Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-46-2019.pdf
PDF · 96.6 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BR-6Csp/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX., L. - K., zast. Centrom správnej pomoci Prievidza, so sídlom 1.mája 388/8, Lehota nad Vtáčnikom, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní o určenie že úvery sú bezúročné a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3 554,80 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 620,80 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 48 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd určil, že úvery, poskytnuté na základe zmlúv č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX medzi stranami sú bezúročné a bez poplatkov. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 3 554,80 Eur. Žalobu zdôvodnil tým, že medzi stranami boli dňa 18.06.2014 uzavreté dve úverové zmluvy, jedna s č. XXXXXXXXXX. a druhá s č. XXXXXXXXXX., na základe ktorých mal žalovaný poskytnúť žalobcovi dva úvery po 1 500,- Eur. Zmluvy je však potrebné považovať ako celok za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keďže spolu s úverovými zmluvami boli uzavreté aj ďalšie dve zmluvy na zabezpečenie splátok úveru, pričom ide o vzájomne súvisiace zmluvy, u ktorých pri zániku jednej z nich zaniká aj druhá z nich, v zmysle § 52a Občianskeho zákonníka. V zmluvách sú ďalej uvedené nejasné formulácie o odplate za poskytnutý úver, preto žalobca žiadal o súdnu kontrolu týchto zmlúv z úradnej povinnosti a úradnej moci. Žalobca tvrdil, že ustanovenie sporných zmlúv o cene úveru obchádzajú kogentné ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 121/2010 Z.z., keď takáto zmluva musí obsahovať reálnu nie predstieranú úrokovú sadzbu. Zmluvy sa však klamlivo snažili spotrebiteľa informovať o cenách finančnej služby tak, aby to vyzeralo, že je táto výhodná. Úverové zmluvy takisto neobsahujú termín konečnej splatnosti úveru a reálnu výšku úrokovej sadzby, v dôsledku čoho sa majú tieto úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov. Obsahujú ďalej aj celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, od vyhlásenia spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, cez dohodu o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskú zmluvu, až po vysokú RPMN, ktorá je navyše zle vypočítaná, pretože reálne vychádza na 83,29 %, nie deklarovaných 20,91 %. Žalobca tak bol povinný zaplatiť žalovanému len istiny úverov, spolu 2.900 Eur, zaplatil v skutočnosti 6 454,80 Eur.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že túto považuje za nedôvodnú, keď pri požadovaní určenia, akého sa domáha žalobca, je potrebné okrem existencie konkrétneho práva preukázať aj
existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, v zmysle § 137 písm. c), d) C.s.p. U žalobcu však takýto naliehavý právny záujem daný nie je. Žalovaný ďalej poprel tvrdenie žalobcu, kde v rámci popisu skutkových okolností a tvrdení uviedol, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o zabezpečení splátok úveru, čo však v skutočnosti nie je pravda, pričom žalovaný ani nikdy neprevzal žiadnu sumu za preberanie peňažnej hotovosti. K peňažnému nároku, ktorý bol žalobcom uplatnený, žalobca v prvom rade tento poprel a ďalej uviedol, že žaloba neobsahuje uvedenie a preukázanie skutočností, v zmysle ktorých by uplatnený nárok mal byť preukázaný ako dôvodný. Žalobou teda nedošlo k riadnemu uplatneniu tohto práva. Napokon žalovaný namietol premlčanie žalovaného nároku, čo do základu aj výšky, pričom ku dňu tohto vyjadrenia (03.08.2019) je premlčaná suma v rozsahu najmenej 1 044,60 Eur, keďže v období do 3 rokov pred podaním žaloby žalobca uhradil spolu 2 510,20 Eur a zvyšnú časť žalovanej sumy platil v období pred viac ako 3 rokmi pred podaním žaloby. Žalovaný tak žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
