Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-50-2020.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G. : X. nar. XX.XX.XXXX, A. nar. XX.XX.XXXX a X. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom V. práce, sociálnych vecí a rodiny J., deti rodičov : matky A. G., rod. G., štátnej občianky S. republiky, trvale bytom J. S., K. S. XXX, zastúpenej v konaní O.. S. S., advokátkou so sídlom v J., Z. XXXX/XX, pracovisko J., P. X a otca X. G., štátneho občana S. republiky, trvale bytom J. - Y., G. XX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry J., I. 2, J., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v časti zverenia a zastupovania maloletých detí nasledovného znenia :
„ Maloleté deti G. : X. nar. XX.XX.XXXX, A. nar. XX.XX.XXXX a X. nar. XX.XX.XXXX, s a na čas do rozvodu z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. “
Súd u r č u j e , že otec j e p o v i n n ý na čas do právoplatnosti rozvodového rozsudku prispievať na výživu maloletej X. sumou vo výške 140,-Eur mesačne, na výživu maloletého A. sumou vo výške 110,-Eur mesačne a na výživu maloletej X. sumou vo výške 110,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.06.2020, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 5.5.2020 sa matka maloletých detí domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom X., A. a X., ktoré žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca detí zaviazať prispievať na ich výživu s účinnosťou od X.X.XXXX. Najprv navrhovala otcovi určiť výživné v sumách po 200,-Eur mesačne na každé dieťa, teda spolu 600,-Eur mesačne; potom na pojednávania žiadala otca zaviazať platiť výživné po 150,-Eur mesačne na mal. X., po 130,- Eur mesačne na mal. A. a po 120,-Eur mesačne na mal. X., teda spolu 400,-Eur mesačne. Potom ako otec detí na pojednávaní matke detí vyplatil doplatok výživného za 05/2020, žiadala matka otca detí zaviazať výživným od 1.6.2020 v ňou navrhovaných sumách. Matka detí uviedla, že dňa 16.10.2019 ona podala návrh na rozvod manželstva, od 01/2020 už s otcom detí definitívne nežijú spolu, kedy bol on z bytu vykázaný políciou a ona teraz spolu s deťmi býva v rodinnom dome u jej rodičov. Keďže rozvodové konanie nie je ešte právoplatne skončené, trvala aj na tomto návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Matka uviedla, že otec detí od ich rozchodu prispieva na výživu všetkých detí sumou 200,-Eur mesačne spolu na všetky tri deti, tak prispieval od
02 do 04/2020 a v máji prispel sumou 250,-Eur. Matka potvrdila, že otec detí posiela na spoločný účet, ku ktorému má ona dispozičné oprávnenie, sumu 700,-Eur mesačne, z ktorého sa hradia náklady bytu, úver a ona si z toho účtu na svoj účet prevádza výživné na deti v sumách ako uviedla. K svojim pomerom matka uviedla, že ona pracuje v upratovacej firme na polovičný pracovný úväzok so zárobkom 300,- až 350,-Eur mesačne netto a poberá prídavky na tri deti. Maloletá X. má XX rokov a je žiačkou X.ročníka ZŠ, maloletý A. má XX rokov a je žiakom X.ročníka ZŠ a maloletá X. má X rokov, zatiaľ navštevuje MŠ, ale od XX/XXXX nastupuje do X.ročníka ZŠ. K pomerom otca detí matka uviedla, že ten predtým pracoval ako vodič, kde dosahoval príjem 1.700,-Eur mesačne vrátane diét, od XX/XXXX by mal pracovať na inej pozícii a jeho aktuálny príjem nepozná. Uviedla, že otec detí zmenil druh práce, nakoľko už do zahraničia ako vodič kamiónu chodiť nechcel. Na pojednávaní v rozvodovom konaní potvrdila, že otec detí už pred rokom, keď ešte žili spolu, chcel skončiť s prácou vodiča A., kedy mu ona povedala, aby s tým ešte počkal, kým si ona nájde nejakú prácu.
