Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Uznesenie_11P-20-2020.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Subarea
11P/20/2020
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky - manželky: K. H., rod. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ul. F. XXXX/XX, A., občianka SR, t. č. bytom O. utca XX-XXB, XXXX B., F., proti manželovi: T. J. H., nar. X.X.XXXX, bytom E. utca XB, XXXX B., F., občan G. republiky, zastúpený F.. Emesou Suba, advokátkou, so sídlom Cintorínska 91, Trnovec nad Váhom, o návrhu na rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: J. H., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, občan SR, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Súd navrhovateľke: K. H., rod. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ul. F. XXXX/XX, A., zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v r a c i a sumu vo výške 66,- eur (slovom: šesťdesiatšesť eur) cestou Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľa systému so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka dňa 28.4.2020 doručila súdu návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V návrhu uviedla, že po uzavretí manželstva s manželom žili vo Francúzsku do roku 2013. Následne sa presťahovali do Budapešti. Navrhovateľka uviedla, že po určitom čase museli s manželom uznať a prijať, že v zásadných otázkach každodenného života nevedeli nájsť názorovú zhodu a kompromis, čo viedlo do citového odcudzenia. Vzhľadom na to, že s manželom začali žiť „vedľa seba“ v zásade každý vlastný život, v októbri 2019 sa s maloletým dieťaťom odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka k návrhu pripojila sobášny list manželov, rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie o svojom príjme a potvrdenie o zamestnaní manžela.
2. Navrhovateľka následne reagujúc na výzvu súdu dňa 22.5.2020 oznámila, že ona a maloletá sú občanmi Slovenskej republiky a ich spoločnou adresou na území Slovenskej republiky je: Ul. F. XXXX/ XX, A., na ktorej sa zdržiavajú v poslednom období v pomere cca 3:4 dni (niekedy až 4:3) v týždni, t.j. od piatka do pondelka a ďalej cez pracovný týždeň minimálne 1x v deň, kedy maloletá má krátky vyučovací deň. Navrhovateľka poznamenala, že maloletá počas celého roka 2016 navštevovala predškolské zariadenie v Komárne, takže má vytvorené okrem rodinnej väzby aj sociálne a kamarátske vzťahy. Tvrdila, že maloletá má s členmi jej rodiny láskyplný vzťah a vždy sa mimoriadne teší aj na čas strávený s mladšou sesternicou. Navrhovateľka uviedla, že pediatrom maloletej je MUDr. Juliana Tóthová v Komárne.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/20155 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“), a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Civilný sporový poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Takouto procesnou podmienkou je aj právomoc súdu, ktorej nedostatok nemožno odstrániť. Súd je vždy povinný právomoc skúmať ex offo. Právomocou súdu rozumieme vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, napríklad tým, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci, takéto konanie vykazuje nedostatky, a preto sa nemôže uskutočniť a je potrebné ho zastaviť.
5. Súd z predložených písomností zistil, že navrhovateľka a maloleté dieťa sú občanmi Slovenskej republiky, pričom manžel (t.j. otec maloletého dieťaťa) je občan Francúzska. Účastníci konania sa v súčasnosti zdržiavajú v hlavnom meste Maďarska, pričom podľa udania navrhovateľky ona s maloletým dieťaťom sa v poslednom období čoraz častejšie zdržiava na území Slovenskej republiky, a to najmä cez víkendy a niekedy 1 deň v týždni, kedy maloletá má krátky vyučovací deň. Obidvaja manželia pracujú v Maďarsku.
6. Vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku v štátnom občianstve otca a v pobyte účastníkov konania, súd je povinný skúmať svoju právomoc aj v zmysle príslušných ustanovení medzinárodného práva súkromného a procesného. V danej veci súd skúmal existenciu tejto procesnej podmienky nielen podľa ustanovení CSP, CMP a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“), ale aj podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), ktorým sú Slovenská republika aj Maďarsko viazané. Keďže navrhovateľka podala na Okresný súd Komárno návrh na rozvod manželstva spolu s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd osobitne skúmal svoju právomoc v manželských veciach a osobitne vo veciach výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
7. Podľa § 2 ZMPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
Podľa článku 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1992/460/20170227>.
Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Brusel IIa vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má domicil;
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
Podľa článku 17 nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika aj Maďarsko sú členskými štátmi Európske únie, súd bol toho názoru, že na daný prípad je potrebné prednostne aplikovať nariadenie Brusel IIa. Keďže podľa predmetného nariadenia v manželských veciach je základným kritériom na určenie právomoci súdov obvyklý pobyt účastníkov konania, súd považoval za potrebné určiť obvyklý pobyt navrhovateľky a manžela. Pojem obvyklý pobyt je považovaný nie za pojem právny, ale skutkový, faktický, ktorý nie je vnímaný, ani interpretovaný jednotne. Pojem obvyklého pobytu nie je zadefinovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky a jednoznačne ani v medzinárodných predpisoch a dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa ustálenej súdnej praxe obvyklým pobytom osoby je žitie na území predmetného štátu a žitie viac, či menej trvalého charakteru. Záver o tom, v ktorej krajine má účastník konania obvyklý pobyt, závisí od vyhodnotenia všetkých okolností v danej veci s prihliadnutím na miesto bydliska, dôvod, pracovné zaradenie, osobné a rodinné väzby, prípadne ďalšie súvisiace okolnosti.