4. Dňa 18.06.2014 boli medzi stranami uzavreté dve úverové zmluvy, nazvané ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ prvá s č. XXXXXXXXXX. a druhá s č. XXXXXXXXXX. Obidve boli dohodnuté na rovnakú sumu peňazí, za rovnakých podmienok naledovne:
5. Z každej úverovej zmluvy mala byť ako úver poskytnutá suma 1 500,- Eur, pričom táto mala byť už na začiatku znížená o poplatok za poskytnutie úveru v sume 50,- Eur, na výplatu teda bola určená suma 1 450,- Eur. Splatnosť oboch úverov bola stanovená na 36 mesiacov po 53,25 Eur, čo bola suma dohodnutých úrokov a istiny, pričom celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. istina, úroky a poplatok za poskytnutie úveru je 1 967,- Eur. Mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, bola stanovená na 89,65 Eur. Ročná úroková sadzba úverov bola 18,03 %, RPMN 20,91 % pri priemernej RPMN 49,67 %. Revolving nebol dohodnutý v žiadnej sume. V toto zmysle bola v obidvoch prípadoch žiadosť akceptovaná formou písomného oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kde sa ešte bližšie špecifikovala splátka úveru na 41,67 Eur istiny a 11,58 Eur úrokov, splátka podľa dohody o poskytnutí služby bola stanovená na 36,40 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť na úver, to znamená istinu a úroky za celú dobu čerpania mala predstavovať 1 917,- Eur v oboch prípadoch, odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb mala byť celkovo 1 310,40 Eur pre každú zo zmlúv.
6. Dohoda, na ktorú sa tá-ktorá úverová zmluva odvolávala, bola osobitnou listinou nazvanou ako „dohoda o poskytovaní služieb“, v oboch prípadoch boli podpísané takéto dohody spolu s úverovou zmluvou dňa 18.06.2014 zo strany poskytovateľa služby a 16.06.2014 zo strany žiadateľa o úver. Ich predmetom mali byť doplnkové služby k uvedeným úverom, za dohodnutú odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru, zníženého o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorá sa bude platiť mesačne spolu s pravidelnými mesačnými splátkami úveru. V dohodách bolo zároveň stanovené, že tieto doplnkové služby sú dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom, napr. pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. Služby potom budú poskytované automaticky alebo na žiadosť dlžníka. Služby boli v dohodách vymenované nasledovne:
7. Služba „informácia o zostávajúcich záväzkoch“ mala byť poskytovaná automaticky jedenkrát mesačne formou SMS alebo e-mailom. Služba „odkladu splatnosti splátok“ bola na žiadosť klienta, za stanovených podmienok, pričom odloženie sa mohlo týkať maximálne troch splátok, v prípade dlhodobej práceneschopnosti dlžníka. Služba „informácia pred splatnosťou splátky“ bola poskytovaná ako automatická služba jeden až tri dni pred touto splatnosťou, formou SMS, „informácia o prijatí platby“ mala byť spravidla poskytovaná jedenkrát mesačne, tu však nebolo stanovené, či tak malo byť urobené na žiadosť alebo automaticky, či formou SMS alebo inou formou. Ďalšími službami boli vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie (poskytovaná na žiadosť klienta, a to maximálne trikrát počas zmluvného vzťahu), „zmena zmluvy na podnet klienta“, pričom ale nesmelo ísť o zmenu podstatných podmienok poskytovaných úverov, ďalej služba „prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu“, poskytovaná na žiadosť klienta, ďalej tu bola služba „druhá upomienka zdarma“, kde v prípade omeškania dlžníka so splácaním malo byť upomínanie aj v prípade druhej upomienky byť vykonané bez spoplatnenia,
avšak len maximálne trikrát za rôzne splátky alebo záväzky. Napokon bola v tejto dohode popísaná služba „podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom“, táto mala spočívať v podpore zákazníka prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách spoločnosti, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách. Obidve uvedené dohody boli vo svojej textovej časti v úvode aj na záver výslovne viazané na uzavreté úverové zmluvy, uvedené vyššie, pričom bolo stanovené aj to, že v prípade zániku úverového vzťahu zaniká aj táto dohoda.
