Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Cb-22-2020.pdf
PDF · 99.09 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION a. s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, proti žalovanému: L. P., O.. XX.X.XXXX, V. F. V. XXX XX , P. XX/XX, v konaní o zaplatenie 505,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 473,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne:
- zo sumy 275,18 eur od 26.5.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 72,76 eur od 28.6.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 53,69 eur od 26.7.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 27,95 eur od 26.8.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 43,94 eur od 27.9.2016 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,4 % účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.3.2020 ( žaloba bola pôvodne podaná na OS v Banskej Bystrici dňa 24.5.2019, kde sa rozhodovalo v rámci upomínacieho konania pod č. 36Up/670/2019) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 505,21 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol od pôvodného veriteľa - Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.7.2018. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 15.8.2018. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe dohody o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dohody o prevzatí dlhu z 3.5.2015 dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému (vtedy živnostníkovi podnikajúcemu pod IČO: 47 810 386) poskytovať v dohode vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Na základe tohto vzťahu boli žalovanému poskytnuté právnym predchodcom služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil napriek opakovaným výzvam. Žalovanému boli vystavené nasledovné faktúry: -faktúra zo dňa 08.05.2016 uvedená pod VS 7603848742 vo výške 275,18 eur s lehotou splatnosti 25.05.2016 -faktúra zo dňa 08.06.2016 uvedená pod VS 7604800950 vo výške 72,76 eur s lehotou splatnosti 27.06.2016
-faktúra zo dňa 08.07.2016 uvedená pod VS 7605793559 vo výške 53,69 eur s lehotou splatnosti 25.07.2016 -faktúra zo dňa 08.08.2016 uvedená pod VS 7606765419 vo výške 27,95 eur s lehotou splatnosti 25.08.2016 -faktúra zo dňa 08.09.2016 uvedená pod VS 7607795084 vo výške 43,94 eur s lehotou splatnosti 26.09.2016 -faktúra zo dňa 8.3.2017 uvedená pod VS 3413627303 vo výške 31,69 eur s lehotou splatnosti 23.3.2017-vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žalobca si teda v konaní uplatňuje nárok na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby vo výške 473,52 eur a zmluvnú pokutu vo výške 31,69 eur. Zároveň si uplatňuje nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 8 % p. a. a nárok na náhradu trov konania.
2.Okresný súd v Banskej Bystrici v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz 28.6.2019, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní vec bola postúpená miestne príslušnému Okresnému súdu Poprad.
3.Žalovanému súd doručoval žalobu spolu s prílohami a uznesením na vyjadrenie v stanovenej lehote. Žalovaný žalobu neprevzal zásielku v odbernej lehote. Súd považoval žalobu za doručenú 20.5.2020. V súlade s § 177 ods. 2 písm.a) CSP súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku o čom informoval na webovej stránke a informačnej tabuli Okresného súdu Poprad.
