Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-44-2019.pdf
PDF · 107.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6C/44/2019
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v spore žalobcov X/ P. Š., J.. X.XX.XXXX, G. I. Č. X, V., X/ S. W., J.. X.X.XXXX, G. I. Č. XX, V., X/ Š. G., J.. X.X.XXXX, G.C. G. XX/XX, V., X/ M. N., J.. XX.X.XXXX, G. I. Č. XX, V., X/ D. E., J.. X.X.XXXX, G. I. Č. X, V., X/ S. O., J.. XX.X.XXXX, G. I. Č. XX, V., X/ Z. O., J.. XX.X.XXXX, G. I.Á. Č. XX, V., X/ S. O., J.. XX.X.XXXX, G. Z. XXX/X, V., X/ M. Š., J.V. XX.X.XXXX, G. I. Č. XX, V., XX/ V. O., J.. XX.X.XXXX, G. I. Č. XX, V., XX/ I. E., J.. XX.X.XXXX, G. I.Ľ. Č. XX, V., XX/ X. E., J.. XX.X.XXXX, G. I. Č. XX, V., XX/ G. S., J. XX.X.XXXX, G. I.Ľ. Č. XX, V., všetci zastúpení JUDr. Zuzanou Jankoviechovou, advokátkou, M. R. Štefánika 157/45, Považská Bystrica proti žalovaným: 1/ F.. K. S., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXX, XXX XX I., Č. V., 2/ F.. N. N., J.. XX.XX.XXXX, G. I. Č. XX, V., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcom 1/ - 13/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ - 13/ sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. X.: a to parcely KN E č. XXXX/X trvalé trávnaté porasty vo výmere 587 m2 zapísanej na LV č. XXX v podiele 12/3360, parcely KN E č. XXXX/X lesné pozemky vo výmere 11.100 m2 zapísanej na LV č. XXX v podiele 12/3360, parcely KN E č. XXXX/X lesné pozemky vo výmere 49.407 m2 zapísanej na LV č. XXX v podiele 12/3360 a nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Prečín zapísanej na LV č. XXXX - parcely KN E č. XXXX/X lesné pozemky vo výmere 1624 m2 v podiele 12/3360. Uviedli, že na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod č. V 9964/2016 dňa 30.1.2017-8/2017 žalovaný 2/ ako kupujúci nadobudol spoluvlastnícke podiely uvedené v tejto kúpnej zmluve, ktoré boli pôvodne zapísané na žalovaného 1/ ako predávajúceho. V súvislosti s prevodom uvedených spoluvlastníckych podielov došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcov 1/-13/ ako podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, a to zo strany žalovaného I/ ako predávajúceho. Listom zo dňa 7.8.2019 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali žalovaných k zjednaniu nápravy, resp. k spätnému prevodu dotknutých spoluvlastníckych podielov. Žalovaný 2/ listom zo dňa 13.8.2019 reagoval na výzvu tak, že žiadal poskytnúť na zjednanie nápravy dlhšiu lehotu s tým, že na jednotlivých listoch vlastníctva je v súčasnosti vyznačená plomba pod V - 7668/19. Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojili: Kúpnu zmluvu zo dňa 1.11.2016, predžalobné výzvy zo dňa 7.8.2019 a podacie lístky k nim a Odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 13.8.2019.
2. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 4.2.2020 uviedol, že nemá problém so „zrušením“ predmetnej kúpnej zmluvy a s vrátením peňazí, najradšej by sa vzdal pozemkov i peňazí. Chcel len vyjsť v ústrety a pomôcť, pričom ho nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo protiprávne. S celou akciou mal len starosti a získaných symbolických 5.000,- Kč dal otcovi. Od tej doby si so žalovaným II/ vymenil snáď 20 mailov a
z druhej strany ho naháňa p. Harant. Uviedol, že so žalovaným 2/ podpísali zmluvu o spätnom predaji, ktorá bola podaná na katastrálny úrad dňa 4.9.2019, avšak ten doposiaľ nezapísal nového vlastníka. Neskôr sa však žalovaný II dozvedel, že by bolo jednoduchšie odstúpiť od pôvodnej kúpnej zmluvy a kúpnu zmluvu o spätnom odkúpení vziať späť. Oba uvedené dokumenty žalovaný 1/ podpísal, pričom na kataster by to mal zaslať žalovaný 2/ . Na preukázanie svojich tvrdení k vyjadreniu pripojil: mailovú komunikáciu zo dňa 2.12.2019, zo dňa 23.1.2020, zo dňa 4.2.2020, , späťvzatie návrhu na vklad a Dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy.
3. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 4.2.2020 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Poukázal na to, že právna zástupkyňa žalobcov sa v mene žalobcov listom zo dňa 7.8.2019 dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, vyzvala ho aby zjednal nápravu a aby v lehote 10 dní previedol predmetné spoluvlastnícke podiely na žalovaného 1/. Obratom, dňa 13.8.2019, právnej zástupkyni oznámil, že zjedná nápravu a obnoví pôvodný stav. Keďže žalovaný 1/ žijúci v Českej republike, bol v tom čase na dovolenke, požiadal ju o dlhšiu lehotu na podpísanie zmluvy, ktorou by kúpené spoluvlastnícke podiely previedol na žalovaného 1/, a to o 20 dní, pričom v závere písomnej odpovede uviedol, že nápravu sa budú snažiť vykonať v čo najkratšom čase. Dňa 4.9.2019 teda spätne previedol všetky spoluvlastnícke podiely za rovnakých podmienok žalovanému 1/ a v ten istý deň zmluvu podal na katastrálny úrad. O týchto skutočnostiach obratom informoval aj právnu zástupkyňu žalobcov. Právna zástupkyňa žalobcov mu dňa 20.9.2019 telefonovala, aby jej návrh na vklad poslal do MMS správy, resp. na jej mailovú adresu, ktorú jej obratom aj zaslal. Z kapacitných dôvodov kataster nerozhodol o jeho návrhu do 30 dní odo dňa doručenia návrhu. Dňa 29.01.2020 zaslal na kataster urgenciu a v ten istý deň naskenovanú urgenciu zaslal právnej zástupkyni žalobcov. Napriek tomu, že podnikol uvedené kroky, pričom právna zástupkyňa žalobcov vedela, že so žalovaným 1/ uzatvoril zmluvu, na základe ktorej sa obnovil pôvodný stav a že dňa 4.09.2019 túto zmluvu podal na kataster, podala dňa 30.10.2019 žalobu v tejto veci. Žalobu považuje za účelovú a šikanóznu, pričom bola podaná napriek tomu, že kataster túto vec rieši v správnom konaní. Poukázal na to, že napriek tomu, že hneď po doručení výzvy žalobcov, túto vec riešil v súlade s ich výzvou, žalobcovia si uplatňujú aj náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Zdôraznil, že žalovaní nezavinili trovy konania, pretože vzniknutý stav obratom napravili, a teda už vôbec nebol dôvod na podanie žaloby, protistrana o tom vedela, napriek tomu podala žalobu a vyvolala tak vznik trov konania. Žalovaný 2/ žiadal vo veci aplikovať ustanovenie § 257 CSP a žalobcom nepriznať trov konania. Na preukázanie svojich tvrdení k vyjadreniu pripojil: návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 4.9.2019, kúpnu zmluvu zo dňa 4.9.2019, urgenciu vkladu, urgenciu zo dňa 27.1.2020, odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 13.8.2019, podacie lístok a mailovú komunikáciu.
