Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_73Ek-87-2020.pdf
PDF · 81.14 KB
No categories available
73Ek/87/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČO: 64 948 242, konajúceho na území SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpeného Nosko & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti povinnému Dražobná, s.r.o., so sídlom Močarianska 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 603 198, zastúpenému JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, o vymoženie 8.062,58 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Alexandra Šempergera, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 546 930, pod sp. zn. 245EX 41/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 11. 01. 2020, domáhal od povinného vymoženia 8.062,58 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 9Up/1064/2019 zo dňa 06. 09. 2019. 2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 21. 01. 2020 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Alexandra Šempergera, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 546 930, ktorý ju vedie pod sp. zn. 245EX 41/20. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 8.062,58 eur, jej príslušenstva a na vymoženie trov exekúcie spolu vo výške 325,43 eur, za trovy právneho zastúpenia oprávneného vo výške 308,93 eur a za uhradený súdny poplatok za podaný návrh na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur. 3. Podaním, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21. 02. 2020, označeným ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ sa povinný prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že exekučný titul bol povinnému doručený dňa 22. 09. 2019, v dôsledku čoho pripadol posledný deň na podanie odporu voči exekučnému titulu na deň 07. 10. 2019. V období od 10. 07. 2019 do 17. 01. 2020 povinný vzhľadom na jeho zdravotný stav nebol schopný vykonávať žiadne právne úkony, a teda nemohol odpor podať, čo potvrdzuje „Potvrdenie pracovnej neschopnosti zo dňa 17. 01. 2020“ . Povinný preto podal odpor až po odpadnutí tejto prekážky, dňa 24. 01. 2020, a zároveň požiadal súd o odpustenie zmeškania lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené je povinný toho názoru, že je nevyhnutné počkať na rozhodnutie prvoinštančného súdu o podaniach povinného a výkon exekúcie zastaviť.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý vo svojom vyjadrení označenom ako „Vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie“ uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre jeho nedôvodnosť. Oprávnený je toho názoru, že exekúcia je vykonávaná na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu, ale má smerovať proti exekúcii samotnej. Podanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty nemá vplyv na priebeh exekúcie, ani na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (vo vzťahu k nim nemá ani len odkladný účinok). Platobný rozkaz napriek skutočnostiam tvrdeným povinným zostáva právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, a teda je spôsobilým exekučným titulom, pričom na skutočnosti uvedené povinným nemožno prihliadať, pretože ich ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a navrhol súdu, aby ho zamietol. Oprávnený si vo svojom vyjadrení nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil. 5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 03. 03. 2020 uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, má odkladný účinok a požiadal súd o rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Spolu so svojim vyjadrením súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou o jeho prevzatí od povinného a vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. K návrhu na zastavenie exekúcie súdny exekútor uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný a nedošlo k jeho zrušeniu. Návrh povinného na zastavenie exekúcie pritom neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle § 61k a nasl. Exekučného poriadku, preto ho navrhol zamietnuť. Podaním zo dňa 05. 05. 2020 súdny exekútor doplnil k predloženému návrhu povinného na zastavenie exekúcie ďalšie podanie oprávneného. 6. Podaním zo dňa 04. 05. 2020 oprávnený doplnil svoje vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, kde uviedol, že prvoinštančný súd už rozhodol o podaniach povinného a jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu nevyhovel. Na podporu svojho tvrdenia predložil súdu aj uvedené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9UP/1064/2019 zo dňa 27. 04. 2020. Oprávnený má teda za to, že exekúcia je vykonávaná na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a povinný nepreukázal existenciu dôvodu stanoveného v Exekučnom poriadku, ktorého následkom by malo byť zastavenie exekúcie. 7. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. 8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 3 vety prvá Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 13. Návrh povinného na zastavenie exekúcie má odkladný účinok, nakoľko bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, keď upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07. 02. 2020 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 21. 02. 2020. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor sa k predmetnej veci bližšie nevyjadril. 14. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel súd k záveru, že nie je dôvodný. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je, vzhľadom na jeho odkladný účinok, tiež sporom o začatie exekúcie, kde
exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene, podmienky uvedené v ustanovení § 48 ods. 2 Exekučného poriadku boli ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené a zároveň ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 15. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podanom návrhu viazaný ustanovením § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd už neskúma vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti, ktoré nastali po jeho vzniku, teda po dni vydania rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je exekučný súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní, a teda nie je ďalšou inštanciou na podávanie opravných prostriedkov proti exekučnému titulu. Exekučný súd je v plnom rozsahu viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek preskúmavať. Zákonným predpokladom vedenia exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu, ktorým môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. 16. Na základe predložených dôkazov a vyjadrení mal súd za preukázané, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/1064/2019 zo dňa 06. 09. 2019. Povinnému bola exekučným titulom uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 8.062,58 eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8 % ročne od 02. 04. 2019 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 834,64 eur. V predmetnej veci nadobudol exekučný titul právoplatnosť a vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na plnenie. Podľa vyznačenej doložky vykonateľnosti nadobudol exekučný titul vykonateľnosť dňa 08. 10. 2019. Pokiaľ povinný s vydaným platobným rozkazom nesúhlasil a považoval nárok oprávneného za nedôvodný mal možnosť brániť sa voči nemu podaním odporu, ktorý však podal po uplynutí lehoty na jeho podanie spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty. O predmetných podaniach povinného súd v základnom konaní rozhodol tak, že návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu nevyhovel. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/1064/2019 zo dňa 06. 09. 2019 je tak naďalej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. 17. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). 18. Nakoľko predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a povinný nepreukázal zrušenie, resp. odloženie jeho vykonateľnosti, má súd za to, že exekúcia sa vedie na základe spôsobilého exekučného titulu (formálne aj materiálne vykonateľného) a nie sú tu dôvody, pre ktoré by mala byť zastavená. 19. Vzhľadom k tomu, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa ustanovenia § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 22. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému v zmysle ustanovenia § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený
si však vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy neuplatnil, preto súd o nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že mu nárok nepriznal (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.