8. Ako prílohu žaloby žalobca doložil súdu splátkový kalendár k obidvom úverovým vzťahom, ku všetkým stanoveným 36 splátkam úveru, počnúc 01.08.2014 až do 01.07.2017, výška každej splátky jednotlivého úveru bola 89,65 Eur. Ku každej splátky uvedených úverov vykonal na týchto svojich listinách žalobca poznámku k úhrade jednotlivých splátok, z ktorých vyplýva okrem iného to, že spolu žalobca uhradil každú jednu splátku oboch predmetných úverov, po 89,65 eur, spolu teda 6 454,80 Eur. Táto skutočnosť žalovaným rozporovaná nebola.
9. Keďže v tomto prípade ide o úverové vzťahy, v prípade oboch zmlúv je potrebné okrem § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú úver ako zmluvný typ, aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy všeobecne. Prípustnosť žaloby, čo i len v jej časti, súd potom skúmal v zmysle § 137 C.s.p.
10. V prvom rade súd konštatoval, že obidve úverové zmluvy sú právnymi úkonmi, tj. subjektívnymi právnymi skutočnosťami, pri ktorých podanie žaloby o ich preskúmanie a určenie napr. neplatnosti alebo bezpoplatkovosti a bezúročnosti musí byť v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. výslovne dovolené v osobitnom právnom predpise. Od 01.01.2018 je takýmto osobitným právnym predpisom práve zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vo svojom ustanovení § 11 ods. 4 stanovuje, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Na základe toho bolo možné konštatovať, že podmienku prípustnosti predmetná žaloba v tejto časti spĺňa.
11. K obom úverovým zmluvám súd zároveň konštatoval, že tieto spĺňali formálne aj obsahové náležitosti, vyžadované § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2020 Z.z. a naopak neboli splnené podmienky bezpoplatkovosti a bezúročnosti, ktoré ako sankciu stanovuje § 11 uvedeného zákona pre takéto zmluvy. V tejto časti súd žalobe vyhovieť nemohol. Najmä bolo možné poukázať na podrobne rozpísané podmienky úverových vzťahov, kde výška poskytovaného úveru, stanovený poplatok za poskytnutie úveru, úroková sadzba, RPMN, splátky, ich termíny aj konečná splatnosť, či celkové náklady spotrebiteľa boli určené dostatočne jasne a zrozumiteľne.
12. Na druhej strane súd posudzoval oba úverové vzťahy aj v širšom zmysle, tak ako vyplývali z úveru samotného aj z doplnkových služieb, ktoré boli dohodnuté uvedenými dohodami. Z formulácie úverových zmlúv a dohôd vyplynulo, že uzavretie týchto dohôd nebolo podmienkou pre poskytnutie úverov s danými podmienkami, že ide o doplnkové a dobrovoľné služby a že v zásade malo ísť o dva nezávislé právne úkony - predmetom jedného mal byť úver a predmetom druhého služby k úveru. Previazanosť bola formálne daná odkazom dohody na konkrétnu úverovú zmluvu, ako aj obsahom služieb, ktoré na jej základe mali byť poskytované, pretože vymedzené služby vyplývali práve z možných potrieb spotrebiteľa vzniknutých z odkazovaného úverového vzťahu. Pozícia hlavného a vedľajšieho právneho vzťahu bola daná jednoznačne: úver by obstál aj bez doplnkových služieb, služby mali zmysel, len ak existoval úver.
