Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcov: X/ H. Š., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. XXXX, Č., X/ H. Š., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. XXXX, Č., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ladislav Ščury, AK so sídlom Mierová 1725, Čadca, proti žalovaným: 1/ UNIPHARMA - 1.slovenská lekárnická akciová spoločnosť, so sídlom Opatovská cesta 4, Bojnice, IČO: 31 625 657, 2/ PRO Dražobná, s.r.o., so sídlom Moskovská 18, Bratislava, IČO: 46 471 812, 3/ DELEMONT, s.r.o., Sedmokrásková č. 6, Bratislava, IČO: 47 489 278, o neplatnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že záložná zmluva zo dňa 01.06.2016 o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a to k rodinnému domu súpisné č. XXX postaveného na CKN parcele č. XXXX/X a k pozemkom CKN parcele č. XXXX/X- zastavená plocha a nádvoria o výmere XXX m2, CKN parcele č. XXXX/X - záhrada o výmere 1169 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedené Okresným úradom S. - odbor katastrálny pre k. ú. F. W., obec F. W., okres S., j e n e p l a t n á.

II. Žalobcom p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 3/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalobu vo vzťahu k žalovanému 2/ z a m i e t a.

IV. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcom n e p r i z n á v a.

V. P o n e ch á v a v platnosti neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Levice č. k. -15 zo dňa 07.04.2017, právoplatné dňa 24.05.2017.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou, ktorú doručili Okresnému súdu Levice (ďalej len „ okresný súd“, alebo „súd“) dňa 16.05.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhali určenia, že záložná zmluva zo dňa 25.05.2016 uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/ k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, a to rodinného domu súp. č. XXX a pozemkov parc. X.-O. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 869 m2, X.-O. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere 1169 m2, zapísané na LV č. XXX, vedené Okresným úradom S. - odbor katastrálny pre k. ú. F. W., obec F. W., K. S. (ďalej len „nehnuteľnosti“ alebo „sporné nehnuteľnosti“), je neplatná. Žalobcovia si zároveň uplatnili aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobcovia svoj nárok vyplývajúci zo žaloby zdôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Dňa 10.03.2017 im bola doručená výzva na umožnenie obhliadky a ohodnotenia nehnuteľností súdnym znalcom zo dňa 17.02.2017, podľa ktorej mali umožniť vykonať ohliadku predmetu dražby. Žalobcovia ďalej uviedli, že z tejto výzvy sa dozvedeli, že ich vyššie uvedený rekreačný rodinný domček súp. č. XXX je založený záložným právom v prospech žalovaného 1/ s tým, že tento si na základe návrhu vyžiadal vykonanie dobrovoľnej dražby po žalovanom 2/, čo priamo vyplýva z výzvy zo dňa 17.02.2017. Následným skúmaním, a to dopytom na katastrálny odbor, žalobcovia zistili, že mali uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, čo však podľa žalobcov nie je pravda. Žalobcovia uviedli, že nie sú si vedomí toho, že by podpísali záložnú zmluvu, nakoľko záložným dlžníkom je v tomto prípade žalovaný 3/, ktorý je označený v tomto konaní ako pasívne legitimovaný účastník. Následným skúmaním zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.05.2016 žalobcovia zistili, že touto záložnou zmluvou si záložný veriteľ - žalovaný 1/ zriadil záloh na sporné nehnuteľnosti navrhovateľov za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa - žalovaného 1/ voči záložnému dlžníkovi - žalovanému 3/. Po tom, čo žalobcovia zistili, že je na LV č. 657 zapísaná ako ťarcha záložná zmluva, pričom túto nepodpísali, tak podali návrh na vydanie neodkladného opatrenia na OS Levice, ktorému súd vyhovel a dňa 07.04.2017 vydal uznesenie č. k. -15, ktorým žalovaným 1/ až 3/ uložil zdržať sa akéhokoľvek výkonu záložného práva. Žalobcovia zistili, že ich dcéra H. Š.Á. ml. chcela uzatvoriť so žalovaným 1/ záložnú zmluvu, ale nakoľko táto, resp. spoločnosť, v ktorej vykonávala funkciu konateľky, nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť, tak žiadnu záložnú zmluvu so žalovaným 1/ neuzatvorila a ani nespísala. Z informácií, ktoré im ako žalobcom sprostredkovala ich dcéra, je zrejmé, že predmetnú záložnú zmluvu musel niekto fiktívne podpísať, pričom majú podozrenie, že tak učinil niektorí zo štatutárov žalovaného 1/. Žalobcovia v žalobe čestne prehlásili, že podpisy na záložnej zmluve nie sú ich a na ich podpisy sa ani nepodobajú, pretože sa podpisujú inak, pričom túto skutočnosť si môže súd zistiť znalcom z odboru grafológie - písmoznalectva. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je tak podľa názoru žalobcov zrejmé, že niekto sfalšoval ich podpisy, čím ich v podstate zaviazal na plnenie ako záložcov tak, že plnenie má byť uskutočnené predajom ich nehnuteľností, ako záložcov. Žalobcovia však žiadne plnenie od žalovaných nikdy nedostali, tzn. že nemôžu poskytnúť záloh ich nehnuteľností oproti neplneniu žalovaných 1/ až 3/. Žalobcovia uviedli, že boli veľmi prekvapení z toho, že im zrazu prišiel domov papier - výzva na uplatnenie záložného práva a zároveň obhliadky za účelom ohodnotenia ich nehnuteľností, pričom až z tohto podania zistili, že na nich niekto urobil podvod. Následne preto zisťovali, čo sa stalo, pričom na Správe katastra S. si vyzdvihli záložnú zmluvu, z ktorej zistili, že na nej nie sú ich podpisy ako záložných dlžníkov. Keďže ďalšie okolnosti im nie sú známe, tak vo veci navrhli vypočuť všetkých účastníkov konania, ktorí budú vedieť k veci uviesť viac. Nakoľko záložná zmluva nebola uzatvorená ani spísaná žalobcami, táto bola uzatvorená bez ich vedomia a vôle, žalobcovia majú zato, že túto je potrebné pokladať za fiktívnu a teda absolútne neplatnú podľa ustanovení ; 35 ods. 1; 37 ods. 1; 39; 39a , pri aplikácii ustanovení n ods. 1, 2 a o ods. 2 .

3. Súd Uznesením č. k. - 17 zo dňa 10.07.2017 vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k žalobe.

4. Vyjadrenie žalovaného 1/ bolo súdu doručené dňa 24.07.2017 (č. l. 21,22), v ktorom uviedol, že žalovaný 1/ ako veľkodistribútor liekov, zdravotníckych pomôcok, doplnkového sortimentu a zdravotníckeho materiálu dodával tovar v období od 20.10.2015 na základe telefonických objednávok do lekárne ARGENTUM na adresu Majerníkova 21, 841 05 Bratislava, ktorú prevádzkovala spoločnosti TRAMECOM, s.r.o., so sídlom Podzávoz 1476, Čadca, IČO: 47 499 656, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.: 60616/L, zastúpená H. Š.Z. ml. - konateľkou (ďalej aj ako „TRAMECOM, s.r.o.“). Spoločnosť TRAMECOM, s.r.o. zanikla ku dňu 22.02.2017 zlúčením a jej právnym nástupcom je žalovaný 3/ spoločnosť DELEMONT s.r.o., so sídlom Sedmokrásková 6, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 01, IČO: 47 489 278, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 117284/B. Spoločnosť TRAMECOM, s.r.o. ako právny predchodca žalovaného 3/ obchodovala so žalovaným 1/ na hotovosť, t.j. uhrádzala cenu dodaného tovaru pri preberaní tovaru. Spoločnosť TRAMECOM, s.r.o. prostredníctvom svojej konateľky H. Š. ml. požiadala o možnosť úhrady dodávaného tovaru s predĺženou lehotou splatnosti vystavených faktúr. Vzhľadom na obchodnú prax žalovaného 1/, tento podmienil dodávky tovaru na faktúru s predĺženou lehotou splatnosti zabezpečením svojich pohľadávok. Konateľka spoločnosti TRAMECOM, s.r.o. H. Š. ml. ponúkla žalovanému 1/ na zabezpečenie jeho pohľadávok voči spoločnosti TRAMECOM, s.r.o. uzatvorenie záložnej zmluvy, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti vo vlastníctve jej rodičov - žalobcov. Okrem uvedeného konateľka spoločnosti TRAMECOM, s.r.o. v tom istom období podpísala

