Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-448-2016.pdf
PDF · 86.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/448/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému R. D., L.. XX. XX. XXXX, P. J. D. XXXX/X, J. J., na vymoženie pohľadávky vo výške 116,80 Eur s príslušenstvom spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci exekútorom po zistení dôvodu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 zastavuje.
Súd ukladá povinnosť oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, Banská Bystrica, trovy exekúcie vo výške 64,38 Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 01. 07. 2016 bolo začaté exekučné konanie na základe doručeného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271 (ďalej len „oprávnený“). Súd následne po doručení žiadosti exekútora JUDr. Mária Mičáka, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „exekútor“), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom - príslušným Výkazom daňových nedoplatkov vydaný oprávneným zo dňa 28. 06. 2016, vykonateľný dňa 28. 06. 2016, udelil exekútorovi dňa 13. 07. 2016 poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného - R. D., L.. XX. XX. XXXX, P. J. D. XXXX/X, J. J. (ďalej len „povinný“).
2. Dňa 07. 02. 2020 bolo na súd doručené podanie exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože na základe vykonaných lustrácií bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny majetok. Exekútor zároveň uviedol, že od začatia exekučného konania nebola od povinného vymožená žiadna suma a ani zistený žiadny majetok. Z pripojenej Správy o stave exekúcie, zo dňa 21. 01. 2020, vyplývali skutočnosti o tom, že povinný nie je vlastníkom žiadneho bankového účtu, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nemá podiely v obchodných spoločnostiach a celkovo nemá iné ďalšie majetkové práva. Exekútor súčasne na súd doručil na vec sa vzťahujúci exekučný spis exekútora, sp. zn. EX 162/16. V súvislosti so zastavením exekúcie exekútor uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 140,59 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 99,60 Eur, z odmeny za manipuláciu so spismi v sume 0,66 Eur náhrady hotových výdavkov v sume 16,90 Eur + DPH vo výške 23,43 Eur, na ktorých úhradu navrhol zaviazať oprávneného.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa svojej rozhodovacej činnosti (napr. uznesenie sp. zn. 6 MCdo 8/2011) zastáva názor, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Obdobný záver vyplýva zo samotnej dôvodovej správy ku zákonu č. 32/2002 Z. z., ktorým sa zaviedol do Exekučného poriadku citovaný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku - „Rozširujú sa dôvody pre ktoré sa zastavuje konanie. V prvom prípade sa umožňuje zastavenie exekúcie ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, keďže v tom prípade nie je nádej na úspešné splnenie cieľa exekúcie - uspokojenia nároku oprávneného.“
7. V nadväznosti na to súd uvádza, že v prípade zistenia, že trovy exekúcie („predbežné“ § 201 ods. 1 Ex. por., „ďalšie“ § 202 ods. 1 Ex. por.), nebude možné uhradiť z majetku povinného, je povinnosťou exekútora postupovať podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd ďalej konštatuje, že v prípade zistenia nedostatku majetku u povinného nie je právne významné, či oprávnený s ďalším pokračovaním exekúcie súhlasí alebo nesúhlasí. Súd nemajetnosť povinného ako zákonný dôvod na zastavenie exekúcie skúma a posudzuje autonómne a bez zreteľa na vôľu oprávneného. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nemá za následok tzv. prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže aj v budúcnosti opäť navrhnúť, aby sa vykonala exekúcia voči povinnému. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že trvanie exekučného konania nie je možné zakladať na neurčitom predpoklade, že povinný možno niekedy v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Súd preto uzatvára, že ak je v danom časovom momente prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, je nutné exekúciu zastaviť.
8. S poukazom na zistenia exekútora preto súd prijal záver, že u povinného nebol zistený žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. V spojitosti s uvedeným skutkovým záverom súd následne prijal aj právny záver, že majetkové pomery povinného založili dôvod na zastavenie exekúcie podľa citovaného § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a preto exekúciu voči povinnému zastavil.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11. S poukazom na skutočnosť, že súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, súd v súlade s citovaným § 203 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol, že trovy exekúcie bude hradiť oprávnený.
12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov č. 68/2017 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Preskúmaním predmetného vyúčtovania trov exekúcie súd zistil, že exekútor si uplatnil uvedenú paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti za jednotlivé úkony v obdobiach rokov 2016 - 2020, ktorými zisťoval vlastníctvo nehnuteľností, bankových účtov, poberania príjmu, zisťovanie pobytu a pod.
17. Z vyúčtovania bolo zistené, že uvedené úkony, za ktoré si exekútor uplatnil paušálnu odmenu, boli označené dátumom uskutočnenia, opísané svojim obsahom a s uvedením počtu toho ktorého úkonu. Pri paušálnej odmene mali názvy úkonov podklad v ustanoveniach Vyhlášky. Po preskúmaní spisu exekútora súd uvádza, že tieto úkony boli žurnalizované v spise spolu s pripojenými poštovými doručenkami, čím bolo pre súd preukázané, že tieto úkony exekútora boli aj reálne vykonané.
18. Súd napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekúcie zo strany exekútora považoval na účely priznania uvedených odmien za výkon exekučnej činnosti za potrebné zobrať na zreteľ aj tzv. materiálnu stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá spočíva v skutočnostiach ako dĺžka konania, hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku ako aj v skutočnosti, či už skôr v priebehu exekúcie nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý ak by bol prítomný, odôvodňoval by vznik povinnosti exekútora podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, čoho následkom by bolo posúdenie či nebol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 a) až l) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Týmto prieskumom súd sleduje najmä zámer, či nedošlo pri skúmaní uvedených skutočností k vzniku neodôvodnených trov exekúcie.