9. Súd má preukázané, že manžel navrhovateľky od roku 2013 žije na území Maďarska, preto jeho obvyklý pobyt je nepochybne v Maďarsku. Navrhovateľka vo svojom podaní uviedla, že trvalý pobyt spolu s maloletou dcérou má hlásený na adrese: Ul. Mládeže XXXX/XX, A.. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pojem obvyklý pobyt nemožno stotožniť s pojmom trvalého pobytu. Súd je toho názoru, že podstatné na určenie obvyklého pobytu navrhovateľky je to, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava, bez ohľadu na to, kde má hlásený trvalý pobyt. Navrhovateľka spolu s maloletou dcérou chodieva na Slovensko podľa potreby, respektíve cez víkendy, pretože rodina navrhovateľky žije na území Slovenskej republiky. Navrhovateľka je zamestnaná v Maďarsku a spolu s maloletou býva na adrese: O. utca XX-XX B, B.. To znamená, že tam má ťažisko každodenného života. Skutočnosť, že navrhovateľka často krát chodieva na Slovensko so svojou maloletou dcérou, nič nemení na tom, že jej obvyklý pobyt je v Maďarsku.
10. Okresný súd Komárno v intenciách nariadenia Brusel IIa ako prvé skúmal či je daná právomoc slovenského súdu podľa článku 3 nariadenia. Vzhľadom na to, že navrhovateľka ani manžel nemajú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a manžel nie je slovenským štátnym príslušníkom, súd má za to, že ani jedno kritérium v zmysle článku 3, na základe ktorého by si mohol slovenský súd založiť právomoc, nie je splnené. Vzhľadom na to, že manželia ťažisko svojho každodenného života majú v Maďarsku, súd dospel k záveru, že za daných okolností jedine maďarské súdy majú právomoc konať vo veci samej. Keďže existuje súd členského štátu EÚ, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci, neprichádza do úvahy ani aplikácia ZMPS, nakoľko by to priečilo článku 7 nariadenia Brusel IIa. Preto súd konanie o rozvod manželstva zastavil.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že matka podala na Okresný súd Komárno popri návrhu na rozvod manželstva aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, pričom maloleté dieťa v súčasnosti so svojou matkou žije v Maďarsku, súd skúmal svoju právomoc ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností taktiež podľa nariadenia Brusel IIa. Súd zistil, že s poukazom na článok 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ZMPS ani v uvedenom prípade nemožno aplikovať vnútroštátny právny poriadok, ale je potrebné vychádzať z nariadenia Brusel IIa.
12. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa článku 8 ods. 2 nariadenia Brusel IIa odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9,10 a 12.
13. Smerodajným pri aplikácii Nariadenia Brusel IIa je obvyklý pobyt dieťaťa. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
14. Poukazujúc na vyššie uvedené, právomoc slovenského súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu by bola daná iba v prípade, keby maloleté dieťa malo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Maloleté dieťa so svojou matkou v čase začatia konania a aj v súčasnosti býva v Maďarsku, s tým, že podľa tvrdení matky v poslednom období sa čoraz častejšie zdržiavajú s maloletou na území Slovenskej republiky, a to najmä od piatka do pondelka a ďalej cez pracovný týždeň 1 deň kedy má maloletá krátky vyučovací deň. Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že maloletá v súčasnosti navštevuje základnú školu v Maďarsku, pričom cez víkendy chodí so svojou matkou navštevovať rodinu matky na Slovensko. Podľa názoru súdu samotné rodinné návštevy nie sú postačujúce na to, aby súd mohol určiť obvyklý pobyt dieťaťa na území Slovenskej republiky. Súd pri určení obvyklého pobytu prihliada aj na rodinné väzby, avšak kritérium miesta plnenia povinnej školskej dochádzky maloletej považuje za podstatnejšie ako návštevy rodiny, pretože maloletá prevažnú časť v týždni strávi v škole. To znamená, že je začlenená do sociálneho a kultúrneho prostredia v Maďarsku. Navyše súd poukazuje aj na to, že najbližšia rodina maloletého dieťaťa (t.j. otec a matka) sa prevažne zdržiavajú v Maďarsku, obaja tam pracujú, čo taktiež potvrdzuje vyššie uvedené skutočnosti. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že maloleté dieťa má obvyklý pobyt v Maďarsku a preto vo veci výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle článku 8 nariadenia Brusel IIa je daná právomoc maďarských súdov.
15. Súd ďalej skúmal, či si nemôže založiť právomoc na rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle článku 9, 10 a 12 nariadenia Brusel IIa, pretože z článku 8 ods. 2 nariadenia vyplýva, že článok 8 ods. 1 by sa neuplatnil v takom prípade, ak by boli kumulatívne splnené podmienky na založenie si právomoci slovenského súdu v zmysle článku 9, 10 alebo 12. Keďže v danom prípade súd nezistil existenciu okolností pripúšťajúcich aplikáciu výnimiek ustanovených v článkoch 9, 10 a 12, pri skúmaní právomoci musel aplikovať článok 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, na základe ktorého ako už bolo vyššie uvedené slovenský súd si nemohol založiť svoju právomoc na konanie a rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
16. Vzhľadom na to, že je daná právomoc maďarských súdov konať vo veci rozvodu manželstva ako aj vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, slovenský súd si nemohol založiť právomoc na žiadnom z princípov medzinárodného práva súkromného. Keďže nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP v spojitosti s § 2 ods. 1 CMP tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
19. Poukazujúc na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh v sume 66,- eur a ide o rozvodové konanie súd vrátil navrhovateľke zaplatený súdny poplatok v plnej výške tak, ako to je uvedené v tretej výrokovej vete tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do I a II. výrokovej vety možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno (§ 357 písm. a) a m) CSP).
Proti tomuto uznesenie čo do III. výrokovej vety odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.