2. Otec detí súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s matkou navrhovanou sumou výživného a on súhlasil s výživným v sume 360,-Eur mesačne spolu na všetky tri deti tak, ako bolo upravené aj v rozvodovom rozsudku. Otec detí potvrdil, že od 01/2020 už definitívne nežijú spolu, kedy sa matka s deťmi odsťahovala. Uviedol, že po ich rozchode si on otvoril svoj účet a na ich spoločný účet, s ktorým disponuje matka detí, on posiela 700,-Eur mesačne, z čoho sa hradia náklady bytu 400,-Eur mesačne vrátane hypotéky a zvyšných 300,-Eur mesačne zostáva k dispozícii matke detí. K svojim pomerom otec uviedol, že on teraz býva sám v 4-izbovom byte, ktorý majú s matkou detí v BSM, pracuje ako S. a zarába XXX,-Eur mesačne. Uviedol, že od 01/2020 už nejazdí do zahraničia a teda už nedostáva diéty. V rozvodovom konaní otec uviedol, že v minulosti jazdil do zahraničia ako vodič kamiónu, kedy popri mzde poberal aj cestovné náhrady a takto spolu zarábal cca 1.100,-Eur mesačne. Teraz od 01/2020 jazdí len po Slovensku a poberá cestovné náhrady vo forme 10 stravných lístkov. Otec uviedol, že s tou prácou vF. chcel skončiť už pred rokom, kedy mu matka detí povedala, aby ešte chvíľu vydržal, kým si ona nájde prácu. On nemá záujem opäť jazdiť do zahraničia, má aj zdravotné problémy. Otec uviedol, že matkou požadovaná suma výživného nie je v jeho možnostiach. Poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia a považuje za nespravodlivé, že matka detí by pracovala len na polovičný úväzok a on by musel makať a drieť a teda, že aj matka detí sa môže riadne zamestnať na plný úväzok.
3. Kolízny opatrovník súhlasil s čiastočnou rodičovskou dohodou o zverení detí do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výšku výživného, túto úpravu odporučil prevziať tak ako bola určená rozvodovým rozsudkom, teda 140,-Eur mesačne pre mal. Romanu, 110,-Eur mesačne pre mal. A. a 110,-Eur mesačne pre mal. X..
4. Okresný prokurátor v časti zverenia súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou a v časti výživného tiež odporučil prevziať úpravu výšky výživného z rozvodového rozsudku, keďže sa jedná o výživné za krátku dobu pred rozvodom, kedy nebola žiadna zmena pomerov.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, RL detí, lustrácie v RO, lustrácie v SP, potvrdenie o PnD, potvrdenie o príjme matky, správu KO zo šerenia pomerov, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o cestovných náhradách, obsah pripojeného rozvodového spisu sp.zn. 34P/195/2019 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
6. Maloleté deti X., A. a X. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktorí definitívne nežijú spolu od XX/XXXX. Maloleté deti bývajú s matkou a s otcom sa stretávajú. Maloletá X. má XX rokov a je žiačkou 7. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 8,-Eur mesačne + ročný poplatok 30,-Eur. Záujmové krúžky nenavštevuje. Nosí okuliare zakúpené v minulom roku v hodnote 150,-Eur. Jej cestovné výdavky predstavujú 26,-Eur mesačne. Maloletý A. má XX rokov a je žiakom 3. ročníka ZŠ. Jeho stravné v školskej jedálni tiež predstavuje 8,-Eur mesačne + ročný poplatok 30,-Eur. Maloletý navštevuje školský klub s poplatkom 12,-Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje. Je zdravý. Maloletá X. má X rokov, zatiaľ navštevovala MŠ, kde stravné predstavovalo 13,-Eur mesačne a od 09/2020 nastupuje do X.ročníka ZŠ. Je zdravá.