so žalovaným 1/ Zmluvu o zriadení záložného práva na pohľadávky a zásoby spoločnosti TRAMECOM, s.r.o., ktorá bola ku dňu 30.06.2016 zaregistrovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Žalovaný 1/ poukázal na to, že platobná disciplína, spôsob vystavovania a úhrady faktúr počas celého obchodného vzťahu žalovaného 1/ so spoločnosťou TRAMECOM, s.r.o. vyplýva z priloženého Registra faktúr a dobropisov zo dňa 17.07.2017, z ktorého vyplýva, že už faktúra vystavená dňa 10.06.2016, t.j. len 10 dní po podpise príslušných záložných zmlúv, nebola uhradená v lehote dohodnutej splatnosti a nebola uhradená ani ku dňu spísania vyjadrenia. Proces vypracovania Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.06.2016, zapísaných na LV č. XXX (ďalej aj ako „záložná zmluva“) na strane žalovaného 1/ zabezpečovala Y. Q., ktorá pracovala v tom čase u žalovaného 1/ na pozícii obchodný reprezentant. Y. Q. komunikovala priamo s H. Š. ml., ktorá tvrdila, že jej rodičia - žalobcovia sú so vznikom záložného práva na nehnuteľnosti v ich vlastníctve uzrozumení. Tieto skutočnosti vyplývajú z emailovej komunikácie medzi Y. Q. a H. Š. ml. zo dňa 23.05.2016, kedy H. Š. ml. píše: „V prílohe posielam fotky od rodičov, ak bude potrebné rozdelím to na viac mailov, jedná sa o nehnuteľnosť s obrovským pozemkom 1169m2 ako záhrady a zastavanou plochou murované dva domy jeden z nich ako letná kuchyňa s obývačkou a druhý obývacie izby a kúpeľňa 869 m2. Nehnuteľnosť sa nachádza v okrese S., obec F. W. Č. S. XXX.“ Y. Q. na základe podkladov, ktoré získala od H. Š. ml. zadala dopyt na vypracovanie Záložnej zmluvy prostredníctvom zamestnankyne 1/ Z.. D. U. (asistentka riaditeľa pre predaj) právnemu oddeleniu žalovanému 1/ (H.. M. T., H.. S. Y. G. H.. X.Q. N.). Po vypracovaní návrhu Záložnej zmluvy právnym oddelením žalovaného 1/ dňa 24.05.2016, táto bola doručená H. Š. ml. e- mailom, ktorá následne podpísala Záložnú zmluvu ako konateľka spoločnosti TRAMECOM, s.r.o. za záložného dlžníka a zabezpečovala podpisy aj na strane záložcov - žalobcov. Ako vyplýva zo záložnej zmluvy, táto mala byť podpísaná záložcami - žalobcami dňa 25.05.2016 a zároveň v ten istý deň aj v mene záložného dlžníka spoločnosti TRAMECON s.r.o. H. Š. J.. Podľa vyjadrenia Y. Q. R. H. Š. ml. doručila podpísané Záložné zmluvy do priestorov lekárne ARGENTUM na adrese Majemíkova 21, 841 05 Bratislava, kde ich Y. Q. osobne prevzala a následne doručila prostredníctvom internej prepravy žalovaného 1/ do jeho sídla za účelom podpísania záložných zmlúv zo strany štatutárnych zástupcov žalovaného 1/, ktorí ju v mene žalovaného 1/ ako záložného veriteľa podpísali dňa 01.06.2016. Doručením podpísaných záložných zmlúv žalovanému 1/, začal žalovaný 1/ dodávať spoločnosti TRAMECOM, s.r.o. tovar na faktúru s dohodnutou predĺženou lehotou splatnosti. Po podpise záložných zmlúv podal žalovaný 1/ návrh na vklad záložného práva na príslušný kataster nehnuteľností. Záložné právo bolo zapísané na liste vlastníctva č. XXX pod V-2892/2016. Žalovaný 1/ má zato, že vzhľadom na proces zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností, muselo byť Rozhodnutie Okresného úradu S., katastrálny odbor, číslo vkladu: V-2892/2016 zo dňa 27.06.2016, ktorým sa povoľuje vklad záložného práva doručené aj žalobcom, ako záložcom a vlastníkom nehnuteľností už začiatkom júla 2016, tak ako žalovanému 1/. Preto tvrdenie žalobcov, že sa o existencii záložného práva dozvedeli až dňa 10.03.2017, kedy im bola doručená výzva na umožnenie ohliadky a ohodnotenia nehnuteľností súdnym znalcom, žalovaný 1/ spochybnil a považuje ho za zavádzajúce. Nakoľko spoločnosť TRAMECOM, s.r.o. neuhrádzala pohľadávky žalovaného 1/ riadne a včas, vznikol jej dlh za neuhradenie faktúr za dodaný tovar, ktorý ku dňu spísania vyjadrenia predstavoval sumu istiny -12.482,63 eura s príslušenstvom. Žalovaný 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ začal výkon záložného práva na základe podpísanej záložnej zmluvy. Dňa 25.11.2016 bolo v príslušnom katastri nehnuteľností zapísané oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. V súlade s ustanovením čl. VI. ods. 6.1 záložnej zmluvy, žalovaný 1/ vyzýval tak spoločnosť TRAMECOM, s.r.o. ako záložného dlžníka, ako aj žalobcov ako záložcov, na úhradu faktúr za dodaný tovar pred začatím výkonu záložného práva listom zo dňa 30.09.2016 a spoločnosť TRAMECOM, s.r.o. aj na adresu lekárne listom zo dňa 12.10.2016. Zároveň žalobcom ako aj spoločnosti TRAMECOM, s.r.o. listom zo dňa 16.11.2016 oznamovali začatie výkonu záložného práva. Zásielky zo dňa 12.10.2016 ako aj 16.11.2016 sa však vrátili z miesta trvalého pobytu žalobcov, ako aj zo sídla spoločnosti TRAMECOM, s.r.o. a aj z adresy lekárne ARGENTUM v Bratislave, ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ konal v súlade so zákonom a podpísanou záložnou zmluvou a plnil svoje zákonné aj zmluvné povinnosti voči žalobcom, keď im zaslal výzvu na úhradu dlhu, ako aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Žalovaný 1/ vidí nekorektnosť v správaní žalobcov, ako aj na strane konateľky spoločnosti TRAMECOM, s.r.o., ktorí si nepreberali doručované zásielky. Žalovaný 1/ poukázal na tvrdenie žalobcov, ktorí uviedli, že ich dcéra H. Š. ml. mala záujem uzatvoriť so žalovaným 1/ záložnú zmluvu, ale že žiadnu záložnú zmluvu neuzatvorila a ani nespísala, nakoľko táto, resp. spoločnosť, v ktorej vykonávala funkciu konateľky nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť. Toto tvrdenie považuje žalovaný 1/ za bezpredmetnú argumentáciu, nakoľko záložca nemusí byť totožnou osobou s osobou záložného dlžníka, a teda nič nebránilo tomu, aby záložný dlžník spoločnosť TRAMECOM, s.r.o. zastúpená konateľkou H. Š.ou ml. ponúkla, po dohode so svojimi

rodičmi, ako záloh nehnuteľnosti vo vlastníctve iných osôb, v tomto prípade žalobcov, ktorí mali záložnú zmluvu podpísať ( ). Žalovaný 1/ opätovne poukázal na skutočnosť, že tak ako vyplýva z emailovej komunikácie zo dňa 23.05.2016 informácie o nehnuteľnostiach, fotografie nehnuteľností ako aj osobné údaje žalobcov, vrátane ich rodných čísel, poskytla žalovanému 1/ dcéra žalobcov H. Š. ml. Žalovaný 1/ považuje za absolútne irelevantné aj tvrdenie žalobcov, že ako záložcovia neprijali od žalovaného 1/ žiadne plnenie, a preto nemôžu poskytnúť ako záloh ich nehnuteľnosti oproti neplneniu žalovaných 1/ - 3/. Žalovaný 1/ uviedol aj, že v prípade vyhotovenia, podpisov, realizácie záložného práva postupoval štandardne v súlade s ustanoveniami , podpisy na záložnej zmluve nesfalšoval, a vzhľadom na opísané okolnosti (doručenie fotografií nehnuteľností a osobných údajov o žalobcoch e- mailom zo dňa 23.05.2016, doručovanie písomností z Okresného úradu S., katastrálny odbor, nepreberanie zásielok doručovaných žalovaným 1/ žalobcami a spoločnosťou TRAMECOM, s.r.o.) má za to, že podaním žaloby sa žalobcovia snažia vyhnúť výkonu záložného práva, prípadne, že podpisy žalobcov na záložnej zmluve sfalšovala ich dcéra H. Š. ml., konateľka spoločnosti TRAMECOM, s.r.o., ktorá si týmto konaním snažila zabezpečiť výhodnejšie podmienky v obchodnom vzťahu so žalovaným 1/. Poukázal aj na tú skutočnosť, že v tejto veci podal dňa 05.06.2017 trestné oznámenie.

5. Na výzvu súdu zo dňa 25.09.2017, žalobcovia doručili súdu dňa 10.10.2017 vyjadrenie s prílohami (č. l. 64-70), v ktorom uviedli, že v úvodnej časti predmetného vyjadrenia žalovaný 1/ popisuje priebeh obchodného vzťahu so spoločnosťou TRAMECOM, s.r.o., ktorá v danom spore vystupuje ako žalovaný 3/. Nakoľko išlo o výlučne ich obchodné vzťahy, žalobcovia sa k nim relevantne vyjadriť nevedia, pričom bližšie objasniť by ich mala konateľka spoločnosti TRAMECOM. s.r.o. H. Š. ml. Žalobcovi uviedli, že e - mailová komunikácia medzi Y. Q. G. H. Š. ml. z ktorej vyplýva, že v prílohe e -mailu posiela ich dcéra H. Š. fotky nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX, ktoré mali byť údajné od nich ako jej rodičov, sa nezakladajú na pravde. O žiadnych fotkách, ktoré boli vyhotovené a následne zaslané pani Y. Q. oni ako rodičia vedomosť nemali, ani žiadne fotky nevyhotovovali. Ich dcéra im ukázala jednu zmluvu, avšak jej obsah je iný, ako je obsah zmluvy, ktorá je predmetnom tohto konania. Túto zmluvu zaslali ako prílohu ich vyjadrenia. Podľa žalobcov však táto zmluva nemôže byť podkladom na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností tak, ako ho učinil žalovaný 1/. Ďalej poukázali na to, že z dôvodu, že ich dcéra nebola vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, pravdepodobne chcela, aby založili nehnuteľnosti v ich vlastníctve a z toho dôvodu poskytla všetky potrebné informácie na vypracovanie záložnej zmluvy pani Q., no žalobcovia sú toho názoru, že si to odstupom času rozmyslela, nakoľko ich s touto myšlienkou nikdy neoslovila a z toho dôvodu k uzatvoreniu záložnej zmluvy z jej strany, ako aj ich nikdy nedošlo. Z informácii, ktoré im dcéra poskytla, je zrejmé, že predmetnú záložnú zmluvu musel niekto fiktívne podpísať, pričom pravdepodobne došlo k zneužitiu osobných údajov, ktoré poskytla ich dcéra prostredníctvom e - mailu pani Q., pričom tak ako uvádzajú v žalobe zo dňa 05.05.2017, majú podozrenie, že išlo o niektorého zo štatutárov žalovaného 1/. Žalobcovia odkázali v plnom rozsahu na ich čestné vyhlásenie, ktoré je súčasťou žaloby zo dňa 05.05.2017. Žalobcovia zotrvali na tom, že uvedené podpisy nie sú ich a boli sfalšované, resp. podpísané inou osobou. Žalobcovia majú za to, že žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nepreukázal ani nepredložil žiadne relevantne dôkazy, ktorými by preukázal, že predmetnú záložnú zmluvu podpísali ako žalobcovia, prípadne, že by v čase jej uzatvárania mali mať o nej vedomosť. Žalobcovia popierajú tvrdenie žalovaného 1/, že podali žalobu za účelom vyhýbania sa výkonu záložného práva, rovnako popierajú, že by k sfalšovaniu ich podpisov malo dôjsť zo strany ich dcéry H. Š. ml. Podľa názoru žalobcov, samotný žalovaný 1/ si je vedomý toho, že predmetná záložná zmluva nebola uzatvorená v súlade so zákonom a z toho dôvodu sa snaží zbaviť zodpovednosti takým spôsobom, že z falšovania predmetnej zmluvy obviňuje ich dcéru H. Š. ml. Opätovne poukázali na to, že predmetná záložná zmluva zo dňa 05.05.2016 je absolútne neplatná, nakoľko bola uzatvorená bez ich vôle, ako i bez ich vedomia.