4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: dohoda o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb, odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, všeobecné podmienky, príloha č. 1 k cenníku, faktúry, predžalobná výzva, oznámenie o postúpení pohľadávky. V prílohe žalobca uvádzal, že doručuje aj zmluvu o poskytovaní verejných služieb, žiadosť o prenos čísla v mobilnej sieti, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, žiadosť o zmenu zmluvy o poskytovanie verejných služieb, žiadosť o ukončenie zmluvy o poskytovanie verejných služieb, osobitné podmienky, tu však súd konštatuje, že uvedené prílohy neboli zo strany žalobcu doručené na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb, kedy na základe Dohody o zmene v osobe účastníka zmluvy zo dňa 3.5.2015 došlo k tomu, že pôvodný účastník, ktorým bol L. P., fyzická osoba, zmluvu ukončil a novým účastníkom zmluvy sa stal L. P. U.., živnostník, podnikajúci pod IČO: 47 810 386 (ide o totožnú osobu, avšak v danom prípade bolo požiadané o prenos telefónneho čísla z fyzickej osoby nepodnikateľa na fyzickú osobu podnikateľa). Podnikateľský subjekt ukončil živnosť k 8.5.2018, záväzky voči právnemu predchodcovi žalobcu však vznikli v súvislosti s jeho podnikaním. Uvedený účastník mal pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX a SIM karta s číslom 8942102170018053283, aktivovaný bol program služieb Happy L, NAJ SIM a to od 3.5.2015. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas napriek výzve na zaplatenie, ide o faktúry tak ako sú uvedené v bode 1 tohto rozsudku. Žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa a to spoločnosti Slovak Telecom, a. s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.7.2018. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 15.8.2018 ( viď čl.15). Tak ako tvrdil žalobca žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli poskytované služby vymedzené v dohode a to prostredníctvom vyššie uvedených telefónneho čísla XXXX XXX XXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete ( ďalej len VP) v spojení s cenníkom, ktoré sa právny predchodca žalobcu a žalovaný zaviazali dodržiavať. Právny predchodca listom zo dňa 27.3.2017 odstúpil od zmluvy so žalovaným s účinnosťou od 6.4.2017, a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej telefónnej sieti a sprístupniť potrebné služby. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia. To neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a), b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami. Je povinný platiť cenu za poskytnutú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách , zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
5.Vykonaným dokazovaním na základe zisteného skutkového stavu v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému mobilné služby - služby spojené s užívaním SIM karty žalovaným, ktoré mu následne vyfakturoval. Žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi cenu poskytnutých služieb, ktoré mu boli vyfakturované za obdobie 04/2016-09/2016 spolu vo výške 473,52 eur a následne bola vystavená faktúra na sumu 31,69 eur 8.3.2017, ktorá predstavovala vyúčtovanú zmluvnú pokutu. Žalovaný faktúry vystavené právnym predchodcom žalobcu neuhradil.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na
náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
6.Zmluvná (konvenčná) pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Osobitná úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostného princípu t.j. uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Vyžaduje to § 544 ods. 2 OZ. Toto ustanovenie platí aj pre obchodné vzťahy, a to na základe § 272 ods. 1, lebo ide o prípad, keď písomnú formu vyžaduje zákon.
7.V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca - veriteľ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným- dlžníkom uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú odplatu. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ žalobca preukáže uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej žalobca uniesol bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. V danom prípade žalobca preukázal listinnými dôkazmi uzavretie zmluvy, resp. dohody o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb ako aj predloženými faktúrami poskytnuté plnenie pre žalovaného vo výške tak ako bolo uvádzané v žalobe a preto súd v časti o zaplatenie sumy 473,52 eur vyhovel. Okrem tejto sumy však žalobca požadoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval vo výške 31,69 eur.
Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
8.Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne skutočnú rozhodnú vec dozvie, ak toto bremeno neunesie prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť sporovej strany označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Pokiaľ tak sporová strana neurobí dôkazné bremeno neunesie a v procesnej rovine sa to prejaví v podobe neúspechu v spore či už úplnom, alebo čiastočnom. Tak ako súd vyššie uvádzal žalobca súdu nepreukázal dojednanie zmluvnej pokuty medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. V žalobe len tvrdil, že zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a uviedol vzorec akým bola zmluvná pokuta vypočítaná. Súd predpokladá, že uvedené dojednanie sa nachádza v zmluve o poskytovaní verejných služieb medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, avšak takáto zmluva a ani dodatok k tejto zmluve ako aj ďalšie tvrdené dôkazy súdu predložené neboli. Súd nemá povinnosť vyzývať žalobcu, aby tak učinil a v prípade, že nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nebolo možné v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žalobe vyhovieť. V tejto časti preto žaloba bola zamietnutá.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
9.Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).
Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. 10.Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z..Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369 a) a 369 b) aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
11.Súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur s poukazom na vyššie citované ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca, a to v percentuálnom vyjadrení 93,7 % a úspech žalovaného predstavoval len 6,3 %. Odpočítaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, t. j. 93,7 % - 6,3 % v percentuálnom vyjadrení bude mať žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,4 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.