poukazoval iba na potrebu zohľadniť iný moment stavu pokladni t. j. moment vyhlásenia konkurzu dňom 01.02.2022 a nie 16.09.2022. Súd dáva za pravdu žalobcovi, že obrana žalovaného si protirečí v časti ak tvrdí, že nedisponuje pokladňou a následne z nej uskutočňoval úhrady, ale je vecou žalovaného akú procesnú taktiku zvolí a čo všetko na svoju obranu použije.

V zvyšnej časti súd obranu za dôvodnú nepovažoval, preto aj žalovaný sám uviedol, že ak by súd vyhodnotil jeho obranu vo zvyšnej časti za nedôvodnú, bráni sa aj tým, že z pokladni uskutočňoval úhrady a v tejto časti, v časti uskutočnených úhrad, považuje žalobu za nedôvodnú. Súd rozhoduje podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia a tento musí brať do úvahy. Preto za situácie, že výdaj z pokladne nebol relevantne a včas spochybnený s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, súd na vyjadrenia žalobcu na pojednávaní prihliadať nebude a tvrdenia žalovaného o výdavkoch z pokladne vo výške 1.404,42 eur v súvislosti s prevádzkou podniku považuje za nesporné. Ak žalovaný vykonal v uvedenej výške výplaty z pokladne v súvislosti s prevádzkou podniku, ktorú pred uskutočnením týchto výplat v uvedenej výške musel zrejme sám „dotovať“ vzhľadom k tomu, že v nej nebola žiadna hotovosť, potom nemožno výšku škody ustáliť na pôvodnej výške ku dňu vyhlásenia konkurzu. Za rozhodujúci stav súd preto vzal konečný stav pokladne, ktorý predstavuje skutočnú škoda, ktorá mala byť súčasťou majetku podniku úpadcu, ale ktoré z dôvodu nekonania žalovaného ako konateľa úpadcu sa v majetku nenachádza, preto súd žalobe v zmysle posledného zostatku v pokladni úpadcu vo výške 1.376,33 eur vyhovel. 27. Žalobca v uvedenom prípade včas nerozporoval skutočnosti tvrdené žalovaným v časti nákladov spojených s prevádzkovaním podniku, ktoré skutočnosti boli tvrdené už v podanom odpore, súčasťou ktorého bol aj výpis z účtovníctva úpadcu v časti pokladňa s konečným stavom 1.376,33 eur. Súd neprihliadal na nové skutočnosti tvrdené žalobcom, ktoré predniesol až na prvom pojednávaní, kedy doplnil svoje tvrdenia prednesené v rámci podaného vyjadrenia k odporu žalovaného a výdavky vo výške 1.404,42 eur považoval za nesporné výdavky v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu. V prípade pripustenia spornosti aj uvedeného, by žalovaný musel navrhnúť na preukázanie tvrdených skutočností ďalšie dôkazy a pojednávanie by bolo potrebné odročiť za účelom doplnenia dokazovania, čo je práve prípad toho, čomu zavedenie koncentračnej zásady malo predchádzať. Žalobca až po dostavení sa do pojednávacej miestnosti a po vyjadrení právneho názoru súdu v rámci zmierovacieho konania začal rozporovať riadne prevádzkovanie podniku a náklady, ktoré s tým vznikli, vedomosť žalobcu o uvedených nákladoch, neoprávnenosť vynakladania prostriedkov z pokladne úpadcu žalovaným a celkovú nekonzistentnosť a rozporuplnosť obrany žalovaného. Výnimočne ako už bolo uvedené v odseku 12 rozsudku súd môže oneskorené predloženie skutkových tvrdení na pojednávaní ospravedlniť ale v uvedenom prípade súd nejaké výnimočné okolnosti pre ktoré by tak mal urobiť nezistil a ani ich právny zástupca žalobcu netvrdil. Samotný právny zástupca žalobcu po oboznámení súdom o možnom aplikovaní sudcovskej koncentrácii konania na jeho nové skutkové tvrdenia poukázal na to, že čo sa týka vyjadrenia k výške nároku a reakciu na obranu žalovaného včas, k tejto došlo a poukázal na znenie odseku 21 svojho vyjadrenia. Avšak v rámci uvedeného vyjadrenia žalobca len poukázal na potrebu ustálenia momentu zohľadnenia stavu účtovníctva k 01.02.2022 t. j. k momentu vyhlásenia konkurzu bez bližšieho popretia správnosti či už predloženej účtovnej evidencie a nákladov uvádzaných žalovaným, oprávnenosti žalovaného na ich vynaloženie a nevedomosť správcu o činnosti žalovaného ako konateľa v uvedenom rozsahu počas prevádzky podniku. Preto nakoľko k popretiu rozhodných skutočností ohľadom nákladov spojených s prevádzkovaním podniku nedošlo včas, tieto boli vynaložené z pokladne úpadcu, konečný stav pokladne úpadcu je po ukončení prevádzkovania podniku vychádzajúc z účtovníctva úpadcu vo výške 1.376,33 eur,, súd žalobu vo zvyšnej časti t. j. v časti 1.404,42 eur nepovažoval za dôvodnú, pri rozhodnutí vychádzal z aktuálneho stavu v čase rozhodovania sporu (nie tak ako to ustálil žalobca v čase vyhlásenia konkurzu), v zmysle a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

28. Zároveň súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške zákonnej úrokovej sadzby v súlade s v spojení s nariadenia vo výške 9% ročne zo sumy 1.376, eur od 02.02.2022 do zaplatenia.

29. Súd priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov v súlade s vo výške 40,- eur, ktorú si žalobca uplatnil v zákonnej výške podanou žalobou.

30.1 . Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.2 Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Žalobca aj žalovaný mali v spore úspech v približne rovnakej časti, žalobca mal úspech v časti o zaplatenie 1.378,33 eur, žalovaný v časti o zaplatenie 1.404,42 eur preto o trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.