6. Na výzvu súdu sa k vyjadreniu žalobcov vyzval žalovaný 1/ ( vyjadrenie s prílohami na č. l. 86-98). Vo vyjadrení uviedol, že žalobcovia v predloženom stanovisku zo dňa 03.10.2017 uvádzajú, že tvrdenie žalovaného 1/, ktorým citoval e- mailovú komunikáciu medzi Y. Q. G. J. H. Š. ml., z ktorej vyplýva, že fotky k nehnuteľnostiam na LV č. XXX sú od jej rodičov, t.j. žalobcov, sa nezakladá na pravde, nakoľko o žiadnych fotkách, ktoré boli vyhotovené a následne zaslané pani Y. Q. nevedeli. Žalovaný 1/ poukázal na to, že nejde o jeho tvrdenie, ale o citáciu z e- mailovej komunikácie zo dňa 23.05.2016 medzi vyššie uvedenými fyzickými osobami a ide o tvrdenie H. Š. ml. Čo sa týka tvrdení žalobcov, že im dcéra ukázala len Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám č. XXXXXXB zo dňa 20.06.2017, ktorá však nemohla byť podkladom na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností tak,

ako to učinil žalovaný 1/, tu žalovaný 1/ uviedol, že na zabezpečenie svojich pohľadávok okrem zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.06.2016, žalovaný 1/ podpísal s konateľkou spoločnosti TRAMECOM, s.r.o. aj zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám zo dňa 20.06.2017, ktorá bola registrovaná v Notárskom centrálnom registri. Uvedenú zmluvu ako dôkaz pripojili k vyjadreniu zo dňa 14.07.2017. Žalovaný 1/ zároveň poukázal na skutočnosť, že podpisy H. Š. ml. na oboch zabezpečovacích zmluvách sú voľným okom identické. K tvrdeniam žalobcov, že ich dcéra pravdepodobne chcela založiť nehnuteľnosti v ich vlastníctve, a preto poskytla všetky potrebné informácie na vypracovanie záložnej zmluvy pani Q., s tým, že si to odstupom času mala rozmyslieť, nakoľko ich s touto myšlienkou nikdy neoslovila a z tohto dôvodu k uzatvoreniu záložnej zmluvy z jej strany ako i z ich strany nedošlo, a malo dôjsť len k fiktívnemu podpisu zmluvy niektorým zo štatutárov žalovaného 1/, žalovaný 1/ uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 14.07.2017, v ktorom opisuje proces podpisu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.06.2016. Vyjadril sa, že podpisy na záložnej zmluve nefalšoval, nemal na to žiadny dôvod. V čase pred podpisom záložnej zmluvy neevidoval žalovaný 1/ voči spoločnosti TRAMECOM, s.r.o., za ktorú konala H. Y. ml., ako právnemu predchodcovi žalovaného 3/ žiadnu nesplatenú pohľadávku. Výhody z podpísania záložnej zmluvy získala spoločnosť TRAMECOM. s.r.o., ktorá jej podpisom dosiahla, že jej žalovaný 1/ začal dodávať tovar na faktúru s dlhšou lehotou splatnosti, nakoľko svoje pohľadávky, po podpise záložnej zmluvy, považoval za dostatočne zabezpečené. Opäť poukázal na Register faktúr a dobropisov zo dňa 17.07.2017, podľa ktorého spoločnosť TRAMECOM, s.r.o., zastúpená konateľkou H. Š. ml., už faktúru vystavenú dňa 10.06.2016, t.j. len 10 dní po podpise záložnej zmluvy, neuhradila v lehote dohodnutej splatnosti a ani následne. Poškodeným z uvedeného obchodného vzťahu je žalovaný 1/, ktorý eviduje pohľadávku voči spoločnosti TRAMECOM, s.r.o. vo výške 12.482,63 eur s príslušenstvom. Túto si nemôže žalovaný 1/ uplatniť ani voči právnemu nástupcovi spoločnosti TRAMECOM, s.r.o., žalovanému 3/, nakoľko ide jednoznačne o bieleho koňa, s ktorým sa spoločnosť TRAMECOM, s.r.o. zlúčila v čase, keď už nevedela splácať svoje pohľadávky. Ďalej uviedol, že žalovaný 3/ spoločnosť DELEMONT s.r.o. v predmete podnikania nemá poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni, z dôvodu zlúčenia sa stala právnym nástupcom desiatich spoločností, účtovnú závierku uložila do zbierky listín naposledy v roku 2015, má podlžnosti voči daňovému úradu k 24.10.2017 vo výške 114.387,71 eura a jeho konateľom je M.Q. A. M. Č. N.. Čo sa týka vyjadrení žalobcov, ktorým popierajú skutočnosť, že žalobu podali za účelom vyhýbania sa výkonu záložného práva, ako aj popierajú, že by k sfalšovaniu ich podpisov malo dôjsť zo strany ich dcéry H. Š. ml., k tomuto žalovaný 1/ uviedol, že záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo všeobecnosti okrem záložcu a záložného veriteľa podpisuje aj záložný dlžník, v prípade, ak je to iná osoba ako osoba záložcu. Podpis H. Š. ml. na uvedenej záložnej zmluve ako aj na zmluve o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám č. 160524B zo dňa 20.06.2017 nebol zo strany žalobcov, resp. zo strany H. Š. ml. nikdy spochybnený. Zo záložnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že H. Š. ml. ako konateľka spoločnosti TRAMECOM, s.r.o. záložnú zmluvu podpísala dňa 25.05.2016, tento dátum je dopísaný aj do záložnej zmluvy k podpisu H. Š. ml. Jednoznačne tá istá osoba dopísala dátum 25.05.2016 aj k podpisom záložcov. Je preto absolútne nelogické, aby H. Š. ml. podpísala zmluvu za záložného dlžníka, dopísala dátum k svojmu podpisu a podpisom záložcov a následne zaslala zmluvu na podpis štatutárnym zástupcom žalovaného 1/ bez toho, aby zabezpečila jej podpísanie aj zo stany záložcov, t.j. žalobcov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný 1/ tvrdenia žalobcov za zavádzajúce s cieľom odvrátiť pozornosť od skutočnosti, že uvedený spor vznikol z dôvodu neúspešného podnikania ich dcéry, na zabezpečenie ktorého bola podpísaná záložná zmluva. Žalovaný 1/ uviedol, že si je plne vedomý toho, že z jeho strany nebol pri spísaní, ako aj podpise záložnej zmluvy zákon žiadnym spôsobom porušený, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný 1/ konal v súlade so zákonom a podpísanou záložnou zmluvou a plnil si svoje zákonné aj zmluvné povinnosti voči žalobcom, keď im zasielal výzvu na úhradu dlhu, ako aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva, pričom práve špekulatívne správanie možno vidieť v správaní žalobcov ako aj na strane H. Š. ml., ako konateľky spoločnosti TRAMECOM, s.r.o., ktorí si nepreberali doručované zásielky a tak sa snažili vyhnúť budúcemu výkonu záložného práva. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že je spoločnosťou, ktorá zamestnáva viac ako 700 ľudí, je veľkodistribučnou spoločnosťou, ktorá patrí medzi lídrov v dodávaní liekov a zdravotníckych pomôcok na slovenskom trhu, na zabezpečenie svojich pohľadávok, voči svojim obchodným partnerom má podpísaných niekoľko stoviek záložných zmlúv, a preto by sa jej štatutári nikdy neznížili k tomu, aby dobré meno spoločnosti ohrozili falšovaním podpisov, čo potvrdil priloženými čestnými vyhláseniami.

7. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávania.

8. 1. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvajú, ako aj sa pridržiavajú doterajších vyjadrení - zo dňa 03.10.2017. Uviedol, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 25.05.2016 uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným 1/ a žalovaným 3/ nikdy nebola podpísaná zo strany žalobcov. O uzatvorení tejto zmluvy sa žalobcovia dozvedeli po doručení výzvy na sprístupnenie obhliadky predmetu zálohu. Vzhľadom k tomu, že zmluva nebola podpísaná zo strany žalobcov, považujú právny úkon za nulitný, neplatný, pretože prejav vôle žalobcov nesmeroval k uzatvoreniu tejto zmluvy. Právny zástupca žalobcov vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného 1/, podľa ktorého zmluva mohla byť podpísaná dcérou žalobcov - H. Š. ml., uviedol, že v tomto smere do konania dôkazy doložené neboli. Čo sa týka navrhovaného dôkazu - výsluchu ich dcéry, tiež žiadali takýto dôkaz vykonať, avšak na pojednávaní právny zástupca uviedol, že dcéra žalobcov je aktuálne onkologickým pacientom, a preto nemohol zabezpečiť jej účasť na pojednávaní. O ochorení dcéry žalobcov predložil do konania aj listinný doklad (č.l. 112). Uviedol, že preukázať tvrdenia uvádzané zo strany žalovaného 1/ je práve na strane žalovaného 1/, a s prihliadnutím na aktuálne onkologické ochorenie navrhovaného svedka, žalobcovia žiadali, aby svedok zatiaľ nebol predvolaný na pojednávanie za účelom svedeckej výpovede. Podľa názoru žalobcov v danom prípade je potrebné riešiť odbornú a nie právnu otázku smerujúcu k preukázaniu pravosti podpisov na zmluve a v prípade, ak by zo znaleckého dokazovania vyplynula tá skutočnosť, že zmluva nebola žalobcami podpísaná, potom nie je potrebné vykonávať vo veci ani ďalšie dokazovanie. Právny zástupca žalobcov, s prihliadnutím na jedinečné postavenie žalovaného 1/ na trhu vo vzťahu k distribúcií liečiv, sa domáhal priznania žalobcom postavenia spotrebiteľov, a ich následnej ochrany v zmysle - a nasl. Poukázal na to, že sama zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní potvrdila obchodné praktiky spočívajúce v uzatváraní záložných zmlúv, s ktorou skutočnosťou počítali už pri koncipovaní žaloby, kde poukazovali na ust. a z dôvodov tam uvedených majú za to, že zmluva je neplatná, pretože bola urobená s fyzickou osobou nepodnikateľom. Žalobcovia nie sú podnikatelia. Poukázal aj na to, že žalovaný 1/ uzatvoril so spoločnosťou TRAMECOM, s. r. o. aj inú zmluvu - zo dňa 20.06.2016 (č. l. 35-37), s tým, že žalobcovia nemajú vedomosť, či objem založených pohľadávok a zásob, ako aj sporných nehnuteľností nie je v hrubom nepomere so zabezpečovanou pohľadávkou. Opakovane uviedol, že žalovaný 1/ zneužil svoje postavenie, veľkosť svojej spoločnosti na trhu uzatváraním takýchto zmlúv. Ďalej poukázal na článok IV. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva, že zabezpečuje pohľadávku najviac do výšky 20.000,00 eur. Z článku II bod 4 vyplýva, že predmetom zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám boli zabezpečené pohľadávky vo vzťahu k všetkým zdravotným poisťovniam, ako aj zásoby zabezpečené do výšky 30.000,00 eur, čo vyplýva z článku I bod 5 Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám. V prípade, ak sám žalovaný 1/ vyčíslil dlh v sume 12.482,63 eur, pričom tento má byť zabezpečený sumou spolu 50.000,00 eur, žalobcovia majú za to, že sa jedná o nepomer medzi zabezpečenou pohľadávkou a zálohom. Ak žalovaný 1/ účtuje k pohľadávke aj úroky, právny zástupca žalobcov má zato, že tieto sú vyčíslované vo vyššej sume ako v zákonnej. Vo vzťahu k preberaniu, resp. nepreberaniu zásielok žalobcami, právny zástupca uviedol, že im nebolo doručené ani rozhodnutie o zavkladovaní záložného práva.