7. Matka spolu s deťmi býva v rodinnom dome u jej rodičov, na náklady bývania im prispieva 100,-Eur mesačne. Od 19.8.2019 je zamestnaná ako upratovačka na polovičný pracovný úväzok. Uviedla, že zarába 300,- až 350,-Eur mesačne. Z jej výplatných pások vyplynulo, že jej priemerný čistý mesačný
príjem zisťovaný z obdobia od 09/2019 do 05/2020 (okrem obdobia jej OČR v 03/2020 a 04/2020, kedy poberala ošetrovné) predstavuje 454,65 Eur. Matka poberá aj prídavky na tri deti spolu v sume 74,85 Eur mesačne. Okrem týchto troch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. S otcom detí majú v BSM 4-izbový byt, v ktorom býva otec detí a vlastnia záhradu.
8. Otec detí býva sám v X-izbovom byte, ktorý majú účastníci v BSM, kde náklady bývania predstavujú 215,-Eur mesačne a splátka hypotekárneho úveru predstavuje162,-Eur mesačne. Otec detí je od 13.6.2013 zamestnaný u zamestnávateľa A. D&R s.r.o. D. pracoval ako vodič A. a z výpisov z účtu vyplynulo, že jeho priemerná čistá mesačná mzda zisťovaná z obdobia od 01/2019 do 12/2019 predstavovala 621,64 Eur a popri tom otec poberal aj cestovné náhrady v priemernej výške 658,74 Eur mesačne. Teda jeho celkový čistý mesačný príjem aj vrátane cestovných náhrad predstavoval do 12/2019 sumu 1.280,38 Eur. V 01/2020 bol otec detí práceneschopný a od 02/2020 opäť pracuje. Pracuje síce pre toho istého zamestnávateľa, ale už podľa vlastného udania nejazdí do zahraničia, ale jazdí len po S., a preto popri mzde poberá nižšie cestovné náhrady, a to v priemernej výške 104,-Eur mesačne, ktorá bola zistená z potvrdenia jeho zamestnávateľa za obdobie od 02/2020 do 04/2020. Teda jeho terajší priemerný čistý mesačný príjem spolu predstavuje 726,-Eur. Okrem týchto troch maloletých detí už otec nemá iné vyživovacie povinnosti. S matkou detí majú v I. záhradu a X-izbový byt, v ktorom býva on a ešte vlastní auto zn. K. r. v. XXXX.
9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX bolo zistené, že dňa 12.6.2020 bolo zatiaľ ešte neprávoplatným rozsudkom tunajšieho súdu manželstvo rodičov detí rozvedené a súčasne bola schválená čiastočná rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. Keďže medzi rodičmi nedošlo ani v rozvodovom konaní k dohode o vyživovacej povinnosti otca k deťom, výživné určil súd vo výške 140,-Eur mesačne pre mal. X., vo výške 110,-Eur mesačne pre maloletého A. a vo výške 110,-Eur mesačne pre maloletú X., t.j. spolu 360,-Eur mesačne spolu na všetky tri deti. Z. rodičov a detí boli v tomto i v rozvodovom konaní zistené totožné, keďže obe pojednávania sa konali v ten istý deň. Ale keďže rozvodový rozsudok nie je ešte právoplatný, matka trvala aj na súdnej úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu.
10. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
13. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Keďže rozsudok o rozvode manželstva rodičov detí a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nie je ešte právoplatný a bolo preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú spolu, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu je dôvodná.
18. Zákon o rodine predpokladá, že rodičia sa vedia dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a taká dohoda by mala mať prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, ale podlieha schváleniu súdu. V danej veci rodičia uzavreli čiastkovú rodičovskú dohodu a dohodli sa na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, a že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. S takouto dohodou v časti zverenia a zastupovania maloletých detí súhlasil aj kolízny opatrovník aj okresný prokurátor. Takáto dohoda zodpovedá aj vôli a názoru samotných maloletých detí, ktoré sa pri pohovore pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili, že so starostlivosťou matky sú spokojne a chcú s ňou naďalej zostať bývať. Preto súd rodičovskú dohodu v tejto časti schválil.