13. Každopádne súlad so zákonom, príp. súlad s dobrými mravmi v tomto prípade bolo nutné súdom zhodnotiť či už osobitne vo vzťahu k dohodám o doplnkových službách ako samostatnému právnemu úkonu ale aj s ohľadom na previazanosť s poskytnutou hlavnou službou - úverom. Je nepochybné, že poskytnutie finančných prostriedkov bolo zo strany žalovaného službou hlavnou a poskytovanie pridružených služieb na základe osobitnej dohody bolo službou doplnkovou. Odmena za takúto službu bola stanovená na 2,51 % zo sumy vyplateného úveru (1 450,- Eur), platiť sa mala popri splátke úveru. Ak splátky úveru boli stanovené ako mesačné, potom každý mesiac spolu so splátkou úveru mala byť platená aj odmena za doplnkové služby. Vyjadrené v peniazoch to znamená, že z 1 450,- Eur bola pri úrokovej sadzbe 18,03 % ročne splátka istiny stanovená na 41,67 Eur, splátka úrokov na 11,58 Eur a splátka odplaty za poskytované služby 36,40 Eur, to všetko s mesačnou periodicitou. Pri porovnaní týchto nákladov úveru je zrejmé, že hlavná služba, teda poskytnutie finančných prostriedkov
vo výške 1 450,- Eur bola spoplatnená sumou celkovo 416,88 Eur (36x splátka úroku 11,58 Eur), a poskytovanie doplnkovej, resp. pridruženej služby bolo spoplatnené odmenou 1 310,40 Eur (36x 36,40 Eur). Uvedený nepomer je zrejmý aj z percentuálneho vyjadrenia, keď úver bol úročený sadzbou 18,03 % ročne, poskytovanie doplnkových služieb bolo spoplatnené sadzbou 30,12 % ročne (12 x mesačná sadzba 2,51 %). Je zrejmé, že pri takejto drahej doplnkovej službe by muselo ísť o niečo výnimočné, pre poskytovateľa úveru neprimerane nákladné či pracné, naopak pre spotrebiteľa veľmi žiadúce, potrebné ba až nevyhnutné na to, aby splácanie úveru zvládol bez nejakých ťažkostí. Pri bližšom pohľade na obsah doplnkových služieb, resp. nevyhnutnosť ich využitia, či prospech pre spotrebiteľa, je možné zistiť, že zasielaním upozorňujúcich SMS správ, odklad splatnosti splátok, zmena úverových zmlúv na podmet klienta, avšak len nepodstatných častiach zmluvy, prípadné prepárovanie platieb, druhá upomienka zdarma, či podpora call centra ani vo svojom súhrne nie sú takými službami, ktoré by bežne klient poskytovateľa úveru využil vo veľkej frekvencii, alebo by boli pre neho nevyhnutné alebo nadmieru potrebné pri splácaní úveru, prípadne ktoré by mu podstatným spôsobom pomohli pri nejakej prekážke pri splácaní úveru.
14. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca využil z ponúkaných služieb SMS notifikáciu (dlžná suma, splatnosť, prijatie splátky), aj to zrejme len preto, že išlo o automatické zasielanie, nie na vyžiadanie. Ani jedna z ostatných spomínaných služieb však využitá nebola a z celkového hľadiska mala pre žalobcu takáto dohoda len okrajový význam. Otázkou zostáva, prečo by za úver mal žalobca zaplatiť rádovo 400 Eur a za ostatné služby rádovo 1 300 Eur. Primeranou cenou, resp. sadzbou by celkom zrejme bolo 2,51% ročne, keď úver by sa popri základnej úrokovej sadzbe 18,03 % predražil len o takýto poplatok a celkové navýšenie by zostalo na úrovni cca 20% ročne. Súd v tejto otázke uzavrel, že doplnkové služby, vyplývajúce z dohody o poskytovaní služieb boli v prípade oboch úverových vzťahov neprimerane nadhodnotené. Nerovnováha v prospechu, ktorý z takýchto dohôd pre žalobcu vyplývali, v porovnaní s výškou odmeny, ktorá mu bola za to účtovaná, vytvára hrubý nepomer v právach a povinnostiach dodávateľa služby a spotrebiteľa, pričom nejde o hlavné plnenie a jeho cenu, ide tak o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je z tohto dôvodu neplatná v zmysle § 53 ods. 5 rovnakého zákona. Neplatnosť sa v tomto prípade vzťahuje na dohodu o poskytovaní služby alebo služieb ako celok, nemá však vplyv na platnosť úverových zmlúv samotných, ktoré obstoja ako právny úkon aj v prípade, že dohodnuté doplnkové služby boli v rozpore so zákonom a sú prípadne neplatné. Podmienky úverového vzťahu samotného sú totiž upravené aj vyjadrené v zmluve či v súvisiacich dokumentoch dosť jasne, zrozumiteľne a oddelene od povinnosti platiť odmenu za poskytované doplnkové služby.