8.2. Na ďalšom pojednávaní sa právny zástupca vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 05.05.2020, v ktorom žalovaný okrem iného uvádza, že vo výpovediach žalobcov sú zjavné klamstvá. Tu právny zástupca poukázal na tú skutočnosť, že žalobcovia doposiaľ v konaní vypočutí neboli, to znamená, že žiadne klamstvá v ich výpovediach existovať objektívne nemôžu. K tvrdeniu žalovaného 1/, že nebola zodpovedaná otázka, či sporné podpisy vyhotovila H. Š. ml. uviedol, že na takúto otázku si v závere svojho vyjadrenia odpovedal sám žalovaný 1/ tak, že na odpoveď na uvedenú otázku nie je potrebné pokračovanie vo veci samej z dôvodu hospodárnosti konania, a preto túto záležitosť bude riešiť pokračovaním v trestnom konaní. Právny zástupca žalobcov poukázal vnútornú rozpornosť, zmätočnosť právnu bezvýznamnosť daného vyjadrenia pre toto konanie. Žalovaného 2/ považujú za pasívne legitimovaného z toho dôvodu, že je vykonávateľom dražby a je potrebné, aby bol tiež stranou sporu, pretože v prípade, ak by súd vyhovel žalobe a táto spoločnosť by nebola žalovanou stranou, tak rozsudok by sa netýkal aj tejto spoločnosti -túto spoločnosť by nezaväzoval. S odkazom na obsah spisu, práve žalovaný 2/ kontaktoval žalobcov na sprístupnenie rodinného domu, odovzdanie kľúčov za účelom realizácie dražby. Bol to žalovaný 2/, od ktorého sa žalobcovia vôbec dozvedeli o existencii danej zmluvy.

8.3. Na pojednávaní konanom dňa 20.05.2020 súd vykonal výsluch žalobcov. Žalobca 1/ uviedol, že on sa o celej tejto veci dozvedel tak, že mu volal nejaký pán, nevedel kto to je a oznámil mu, že niečo založil a žiadal od neho, aby doniesol kľúče. Nerozumel tomu, a keď dovolal, tak to avizoval svojmu právnikovi. Nič o tejto veci nevedel a hlavne to nechápal, pretože nič nepodpísal. Uviedol, že

na uvedenej nehnuteľnosti robil 5 rokov, túto nehnuteľnosť prerábali a teraz tam ani nemôžeme ísť, je to zamknuté, všetko dookola zarastené. Po tom, ako sa to dozvedel, nastali u neho aj zdravotné problémy. Znova prehlásil, že nič nepodpísal a za tým si stojí. Po nahliadnutí na originál zmluvy o zriadení záložného práva so zameraním sa na podpis pri jeho mene, oznámil: „Tento podpis asi nie je môj, hoci sa podobá.“ Na výzvu súdu, aby sa žalobca 1/ jednoznačne vyjadril, či sa jedná o jeho podpis uviedol: „Ja som nič nepodpisoval. Keby som podpísal takúto zmluvu, tak by som súhlasil s tým, aby sa predajom zálohu uspokojil dlh, a čo im patrí, to nech by mali. Ja na tomto majetku nie som až tak závislý, prvoradé je moje zdravie.“ Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako sa mohlo stať, že bol označený ako záložca 1 v danej zmluve. Ďalej uviedol, že nie je možné, aby takto robili s človekom. K identifikácii osoby, ktorou bol telefonicky kontaktovaný za účelom odovzdania kľúčov uviedol, že to bol nejaký mladší pán, už si nepamätal, či sa presne predstavil. Bol oslovený, aby doniesol kľúče do Krškán. Ďalej uviedol, že tento pán mal volať aj jeho právnemu zástupcovi, potom zas kontaktoval jeho. Žiadal od neho určité informácie - dôvod, pre ktorý nechcel odovzdať kľúče. Žalobca 1/ ho odkázal na svojho právnika, pretože on nevedel, o akú vec sa v podstate jedná. Nakoniec mu povedal, že dobre urobil, že neposkytol žiadne informácie, čomu nerozumel. Ohľadom skutočnosti, či im volali z Lekárnickej spoločnosti - UNIPHARMA alebo z dražobnej spoločnosti, žalobca 1/ uviedol, že uvedené spoločnosti vtedy nepoznal, možno sa aj predstavili, ale on nevedel o koho sa jedná. Vtedy vnímal len to, že chcú od neho niečo, na čom pracoval 5 rokov. Žalobca 1/ uviedol, že sa asi nestretol so žalovaným 2/ (konateľom prítomným na pojednávaní). Ďalej uviedol, že zo spoločnosti PRO DRAŽOBNÁ u nich doma nebol nikto, nikto ich nenavštívil s tým, že by sa predstavil ako zástupca spoločnosti PRO DRAŽOBNÁ, resp. iná osoba za túto spoločnosť.

8.4. Žalobkyňa 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že ona podávala žalobu spolu s manželom, avšak ju v tejto veci nikto nekontaktoval. Volali a riešili to len s manželom. Bola prítomná pri prvom rozhovore. Či sa volajúci predstavil, to nevedela. Ale manžel pri rozhovore povedal slovo „DRAŽBA“, a preto mali za to, že si z nich asi niekto nerobí len srandu, že je to vážne, v dôsledku čoho oslovili právnika, ktorému povedali, čo sa deje. Potom veci riešili už len s advokátom. Žalobkyni 2/ po nahliadnutí originálu zmluvy o zriadení záložného práva, uviedla, že sa nejedná o jej podpis na predmetnej zmluve. Tiež poukázala na to, že na katastri v S. boli len vtedy, keď zakúpili nehnuteľnosti a viac už na katastri neboli. Podľa jej názoru pri podpise takýchto zmlúv by bolo potrebné aj zaniesť zmluvu na kataster. Zmluvu už videla, avšak len po tom, ako si ju zabezpečil jej advokát, keď riešil dané veci. Advokáta navštívili aj osobne, ktorý po zistení informácií im následne oznámil, že niekto založil predmetnú nehnuteľnosť a má sa konať dražba. Žalobkyňa 2/ s určitosťou opakovane uviedla, že túto zmluvu nepodpisovala. Nevie, ako sa mohlo stať, že sa ocitla na zmluve označená ako ,,záložca 2“. K otázke doručenia oznámenia z katastra žalobkyňa 2/ uviedla, že nevie, nemyslí si, nič jej to nehovorí.

8.5. V rámci záverečnej veci právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia žiadajú žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaných na plnú náhradu trov konania. S odkazom na vykonané dokazovanie bolo podľa žalobcov preukázané, že podpisy žalobcov na záložnej zmluve zo dňa 25.05.2016 nie sú ich pravými podpismi s tým, že toto bolo preukázané znaleckým posudkom PhDr. P. Y. č. 64/2019 zo dňa 20.12.2019. Hoci tento súd doručil všetkým žalovaným spolu s výzvou aby sa k nemu vyjadrili, tak žiaden zo žalovaných nevzniesol voči nemu námietku, ani ho nerozporoval a z tohto dôvodu ostal tento ako dôkaz nesporným, z ktorého dôvodu žiadali, aby súd pri rozhodovaní vo veci samej z toho vychádzal. Ďalším dôkazom bol výsluch samotných žalobcov, ktorí potvrdili, že záložnú zmluvu v čase jej podpisu nevideli, prvýkrát ju videli až po podaní žaloby v roku 2017, pričom ani takýto dôkaz - výsluch strán sporu - žiadna zo žalovaných strán nerozporovala. S odkazom na príslušné ustanovenia právny zástupca uviedol, že v konaní bolo preukázané, že záložná zmluva je absolútne neplatná. Z uvedeného dôvodu preto žalobcovia navrhli, aby súd rozhodol podľa petitu žaloby. Právny zástupca žalobcov ďalej uviedol, že žalovaní neuviedli podľa vlastné skutkové tvrdenia, akým spôsobom bola zmluva uzatvorená, a teda jej neplatnosť ani žiadnym spôsobom procesne nespochybnili. Keďže na liste vlastníctva, na ktorom je zapísaná žalovaná nehnuteľnosť svieti dnes výkon záložného práva, ako aj exekúcia titulom záložného práva, tak žalovaný 2/ bol označený ako pasívne vecne legitimovaný aj z toho dôvodu, že keď bude súd zasielať právoplatný rozsudok v tejto veci na Okresný úrad, odbor katastrálny v S., tak bude vymazaná poznámka jednak titulom dražby, a jednak titulom záložného práva a to aj preto, že tieto poznámky zapísala dražobná spoločnosť, a keďže v tomto rozsudku je označená ako žalovaný 2/, tak bude tento rozsudok záväzný aj pre žalovaného 2/, a teda už sa nebude môcť domáhať ani výkonu dražby a ani výkonu záložného práva.