19. Súd preto na účely prieskumu opodstatnenosti vzniku trov exekúcie preskúmal exekučný spis exekútora a zistil, že z jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (15) za rok 2016 vyplývalo, že povinný nie je zamestnaný, nie je poberateľ žiadnej dávky zo sociálneho poistenia, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nie je majiteľom žiadneho bankového účtu, a že nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti.
20. Z popísaných zistení, ktoré exekútor vykonal ku dňu 28. 11. 2016 súd prijal záver, že k tomuto dátumu vyplývala voči povinnému odôvodnená pochybnosť o tom, či jeho majetok postačuje aspoň na úhradu trov exekúcie. Exekútor preto mal postupovať podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 a predložiť vec súdu na rozhodovanie o zastavení exekúcie. Následné vykonávanie ďalších úkonov exekučnej činnosti, na základe ktorých nedošlo ani ku čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, viedlo len k nedôvodnému navyšovaniu trov exekúcie.
21. Súd s poukazom na uvedené dôvody preto nepriznal nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti, ktoré exekútor vykonal v rokoch 2017 - 2020, t. j. za celkovo 24 úkonov exekučnej činnosti vo výške sumy 79,68 Eur. Ostatné úkony exekučnej činnosti, ktoré boli vykonané v roku 2016, a ktoré dostatočne odôvodňovali záver o nemajetnosti povinného, v celkovom počte 15 úkonov, považoval súd vzhľadom na výšku pohľadávky oprávneného a trvanie exekúcie za dôvodné a preto priznal exekútorovi nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 49,80 Eur.
22. Podľa § 21 vyhlášky odmena za a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura, b) nahliadnutie do spisov oprávnenými osobami za každú aj začatú hodinu je 1 euro, c) požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.
23. Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu nároku exekútora na odmenu podľa § 21 vyhlášky. Súd zistil, že túto odmenu si exekútor uplatnil za potvrdenie zo spisu, správy o stave exekúcie. Súd preskúmaním spisu exekútora zistil, že nebolo žiadnou listinou preukázané, že uvedená Správa o stave exekúcie,
zo dňa 21. 01. 2020 bola vypracovaná na návrh oprávneného, príp. nebolo zo spisu preukázané, že oprávnený žiadal vydanie odpisu/potvrdenie zo spisu ohľadne tejto správy. Nie je ju preto možné považovať za listinu, ktorú si oprávnený vyžiadal zo spisu.
24. Súd preto tento uplatňovaný nárok, ktorý spočíval v odmene podľa § 21 vyhlášky vo výške 0,66 Eur nepriznal.
25. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
26. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
27. Súd ďalej pristúpil k posudzovaniu účelnosti dôvodnosti hotových výdavkov, ktoré pozostávali z vynaložených nákladov na tlač a kopírovanie v sume 10,10 Eur, poštovné vo výške 5,35 Eur, poplatkov za lustrácie v databáze vlastníctva motorových vozidiel za roky 2016, 2019, 2020, v sume 0,75 Eur a poplatok za súčinnosť do banky v sume 0,70 Eur (rok 2016).
28. Súd priznal náhradu na poštovné vo výške 2,90 Eur, ako pomernú časť vzniknutých nákladov za rok 2016, za ktorý bola priznaná aj odmena za výkon exekučnej činnosti. Úkony doručovania poštových zásielok boli exekútorom náležite špecifikované dátumom uskutočnenia, jeho názvom a jednotkovou cenou. Súd ich preto považoval za preukázané a preto ich priznal tak, ako si ich exekútor za rok 2016 uplatnil. Nakoľko súd považoval výkon exekúcie po roku 2016 za neúčelný, súd čiastočný nárok na náhradu poštovného v zostatkovej sume 2,45 Eur nepriznal.
29. Súd z rovnakých dôvodov ako pri odmene a nákladoch na poštovné ďalej priznal aj nároky na náhradu za poplatky uskutočnené v roku 2016 v sume 0,95 Eur, ktoré považoval za dôvodné a súvisiace s výkonom exekúcie.
30. Ďalej s poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 27/08, zo dňa 23. januára 2008, nepriznal nárok na náhradu nákladov za tlač a kopírovanie v sume 10,10 Eur. Ústavný súd v tomto rozhodnutí sa stotožnil s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že „odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že súdnemu exekútorovi náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene“ za úvahy vychádzajúce z konkrétnych faktov, za logické, a preto aj celkom legitímne, pričom podľa neho napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd tiež uviedol, že odvolací súd súčasne ozrejmil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál.
31. Obdobné závery boli uvádzané aj uzneseniach Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/50/2014 zo dňa 27. 10. 2014, sp. zn. 1CoE/185/2013 zo dňa 23. 09. 2014 a v uznesení Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11CoE/70/2013 zo dňa 30. 04. 2013.
32. Celková výška trov exekúcie, ktorú súd priznal exekútorovi a na ktorú zaviazal oprávneného pozostávajúca z časti priznanej paušálnej odmeny vo výške 49,80 Eur, z krátených hotových výdavkov (poštovné a poplatky) vo výške 3,85 Eur a DPH vo výške 10,73 Eur, predstavuje sumu 64,38 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Banská Bystrica 12. 06. 2020