Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/38/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., V. XX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátkom so sídlom Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66, IČO: 31 954 448, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava

- Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v spore zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., k Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, č. 2637005, z 20.5.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., k žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík č. 2637005 z 20.5.2005, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej úverovej zmluvy pripravenej žalovaným a v čase uzavretia úverovej zmluvy žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že zároveň uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bez existencie súdneho rozhodnutia umožňuje žalovanému realizovať zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške jednostranne diktovanej a bez odsúhlasenia súdom. Podľa žalobkyne je dohoda v nesúlade s právnym poriadkom, v dôsledku ktorej môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Poukázala na skutočnosť, že úverová zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a navyše je výkon zrážok zo mzdy realizovaný na premlčanú pohľadávku.

2. Na návrh žalobkyne súd dňa 13.6.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., k Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, č. 2637005, z 20.5.2005, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Voči pôvodne žalovanému v 2/ rade (Nemocnica Poprad a.s.) sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia a žiadala, aby mu súd taktiež uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne. V časti

týkajúcej sa pôvodne žalovaného v 2/ rade súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Po odvolaní podanom žalobkyňou Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie zamietavý výrok uznesenia súdu prvej inštancie zmenil tak, že pôvodne žalovanému v 2/ rade uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., k Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, č. 2637005, z 20.5.2005.

3. K podanej žalobe uviedol, že vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom je zabezpečovacím inštitútom, ktorým sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Poukázal na to, že v zmysle právnej úpravy nie je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej listine, pričom o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť až dňa 01.05.2014 (prípadná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej náležitostí sa posudzuje podľa práva platného v čase jej vzniku). V čase podpisu zmluvy nebola zákonom upravená ani veľkosť písma, keďže uvedená právna úprava bola prijatá až Nariadením vlády Slovenskej republiky č. účinným od 01.01.2015, pričom žalovaný má za to, že zmluva je písaná dostatočne veľkým písmom. Podľa žalovaného je nelogické, aby ustanovenie, ktoré sa stalo účinné deväť rokov po podpise zmluvy malo relevantný vplyv na danú zmluvu. Poukázal na to, že právny predchodca žalovaného, t.j. spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 20.05.2005, ktorej neoddeliteľnou podmienkou boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (ďalej len „OP“) splnil všetky zákonné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení. Žalobkyňa v zmluve, ktorú vlastnoručne podpísala, výslovne súhlasila, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy má zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Žalovaný zároveň považuje za nesporné, že žalobkyňa bola právnym predchodcom ako aj žalovaným viackrát vyzývaná na uhradenie dlžnej sumy. Poprel tvrdenia žalobkyne o tom, že ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemala možnosť ich odmietnuť, pretože mohla zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť jej predformulovanému obsahu. Obsah zmluvy bol právnym predchodcom žalovaného vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočný jav, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe, vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobkyňa na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipovala. Uviedol, že konanie žalobkyne spočívajúce v uzatváraní zmluvných záväzkov, ich neplnení, následnej nečinnosti počas veriteľovej snahy o mimosúdne urovnanie veci, považuje žalovaný za neakceptovateľné a je neprípustné, aby v čase, kedy zmluvné záväzky žalobkyne postúpili do stavu vymáhania, resp. uhrádzania, žalobkyňa začala namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovaného. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne listinné dôkazy, dokonca ani zmluvu o postúpení pohľadávky. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

6. Zo Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 20.5.2005 súd zistil, že žalobkyňa právneho predchodu žalovaného požiadala o poskytnutie kreditnej karty s úverovým rámcom 30.000,- Sk splatným 30 mesačnými splátkami a výškou mesačnej splátky 1.000,- Sk. Z čl. VII. Bod 4 žiadosti súd zistil, že žalobkyňa vyhlásila, že sa oboznámila s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., ktoré tvoria prílohu žiadosti/zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z bodu 31 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. súd zistil, že: „Ak klient nezrealizuje úhradu Povinnej splátky, Správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň

má právo zablokovať Hlavnú aj Dodatkovú kartu. AK Klient napriek výzve nezaplatí Povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka má právo použiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (a) znížiť Úverový rámec na nulu, (b) vyhlásiť celý Dlžný zostatok za okamžite splatný, (c) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť Hlavnej a Dodatkovej karty, (d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, (e) vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek bankového účtu Klienta vedeného bankou, (f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy Klienta s čím Klient podpisom Zmluvy súhlasí, (g) vymáhať pohľadávku súdnou cestou.“

7. Z výzvy na výkon zrážok zo mzdy zo dňa 10.4.2016 súd zistil, že uvedenou výzvou žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne na výkon zrážok zo mzdy na sumu 4.265,04 eur, pričom istina má predstavovať sumu 3.109,54 eur, riadny úrok sumu 49,37 eur, úroky z omeškania sumu 706,93 eur a náklady inkasného pokračovania sumu 399,20 eur.

8. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

9. Podľa strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

10. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

14. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa účinného k 20.7.2005, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

16. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Pod existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa rozumie naliehavý právny záujem žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: žalovaným je

popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Jedná sa o existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

17. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.

18. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

19. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, teda preukázala existenciu a dôvodnosť uplatneného nároku. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

20. Bolo preukázané, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného dňa 20.7.2005 uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 30.000,- Sk (995,82 eur), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 1.000,- Sk. Súčasťou ustanovení Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet je oprávnenie veriteľa vykonať zrážky zo mzdy dlžníka (nie je to dohoda o zrážkach zo mzdy). Bolo preukázané, že na základe tohto ustanovenia Obchodných podmienok na žiadosť žalovaného začal zamestnávateľ žalobkyne realizovať zrážky zo mzdy, pričom žalovaný si uplatnil nárok vo výške viac ako štvornásobku poskytnutého úveru, pričom nie je zrejmé, či došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu pred postúpením žalovanému, či boli v prípade postúpania pohľadávky splnené podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách, či boli zohľadnené premlčané splátky a pod. V tomto smere zo strany žalovaného neboli v konaní produkované žiadne dôkazy, a to ani v otázke jeho pasívnej legitimácie v spore.

21. Po oboznámení sa s obsahom uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy súd právny úkon - jednostranne vyhlásené oprávnenie veriteľa na výkon zrážok zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je neurčitý, v rozpore so zákonom.

22. Predovšetkým sa nejedná o dohodu v podobe vyžadovanej zákonom. Dohoda predstavuje konsenzus dvoch alebo viacerých strán na obsahu, avšak jednostranné deklarované oprávnenie Veriteľa takúto dohodu nepredstavuje. Navyše zabezpečená pohľadávka musí byť v dohode o zrážkach zo mzdy vymedzená určitým spôsobom, zrejmým obom zmluvným stranám. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola poučená o dôsledkoch vyhlásenia právneho predchodcu žalovaného, nemala možnosť toto vyhlásenie odmietnuť, nakoľko v žiadosti o poskytnutie kreditnej karty má spotrebiteľ priestor jedine na vyplnenie svojich osobných údajov a údajov o príjme. Možnosť ovplyvniť obsah iných podmienok zmluvy spotrebiteľovi daná nie je. Argumentáciu žalovaného, že uvedené ustanovenie v čase podpisu zmluvy neexistovalo nemožno prijať, nakoľko práve uvedeným ustanovení zákonodarca reagoval na rozmach nekalých postupov bankových i nebankových spoločností voči spotrebiteľom a bolo by krajne nelogické a v rozpore so zásadou spravodlivosti, ak by toto ustanovenie nemalo byť aplikované na predmet sporu len preto, že ho žalovaný neakceptuje.

23. Oprávnenie vykonať zrážky zo mzdy je v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predstavuje formulárové jednostranné vyjadrenie, nebolo predmetom individuálneho dojednania, žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť odmietnuť podpísanie tohto vyhlásenia, nakoľko je súčasťou textu, navyše koncipovaná miniatúrnym a nečitateľným písmom.

24. Predformulované vyjadrenie Veriteľa ako súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Je potrebné dodať, že je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok (v tomto prípade aj k realizácii zrážok došlo), dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.

25. V tomto smere súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený súhlasiť s jednostranne deklarovaným oprávnením požadovať zrážky zo mzdy.

26. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd dospel k záveru, že vyhlásené oprávnenie veriteľa nie je riadnou dohodou o zrážkach zo mzdy a je absolútne neplatný právny úkon, preto žalobe vyhovel.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa , keď žalobkyňa mala v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.