9. Žalovaný 1/ na prvom pojednávaní uviedol, že trvá na všetkých písomných vyjadreniach. Výrazne poprel, že by ktokoľvek z ich spoločnosti sfalšoval podpisy za žalobcov na zmluve. Jediný, kto mal z tejto zmluvy prospech bola dcéra žalobcov - H. Š. J.l., ktorá ako konateľka spoločnosti TRAMECOM, s. r. o. (právny predchodca žalovaného 3/) obchodovala s ich spoločnosťou a uhrádzala cenu dodaného tovaru pri preberaní tovaru. Táto spoločnosť prostredníctvom svojej konateľky - H. Š. ml. požiadala o možnosť úhrady dodaného tovaru s predĺženou lehotou splatnosti vystavených faktúr. Žalovaný pristúpil k takejto možnosti, pričom však s prihliadnutím na tieto výhodnejšie podmienky došlo k uzatvoreniu záložnej zmluvy. Konanie H. Š. ml. bolo podľa ich názoru špekulatívnym konaním, pretože tovar prevzala, avšak nebol uhradený ani v predĺženej lehote. Opätovne poukázal na podanie trestného oznámenia s tým, že v čase konania prvého pojednávania podľa ich zistení trestné konanie zatiaľ skočené nebolo. Žalovaný 1/ žiadal v rámci dokazovania vyžiadať aj trestný spis, ako aj výsluch žalobcov, výsluch H. Š. ml. ako aj výsluch Y. Q., ktorá komunikovala s H. Š. ml. Čo sa týka samotného podpísania zmluvy, zmluva bola vypracovaná ich právnym oddelením, bola posunutá p. Y. Q., ktorá ju e- mailom preposlala H. Š.Z. ml., a následne ju bola osobne prevziať v lekárni spoločnosti TRAMECOM, s. r. o. - lekáreň ARGENTUM a následne ju doručila do ich spoločnosti. Zástupcovia za žalovaného 1/ podpisovali zmluvu ako poslední, ktorá zmluva obsahovala už podpisy žalobcov, ako aj H. Š. ml. V tomto smere, vzhľadom k prebiehajúcemu trestnému konaniu sa vyjadril aj Mgr. H. Q., člen predstavenstva. Takýto spôsob uzatvárania zmlúv je pre ich spoločnosť bežnou obchodnou praktikou s tým, že ich tovar je zabezpečený jednak nehnuteľnosťami, ktoré často krát majú oveľa väčšiu hodnotu, ako v prípade založených nehnuteľností o ktoré ide v tomto konaní, resp. môžu byť založené aj iným tovarom. Ak nastane situácia, ako nastala v tomto prípade, že objednávateľ neplatí, ako ani nereaguje na vyvinutú komunikáciu, ich spoločnosť si dlh uspokojí práve z predmetu zálohu. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade nie je možné žalobcom priznať ochranu spotrebiteľa, pretože žalobcovia neboli v žiadnom obchodnom vzťahu s ich spoločnosťou, v obchodnom vzťahu bola len ich dcéra. Čo sa týka primeranosti vo vzťahu k obom zmluvám, žalovaný 1/ poukázal na skutočnosť, že len za dva mesiace obchodovania s dcérou žalobcov a ich spoločnosťou, táto vytvorila dlh v sume 12.000,00 eur, ktorý spolu s príslušenstvom môže byť aktuálne odhadom aj 15.000,00 eur. Zmluva o zriadení záložného práv a k nehnuteľnostiam bola do sumy 20.000,00 eur, teda v prípade predaja tejto nehnuteľnosti by bola ich spoločnosť uspokojená len do dlžnej sumy a zvyšok by bol použitý v zmysle príslušných predpisov o dražbe. Žalovaný 1/ má za to, že zabezpečený záloh nebol neprimeraný vo vzťahu k ich pohľadávkam. Prihliada sa aj na lehotu splatnosti, ktorá bola v prípade dcéry žalobcov až 60 dní. Jedná sa teda o primeraný spôsob obchodovania. Žalovaný 1/ uviedol, že si neuplatnili výkon záložného práva k zásobám. Ďalej uviedol, že úroky z omeškania si účtujú v zákonnej výške, pretože nemienia si poškodzovať svoje dobré meno. Ich spoločnosť nemá dôvod falšovať podpisy na záložnej zmluve. Takýchto záložných zmlúv uzatvárajú niekoľko desiatok. K ich tvrdeniu, že k sfalšovaniu podpisu za žalobcov došlo práve zo strany ich dcéry dospeli len z toho dôvodu, že práve dcéra žalobcov mala zo zmluvy prospech. Keď podávali trestné oznámenie, toto podávali na neznámeho páchateľa. Správanie žalobcov, ktorí sa vyhýbajú preberaniu zásielok ich vedie aj k tomu záveru, že predmetnú záložnú zmluvu možno podpísali a takýmto konaním sa snažia len vyhnúť výkonu samotného záložného práva.

10. Žalovaný 2/ na prvom pojednávaní uviedol, že sa k meritu veci sa nebude vyjadrovať vzhľadom k tomu, že ich spoločnosť mala na základe návrhu len vykonávať dobrovoľnú dražbu. Návrh bol podaný, preto mienili pristúpiť k výkonu tejto dražby a preto podľa jeho názoru sa k veci ako takej, nie je potrebné sa z ich strany vyjadrovať. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že cena predávanej nehnuteľnosti by mala vyplývať zo znaleckého posudku, pričom nikdy nie je isté, či dražba vôbec bude aj úspešná, pretože tu je potrebné prihliadať aj na lokalitu, v ktorej sa má nehnuteľnosť predať. K obhliadke nehnuteľnosti pristúpili za prítomnosti znalca, avšak pre neodkladné opatrenie pri vykonávaní ďalších potrebných úkonov súvisiacich so samostatnou dražbou nepostupovali, aby sa nenavyšovali výdavky. Už zo samotnej obhliadky nadobudol dojem, že bude dosť problematické nájsť záujemcu na kúpu založenej nehnuteľnosti.

11.1. Na pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisového materiálu a to: čl. 1 - 2 žaloba, čl. 3 výpis z katastra nehnuteľností č. XXX k. ú. F. W., čl. 4 výzva na umožnenie obhliadky, čl. 5 - 6 kópia zmluvy, čl. 21 - 22 vyjadrenie žalovaný 1/ z 14.07.2017, čl. 25 - 26 výpisy z obchodného registra, čl. 27 - 28 e - mailová komunikácia, čl. 29 - 32 fotodokumentácia, čl. 33 výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXX, čl. 34 LV č. XXX, čl. 35 zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám z 20.06.2016, čl. 38 - 39 register faktúr a dobropisov, čl. 40 - 42 zmluva o zriadení záložného práva z 01.06.2016, čl. 43 LV č. 657, čl. 44 rozhodnutie z 27.06.2016, čl. 45 výzva na

úhradu faktúr pred začatím výkonu záložného práva + zoznam neuhradených faktúr, čl. 46 p. v. zoznam neuhradených faktúr za predaný tovar, čl. 47 - 48 výzva na úhradu faktúr pred začatím výkonu záložného práva z 30.09.2016 + zoznam neuhradených faktúr, čl. 49 kópia podacieho lístka, čl. 50 - 51 výzva na úhradu faktúr pred začatím výkonu záložného práva z 12.10.2016, čl. 57 kópia nedoručenej poštovej zásielky, čl. 53 oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 16.11.2016, čl. 54 kópia nedoručenej zásielky, čl. 55 Slovenská pošta - sledovanie zásielok, čl. 56 oznámenie o výkone záložného práva zo dňa 16.11.2016, čl. 57 nedoručená zásielka, čl. 58 Slovenská pošta - sledovanie zásielok, čl. 59 trestné oznámenie z 13.06.2017, čl. 63 - 70 vyjadrenie žalobcov z 03.10.2017 spolu s prílohami, čl. 86 vyjadrenie žalovaného 1/ k stanovisku k vyjadreniu žalobcu 1/ z 31.10.2017, čl. 88 - 95 listinné doklady - prílohy k vyjadreniu, čl. 96 čestné prehlásenie Ing. X. Y., čl. 97 čestné prehlásenie Mgr. H. Q., čl. 98 čestné prehlásenie RNDr. W. H. O.., čl. 112 doklad o zdravotnom Y. H. Š. J.., čl. 123 originál zmluvy zo dňa 01.06.2016, čl. 128 návrh žalovaného 1/ na vykonanie dôkazov, čl. 129 originál spisu OÚ S., kat. odbor č. V 2892/2016, čl. 132 oznámenie vyšetrovatelia z konania ČVS - ORP 412-3-VYS-V4-2017, čl. 133

- 135 uznesenie tejto značky zo dňa 24.08.2018, čl. 152 - 157 vyjadrenie žalobcov k ustanovenému znalcovi, čl. 158 - 160 uznesenie z vyšetrovacieho konania o pribratí znalca, čl. 172 - 173 vyjadrenie znalca, čl. 178 - 224 znalecký posudok zaslaný z trestného konania, čl. 228 vyjadrenie žalovaného v 1. rade, čl. 234 - 237 oznámenie žalobcov o vypracovaní súkromného znaleckého posudku, čl. 241 - 277 znalecký posudok č. 64/2019 zaslaný elektronicky, čl. 283 - 342 originál č. 64/2019, čl. 363 vyjadrenie vyšetrovateľa o stave konania vedeného pod sp. zn. ORP 412-3VYS-V4-2017 - trestné stíhanie prerušené, čl. 365 vyjadrenie žalovaného 1/ k znaleckému posudku. Z uvedených listinných dokladov, výpovedí strán sporu súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11.2. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré tvoria predmet zálohu v zmysle záložnej zmluvy. Dňa 10.03.2017 bola žalobcom doručená výzva na umožnenie obhliadky a ohodnotenia nehnuteľností súdnym znalcom zo dňa 17.2.2017, podľa ktorej mali umožniť vykonať ohliadku predmetu dražby. Podľa žalobcov až z tejto výzvy sa dozvedeli, že ich rekreačný rodinný domček súp. č. XXX je založený záložným právom v prospech žalovaného 1/ stým, že tento si na základe návrhu vyžiadal vykonanie dobrovoľnej dražby, ktoré mal realizovať žalovaný 2/, čo vyplýva z výzvy zo dňa 17.2.2017. Z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia k výkonu záložné práva zatiaľ nedošlo. Žalobcovia počas celého konania popierajú tú skutočnosť, že by niekedy podpísali záložnú zmluvu v postavení záložcu 1/ a záložcu 2/ a nevedia si vysvetliť, ako sa takéto niečo vôbec mohlo stať. Tak písomným čestným vyhlásením, ako aj vo svojej výpovedi obaja zhodne uviedli, že záložnú zmluvu nikdy nepodpisovali. Uviedli svoje domnienky, že ich podpisy boli sfalšované niekým zo štatutárnych orgánov žalovaného 1/. Žalovaný 1/ výslovne odmietal dané obvinenie a rovnako predložil do konania čestné prehlásenia - splnomocnenca spoločnosti - Ing. X. Y., člena predstavenstva - Mgr. H. Q.J., MBA a predsedu predstavenstva - RNDr. W. H., CSc, všetky zo dňa 31.10.2017, že žiadnym spôsobom nefalšovali podpisy záložcov (žalobcov) na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.06.2016 (č.l. 96-98). Žalovaný 1/ mal zato, že zmluva mohla byť podpísaná dcérou žalobcov, pretože len ona jediná ako konateľka spoločnosti, ktorá bolo v obchodnom vzťahu s ich spoločnosťou, mala záujem na uzatvorení takejto zmluvy. Po zistení daných skutočností žalovaný 1/ podal aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