4. Žalobcovia sa písomne vyjadrili dňa 5.3.2020. Mali za to, že žaloba je dôvodná. Doručením predžalobnej výzvy zo dňa 7.8.2019 žalovaným 1/, 2/ sa žalobcovia dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Žilina , katastrálnym odborom pod V 9964/2016 dňa 30.1.2017-8/2017, teda kúpna zmluva z roku 2016 sa stala neplatnou a žalovaný 2/ už nemohol previesť kúpnou zmluvou z roku 2019 nehnuteľnosti na žalovaného 1/. Žalobcovia 1/ - 13/ boli nútení v zákonnej trojročnej lehote dovolať sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu na súde v zmysle § 40a a § 101 OZ, inak by ich nárok zanikol. Keďže žalovaní 1/,2/ až dňa 4.09.2019 podnikli právne kroky na zjednanie nápravy v súvislosti s porušením predkupného práva žalobcov, katastrálny odbor rozhodol o návrhu na vklad č. V 7668/2019 až na základe urgencie žalovaného 2/ dňa 29.1.2020 tak, že katastrálne konanie prerušil z dôvodu porušenia zákona o drobení, žalobcovia 1-13 z dôvodu právnej istoty, keďže dňa 1.11.2019 uplynula trojročná premlčacia doba, podať v tejto zákonnej lehote žalobu na príslušný súd. Navyše žalovaný musel mať vedomosť o tom, že spätný prevod nie je právne perfektný, nakoľko takýmto prevodom bolo opätovne porušené predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov zapísaných na jednotlivých LV. Žalovaní 1/ a 2/ až vo februári 2020 uzatvorili Dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený OÚ Žilina, o ktorej do dnešného dňa kataster právoplatne nerozhodol (žalovaný 2/ je stále vlastníkom dotknutých spoluvlastníckych podielov), teda až po uplynutí trojročnej premlčacej doby s tým, že pokiaľ by žalobcovia 1/ - 13/ boli zobrali žalobu podanú 31.10.2019 medzičasom späť, stratili by zákonnú možnosť domáhať sa voči žalovanému 1/, 2/ porušenia zákonného predkupného práva. O podaní návrhu na vklad zo dňa 4.9.2019 žalovaný 2/ informoval právnu zástupkyňu žalobcov až dňa 20.9.2019, pričom jej odmietol poslať celý návrh na vklad s odôvodnením, že nie je účastníčkou katastrálneho konania. Žalovaný 1/ by vlastnícke právo nadobudol až na základe právoplatného rozhodnutia katastra. Obdobný prístup mal aj žalovaný 1/, ktorý k celej veci pristupoval veľmi vágne, neustále sa odvolával na žalovaného 2/. Konanie žalovaných považujú za špekulatívne a účelové, nakoľko pokiaľ by chceli zjednať okamžitú nápravu, boli by zaplatili
za návrh na vklad poplatok za zrýchlené konanie vo výške 266 eur, a nie 66 eur, kedy by bolo vlastnícke právo zapísané v lehote 15 dní. Z uvedeného dôvodu si žalobcovia voči žalovaným uplatnili náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaní 1/, 2/ svojím špekulatívnym konaním procesne zavinili vznik trov tohto konania ( § 256 ods. 2 CSP). Na preukázanie svojich tvrdení k vyjadreniu pripojili: mailovú komunikáciu zo dňa 9.9.2019,zo dňa 20.9.2019, zo dňa 11.2.2020, návrh na vklad zo dňa 4.9.2019.
5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 26.3.2020 uviedol, že si uvedomuje, že medzi ním a žalovaným 1/ došlo k porušeniu zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, avšak nechceli nikoho poškodiť. Ihneď po výzve právnej zástupkyne žalobcov na zjednanie nápravy formou spätného prevodu, po návrate žalovaného I/ kúpnou zmluvou zo dňa 4.9.2019 previedol spoluvlastnícke podiely späť na žalovaného 1/, pričom v ten istý deň podal uvedenú kúpnu zmluvu spolu s návrhom na vklad na Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor a informoval o tom právnu zástupkyňu žalobcov dňa 20.9.2019. K spätnému prevodu došlo práve z dôvodu, že ich právna zástupkyňa žalobcov na takýto úkon vyzvala, resp. ich v predžalobnej výzve zo dňa 7.8.2019 vyzvala, aby „...akýmkoľvek scudzovacím úkonom previedli všetky spoluvlastnícke podiely...