Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2C/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, práv. zast. JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, proti žalovanému: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX M. T., práv. zast. Advokátska kancelária URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, v spore o zapl. 5.267,59 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.267,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.267,59 Eur od 19.12.2019 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.267,59 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla NISSAN´PATHFINDER s EVČ: T so začiatkom poistenia 11.11.2016, na základe ktorej bol žalovaný povinný platiť bežné poistné v štvrťročných splátkach po 54,92 Eur splatné k 11. dňu 11., 2., 5. a 8. mesiaca príslušného roka. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom poistenie zaniklo dňa 10.02.2017. Žalobca zaevidoval škodovú udalosť zo dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXXXXXXXX. Poistné plnenie vyčíslené na sumu 4.586,59 Eur bolo dňa 01.03.2017 poukázané poškodenému. Poškodený si uplatnil tiež náklady za náhradné vozidlo FORD Tranzit za obdobie od 15.02.2017 do 02.03.2017, čo žalobca zaevidoval ako osobitnú škodovú udalosť pod č. XXXXXXXXXX a poistné plnenie vyčíslené na sumu 681 Eur poukázal poškodenému dňa 29.03.2017. Nakoľko žalovaný poistné za obdobie od 11.02.2017 do 10.05.2017 splatné dňa 11.02.2017, uhradil až dňa 15.03.2017, a teda v čase poistnej udalosti bol v omeškaní s platením poistného, žalobca ho vyzval na nahradenie poskytnutého poistného plnenia. Keďže žalovaný poskytnuté poistné plnenie nenahradil, obrátil sa žalobca so svojim nárokom na súd. K podanej žalobe pripojil: poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, správu o nehode, potvrdenia o úhrade poistného plnenia, faktúry, oznámenie o ukončení likvidácie zo dňa 28.02.2017 a zo dňa 27.03.2017, inkasný účet poistnej zmluvy, výzvu na náhradu zo dňa 31.03.2017 s doručenkou, list žalovaného o odpustenie regresu, uznanie dlhu.

2. Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz, ktorý vzhľadom na podaný odpor následne zrušil.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že s poukazom na gramatický výklad a účel ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o PZP) je zrejmé, že regresný nárok žalobcu má byť úmerný k miere porušenia zo strany žalovaného, t.j. k dobe omeškania a podmienok za ktorých k meškaniu došlo. Žalovaný listom doručeným žalobcovi dňa 24.04.2017 ozrejmil, že k omeškaniu s platením poistného došlo z dôvodu, že bol odcestovaný. V súčasnosti je žalovaný v nepriaznivej ekonomickej situácií, aby vedel bez dlhodobo poškodzujúcich ekonomických následkov nahradiť požadované poistné plnenie v celom rozsahu. Zároveň s prihliadnutím na uvedené poľahčujúce okolnosti v zmysle ekonomicko-pracovných aspektov v čase predchádzajúcom okolnostiam zakladajúcich súčasný právny stav, je regresný nárok žalobcu zjavne neprimeraný. Žalovaný má zato, že v súlade s ust. Zákona o PZP je legitímna výška regresného nároku žalobcu, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný bol povinný platiť poistné v splátkach štvrťročne, suma predstavujúca 20% až 30% zo žalovanej sumy. Nakoľko samotný regresný nárok nie je rigidne determinovaný na celý rozsah regresu, ale počíta sa s určitou dávkou proporcionality, žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy považuje za nedôvodný a neopodstatnený a odmieta ho čo do dôvodu a výšky. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. K odporu pripojil list žalovaného.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že Zákon o PZP neurčuje výšku ani výpočet tzv. regresnej pohľadávky. Žalobca pri určení výšky regresnej náhrady zohľadnil výšku priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok 2018, ktorá dosiahla hodnotu 1.013 Eur. Berúc do úvahy túto sumu, výška požadovanej regresné náhrady 5.267,59 Eur nepredstavuje nemožné plnenie, ktoré žalovaný nebude môcť nikdy splatiť. Žalobca umožnil žalovanému uhradiť dlh v splátkach, avšak od žalovaného neeviduje ani len čiastočnú úhradu.