12. V konaní nebolo sporným, že dcéra žalobcov, ako konateľka právneho predchodcu žalovaného 3/ bola v obchodnom vzťahu so žalovaným 1/, na základe ktorého žalovaný 1/ dodával tejto spoločnosti ( lekáreň Argentum) objednaný tovar a to najskôr za úhradu v hotovosti a následne na faktúru s predĺženou lehotou splatnosti. Pri umožnení takéhoto spôsobu úrad cien za dodaný tovar, žalovaný 1/ však za účelom zabezpečenia si vymoženia ceny za dodaný tovar, bežne pristupoval k uzatváraniu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám. K tomuto kroku pristúpil aj pri tomto obchodnom partnerovi - právnemu predchodcovi žalovaného 3/ a s právnym predchodcom žalovaného 3/ podpísal v oboch prípadoch v postavení záložného veriteľa, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a následne aj zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám, ktorá nie je predmetom tohto konania. V zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vystupoval právny predchodca žalovaného 3/ - spoločnosť Tramecom, s. r. o., v postavení záložného dlžníka a záložcami boli práve žalobcovia. V zmluve o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám bol záložcom priamo žalovaný 3/. Z uvedeného je zrejmé, že pri zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam boli záložcami osoby, ktoré neboli v žiadanom obchodnom vzťahu so záložným veriteľom - žalovaným 1/. Žalobcovia (v postavení záložcov) však v priebehu konania tvrdili, že takúto zmluvu oni nikdy nepodpísali. Spor v

danom prípade vznikol v tom smere, či podpis na záložnej zmluve je, alebo nie je podpisom žalobcov. Práve z uvedeného dôvodu, že podľa žalobcov sa nejedná o ich podpis, podali žalobu, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti samotnej záložnej zmluvy s odkazom aj na ich postavenie spotrebiteľa a teda zabezpečenie ich ochrany podľa ustanovení a nasl. . Žalovaný 1/ namietal postavenie žalobcov ako spotrebiteľov z dôvodu, že žalobcovia neboli so žalovaným 1/ v žiadnom obchodnom vzťahu.

13. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, domáhajú sa určenia právnej skutočnosti, a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade zmluva) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností.

14. Podľa v znení neskorších predpisov, ( ďalej len „CSP“); žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia , je potrebné žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu vnímať ako žalobu o určenie právnej skutočnosti, práve podľa citovaného ustanovenia. Z tohto ustanovenia ale vyplýva, že zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za splnenia podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Pri určovacích žalobách podľa nie je predpokladom existencia naliehavého právneho záujmu pre prípustnosť takejto žaloby, ako je tomu v prípade žalôb o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa . Pre tieto výnimky (podľa ust. ) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcií priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti.

16. Pôvodná právna úprava zakotvená v neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expresis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Dokonca aj právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že táto prípustnosť vyplýva z konkrétneho právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad aj výrok rozsudku o tom, že kúpna zmluva je neplatná nemá výpovednú hodnotu v tom smere, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný.

17. Ako už bolo uvedené, možnosť určenia právnej skutočnosti musí explicitne vyplývať z ustanovení osobitného predpisu. Prípustnosť takejto špecifickej určovacej žaloby musí preukázať žalobca a to uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá uvedené určenie explicitne pripúšťa. Napríklad neplatnosť skončenia pracovného pomeru, neplatnosť dobrovoľnej dražby, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Ak v právnom poriadku takáto osobitná práva norma nie je, nejedná sa o žalobu procesne prípustnú. V uvedenom smere došlo oproti pôvodnej právnej úpravy zakotvenej ešte v k úplne novej koncepcii zakotvenej tak v písm. c) a aj písm. d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určenie inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné, nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/ platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách a pod..

18. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplynulo, že takýmto osobitným právnym predpisom však nie je ustanovenie , podľa ktorého právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, je neplatný. V danom prípade sa jedná o neplatnosť absolútnu, ktorá nastáva bez ďalšieho, priamo zo zákona, a súd na ňu prihliada aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo znenia nie je možné vyvodzovať. Tento záver súdu

podporuje aj vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“) na rozdiel od znenia ust. .

19. Pri tomto type žaloby je práve na žalobcovi, aby uviedol príslušné ustanovenie, na základe ktorého podáva žalobu o neplatnosť zmluvy, čo žalobcovia splnili s odkazom na ich postavenie spotrebiteľa, ako ich ochrany podľa ust. - a nasl. Tu žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný 1/ má jedinečné postavenie na trhu vo vzťahu k distribúcií liečiv, pričom práve z uvedeného postavenia praktizuje uzatváranie tak záložných zmlúv vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ako aj vo vzťahu k pohľadávkam a zásobám, ktorá bola uzatvorená aj s právnym predchodcom žalovaného 3/. Podľa názoru žalobcov, žalovaný 1/ pri uzatváraní takýchto zmlúv zneužil svoje postavenie, ako aj objem založených pohľadávok a zásob a hodnota sporných nehnuteľností, je v hrubom nepomere so zabezpečovanou pohľadávkou. S takýmto názorom žalovaný 1/ nesúhlasil, pretože žalobcovia neboli v žiadnom obchodnom vzťahu s ich spoločnosťou, v takomto vzťahu bola len ich dcéra, ako konateľka právneho predchodcu žalovaného 3/. Žalovaný 1/ sa vyjadril aj k otázke primeranosti oboch zabezpečovacích zmlúv s tým, že poukázal aj na to, že len za dva mesiace obchodovania s dcérou žalobcov a ich spoločnosťou, táto vytvorila dlh v sume 12.000,00 Eur, ktorý spolu s príslušenstvom mohol byť v čase pojednávania ( 8/2018) aj 15.000,00 Eur. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola do sumy 20.000,00 Eur, teda v prípade predaja tejto nehnuteľnosti žalovaný 1/ toto nepovažuje za primeranú zábezpeku. Poukázal zároveň aj na to, že ako výhoda pre právneho predchodcu žalovaného 3/, bola dlhšia lehota splatnosti, až 60 dní.

20. S prihliadnutím na určovací charakter žaloby, sa súd v prvom rade zaoberal opodstatnenosťou a prípustnosťou takejto žaloby.

21. Podľa , v znení neskorších predpisov účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, (ďalej len „“), 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa , , 1) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Súd sa nestotožnil s konštatovaním žalovaného 1 o tom, že žalobcovia v danej zmluve nemajú postavenie spotrebiteľa z dôvodu, že neboli so žalovaným v žiadnom obchodnom vzťahu. Je síce pravdou, že do obchodných vzťahov so žalovaným 1/ vstupoval právny predchodca žalovaného 3/, kde ako konateľka pôsobila dcéra žalobcov. Z konania je však jednoznačne preukázané, čo tvrdili aj samotné strany sporu, že žalobcovia neboli síce v obchodnom vzťahu so žalovaným 1/, avšak dostali sa do zmluvného vzťahu so žalovaným 1/ práve tým, že mali uzatvoriť spornú zmluvu o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam. Ako vyplýva z ust. , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ žalovaný 1/ uzatvoril so žalobcami zmluvu o zriadení záložného práva, je jednoznačne preukázané, že v tejto zmluve žalovaný 1/ konal ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo potvrdil sám žalovaný 1/, keď uvádzal, že sa jedná v danom prípade o ich bežnú obchodnú praktiku, keď aj s inými objednávateľmi uzatvára tak zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám. Pokiaľ však takáto zmluva nebola uzatvorená výlučne s obchodným partnerom - právnych predchodcom žalovaného 3/, pretože ako uvádzajú žalobcovia, táto spoločnosť, resp. samotná konateľka tejto spoločnosti, ktorá je ich dcérou, nevlastnila žiadne nehnuteľnosti vhodné na založenie, a pokiaľ mali byť založené nehnuteľnosti inými osobami, ako bol dlžník, ktoré však so žalovaným 1/ neboli v žiadnom obchodnom vzťahu, jedná sa o zmluvu, v ktorej majú žalobcovia jednoznačne postavenie spotrebiteľa, pretože obsah tejto zmluvy nemohli ovplyvniť, čo vyplynulo aj zo samotnej výpovede žalovaného 1/ kedy uviedol, že táto zmluva bola zaslaná konateľke právneho predchodcu žalovaného 3/ e - malom na podpis, ktorá mala následne zabezpečiť podpis samotných žalobcov. Teda jedná sa jednoznačne o formulárovú zmluvu.