15. Z týchto dôvodov súd rozhodol, že napriek platnosti úverových zmlúv, ako aj skutočnosti, že tieto nie sú považované za bezúročné a bez poplatkov, neplatným v tomto prípade boli pridružené právne úkony, a to obe dohody o poskytovaní služieb, ktoré boli uzavreté spolu s úverovými zmluvami. Plnenie z nich vytvorilo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, zároveň vznikla na strane žalovaného povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Výška obohatenia vyplynula zo skutočnosti, že žalobca zaplatil z oboch úverových vzťahov všetky stanovené splátky, vrátane odmeny z oboch dohôd o poskytovaní služieb, teda na každú z nich 36x 36,40 Eur, tj. 2x po 1 310,40 Eur. Celková suma zaplatená z týchto dvoch neplatne uzavretých dohôd bola tak 2 620,80 Eur.
16. Napokon súdu nezostalo než vyporiadať sa s námietkou premlčania, vznesenou žalovaným vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade súd aplikoval ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Keďže v tomto prípade ide o povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je kvalifikovaným subjektom a dlhoročným poskytovateľom úverov, ktorý pri koncipovaní svojich predtlačených formulárových úverových zmlúv a súvisiacich dokumentov musí za celé obdobie svojej podnikateľskej činnosti spĺňať prísne kritéria poskytovateľa úverov, podlieha dozoru Národnej banky Slovenska, je si vedomý súdnej praxe vo vzťahu k formálnym aj obsahovým náležitostiam úverových zmlúv, k požiadavkám transparentnosti a určitosti či jasnosti pri vyjadrovaní podmienok poskytovaných úverov, je si vedomý stanovených limitov pre výšku odplaty z každého poskytnutého spotrebiteľského úveru, súd považuje za vysoko nepravdepodobné, aby si žalovaný nebol vedomý neprimeranosti odplaty za ponúknuté doplnkové služby k úverom, a teda aj tej skutočnosti, že z takto uzavretých
dohôd vznikne na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Ak by aj na jeho strane nejestvoval priamy úmysel bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa, minimálne na úrovni nepriameho úmyslu takéto nadobudnutie bezdôvodného obohatenia nastalo, tj. žalovaný vedel, že takýto následok môže nastať a bol s ním uzrozumený. Ak by súd nedospel k takémuto záveru, potom by musel akceptovať, že taký kvalifikovaný subjekt celkom nevedomky stanovil odmenu za doplnkovú službu vyššiu než odmenu za svoju hlavnú službu (už uvádzaných 30 % z doplnkovej služby oproti 18 % za hlavnú úverovú službu). Z tohto dôvodu sa preto na premlčanie vzťahuje 10 ročná premlčacia doba, ktorá však od vykonaných splátok v období rokov 2014 až 2017 neubehla, pretože v roku 2019 bola v tejto veci podaná žaloba. Námietka premlčania teda nebola uznaná a žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie v uvedenej sume 2 620,80 Eur.
17. V prevyšujúcej časti bola žaloba z hore uvedených dôvodov zamietnutá.
18. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 74 % (zo sumy 3 554,80 priznaných 2 620,80 Eur), žalovaný mal vo veci úspech v rozsahu 26 %. Po odčítaní úspechov teda žalobcovi patria na náhradu trovy konania v rozsahu 48 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).