5. Žalovaný v duplike k replike žalobcu uviedol, že výkon práv a povinnosti nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak zákonodarca na jednej strane umožnil realizovať určitý postih žalobcovi voči žalovanému, tento nesmie zmariť cieľ samotného povinného zmluvného poistenia. Náhrada v rozsahu 100 % nereflektuje mieru percentuálneho zníženia a ani pomery žalovaného. Výška regresnej náhrady by pre žalovaného znamenala, že tento je sankcionovaný rovnako akoby si vôbec nesplnil povinnosť mať uzavreté povinné zmluvné poistenie. Súčasne poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 31.januára 2019.

6. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že Zákon o PZP umožňuje poisťovateľovi požadovať od poisteného náhradu škody, ak bol v čase poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného, na čo už nemá vplyv ani dodatočné zaplatenie poistného. Žalobca považuje výšku pohľadávky uplatnenú voči žalovanému za primeranú aj z dôvodu, že zo strany žalovaného nejde o ojedinelý prípad omeškania s platením poistného. Žalovaný neuhradil v lehote splatnosti ani splátku poistného za obdobie od 11.08.2017 do 10.11.2017. Medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté aj ďalšie poistné zmluvy (č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX), kde sa žalovaný rovnako dostal do omeškania s platením poistného. Žalobca zároveň súdu tieto poistné zmluvy spolu z inkasnými účtami k nim predložil.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, predovšetkým s podanou žalobou, poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, správou o nehode, faktúrami, prednesom právnych zástupcov sporových strán a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi v spise, pričom zistil tento skutkový stav veci:

8. Dňa XX.XX.XXXX žalobca ako poisťovateľ uzatvoril so žalovaným ako poistníkom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla NISSAN´PATHFINDER s EVČ: T Začiatok poistenia bol dohnutý ku dňu 11.11.2016. Žalovaný mal poistné vo výške 54,92 Eur platiť 4 krát ročne k 11. dňu 11., 2., 5. a 8. mesiaca príslušného roka.

9. Z inkasného účtu poistnej zmluvy súd zistil, že žalovaný poistné za obdobie od 11.02.2017 do 11.05.2017 uhradil dňa 15.03.2017.

10. Podľa Správy o nehode zo dňa XX.XX. (pozn. súdu - v správe nie je uvedený rok), spísanej žalovaným ako vodičom motorového vozidla NISSAN´PATHFINDER s EVČ: T a I. W. ako vodičkou

motorového vozidla Renault Master s EVČ: T ktorého držiteľom bola spoločnosť Privilege SK s.r.o. (ďalej ako poškodený) došlo k dopravnej nehode, pri ktorej boli poškodené obe vozidlá. Ako vinník nehody je označený žalovaný.

11. Za opravu motorového vozidla poškodeného bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.02.2017 (č.l. 9 spisu) na sumu 4.586,59 Eur.

12. Listom zo dňa 28.02.2017 žalobca oznámil žalovanému ukončenie likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX s tým, že plnenie vo výške 4.586,59 Eur bude poukázané opravovni (č.l. 10 spisu). Žalobca uhradil poistné plnenie v uvedenej výške dňa 01.03.2017 (č.l. 8 spisu).

13. Listom zo dňa 31.03.2017 žalobca vyzval žalovaného na náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 4.586,59 Eur najneskôr do 30.04.2017. Žalovaný prevzal list dňa 06.04.2017.

14. Za zapožičanie automobilu Ford Tranzit od 15.02.2017 do 02.03.2017 bola vystavená faktúra č. XXXXXXX zo dňa 02.03.2017 (č.l. 15 spisu) na sumu 825 Eur.

15. Listom zo dňa 27.03.2017 žalobca oznámil poškodenému ukončenie likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX s tým, že mu bude poukázané poistné plnenie vo výške 681 Eur (č.l. 16 spisu). Žalobca uhradil poistné plnenie vo výške 681 Eur dňa 29.03.2017 (č.l. 17 spisu).

16. Listom zo dňa 31.03.2017 žalobca vyzval žalovaného na náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 681 Eur najneskôr do 30.04.2017.

17. Listom bez uvedenia dátumu, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 24.04.2017, žalovaný v nadväznosti na jemu zaslané výzvy na náhradu vyplateného poistného plnenia, požiadal žalobcu o odpustenie regresu. Z obsahu listu vyplýva, že príslušné poistné nezaplatil z dôvodu, že v rozhodnom čase bol odcestovaný, z ktorého dôvodu poistné opomenul zaplatiť.