26. V danom prípade sa súd zaoberal nielen samotnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ale túto posudzoval aj v kontexte so zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám, ktorú žalovaný 1/ uzatvoril síce výlučne s právnym predchodcom žalovaného 3/ dňa 20.06.2016, t. j. po dátume podpisu, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, avšak na zabezpečenie tých istých pohľadávok právneho predchodcu žalovaného 1/. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že záložca (žalobcovia) mali zriadiť záložné právo k predmetu zálohu v prospech záložného veriteľa (žalovaný 1/) a to do výšky najviac 20.000,00 Eur - čl. 4 bod 4.1. Zmluvy. Ďalšou zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám podľa čl. 1 bod 5. zmluvné strany sa dohodli na určení najvyššej hodnoty istiny pohľadávky, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje vo výške 30.000,00 Eur. Právny zástupca žalobcov tak správne uvádzal, že pohľadávka žalovaného 1/, ktorú sám žalovaný 1/ na pojednávaní konanom dňa 27.08.2018, teda s odstupom viac ako 2 rokov vyčíslil v sume odhadom 15.000,00 Eur (istina + úroky) bola zabezpečená až sumou 50.000,00 Eur. V danom prípade je súd toho názoru, že sa jedná o nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a zálohom. Sám žalobca 1/ uvádza, že často krát sú zabezpečené jeho pohľadávky aj nehnuteľnosťami, ktoré majú oveľa vyššiu hodnotu ako je v tomto prípade, avšak táto argumentácia nič nemení na tej skutočnosti, že pre daný prípad súd vidí zjavný nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a predmetom zálohu. Z predloženého registra faktúr a dobropisov navyše vyplýva, že žalovaný 3/ nie v prípade každej splatnej faktúry získal výhodu splatnosti 60 dní, tak ako to tvrdil žalovaný 1/, pretože je zrejmé, že lehota splatnosti bola prevažne mesačná, dvojmesačná bola len v niektorých prípadoch a dokonca v prípade faktúr znejúcich na nižšiu sumu, bola lehota splatnosti rovnaká ako bol dátum vystavenia faktúr. Tu súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že ku dňu podpísania záložnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam pohľadávky žalovaného 1/ voči právnemu predchodcovi žalovaného 3/ predstavovali sumu cca 15.000,00 Eur, aj napriek tejto skutočnosti bola záložná zmluva uzatvorená až do sumy 20.000,00 Eur s tým, že bola uzatvorená aj ďalšia zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám, ktorá zabezpečovala pohľadávky do výšky 30.000,00 Eur. V danom prípade sa súd preto stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcov, že takéto pohľadávky, ktoré v konečnom dôsledku pre postupne vykonané úhrady, predstavovali sumu 12.482,63 Eur, boli zabezpečené neprimerane vysokým záložným právom. K tejto skutočnosti sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že predmetný rodinný dom môže byť aj nepredajný, avšak táto skutočnosť nemení nič na fakte, na neprimeranosti zabezpečenia pohľadávky žalovaného 1/ s prihliadnutím aj na ďalšiu záložnú zmluvu.

27. Súd je potom toho názoru, že nárok na určenie právnej skutočnosti, v tomto prípade neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, je v danej právnej veci daný práve s odkazom na ustanovenie v spojení s ustanovením . Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na prípustnosť takejto žaloby a jej meritórne prejednanie. Navyše žalobcovia boli zo strany súdu výslovne odkázaní na podanie práve takejto žaloby a to druhým výrokom uznesenia okresného súdu č. k. -15 zo dňa 07.04. 2017, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, na ktoré žalobcovia v žalobe rovnako poukazovali.

28. Za účelom preukázania pravosti podpisu žalobcov na spornej záložnej zmluve súd preto vo veci nariadil znalecké dokazovanie a to uznesením č. k. -143 zo dňa 16.04.2019, ktoré bolo následným uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 20.05.2020 zrušené, z dôvodu, vyjadrenia znalkyne, ktorá oznámila, že nemôže vypracovať znalecký posudok v súdom stanovej lehote 60 dní, ako aj z dôvodu, že do konania boli doložené ako dôkazy listinné doklady - a to znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní ako aj vypracovaný na základe požiadavky žalobcov.

29. Zo strany OR PZ BA IV, Odboru kriminálnej polície, 3. Oddelenia vyšetrovania, bol súdu doručený dňa 12.07.2019 znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/5976 Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz zo dňa 18.06.2019, ktorý bol vypracovaný na základe pokynu vyšetrovateľa v trestnom konaní vedenom na OR PZ BA IV pod č. ORP-412/3-VYS-B4-2017 pre prečin podvodu podľa , v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa (č. l. - 224). Zo záveru uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že bol posudzovaný tak podpis H. Š. ml., ktorá podpisovala záložnú zmluvu ako konateľ záložného dlžníka, ako aj podpisy žalobcov - v zmluve o zriadení záložného práva v postavení záložcov. Čo sa týka podpisu H. Š. J.., tak tento bol vyhodnotený ako podpis, ktorý vyhotovila práve H. Š. ml. čo sa týka ale podpisov žalobcu 1/ ako aj žalobkyne 2/ (podstatných pre toto konanie), so zameraním sa na tú skutočnosť, či ich pisateľom bol práve žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ - zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že uvedené nemožno potvrdiť, ale ani vylúčiť. Z tohto posudku ďalej vyplýva, že vzhľadom na to, že nebol predložený vhodný porovnávací materiál, to znamená, že neboli predložené skúšky podpisov k priezvisku „Š.“ a „Š.“ st., vyhotovené H. Š. ml., nebolo možné pristúpiť ku skúmaniu potencionáleho falšovateľa.

30. K takto vypracovanému znaleckému posudku žalovaný 1/ dňa 06.08.2019 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vypracovaný znalecký posudok nie je pre toto konanie postačujúci a nezodpovedal na všetky vyšetrovateľom položené otázky, nakoľko nepotvrdil, ale ani nevylúčil skutočnosť, že podpisy žalobcov sú skutočne ich. Žalovaný 1/ preto žiadal o pokračovanie v znaleckom dokazovaní s tým, že je potrebné jednoznačne zodpovedať otázky, či: podpisy na zmluvách o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v mene záložcu sú pravými podpismi žalobcov H. Š. a H. Š. st. a v prípade, ak podpisy na zmluvách o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v mene záložcu nie sú pravými podpismi H. Š. a H. Š. st., či tieto podpisy vyhotovila H. Š. ml., práve z dôvodu, že predložený znalecký posudok jednoznačne preukázal a potvrdil, že podpisy H. Š. ml. na záložných zmluvách vyhotovila H. Š. ml., čo H. Š. ml. jednoznačne popierala v trestnom konaní (výsluch zo dňa 02.08.2017) a tiež žalobcovia v ich vyjadrení zo dňa 03.10.2017, kde uviedli, že ich dcéra pravdepodobne chcela založiť nehnuteľnosti v ich vlastníctve, a preto poskytla všetky potrebné informácie na vypracovanie záložnej zmluvy pani Q., no sú toho názoru, že si to odstupom času rozmyslela, nakoľko ich s touto myšlienkou nikdy neoslovila a z tohto dôvodu k uzatvoreniu záložnej zmluvy z jej strany ako i z ich strany nedošlo. Žalovaný 1/ poukázal aj na ďalšie preukázané klamstvo v konaní spočíva v tom, že žalobcovia tvrdili, že o uzatvorení záložnej zmluvy na nehnuteľnosť v ich vlastníctve sa dozvedeli až doručením výzvy na obhliadku nehnuteľnosti zo dňa 10.03.2017 žalovaným 2/, pričom už dňa 04.07.2016 im bolo doručené rozhodnutie Okresného úradu S., katastrálny odbor č. V2892/2016 zo dňa 27.06.2016 o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností (zápisnica o pojednávaní zo dňa 27.08.2018, výsluch žalovaných zo dňa 16.03.2018 a 25.07.2018) - č. l. 228.

31. Dňa 14.08.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov k posudku, kde poukázali na to, že zo znaleckého posudku č. ČES: PPZ - KEU - BA - EXP - 2019/5976 zo dňa 18.06.2019 vyplýva, že podpisy na Zmluvách o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.05.2016 v mene záložného dlžníka vyhotovila ich dcéra H. Š. ml. Pokiaľ ide o ich údajné podpisy na Zmluvách o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.05.2016 v mene záložcu, tak pravosť týchto podpisov podľa záveru znaleckého posudku nemožno potvrdiť ani vylúčiť. Úlohou znalca bolo aj zistiť, či ich podpisy ako žalobcov vyhotovila ich dcéra H. Š. ml., pričom nebolo možné pristúpiť ku skúmaniu potencionálneho falšovateľa. Záver znaleckého posudku č. ČES: PPZ - KEU - BA - EXP - 2019/5976 zo dňa 18.06.2019 ani nepotvrdil ani nevylúčil pravosť ich podpisov. Žalobcovia naďalej zotrvali na tom, že podpisy na Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.05.2016 nie sú ich podpisy, a preto tieto museli byť podpísané inou osobou a tým pádom sfalšované. Opakovane uviedli, že o uzatvorení tejto zmluvy sa dozvedeli po doručení výzvy na sprístupnenie obhliadky predmetu zálohu. Nakoľko predmetnú zmluvu nikdy nepodpísali, považujú tento právny úkon i naďalej za nulitný resp. neplatný, pretože neuskutočnili žiadny prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu takejto zmluvy. Predpokladom platnosti

právneho úkonu je to, že spĺňa všetky náležitosti, ktoré stanovujú normy hmotného práva, v opačnom prípade ide o neplatný právny úkon. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Citované ustanovenie stanovuje základné náležitosti právnych úkonov, pričom pokiaľ právny úkon nespĺňa čo i len jednu náležitosť, je postihnutý absolútnou neplatnosťou. V danom kontexte žalobcovia poukázali na uznesenie ČVS: ORP-412/3-VYS-B4/2017 zo dňa 08.07.2019, na základe ktorého vyšetrovateľ PZ prerušil trestné stíhanie začaté na základe trestného oznámenia žalovaného 1/, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z predmetného uznesenia aj s poukazom na záver znaleckého posudku vyplýva: „Znaleckým dokazovaním sa nepodarilo vylúčiť ani potvrdiť, či zmluvu podpísali H. Š. st. a H. Š.. Z ich výsluchov vyplýva, že zmluvu nepodpísali. Trestného činu sa mohla dopustiť osoba, ktorá sfalšovala podpisy H. Š. st., H. Š., príp. H. Š. ml. za predpokladu, že H. Š. ml. zmluvu nepodpísala. Uvedené konanie sa v rámci skráteného vyšetrovania nepodarilo preukázať žiadnej osobe. Taktiež nebolo preukázané, že by H. Š. ml. sfalšovala podpisy H. Š. st. a H. Š.. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v priebehu trestného stíhania nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, je prerušenie trestného stíhania zákonne odôvodnené a bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“ Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia za to, že niekto sfalšoval ich podpisy, čím ich v podstate zaviazal na plnenie ako záložcov tak, že plnenie má byť uskutočnené predajom ich nehnuteľností v k. ú. F. W.. Žalobcovia v plnom rozsahu odkázali na ich čestné vyhlásenie, ktoré je súčasťou žaloby zo dňa 05.05.2017, pričom sú si plne vedomí právnych následkov vyplývajúcich z nepravdivosti čestného vyhlásenia. Zotrvávajú na tom, že uvedené podpisy nie sú ich a boli sfalšované, resp. podpísané inou osobou. Žalobcovia preto naďalej zotrvávajú na skutočnostiach, ktoré uviedli v žalobe zo dňa 05.05.2017, ako i na všetkých ich doterajších vyjadreniach. Žalobcovia majú za to, že predmetná záložná zmluva zo dňa 25.05.2016 je absolútne neplatná, nakoľko bola uzatvorená bez ich vôle ako i bez ich vedomia. Vzhľadom na záver znaleckého posudku č. ČES: PPZ - KEU - BA - EXP - 2019/5976 zo dňa 18.06.2019, vypracovaného v trestnom konaní, ktorý pravosť ich podpisov na záložnej zmluve zo dňa 25.05.2016 nepotvrdil ani nevylúčil, nemôžu tento považovať za dostačujúci. Vzhľadom k tomu, že vzniesli voči súdom ustanovenej znalkyni Mgr. P. A. námietku a žiadali o jej vylúčenie, žalobcovia uviedli, že si dajú vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý súdu zašlú v lehote 3 mesiacov.