19. Rodičia sa nedohodli na úprave vyživovacej povinnosti otca k deťom, preto túto úpravu urobil súd. Matka najprv žiadala otcovi určiť výživné 600,-Eur mesačne spolu na všetky tri deti, potom na pojednávaní žiadala výživné 400,-Eur mesačne spolu na všetky deti. Otec detí na pojednávaní súhlasil so sumou 360,-Eur mesačne, teda tak ako bolo predtým rozhodnuté v rozvodovom konaní, hoci v rozvodovom konaní najprv on navrhoval výživné 300,-Eur mesačne spolu na všetky tri deti, maximálne 350,-Eur mesačne. Kolízny opatrovník i okresný prokurátor odporučili prevziať úpravu výšky výživného zo zatiaľ neprávoplatného rozvodového rozsudku, t.j. 360,-Eur mesačne spolu na všetky tri maloleté deti.
20. S poukazom na vek a odôvodnené potreby detí, schopnosti a možnosti oboch rodičov, pretože na výživu detí prispievajú obaja rodičia, súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej X., ktorá je žiačkou druhého stupňa ZŠ sumou 140,-Eur mesačne a na výživu maloletého A., ktorý je žiakom prvého stupňa ZŠ a na výživu maloletej X., ktorá sa v krátkej dobe tiež stane žiačkou prvého stupňa ZŠ, sumou po 110,- Eur mesačne na každé z týchto dvoch detí. Súd v tomto konaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu rozhodol o výške výživného totožne, ako rozhodol aj rozvodovým rozsudkom pri úprave rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode. Súd má za to, že určené výživné zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám. Hoci matka detí žiadala podstatne vyššie sumy, súd má za to, že
vyššie výživné by nezodpovedalo schopnostiam a možnostiam otca. Je pravdou, že otec detí v minulosti dosahoval vyššie príjmy ako v súčasnosti, pretože vtedy pracoval ako K. s jazdami do zahraničia a jeho vyšší príjem bol vtedy zvýšený z dôvodu cestovných náhrad, ale ani vtedy nedosahoval také príjmy, ako uvádzala matka v návrhu. V súčasnosti už otec detí nejazdí do zahraničia, ale jazdí len po S., preto jeho terajšie príjmy sú nižšie. Súd sa nestotožnil s názorom, že otec detí sa účelovo vzdal lepšieho zamestnania a lepšieho príjmu. Otec detí pracuje stále pre toho istého zamestnávateľa a rozhodnutie prestať jazdiť do zahraničia z dôvodu veľkej fyzickej a časovej náročnosti urobil už dávno v minulosti, ešte v čase spolužitia s matkou detí a po dohode s ňou, ktorá ho vtedy len žiadala, aby chvíľu počkal, kým si ona nájde prácu, čo on aj urobil. Súd zdôrazňuje, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia. Preto výživné určené otcovi detí ako jednému z rodičov, podľa názoru súdu zodpovedá zákonným kritériám, veku a odôvodneným potrebám detí a zodpovedajúcej životnej úrovni, keďže nie je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu detí matkou požadovaným výživným. Ako už bolo vyššie konštatované, vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, pričom z vykonaného dokazovania bolo zistené, že matka detí pracuje len na polovičný pracovný úväzok a dosahuje o niečo vyššie príjmy ako uvádzala.
21. Matka detí najprv žiadala určiť otcovi výživné od 1.5.2020, v ktorom mesiaci podala návrh na začatie konania. Potom ako otec detí vyplatil matke doplatok výživného za mesiac máj 2020, žiadala matka otcovi určiť výživné od 1.6.2020. Preto súd výživné určil s účinnosťou od 1.6.2020. Z uvedeného dôvodu nebol zistený žiaden nedoplatok na zročnom výživnom.
22. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).