Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23C-14-2020.pdf
PDF · 75.16 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/14/2020
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: C. T., U.. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX Ž. U. T., K. R. G.. V. XX, XXX XX Ž. U. T., D. Ž.: G. T., U.. XX.XX.XXXX, F. R. N. T. X, XXX XX Ž.B. U. T., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa jej manžela G. T., U.. XX.XX.XXXX k jej osobe. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že zo strany žalovaného dochádzalo voči nej k agresívnemu správaniu tak, že ju fyzicky napádal po dobu 5 rokov, približne raz za mesiac, najmä po požití alkoholu. Posledný incident sa stal dňa 06.06.2020, kedy žalovaný žalobkyňu napadol v byte jej brata pred maloletými deťmi, počas ktorého sa jej vyhrážal smrťou. K svojmu návrhu žalobkyňa priložila Záznam o podanom oznámení zo dňa 06.06.2020 podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 250/1994 Z. z. a Potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v Žiari nad Hronom o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 06.06.2020.
2. Z potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Žiari nad Hronom zo dňa 06.06.2020 č. 158.20/1864 súd zistil, že žalovaný bol dňa 06.06.2020 vykázaný z obydlia žalobkyne, t.j. R. Č.. X U. X. D., U. E. U. Z.. G.. V. Č.. XX, H. Ž. U. T. na dobu 10 dní.
3. Z dokladov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Žiari nad Hronom mal súd za preukázané, zo záznamu že dňa 06.06.2020 bolo podané oznámenie žalobkyne k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zákona o priestupkoch. Žalobkyňa v oznámení uviedla, že dňa 06.06.2020 v čase okolo 17:40 hod. bola v byte nachádzajúceho sa na adrese G.. V. XX U. X. D., kde býva aj so svojím manželom. V uvedenom čase sa manžel žalobkyne vrátil domov, pričom bol značne pod vplyvom alkoholu a správal sa agresívne, a to tým spôsobom, že začal žalobkyni nadávať. Následne jej dal facku otvorenou dlaňou do oblasti tváre, konkrétne na ľavé líce v oblasti sánky pod uchom. Na to sa rozbehla žalobkyňa do kúpeľne, kde zamkla dvere, pričom žalovaný začal búchať päsťami do dverí takou silou, že ich rozbil a cez dieru v dverách sa na žalobkyňu zaháňal. Chcel ju udrieť, čo sa mu však nepodarilo. Žalobkyňa uviedla, že uvedené správanie žalovaného sa opakuje už približne 5 rokov, pričom sa tak správa najmä vtedy, keď si vypije. Žalobkyňa považuje uvedené správanie žalovaného za hrubé a nechce, aby sa viacej opakovalo a chce, aby bol za to v zmysle zákona potrestaný.
4. Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24P/26/2020 zistil, že žalobkyňa podala dňa 10.06.2020 návrh na rozvod manželstva so žalovaným. V podaní zo dňa 09.06.2020 uviedla, že manželstvo s manželom uzatvorila dňa 01.03.2019 v Žiari nad Hronom. Pred uzavretím manželstva sa im narodili dve deti, ktorých
otcom je žalovaný a je zapísaný v rodných listoch maloletých detí. V partnerskom zväzku je spolu so žalovaným od roku 2012. Ich spolužitie bolo spočiatku harmonické, ale po príchode odporcu z Ú. H. G. sa spolužitie neustále zhoršovalo, mali konflikty najmä kvôli financiám a kvôli rodine. Aktuálne je situácia neúnosná a so žalovaným už nežije v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa v súčasnosti býva u svojej matky aj s maloletými deťmi, a žalovaný sa tiež odsťahoval k svojim príbuzným.
5. Dňa 11.06.2020 sa žalobkyňa dostavila na súd za účelom doplnenia svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn.: 23P/25/2020. V zápisnici z výsluchu uviedla, že si podala návrh na zákaz priblíženia, a že chce tento svoj návrh stiahnuť. Chce len rozvod a chce byť sama. (viď. zápisnica z výsluchu na čl. 20)
6. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákon, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci.
10. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Ak vezme žalobca svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Keďže v prejednávanej veci vzala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v celom rozsahu späť, súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP, s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ by žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v uzavretí dohody po začatí konania, potom by bolo potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca zoberie žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý by mal znášať aj trovy žalovaného. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala dôvod späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd dospel k záveru, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, keď zobrala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť v celom rozsahu bez udania dôvodu, následkom toho vznikol žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.