32. Dňa 09.01.2020 žalobcovia doručili súdu znalecký posudok č. 64/2019 znalkyne PhDr. PaeDr. P. Y., znalkyne v odbore Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo, z ktorého vyplýva, že podpisy na zmluvách o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v mene záložcu zo dňa 25.05.2016 nie sú pravými podpismi žalobcov.

33. Dňa 14.05.2020 doručil žalovaný 1/ súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vypracovaný znalecký posudok nie je postačujúci a nezodpovedal na všetky položené otázky, tak zo strany vyšetrovateľa ako aj zo strany žalovaného 1/, nakoľko zatiaľ žiadny z predložených znaleckých posudkov dodnes nezodpovedal na otázku, či: v prípade, ak podpisy na zmluvách o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v mene záložcu nie sú pravými podpismi H. Š. a H. Š. st., či tieto podpisy vyhotovila H. Š. ml., a to aj napriek tomu, že žalovaný 1/ poukázal na zjavné klamstvá vo výpovediach žalobcov ako aj ich dcéry H. Š. ml. Nakoľko však odpoveď na uvedenú otázku nie je pre pokračovanie vo veci samej potrebná a súd by ju pravdepodobne príslušnému znalcovi z dôvodu hospodárnosti konania ani nepoložil, bude sa žalovaný 1/ domáhať pokračovania trestného stíhania ORP-412/3-VYS-B4-2017.

34. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia predložili do konania listinný doklad - súkromný znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podpisy záložcov na záložnej zmluve nie sú podpismi žalobcov. Závery uvedeného znaleckého posudku žiadna zo strán nerozporovala. Žalovaný 1/ síce uviedol, že stále nebola zodpovedaná otázka, kto záložnú zmluvu v mene záložcov podpísala, avšak sám dodal, že odpoveď na uvedenú otázku nie je pre pokračovanie vo veci samej potrebná. Pokiaľ mal súd určiť, či sporná záložná zmluva je platná/neplatná, pre prijatie daného záveru je postačujúce len zistenie, či osoba, ktorá je v záložnej zmluve označená ako záložca (v danom prípade záložcovia), túto zmluvu podpísali, alebo nie. Z vykonaného dokazovania vyplynula jednoznačná odpoveď na túto otázku a síce, že podpisy na spornej záložnej zmluve nie sú podpismi záložcov - žalobcov. Tieto skutočnosti tvrdili od samého začiatku aj žalobcovia v žalobe, svojich čestných prehláseniach ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 20.05.2020.

35. Pokiaľ bolo preukázané, že podpisy na zmluve o zriadení záložného práva nie sú podpismi žalobcov, s prihliadnutím na prípustnosť danej určovacej žaloby, súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému 1/ a 3/ a určil, že záložná zmluva špecifikovaná vo výrokovej časti tohto rozsudku je neplatná.

36. V konaní strany sporu navrhli aj vykonanie ďalších dôkazov a to výsluch dcéry žalobcov - H. Š. ml., Y. Q., ktorá komunikovala s H. Š. ml., ktoré dokazovanie súd nepripustil z dôvodu, že z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že podpisy na zmluve nie sú podpismi žalobcov. Navyše navrhnutá svedkyňa Y. Q. nebola prítomná pri podpise zmluvy keď ju mali podpisovať žalobcovia, ona len komunikovala s ich dcérou, pričom popis uzatvorenia zmluvy a postupného podpisovania zmluvnými stranami bol dostatočne opísaný na pojednávaní zo strany žalovaného 1/, k tejto skutočnosti nebolo potrebné preto vypočuť ďalšieho svedka. Súd nepristúpil ani k výsluchu H. Š. ml. z dôvodu, že záver súkromného znaleckého posudku predloženého zo strany žalobcov dal jednoznačnú odpoveď na to, že v danom prípade sa nejdená o podpis žalobcov. Kto bol sfalšovateľom uvedených podpisov, to pre toto konanie nie je podstatné, teda súd nepovažoval za potrebné ani vypočutie dcéry žalobcov, ktorá bola zo strany žalovaného 1/ označená ako možná falšovateľka podpisov, pre získanie prospechu pre spoločnosť, ktorej bola konateľkou. Navyše v danom prípade sa jedná tiež len o domnienku žalovaného 1/ nepreukázanú ani v trestnom konaní.

37. Súd vykonal dokazovanie a to zabezpečením originálu spisu záložnej zmluvy č. V 2892/2016 z Okresného úradu S., katastrálny odbor, z obsahu ktorého má súd preukázané, že návrh na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam bol podaný zo strany žalovaného 1/. Z tohto spisu ďalej vyplýva, že okresný úrad vo veci rozhodol svojim rozhodnutím č. V 2892/2016 zo dňa 27.06.2016, ktoré bolo žalobcom doručené do vlastných rúk a obaja ho prevzali dňa 04.07.2016. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať za pravdivé tvrdenie žalobcov, že o zriadení záložného práva sa dozvedeli až v čase realizácie jeho výkonu, na čo správne poukazoval žalovaný 1/, pretože v uvedenom rozhodnutí je zmluva o zriadení záložného práva jednoznačne špecifikovaná aj vo vzťahu k založeným nehnuteľnostiam, ako aj v tomto rozhodnutí je jednoznačne uvedená aj tá skutočnosť, že záložným veriteľom je práve žalobca 1/ a žalobkyňa 2/. Odhliadnuc aj od uvedeného, teda že žalobcovia mali vedomosť o spornej záložnej zmluve takmer od počiatku, ani táto skutočnosť nemohla viesť súd k zamietnutiu žaloby práve z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia zmluvu nepodpísali. Súd preto žalobe vyhovel, avšak len vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalovanému 3/, pretože v konaní bolo preukázané že len títo boli zmluvnými stranami - popri žalobcoch a to žalovaný 1/ v postavení záložného veriteľa a žalovaný 3/ ako právny nástupca pôvodného záložného dlžníka. Petit žaloby znel na určenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 25.05.2016. Z obsahu spornej záložnej zmluvy je však zrejmé, že záložná zmluva bola podpísaná záložným dlžníkom a záložcami dňa 25.05.2016, avšak záložný veriteľ ju podpísal až dňa 01.06.2016, ktoré dňa podľa názoru súdu by došlo k vzniku samotnej zmluvy. Preto súd uviedol do výrokovej časti dátum uzatvorenia záložnej zmluvy, kedy bola podpísaná všetkými zmluvnými stranami.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol zároveň aj o náhrade trov konania a žalobcom ako úspešným stranám v postavení spoločnom a nerozdielnom, priznal voči žalovanému 1/ a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

42. Z konania je zrejmé, že žalovaný 2/ nebol zmluvnou stranou spornej záložnej zmluvy a aj napriek uvedenému ho žalobcovia označili v spore ako žalovaného. Tu súd poukazuje na rozhodnutia NS SR čp. Zn. , , podľa ktorých, ak má byť určená neplatnosť zmluvy musia stranami sporu všetci, ktorí ju uzavreli, lebo len zmluvné strany sú nositeľmi tej subjektívnej povinnosti (vyplývajúcej z hmotného práva), od ktorej žalobcovia odvodzujú v žalobe uplatnený nárok. Pokiaľ žalovaný 2/ preukázateľne nie je zmluvnou stranou, nie v konaní pasívne legitimovanou osobou. Tu sa

súd nestotožnil s argumentáciou žalobcov, že pasívna legitimácia žalovaného 2/ je daná z dôvodu, je vykonávateľom dražby a je preto potrebné, aby bol tiež stranou sporu, pretože ak by súd žalobe vyhovel, tak rozsudok sa bude žalovaného týkať len pre prípad, že by žalovaný 2/ bol stranou sporu a to práve z dôvodu, že pasívna legitimácia vyplýva vždy z hmotného práva a pre dané konanie nie je založená samotným výkonom dražby. Súd preto žalobu vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietol v celom rozsahu práve pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie.

43. O nároku na náhradu trov konania žalovaného 2/ súd rozhodol a contrarrio podľa tak, že síce ako úspešnej strane, ale nárok na náhradu trov konania mu voči žalobcom nepriznal, pretože žalovaný 2/ si nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil a z obsahu spisu žiadne trovy žalovaného 2/ ani nevyplývajú.

44. Podľa , súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

45. Podľa - 4 , 1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

46. V danom prípade súd žalobu čiastočne zamietol vo vzťahu k žalovanému 2/ a to pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie. V konaní bolo preukázané, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred podaním žaloby. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalovaný 2/ je práve vykonávateľom dražby, aj vo vzťahu ku ktorému bolo nariadené neodkladné opatrenie, súd ponechal neodkladné opatrenie v platnosti v celom rozsahu, teda aj v ďalšom bude zaväzovať aj žalovaného 2/. Takto bude zabezpečený stav právnej istoty a síce, že aj napriek zamietnutiu žaloby voči žalovanému 2/, bude neodkladné opatrenie zaväzujúceho aj žalovaného 2/ ako vykonávateľa dražby stále v platnosti.

Poučenie:

Proti výroku č. 1 -4 tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).

Proti výroku č. 5 tohto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.