18. Na pojednávaní konanom dňa 12.06.2020 právna zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe, uplatnený nárok považovala za plne dôvodný. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že regresná náhrada vo výške 100 % nereflektuje mieru percentuálneho zníženia a majetkové pomery žalovaného.

19. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

20. Podľa , , ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

21. Podľa , z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

23. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o PZP, poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu 9) obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu 10) alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze.

24. Podľa § 12 ods. 1 ods. f/ Zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.

25. Podľa § 12 ods. 3 Zákona o PZP, výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.

26. V predmetnom veci si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenie, ktoré plnil za žalovaného ako poisteného v prospech poškodeného. Predmetný nárok odôvodnil tým, že v čase, keď nastala poistná udalosť, bol žalovaný v omeškaní s platením poistného.

26. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané a v konaní ani nebolo sporné, že sporové strany uzatvorili dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaný povinný platiť poistné vo výške 54,92 Eur štvrťročne k 11. dňu 11., 2., 5. a 8. mesiaca príslušného roka. V konaní tiež nebolo sporné, že:

- dňa XX.XX.XXXX nastala škodová udalosť, za ktorú bol zodpovedný žalovaný,

- žalovaný bol v čase vzniku škodovej udalosti v omeškaní s platením poistného,

- žalobca uhradil poškodenému za poisteného žalovaného poistné plnenie v celkovej výške 5.267,59 Eur.

27. Medzi sporovými stranami zostala sporná jediná skutočnosť, a to žalobcom požadovaná náhrada v rozsahu 100% poistného plnenia. To žalovaný považoval za neúmerné k miere porušenia jeho zmluvnej povinnosti a tiež za rozporné s dobrými mravmi, pričom sa odvolával na závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. zo dňa 31.januára 2019, ktorý konštatoval, že regresná náhrada má plniť výchovný účel a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno podľa názoru ústavného súdu ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Podľa názoru ústavného súdu až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná.

28. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v konkrétnom prípade možno na vec použiť vyššie uvedený Nález Ústavného súdu SR. V tom prípade si žalobca uplatnil voči sťažovateľovi náhradu súm, ktoré zaplatil zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu v prospech poškodených pri dopravnej nehode, ktorú zavinil sťažovateľ pod vplyvom alkoholu. Súdy vec posudzovali podľa / vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. (ktorá bola zrušená ) v spojení s , ktorý hovorí o „primeranej náhrade“ toho, čo poisťovateľ plnil za poisteného. Otázka „primeranosti náhrady“ tak bola riešená vo vzťahu k interpretácii .

29. V súdenej veci si však žalobca uplatnil regresný nárok podľa § 12 ods. 1 ods. f/ Zákona o PZP, podľa ktorého má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia resp. jeho časti. Regresný nárok poisťovne v zmysle § 12 ods. 1 ods. f/ Zákona o PZP je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému (odlišný od náhrady škody), ktorý vyplýva z poistného pomeru a vzhľadom na osobitnú povahu tohto nároku súd nie je oprávnený v konaní o náhradu poistného plnenia v zmysle , Zákona o PZP znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, nakoľko v takomto prípade mu to Zákon o PZP ani iný právny predpis neumožňuje. Súd nemôže použiť moderačné právo v zmysle aplikujúc zásadu „primeranosti“ či iné kritériá, ktoré právna norma neobsahuje. Oprávneným na určenie výšky regresnej náhrady je jedine poisťovateľ, ktorý sa môže rozhodnúť či si voči poistenému uplatní náhradu poistného plnenia v celom rozsahu resp. len jeho časť, pričom je limitovaný jediným kritériom obsiahnutým v Zákona o PZP, a teda tým, že výška náhrady poistného plnenia resp. jeho časti nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti (napr. rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 11.05.2011, rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 30.04.2018).

30. Keďže na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný bol v čase poistnej udalosti v omeškaní so zaplatením poistného, pričom výška žalobcom uplatnenej náhrady poistného

plnenia nepresiahla úhrn poistných plnení, ktoré žalobca vyplatil z dôvodu poistnej udalosti spôsobenej žalovaným poškodenému, súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

31. Nakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania od 19.12.2019, t.j. od podania žaloby do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola v zmysle ust. a ust. Nariadenia vlády č.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa (ďalej len ). V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu súd priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ) v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).