Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-10-2019.pdf
PDF · 76.95 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/10/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcov : X./ J. obaja zastúpení JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska č. 30, proti žalovanému : Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, Košice, IČO : 30 807 484 v konaní o zaplatenie 1 494,92 EUR s prísl.
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
III. Žalobcom v r a c i a súdny poplatok vo výške 44,50 EUR, ktorý bude žalobcom vyplatený prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. Košice do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.3.2019 voči žalovanému domáhali zaplatenia sumy 1 494,92 EUR s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň požadovali náhradu trov konania. 2. V podaním, doručenom konajúcemu súdu dňa 20.3.2020, po začatí konania vo veci samej, právny zástupca žalobcov oznámil súdu, že berie podanú žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť a navrhuje, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcom náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný dňa 6.3.2020 uhradil na účet právneho zástupcu žalobcov sumu 166,05 EUR, pričom tak urobil až po preukázaní doručenia žiadosti o vyplatenie preplatku. Uviedol tiež, že z postoja žalovaného počas sporového konania vyplynulo, že ten by právny nárok žalobcov neuznal a nikdy ani nevyplatil, ak by nebola podaná žaloba, teda späťvzatie žaloby procesne zavinil žalovaný, a preto by mal znášať náhradu trov konania. 3. Na výzvu konajúceho súdu sa žalovaný vyjadril k späťvzatiu žaloby v podaní, doručenom súdu dňa 14.4.2020, v ktorom uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby s tým, že Sociálna poisťovňa, ústredie, uznala právny nárok žalobcov vo veci vyplatenia dávky na invalidnom dôchodku po ich nebohom synovi na základe žiadosti o o vyplatenie dávky podľa § 118 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a preukázaní oprávnenej osoby (dedič) na výplatu dávky. Žiadosť o vyplatenie dávky zo dňa 2.1.2020 bola žalovanému doručená až po podaní žalobného návrhu. Na základe uvedeného preto žalovaný nesúhlasí s úhradou trov konania žalovaným, nakoľko dávka bola vyplatená pri dodržaní zákonného postupu, žalobný návrh preto naďalej považujú za nedôvodný a podaný predčasne.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 7. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. 8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 9. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
P r á v n y záver :
13. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov, ktorý urobili po začatí konania (pojednávaní) o veci samej, súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil. 14. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. 15. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. 16. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. 17. Ako už bolo uvedené, zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a tak rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú len tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ preto určitá procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci už nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 18. V prejednávanej veci sa žalobcovia voči žalovanému oprávnene domáhali vyplatenia dávky na invalidnom dôchodku, nakoľko tento ich zákonný nárok žalovaný neuznal, aj napriek opakovaným žiadostiam zo strany žalobcov ešte pred podaním žaloby. Súd dospel k záveru, že práve z dôvodu absencie konania, resp. rozhodnutia žalovaného pred podaním žaloby, nemali žalobcovia inú možnosť, ako domáhať sa svojich práv v civilnom sporovom konaní. Žalobcovia vzali žalobu späť z dôvodu, že k
plneniu zo strany žalovaného došlo až po podaní žaloby. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcov v tom zmysle, že z postoja žalovaného v predmetnej veci počas sporového konania je možné vyvodiť predpoklad, že žalovaný by právny nárok žalobcov neuznal a nikdy nevyplatil, ak by nedošlo k podaniu žaloby. Z procesného hľadiska teda zavinil zastavenie konania žalovaný, preto súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Súdny p o p l a t o k :
19. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti. 20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., veta prvá, poplatok sa vráti ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. 21. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) cit. zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. 22. Keďže žalobcovia zaplatili súdny poplatok na základe nesprávneho rozhodnutia súdu dňa v sume 44,50 EUR, avšak s poukazom na citované ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch a predmet sporu je toto konanie od súdnych poplatkov oslobodené, rozhodol súd tak, že vrátil žalobcom zaplatený súdny poplatok v plnej výške.
Poučenie:
Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.