“. Ak by neboli právnou zástupkyňou žalobcov vyzvaní k scudzovaciemu úkonu, boli by od zmluvy odstúpili, aby mohol kataster obnoviť pôvodný vlastnícky vzťah. Žalovaní nemôžu predsa zodpovedať za to, že kataster nekonal v zákonnej lehote. Keď správny orgán zistil, že kúpnou zmluvou dochádza k porušeniu zákazu drobenia pôdy, keďže spoluvlastnícke podiely, ktoré odkúpil žalovaný 2/ od žalovaného 1/ boli sčítané s podielmi žalovaného 2/, ktoré predtým už vlastnil, a pri spätnom prevode došlo pri rozdelení sčítaného podielu k drobeniu, správny orgán konanie prerušil. Okamžite po doručení rozhodnutia o prerušení žalovaní dňa 5.2.2020 uzatvorili dohodu o odstúpení od napadnutej kúpnej zmluvy a dňa 7.2.2020 podali na kataster nehnuteľností návrh na zápis odstúpenia do katastra nehnuteľností, a to aj na Okresný úrad Žilina aj na Okresná úrad Považská Bystrica. Dňa 11.2.2020 žalovaný 2/ právnu zástupkyňu žalobcov e-mailom informoval o odstúpení od zmluvy a aktuálne správny orgán už odstúpenie od zmluvy zapísal a obnovil pôvodný vlastnícky stav v prospech žalovaného 1/. Neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne žalobcov, že kedy boli mali v úmysle zjednať okamžitú nápravu, boli by zaplatili za návrh na vklad rýchlostný poplatok 266 eur, nakoľko spätný prevod kataster neakceptoval pre porušenie zákazu drobenia pozemkov, teda na veci by nič nezmenil ani tzv. rýchlostný príplatok. Komunikácia, ktorú žalobcovia predložili a ktorá má údajne preukazovať špekulatívne a účelové konanie žalovaných preukazuje úplný opak, a to, že vec od začiatku riešili a o postupe informovali právnu zástupkyňu žalobcov. Dôvod na podanie žaloby teda nebol, obaja žalovaní na predžalobnú výzvu reagovali, vykonali scudzovací úkon, každom postupe informovali právnu zástupkyňu žalobcov. Mali za to, že v danom prípade ide len o jediné, a to vymôcť od nich vysokú náhradu trov právneho zastúpenia. Na nedôvodne podanej žalobe nebol naliehavý právny záujem, keďže už v predžalobnej výzve zo dňa 7.8.2019 sa žalobcovia dovolali relatívnej neplatnosti, čím došlo k nástupu následkov s tým spojených, preto nebol dôvod podávať určovaciu žalobu, ktorá má len deklaratórne účinky. Konštitutívne účinky nastupujú dňom dovolania sa neplatnosti voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Navyše, vyhovením žalobe by právne postavenie ostatných spoluvlastníkov, vrátane žalobcov zostalo nezmenené. Poukázal na účelovosť konania žalobcov, keď žalovaných v predžalobnej výzve zo dňa 7.8.2019 vyzvali k obnove právneho vzťahu na základe scudzovacieho právneho úkonu, no v písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2020 konštatujú, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti zmluvy v predžalobnej výzve sa kúpna zmluva stala neplatnou, a preto žalovaný 2/ nemohol platne previesť podiely na základe kúpnej zmluvy na žalovaného 1/. Žalovaný 2/ ponúkol právnej zástupkyni predmetné podiely previesť za rovnakých podmienok na žalobcov, avšak žiadny zo žalobcov nemal o tieto záujem. Aj napriek tomu, že žalovaní hneď riešili vec v súlade s predžalobnou výzvou, žalobcovia si uplatňujú trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že žalovaní však trovy nezavinili, pretože vzniknutý stav hneď obratom napravili, a teda už nebol dôvod na podaní žaloby, čo protistrana vedela, avšak žalobu aj tak podala a vyvolala tak vznik trov konania. Žalovaný 2/ sa opakovane dovolával aplikácie ustanovenia § 257 CSP, nakoľko existujú vyššie uvedené okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré priznanie náhrady trov konania žalobcom by bolo nespravodlivé. Ďalej uviedol, že v prípade späťvzatia žaloby súhlasí so zastavením konania a navrhuje, aby súd nepriznal žalobcom náhradu trov konania. K vyjadreniu pripojil: rozhodnutie OÚ Žilina zo dňa 29.1.2020, urgenciu vkladu, urgenciu zo dňa 27.1.2020, späťvzatie návrhu na vklad zo dňa 5.2.2020, Dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 5.2.2020, návrh na zápis do katastra nehnuteľností zo dňa 5.2.2020, mailovú komunikáciu, Oznámenie OÚ Považská Bystrica zo dňa 19.3.2020,výpis z LV č. XXX, k.ú. Veľká Čierna.
6. Písomným podaním zo dňa 6.4.2020 doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.4.2020 žalobcovia 1/ - 13/ súdu oznámili, že podanú žalobu berú v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby odôvodnili tým, že dňa 19.3.2020 vykonal Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe Dohody o odstúpení do Kúpnej zmluvy V- 3752/2016. Poukázali na to, že žalovaní 1/, 2/ svojím konaním procesne zavinili vznik trov konania, preto si žalobcovia 1/ - 13/ voči nim uplatňujú náhradu trov konania v rozsahu 100%. K podaniu pripojili: Oznámenie zo dňa 19.3.2020 a Výpis z LV č. XXX, kat. územie Veľká Čierna.
7. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby zo dňa 22.4.2020 uviedol, že nesúhlasí s tým, aby boli so žalovaným 1/ zaviazaní k náhrade trov konania, nakoľko vznik trov nezavinili. Preto navrhol, aby súd nepriznal žalobcom náhradu trov konania.
8. Podľa § 144 CSP Žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Žalobcovia 1/ - 13/ zobrali žalobu späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania, súhlas žalovaných 1/, 2/ so späťvzatím nebol potrebný, a preto súd konanie zastavil.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zaviní zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je potrebné zdôrazniť, že súdne konanie začína doručením žaloby na súd a týmto okamihom môžu vznikať stranám sporu trovy konania spojené s uplatňovaním, resp. bránením svojho práva. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP v spojení s § 257 CSP . Žalobcovia vzali žalobu späť z dôvodu, že v priebehu konania došlo k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na žalovaného I/ na základe uzatvorenej dohody o odstúpení, v dôsledku čoho odpadol predmet sporu. Z procesného hľadiska tak zodpovednosť za zastavenie konania nesú žalovaní 1/, 2/, ktorí sa chovali v zmysle žalobného petitu a až po podaní žaloby došlo k faktickej realizácii spätného zápisu vlastníckeho práva na žalovaného 1/ v zmysle navrhovaného petitu, v dôsledku čoho boli žalobcovia
nútení vziať žalobu späť, a preto žalovaným vznikla povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v zmysle § 256 ods.1 CSP. Vznik nároku žalobcov na náhradu trov konania z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalovanými napokon nerozporovali ani samotní žalovaní, avšak mali za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre nepriznanie trov konania žalobcom. Podľa cit. ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto smere súd uvádza, že len výnimočne nemusí súd úspešnej sporovej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej sporovej strane nahradiť trovy konania úspešnej sporovej strane. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú sporovú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej sporovej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
18. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní (súd v tomto smere prihliadne najmä na okolnosti, či sporová strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril; to neplatí, ak nemohla tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť), pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých sporových strán. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia teda môže byť tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj sporových strán k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu svojich procesných povinností a pod.. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane sporových strán, a to nielen tej, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane tej, ktorej inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od nej spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášala bez nároku na ich náhradu, keď mala v konaní úspech.
19. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v danej veci je dôvodné aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. a procesne úspešným žalobcom nepriznať právo na náhradu trov konania. Súd mal za to, že podanie žaloby v tejto veci bolo nadbytočné za situácie, keď bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že žalovaní 1/,2/ od počiatku nárok žalobcov nerozporovali, podnikali všetky potrebné kroky k spätnému prevodu vlastníctva na žalovaného 1/, so žalobcami resp. ich právnou zástupkyňou riadne komunikovali a poskytovali im potrebnú súčinnosť, pričom nebolo zistené žiadne špekulatívne ani účelové konanie zo strany žalovaných. Uvedené vyplýva zo vzájomnej komunikácie strán sporu (resp. žalovaných s právnou zástupkyňou žalobcov) tak pred podaním žaloby (dňa 7.8.2019 výzva žalobcov prostredníctvom ich právnej zástupkyne adresovaná žalovaným k vykonaniu akéhokoľvek scudzovacieho úkonu, ktorým prevedú všetky spoluvlastnícke podiely, ktoré boli predmetom zmluvy na pôvodného podielového spoluvlastníka vrátane dovolania sa relatívnej neplatnosti, dňa 13.8.2019 odpoveď žalovaného 2/, ktorou nárok žalobcov nerozporoval, prisľúbil zjednanie nápravy a obnovenie pôvodného stavu a ktorej súčasťou bola žiadosť o predĺženie lehoty z dôvodu pobytu žalovaného I/ na dovolenke, dňa 4.9.2019 podaný návrh na vklad vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností na žalovaného 1/, a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 4.9.2019, dňa 9.9.2019 mailová komunikácia žalovaného I/ s právnou zástupkyňou žalobcov, kde ju informuje o podpise scudzovacej zmluvy s tým, že na kataster mala byť doručená žalovaným 2/, dňa 20.9.2019 návrh na vklad preposlaný žalovaným 2/ mailom právnej zástupkyni žalobcov) ako aj po podaní žaloby ( dňa 27.1.2020 urgencia vkladu zo strany žalovaného 2/ daná na vedomie právnej zástupkyni žalobcov formou mailu zo dňa 29.11.2020, dňa 11.2.2020 mailová komunikácia žalovaného 2/ s právnou zástupkyňou žalobcov, kde ju informuje o prerušení katastrálneho konania z dôvodu drobenia a tiež o zrealizovaní odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy prílohou ktorej bolo rozhodnutie OÚ Žilina o prerušení konania zo dňa 29.1.2020, dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 5.2.2020, späťvzatie návrhu na vklad zo dňa 5.2.2020, návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 5.2.2020, mailová komunikácia zo dňa 24.3.2020, v ktorej žalovaný 2/ oznamuje právnej zástupkyni žalobcov zrealizovanie spätného zápisu vlastníckeho práva na žalovaného 1/ a vyzýva ju na späťvzatie žaloby, mailová komunikácia zo dňa 26.3.2020, v ktorej
žalovaný 2/ zasiela právnej zástupkyni aktuálny výpis z listu vlastníctva vrátane oznámenia katastra zo dna 19.3.2020). V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie žalobcov, že v rámci plynutia zákonnej trojročnej lehoty boli nútení sa dovolať relatívnej neplatnosti prostredníctvom súdu, nakoľko inak by ich nárok zanikol. Dovolať sa relatívnej neplatnosti je totiž možné tak žalobou podanou na súd ako i mimosúdne, prípadne aj námietkou v katastrálnom konaní. Podanie žaloby na súd nie je potrebné, ak druhá strana dôvod neplatnosti uzná (viď Občiansky zákonník I, Veľké Komentáre, vyd.C.H.Beck, str. 298, tiež Občiansky zákonník, Veľký Komentár, Fekete, str.305, tiež Najvyšší súd ČR sp.zn. 25Cdp 2266/1999), čo sa stalo v danom prípade, keď sa žalobcovia sa dovolali relatívnej neplatnosti výzvou zo dňa 7.8.2019, písomným podaním zo dňa 13.9.2020 žalovaný 2/ uznal dôvod neplatnosti a dňa 4.9.2019 žalovaní podpísali kúpnu zmluvu o spätnom prevode nehnuteľností. Stačí teda aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, a teda sa nevyžaduje v každom prípade výrok o neplatnosti rozsudkom, iba ak druhý účastník popiera uplatnený dôvod neplatnosti, potom je namieste, aby sa oprávnený dovolal súdnej ochrany (R 50/1985, tiež Najvyšší súd ČR sp.zn. 30 Cdo 2940/2007). Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastanú dňom doručenia všetkým účastníkom právneho vzťahu. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti dovolá, je právny úkon neplatný od počiatku /ex tunc/ (Najvyšší súd SR, sp.zn. 5Cdo 211/2009). Premlčacia lehota začína plynúť dňom, kedy došlo k uskutočneniu právneho úkonu, ktorým nebolo rešpektované predkupné právo (Najvyšší súd ČR, sp.zn. 32Cdo 568/2002). K zabráneniu účinkom premlčania postačí mimosúdne uplatnenie relatívnej neplatnosti, zákon na tento účel nevyžaduje súdne uplatnenie relatívnej neplatnosti (viď NS ČR sp.zn. 21Cdo 948/2006). Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia sa v rámci zákonnej premlčacej doby dovolali voči žalovaným relatívnej neplatnosti, a to mimosúdne, teda nemožno hovoriť o možnom zániku nároku v prípade nepodania žaloby. Napokon nie je správne ani tvrdenie žalobcov, že späťvzatím žaloby (pred uzavretím dohody o odstúpení žalovanými vo februári 2020) by stratili možnosť domáhať sa voči žalovaným 1/,2/ porušenia zákonného predkupného práva. V súvislosti s týmto tvrdením súd uvádza, že s poukazom na § 100 ods. 2 OZ sa vlastnícke právo nepremlčuje. Teda určenia vlastníctva by sa aj v prípade späťvzatia žaloby mohli žalobcovia domáhať bez akéhokoľvek časového obmedzenia, kde by otázku relatívnej neplatnosti súd riešil ako prejudiciálnu otázku. Rovnako tak späťvzatie žaloby nepredstavuje v zmysle § 230 CSP res iudicata (vec rozhodnutú), teda nie je prekážkou pre opätovné podanie žaloby. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol nárok uplatnený na súde a postoj žalovaných k veci, súd mal za to, že vedenie tohto sporu bolo neúčelné a nehospodárne. Súd preto považoval za spravodlivé, žalobcom náhradu trov konania za použitia § 257 C.s.p. nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, ktoré odvolanie sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolacie dôvod a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).